Marcos 14

Mbeɗe sáka kuni fie (XUO) vs ARA

Sair da comparação
ARA Almeida Revista e Atualizada 1993
1 Nam tɔ̀ŋ siɗi hɔy ro ɓay haŋa ri ɗaa *nam suoriya tḭ́i saa ɓil koy ɓáy *nam suoriya maapa ká i ɗaa taŋ fe hew fe na báyḭi lɛ, *ŋgɛrɛnzoɓ fe poyri ɓáy nzoɓ fére nzoɓri *bol kusol Ziɓri i nzaa faa ɓa law ɓay mgbaka Zezu ɓay ika ni.
1 Dali a dois dias, era a Páscoa e a Festa dos Pães Asmos; e os principais sacerdotes e os escribas procuravam como o prenderiam, à traição, e o matariam.
2 Lɛɛ, i ɓaa ha̰ kḭ mii: «Ndaɗ ɓay mgbaka ni ká síe nam fe sṵm suoriya ya, ká ruɔ nzoɓri mgbaka í uru ziŋ naari.»
2 Pois diziam: Não durante a festa, para que não haja tumulto entre o povo.
3 Zezu na ɗo Betani luo nzoɓ ká i ɗi ni ɓa Simo̰n nzoɓ kpḭri. Zaɗkaʼa kaw nzaa fe sṵm na báyḭi lɛ, má̰y mbḭw rìi tul-ri ká hula ɓáy guma ká i ɗaa ɓáy tisaw ká riŋ-ɛ ɓa alabastre ká num mbaa ɗi. Numke ku na riŋ-ɛ ɓa nar ká ba̰rɛ fṵ bǔy bǔy, a taŋ ka̰rara ká larike ŋgɔŋ ɓamba. Ro, a haw nzaa guma numke na a kuna tɔlɔlɔ zuɔ tul Zezu.
3 Estando ele em Betânia, reclinado à mesa, em casa de Simão, o leproso, veio uma mulher trazendo um vaso de alabastro com preciosíssimo perfume de nardo puro; e, quebrando o alabastro, derramou o bálsamo sobre a cabeça de Jesus.
4 Lɛɛ, nzoɓ ha̰nɛri ká i kaw ɗi na, law-ri sɛ ri ha ri ɓaa ɓay ká sakra kḭ mii: «Úwaa! Ɓay ḭi nda̰w rɔɔ má̰y key na ɓiɛ num na munu lɛ?
4 Indignaram-se alguns entre si e diziam: Para que este desperdício de bálsamo?
5 Ɓa fe ká nzoɓ hie ɓa pola zu lɛ, a zíŋ larike maa lari peɗ mbiimbam mbḭw ɓay haŋa nzoɓ kṵkuri.» Ze, í ɓaa ɓay ziŋ má̰y na ŋgɔ-ŋgɔŋ.
5 Porque este perfume poderia ser vendido por mais de trezentos denários e dar-se aos pobres. E murmuravam contra ela.
6 Báyḭi lɛ, Zezu ɓaa ha ri mii: «Ì pɔ́ŋ ni ɗɛkɛkɛ! Ɓay ḭi nda̰w rɔɔ ì yɔklɔ ni mini key lɛ? Fe káʼa ɗaa ziŋ mì key na, ɓa fe kere ká ndaɗ ɓamba tasiri.
6 Mas Jesus disse: Deixai-a; por que a molestais? Ela praticou boa ação para comigo.
7 Ì kɔ, nzoɓ kṵkuri na, i ɗoko ziŋ rì ɓaŋguɔ kpaɗara. Ze ɓo ì hii ɗáa kere ziŋ ri lɛ, faa ɗo hɔy ì ɗaa. A roo lɛ, ɓi na, mì ti ɗoko ziŋ rì ɓaŋguɔ ya.
7 Porque os pobres, sempre os tendes convosco e, quando quiserdes, podeis fazer-lhes bem, mas a mim nem sempre me tendes.
8 Má̰y na, fe ká maa ɗáa ni ze ka ɗaa. Ka kuna num ká ba̰rɛ fṵ bǔy bǔy na zuɔ tul-i pola nda̰w rɔɔ ɓay haŋa ri vǒroke mì ɓáy.
