Marcos 12
Mbeɗe sáka kuni fie (XUO) vs VC
1 Falɛ ku lɛ, Zezu tii sa̰w ɓáa ɓay ha ri ɓáy faa law ɓay a ɓaa mii: «Nzoɓ mbḭw munu mgba wáa a maa pa̰ra puuri ɗo ɗi, a te kpaŋ gbi gbi kiri ɗi gbuk, a tie luɔ mbḭw ɗo ɗi ɓay ɗúɔke lere puu na, rɔɔ a mbuo fe ga-gaŋ ɗo ɓil wáa ha̰ nzoɓ kɔ́rɔkeri kaw ɗi. Falɛ lɛ, ka pɔŋ peɗke zuɔ nduo nzoɓ peɗkeri káʼa fa̰a ri na, ɓay haŋa ɓo few hóro lere puu na vi lɛ, i wál taa ɓeri a í pɔ́ŋ taa ɓari. Falɛ ku rɔɔ a zɔl a se varu.
1 E começou a falar-lhes em parábolas. Um homem plantou uma vinha, cercou-a com uma sebe, cavou nela um lagar, edificou uma torre, arrendou-a a vinhateiros e ausentou-se daquela terra.
2 Zaɗka few hóro lereke na vi báyḭi lɛ, nzoɓ wáa na pie leɗ káw ɓe mbḭw se luo nzoɓ peɗkeri na ɓay ya̰aŋa lereke ká ɗo ɓay tul ɓeri na.
2 A seu tempo enviou aos vinhateiros um servo, para receber deles uma parte do produto da vinha.
3 Roo lɛ, nzoɓ peɗkeri na i mgba leɗ káw ɓe na, í ndaka ni wɔɓ wɔɓ, í nii ni zɔl nduo-ɛ hɔy soli taŋ haŋa ni fe.
3 Ora, eles prenderam-no, feriram-no e reenviaram-no de mãos vazias.
4 Lɛɛ, nzoɓ wáa na pie leɗ káw ɓe kḭ rɔɓay se luo-ri. Báyḭi lɛ, ɓe na, i ndaka tul-e wɔɓ wɔɓ nda̰w, a í raɗ ni.
4 Enviou-lhes de novo outro servo; também este feriram na cabeça e o cobriram de afrontas.
5 Nzoɓ wáa na pie leɗ káw ɓe kḭ rɔɓay. Báyḭi lɛ, ɓe na, i i ni. Ka yḭ̀i a pie leɗ káw ɓe kḭri ŋgḭi ɓamba, lɛ, i ɗara ri faa mbḭw munu nda̰