8 Ela fez o que pôde: antecipou-se a ungir-me para a sepultura.
9 Mì ɓaa ha rì ta-taŋ ɓa tusuɛ kḭ: zaɗri riw bele ká tusiri key ká i ka-káa Ɓay Kere ká ɗi na, i loko soro fe ká má̰y key ɗaa na, ɓay haŋa nzoɓri kěrke ɓay se tul-e.»
9 Em verdade vos digo: onde for pregado em todo o mundo o evangelho, será também contado o que ela fez, para memória sua.
10 Báyḭi lɛ, Zudas Iskariyoɗ, ɓe káʼa ɓa nzoɓ mbḭw ká sakra leɗ nduoɓal-ɛri ká duɔ falɛ siɗi na se luo *ŋgɛrɛnzoɓ fe poyri ɓay léke faa ɓay pɔ́ŋ Zezu ɓo nduo-ri.
10 E Judas Iscariotes, um dos doze, foi ter com os principais sacerdotes, para lhes entregar Jesus.
11 Zaɗka i laa ɓayke na munu báyḭi lɛ, i ɗaa suoriya í waa ziŋ ni ɓay haŋa ni lari. Ro, Zudas tii sa̰w nzáa faa ɓay kɔ́kɔ sa̰w síe káʼa máa ɓay pɔ́ŋke Zezu ɓo nduo-ri na.
11 Eles, ouvindo-o, alegraram-se e lhe prometeram dinheiro; nesse meio tempo, buscava ele uma boa ocasião para o entregar.
12 Titire nam ká i ɗáake suoriya maapa ká taŋ fe hew fe na, ɓa nam ká i ike baɗuri í púoke fe ha̰ Ŋgɛrɛmbay í ɗáake fe sṵm suoriya tḭ́i saa ɓil koy. Lɛɛ, leɗ nduoɓal Zezuri vbi ni ɓay mii: «Zaɗ ha̰a ze mù hii haŋa ɓuru se ɗi ɓúru vǎa leke fe sṵm suoriya tḭ́i saa ɓil koy na ha̰ mù lɛ?»
12 E, no primeiro dia da Festa dos Pães Asmos, quando se fazia o sacrifício do cordeiro pascal, disseram-lhe seus discípulos: Onde queres que vamos fazer os preparativos para comeres a Páscoa?
13 Báyḭi lɛ, Zezu pie leɗ nduoɓal-ɛri siɗi a ɓaa ha ri mii: «Ì se ŋgɛrɛpuo ká Zuruzalɛm. Ká zaɗɛ ku na ì zíŋ wa̰ra nzoɓ mbḭw soɓ tinay mbii, lɛ, ì se fal-ɛ.
13 Então, enviou dois dos seus discípulos, dizendo-lhes: Ide à cidade, e vos sairá ao encontro um homem trazendo um cântaro de água;
14 Hul káʼa ríi ɗi na, ì ɓaa ha̰ nzoɓ hulke na mii, “Mbay ɓaa mii, wa̰a, ɓil hul ká ɓeri káw ɗi ɓáy leɗ nduoɓal ɓeriri ɓay sṵŋa fe sṵm suoriya tḭ́i saa ɓil koy na ɗo ha̰a lɛ?”
14 segui-o e dizei ao dono da casa onde ele entrar que o Mestre pergunta: Onde é o meu aposento no qual hei de comer a Páscoa com os meus discípulos?
15 Lɛɛ, kaʼa kíɛ rì hul ká̰y tul kḭ mbḭw ká ɓil-e aa raɗ raɗ ká i leke feri riw bele zeɓ zeɓ zuɔ ɗi ɓáy zaɗɛ ro na. Zaɗɛ ku na ze, ì léke fe sṵmri na ká ɗi ɓay haŋa náa sṵ́ri.»
15 E ele vos mostrará um espaçoso cenáculo mobilado e pronto; ali fazei os preparativos.
16 Báyḭi lɛ, leɗ nduoɓal-ɛri na i zɔl í tḭi ŋgɛrɛpuo í vǎa ziŋ feri riw bele ɓáy zaɗɛ munu ká Zezu ɓaa ha ri na. Ze í leke fe sṵm suoriya na ká ɗi.
16 Saíram, pois, os discípulos, foram à cidade e, achando tudo como Jesus lhes tinha dito, prepararam a Páscoa.
17 Zaɗka síe riŋ bele na, Zezu ɓáy leɗ nduoɓal-ɛri ká duɔ falɛ siɗi na i se í tḭi ɓil hulke na.
17 Ao cair da tarde, foi com os doze.
18 A zaɗka i kaw nzaa tutakra fe sṵm, í ɗo sṵŋa fe na báyḭi lɛ, Zezu ɓaa ha ri mii: «Mì ɓaa ha rì ta-taŋ ɓa tusuɛ kḭ: nzoɓ mbḭw ká sakra ɓaarì ká sṵ fe ziŋ mì key na, a mbika tul-i.»
18 Quando estavam à mesa e comiam, disse Jesus: Em verdade vos digo que um dentre vós, o que come comigo, me trairá.
19 Báyḭi lɛ, leɗ nduoɓal-ɛri ɗaa síe riw bele í tii sa̰w vbika ni ɓay mbḭw mbḭw ɓáy zaɗ ɓari riw bele mii: «Ɓa ɓi ya na maa?»
19 E eles começaram a entristecer-se e a dizer-lhe, um após outro: Porventura, sou eu?
20 Lɛɛ, Zezu yḭiŋra ɓáy ɓay ha ri mii: «Ɓa nzoɓ mbḭw ká sakra ɓaarì ká duɔ falɛ siɗi key ká mbṵ nduo fe sṵm ziŋ mì.
20 Respondeu-lhes: É um dos doze, o que mete comigo a mão no prato.
21 Ɓa tusuɛ, ɓi *Vu Nzoɓ na, mì huka munu ká i ɓaa ɓayke ɗo ɓil mbeɗe Ŋgɛrɛwṵru se tul-i. Roo lɛ, kɔ́kɔ sɛkɛ fe taa minake ze a ɗoko ɓay tul nzoɓ ká mbi tul ɓi Vu Nzoɓ na lɛ! Nzoɓke ku na, mbóŋ ni ya ndaɗ mba mbóŋ ni.»
21 Pois o Filho do Homem vai, como está escrito a seu respeito; mas ai daquele por intermédio de quem o Filho do Homem está sendo traído! Melhor lhe fora não haver nascido!
22 Zaɗka i ɗo sṵŋa fe na báyḭi lɛ, Zezu mbi maapa a ɗaa taambɔl ha̰ Ŋgɛrɛwṵru nda̰w rɔɔ, a haw a ha̰ leɗ nduoɓal-ɛri a ɓaa ha ri mii: «Ì ya̰a; ɓe ni key na, ɓa naysuo-i zu.»Zezu mbi koɓo a ɗaa taambɔl ha̰ Ŋgɛrɛwṵru.|src="DN00488b.tif" size="span" loc="Mrk 14.22-31" copy="Darwin Dunham" ref="14.23"
22 E, enquanto comiam, tomou Jesus um pão e, abençoando-o, o partiu e lhes deu, dizendo: Tomai, isto é o meu corpo.
23 Falɛ ku lɛ, ka yḭ̀i a mbi koɓo, a ɗaa taambɔl ha̰ Ŋgɛrɛwṵru, rɔɔ a ha ri nzɔ ɓáy zaɗ ɓari riw bele.
23 A seguir, tomou Jesus um cálice e, tendo dado graças, o deu aos seus discípulos; e todos beberam dele.
24 Ka ɓaa ha ri mii: «Ɓe ni key na ɓa sím sùo-i zu. Ɓa sím ɓi káʼa úo zuɔ siri ɓay síŋke *sáka kuni ká Ŋgɛrɛwṵru saa ziŋ nzoɓri ŋgḭi ɓamba.
24 Então, lhes disse: Isto é o meu sangue, o sangue da [nova] aliança, derramado em favor de muitos.
25 Mì ɓaa ha rì ta-taŋ ɓa tusuɛ kḭ: mì ti nzɔkɔ mbii lere puu na mbǎa, kpṵru maa ɓáy nam ká mì nzɔkɔke taa fie ziŋ rì ɓáy nam ká Ŋgɛrɛwṵru a réke mbay ká tul nzoɓri na.»
25 Em verdade vos digo que jamais beberei do fruto da videira, até àquele dia em que o hei de beber, novo, no reino de Deus.
26 Falɛ ká i ɗi sim nam suoriya í písike Ŋgɛrɛwṵru na báyḭi lɛ, i zɔl í vǎa kaw tul kuo ká riŋ-ɛ ɓa Oliviye.
26 Tendo cantado um hino, saíram para o monte das Oliveiras.
27 Báyḭi lɛ, Zezu ɓaa ha̰ leɗ nduoɓal-ɛri mii: «Ɓaarì na ì pɔ́ŋ mì riw bele munu ká i ɗaa ɓayke ɗo ɓil mbeɗe Ŋgɛrɛwṵru mii: “Mì ika nzoɓ kɔ́rɔ baɗu, lɛ, baɗuri na i zékre kḭ kpɛrkɛ kpɛrkɛ ɓáy zaɗ zaɗ riw bele.”
27 Então, lhes disse Jesus: Todos vós vos escandalizareis, porque está escrito:
28 Roo lɛ, zaɗka mì tḭ́i saa luɔ huɗ na, mì vǎa giyaŋ rì ká kuɗu zaɗ ká Galele.»
28 Mas, depois da minha ressurreição, irei adiante de vós para a Galileia.
29 Báyḭi lɛ, Piyɛr ɓaa ha̰ ni mii: «Ze nzoɓ ha̰wri riw bele pɔŋ mù hɔy kara, ɓi na mì ti pɔ́ŋ mù ya.»
29 Disse-lhe Pedro: Ainda que todos se escandalizem, eu, jamais!
30 Lɛɛ, Zezu yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Mì ɓaa ha̰ mù ta-taŋ ɓa tusuɛ kḭ: vuri, ká ɓil suŋ key na, pola rɔɔ ɓay haŋa tuo ka-káa ba siɗi lɛ, ɓo na mù má̰y ɓay ká tul-i faa ɓal ba say mii, mù kɔ mì ya.»
30 Respondeu-lhe Jesus: Em verdade te digo que hoje, nesta noite, antes que duas vezes cante o galo, tu me negarás três vezes.
31 Roo lɛ, Piyɛr geɗe ɓayke ɓáy hṵrusuo mii: «Ze ɓay haŋa mì hu na ziŋ mù hɔy kara, mì ti má̰y ɓay ká tul-a ya!» A lɛ, leɗ nduoɓal-ɛ ha̰wri riw bele na i ɓaa faa mbḭw munu nda̰w.
31 Mas ele insistia com mais veemência: Ainda que me seja necessário morrer contigo, de nenhum modo te negarei. Assim disseram todos.
32 Falɛ ku lɛ, Zezu ɓáy leɗ nduoɓal-ɛri i tḭi zaɗ mbḭw munu ká riŋ-ɛ ɓa Gesemane. Báyḭi lɛ, Zezu ɓaa ha ri mii: «Ì káw zaɗ ni key, a ɓi lɛ, mì séke ɓay vǎa ɗáa nzaa ɓay kere.»
32 Então, foram a um lugar chamado Getsêmani; ali chegados, disse Jesus a seus discípulos: Assentai-vos aqui, enquanto eu vou orar.
33 Zezu ha̰ Piyɛr ɓáy Zak ɓáy Za̰a i se ziŋ ni. Lɛɛ, law-ɛ tii sa̰w sɛkɛ ni rìi fe ká se ɓay mḭ-miira mini key, a hḭɛ ɗaa ni zikiki.
33 E, levando consigo a Pedro, Tiago e João, começou a sentir-se tomado de pavor e de angústia.
34 Ka ɓaa ha ri mii: «Mì kɔ sɛkɛ fe ká ɓil law-i maa huɗ. Ì káw zaɗ ni key ɓáy nzaa ɓal-rì kekeke.»
34 E lhes disse: A minha alma está profundamente triste até à morte; ficai aqui e vigiai.
35 Ka se ndḭi munu ɓa pola a kii raɗ a naa siri a koɗ Ŋgɛrɛwṵru ɓay haŋa ɓo, zaɗka faa ɗo ɗi lɛ, sɛkɛ fe káʼa ɗoko ɓay tul-e na ka ɗaa ni ya.
35 E, adiantando-se um pouco, prostrou-se em terra; e orava para que, se possível, lhe fosse poupada aquela hora.
36 Ka ɓaa mii: «Bǎa, fe ká mba mù mba na tiya. Fe sɛkɛ káʼa ɗáa mì key na, mu ha̰ ni ka ɗo ɗi ɗi ziŋ mì, roo lɛ, mu ɗaa fe ká law-a ze hii ɓo, fe ká law-i ze hii ya.»
36 E dizia: Aba, Pai, tudo te é possível; passa de mim este cálice; contudo, não seja o que eu quero, e sim o que tu queres.
37 Falɛ ku lɛ, ka yḭ̀i a se luo leɗ nduoɓal-ɛri ká say na, lɛ, ka ziŋ ri ká tul nam. Ro, a tuma ri a ɓaa ha̰ Simo̰n Piyɛr mii: «Simo̰n, mù na-nam lɛ woo? Mù maa káw siya sa̰w síe mbḭw ya hɔy lɛ woo?
37 Voltando, achou-os dormindo; e disse a Pedro: Simão, tu dormes? Não pudeste vigiar nem uma hora?
38 Ì káw ɓáy nzaa ɓal-rì kekeke í ɗaa nzaa ɓay kere, ká ɓay líe ɓo ɓil nzaa úla. Ká ɓil law nzoɓ na law hiiya ɗáa kere ze mbaa ɗi gba̰y gba̰y, roo lɛ, hṵrusuo-ɛ maa ya.»
38 Vigiai e orai, para que não entreis em tentação; o espírito, na verdade, está pronto, mas a carne é fraca.
39 Ka naa sùo-ɛ na rɔɓay a vǎa koɗ Ŋgɛrɛwṵru munu káʼa ɗaa pola na ɓáy.
39 Retirando-se de novo, orou repetindo as mesmas palavras.
40 Báyḭi lɛ, ka yḭ̀i a ví ziŋ leɗ nduoɓal-ɛri na rɔɓay ká tul nam, ɓay ḭi lɛ, nam hii nun-ri dik dik ɓáy. Lɛɛ, i kɔ ɓay ká ɓay yḭ́iŋra ha̰ ni ya.
40 Voltando, achou-os outra vez dormindo, porque os seus olhos estavam pesados; e não sabiam o que lhe responder.
41 Zaɗkaʼa yḭ̀i saa zaɗ ɗáa nzaa ɓay kere faa ɓal ba sayke na báyḭi lɛ, ka ɓaa ha ri mii: «Ì na-nam rɔɓay í mgba ta̰ram sùo-rì kɛlɛ? Maa ro; sa̰w síe ká i pɔ́ŋke ɓi *Vu Nzoɓ ɓo nduo nzoɓ feya̰ari na vi ro.
41 E veio pela terceira vez e disse-lhes: Ainda dormis e repousais! Basta! Chegou a hora; o Filho do Homem está sendo entregue nas mãos dos pecadores.
42 Ì úru siya náa séri! Ì kɔ-kɔ́m í kɔ nzoɓ káʼa mbika tul-i na ɗo key.»
42 Levantai-vos, vamos! Eis que o traidor se aproxima.
43 Zaɗka Zezu ɗo ɓáa ɓay kɔɓ ɓáy na báyḭi lɛ, Zudas ká ɓa nzoɓ mbḭw ká sakra leɗ nduoɓal-ɛri ká duɔ fal-ɛ siɗi na, tḭi ɓáy ruɔ nzoɓri ká i vi ɓáy maamiiri ɓáy puuri gbiri gbiri ɗo nduo-ri. Ɓa *ŋgɛrɛnzoɓ fe poyri ɓáy *nzoɓ fére nzoɓri bol kusolri ɓáy ŋgɛrɛ Ziɓri ze pie ri se.
43 E logo, falava ele ainda, quando chegou Judas, um dos doze, e com ele, vinda da parte dos principais sacerdotes, escribas e anciãos, uma turba com espadas e porretes.
44 Zudas, nzoɓ mbika tul Zezu na, ka leke ɓay ziŋ ruɔ nzoɓri a ɓaa mii, fe ká ɓeri ɗáa ɓay haŋa ri kɔ́ke ni na ze ɗo key: «Nzoɓ ká mì mgba ni girik mí a̰w nzi-ɛ lɛ, ɓa ɓe ká ì hii na zu. Ì mgba ni í kɔrɔ ni ha̰ ni se ziŋ rì.»
44 Ora, o traidor tinha-lhes dado esta senha: Aquele a quem eu beijar, é esse; prendei-o e levai-o com segurança.
45 Ví Zudas ká munu hɔy lɛ, ka soro ɓa lakun-ɛ a ɓaa ha̰ ni mii: «Mbay!» Lɛɛ, ka mgba ni girik a a̰w nzi-ɛ.
45 E, logo que chegou, aproximando-se, disse-lhe: Mestre! E o beijou.
46 Ro, nzoɓ ha̰wri ɗaa so tul Zezu kuruk í mgba ni.
46 Então, lhe deitaram as mãos e o prenderam.
47 Lɛɛ, nzoɓ mbḭw ká sakra ɓari ká ɗo zaɗɛ na, naa maamii hǎr a téke suku leɗ káw ŋgɛrɛnzoɓ fe poy luye na mbɛkɛɗ ɓo ɓisuy.
47 Nisto, um dos circunstantes, sacando da espada, feriu o servo do sumo sacerdote e cortou-lhe a orelha.
48 Báyḭi lɛ, Zezu mbi ɓay a ɓaa ha ri mii: «Ì tḭi ɓáy maamiiri ɓáy puuri gbiri gbiri ɓay mgbaka mì rìi fe ká mì ɓa dɔmbirim nzoɓ lɛ woo!
48 Disse-lhes Jesus: Saístes com espadas e porretes para prender-me, como a um salteador?
49 Namri riw bele na mì ɗo ziŋ rì mí fere rì fe ká ɓil *hul ka̰ni Ŋgɛrɛwṵru, lɛ, ì mgba mì ya. Roo lɛ, fekeri tḭi munu ɓay haŋa ɓay ká ɗo ɓil mbeɗe Ŋgɛrɛwṵru na, ka ɗo munu ɓáy zaɗɛ.»
49 Todos os dias eu estava convosco no templo, ensinando, e não me prendestes; contudo, é para que se cumpram as Escrituras.
50 Ɓe nu ku báyḭi lɛ, leɗ nduoɓal-ɛri riw bele pɔŋ ni, a í zuɔ ɗul haɗ bele.
50 Então, deixando-o, todos fugiram.
51 Lɛɛ, leɗ kuban mbḭw munu rie gari nam hɔy ɗo sùo-ɛ a séke fal Zezu. Báyḭi lɛ, i lie mgbaka ni.
51 Seguia-o um jovem, coberto unicamente com um lençol, e lançaram-lhe a mão.
52 Roo lɛ, ka pɔŋ gari nam ɓe na ɓa nduo-ri a ɗuu sùo-ɛ hɔy nduɔɗi.
52 Mas ele, largando o lençol, fugiu desnudo.
53 I se ɓáy Zezu ká luo *ŋgɛrɛnzoɓ fe poy luye, lɛ, i mbṵ ŋgɛrɛnzoɓ fe poyri riw bele, ŋgɛrɛ Ziɓri ɓáy *nzoɓ fére nzoɓri bol kusolri nda̰w ká ɗi.
53 E levaram Jesus ao sumo sacerdote, e reuniram-se todos os principais sacerdotes, os anciãos e os escribas.
54 Lɛɛ, Piyɛr na dii fal Zezu ɗi ɓáy salke ɗaka ɗaka kpṵru a tḭi ɓil mgbaŋ ŋgɛrɛnzoɓ fe poy luye na. Ká zaɗɛ ku na, ka kaw a nṵu huu ziŋ nzoɓ kɔ́rɔ zaɗri.
54 Pedro seguira-o de longe até ao interior do pátio do sumo sacerdote e estava assentado entre os serventuários, aquentando-se ao fogo.
55 Báyḭi lɛ, ŋgɛrɛnzoɓ fe poyri ɓáy kuɗu nzoɓ kúŋ sal ɓay luye ká luo Ziɓri na riw bele, i nzaa faa ɓay ɗáa ɓay ɓo tul Zezu ɓay ika ni. Roo lɛ, i ziŋ ɓay mbḭw ká ɓay ɗáa ɓo tul-e ya.
55 E os principais sacerdotes e todo o Sinédrio procuravam algum testemunho contra Jesus para o condenar à morte e não achavam.
56 Tusuɛke lɛ, nzoɓri ŋgḭi ɓamba i kuɗ ɓay zuɔ nzaa Zezu, lɛ, ɓay ɓari na zuɔ kḭ ya.
56 Pois muitos testemunhavam falsamente contra Jesus, mas os depoimentos não eram coerentes.
57 Báyḭi lɛ, nzoɓ ha̰nɛri uru í kuɗ ɓay zuɔ nzi-ɛ mii:
57 E, levantando-se alguns, testificavam falsamente, dizendo:
58 «Ɓuru laa ɓay ká nzi-ɛ mii, ɓeri ɓíɛ *hul ka̰ni Ŋgɛrɛwṵru ká nzoɓ mbuo ɓáy nduo-ɛ. A nam say hɔy lɛ, ɓeri ɗáa kḭ ká nduo nzoɓ ɗaa ya.»
58 Nós o ouvimos declarar: Eu destruirei este santuário edificado por mãos humanas e, em três dias, construirei outro, não por mãos humanas.
59 Roo lɛ, ká tul ɓay na ku hɔy kara, ɓay ɓari zuɔ kḭ ya wṵ̌m.
59 Nem assim o testemunho deles era coerente.
60 Báyḭi lɛ, ŋgɛrɛnzoɓ fe poy luye na uru siya ká sakra nzoɓri a vbi Zezu mii: «Ɓay niri ká nzoɓ niri mbi ɓo tul-a key na wa̰a, mù ti yḭ́iŋra ɓáy ɓay mbḭw ya hɔy lɛ?»
60 Levantando-se o sumo sacerdote, no meio, perguntou a Jesus: Nada respondes ao que estes depõem contra ti?
61 Lɛɛ, Zezu mgba nzi-ɛ ɗo ɗi a ɓaa ɓay mbḭw ya. Báyḭi lɛ, ŋgɛrɛnzoɓ fe poy luye na vbi ni ɓay ɓa kḭ rɔɓay mii: «Wa̰a, mù ɓa *Krisi, nzoɓ ká Ŋgɛrɛwṵru waa ɓay píe ni ví ya̰a nzoɓri na lɛ? Ŋgɛrɛwṵru ká nzoɓri pisi ni na wa̰a, mù ɓa vi-e lɛ woo?»
61 Ele, porém, guardou silêncio e nada respondeu. Tornou a interrogá-lo o sumo sacerdote e lhe disse: És tu o Cristo, o Filho do Deus Bendito?
62 Lɛɛ, Zezu yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Zaɗɛ zu; mì ɓa ɓe na kḭ, lɛ, ɓi *Vu Nzoɓ na ɓaarì riw bele na, ì kɔ́kɔ mì kaw tunduo hoɗo Ŋgɛrɛwṵru Nzoɓ Hṵrusuo. Rɔɓay, ì kɔ́kɔ mì ká mì ví saa nulue ká ɓil síi mbam.»
62 Jesus respondeu: Eu sou, e vereis o Filho do Homem assentado à direita do Todo-Poderoso e vindo com as nuvens do céu.
63 Báyḭi lɛ, ŋgɛrɛnzoɓ fe poy luye na gɔ gari ɓe kḭ sùo-ɛ tǐr a ɓaa mii: «Káy! Náa vbikari nzoɓ nasi ɓay kḭri ɓay ɗáake mina ɓáy lɛ?
63 Então, o sumo sacerdote rasgou as suas vestes e disse: Que mais necessidade temos de testemunhas?
64 Ɓay niri káʼa ɓaa a tḭ̌irike Ŋgɛrɛwṵru na, ì la-laa. Wa̰a, ì ker mina lɛ?» Lɛɛ, nzoɓri riw bele na ɗaa ɓay ɓo tul-e í ɓaa mii: «Ɓay mgba tul-e, a ɗaa fe ká maa huɗ.»
64 Ouvistes a blasfêmia; que vos parece? E todos o julgaram réu de morte.
65 Ɓe nu ku ro, nzoɓ ha̰nɛri tii sa̰w sa̰-sa̰mi zuɔ nun-ɛ, í siŋ nun-ɛ ɓáy vay gari, í nda ni gúk guk í ɓaa ha̰ ni mii: «Ɓaa ha̰ ɓuru laa; kíɛ ɓuru nzoɓ ká nda mù key!» Ro, nzoɓ kɔ́rɔ zaɗri na, i nda hala nun-ɛ kpǎy kpǎy.
65 Puseram-se alguns a cuspir nele, a cobrir-lhe o rosto, a dar-lhe murros e a dizer-lhe: Profetiza! E os guardas o tomaram a bofetadas.
66 Piyɛr kaw ɓil mgbaŋ kɔɓ hɔy lɛ, leɗ má̰y mbḭw munu ká sakra leɗ káw *ŋgɛrɛnzoɓ fe poy luye na tḭi ɓil mgbaŋ na.
66 Estando Pedro embaixo no pátio, veio uma das criadas do sumo sacerdote
67 Zaɗkaʼa kɔ Piyɛr ɗo nṵ́u huu báyḭi lɛ, ka ŋga̰a ni zii a ɓaa ha̰ ni mii: «Ɓo kara mù se ziŋ Zezu, leɗban ká Nazarɛɗ na nda̰w.»
67 e, vendo a Pedro, que se aquentava, fixou-o e disse: Tu também estavas com Jesus, o Nazareno.
68 Lɛɛ, Piyɛr ma̰y a ɓaa mii: «Mì kɔ ya. Ɓay ká mù ɓaa key na, mì ta̰a láa kpṵy.» Falɛ ku lɛ, ka uru a tḭi saa nzaa mgbaŋ na ndḭi munu, [lɛ, tuo ka-káa.]
68 Mas ele o negou, dizendo: Não o conheço, nem compreendo o que dizes. E saiu para o alpendre. [E o galo cantou.]
69 Roo lɛ, leɗ má̰y na kɔ ni a tii sa̰w ɓáa ɓay na rɔɓay ha̰ nzoɓri ká i ɗo zaɗɛ na mii: «Leɗban key na, ka ɓa nzoɓ mbḭw ká sakra ɓari ku.»
69 E a criada, vendo-o, tornou a dizer aos circunstantes: Este é um deles.
70 Lɛɛ, Piyɛr yḭ̀i a ma̰y ɓay ɓa kḭ rɔɓay. Falɛ ku ndḭi hɔy lɛ, nzoɓri ká i ɗo zaɗɛ na, i ɓaa ha̰ ni mii: «Ɓa tusuɛ, mù ɓa nzoɓ mbḭw ká sakra ɓari ku, ɓay ḭi lɛ, mù ɓa nzoɓ ká kuɗu zaɗ ká Galele.»
70 Mas ele outra vez o negou. E, pouco depois, os que ali estavam disseram a Pedro: Verdadeiramente, és um deles, porque também tu és galileu.
71 Báyḭi lɛ, Piyɛr tii sa̰w háa huɗ mii: «Mi hu mak mak! Leɗban ká ì ɓaa ɓay ɓe ha̰ mì key na, ká nun Ŋgɛrɛwṵru lɛ, mì kɔ ni ya!»
71 Ele, porém, começou a praguejar e a jurar: Não conheço esse homem de quem falais!
72 Lɛɛ, ká zaɗɛ ku hɔy, tuo ka-káa faa ɓal ba siɗike. Lɛɛ, Piyɛr ker se tul ɓay ká Zezu ɓaa ha̰ ni pola mii: «Pola rɔɔ ɓay haŋa tuo ka-káa ba siɗi lɛ, mù má̰y ɓay ká tul-i faa ɓal ba say mii, mù kɔ mì ya na.» Báyḭi lɛ, ka tḭi ɓáy rɛw ɓɔɗɔk ɓɔɗɔk.
72 E logo cantou o galo pela segunda vez. Então, Pedro se lembrou da palavra que Jesus lhe dissera: Antes que duas vezes cante o galo, tu me negarás três vezes. E, caindo em si, desatou a chorar.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Marcos 14, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.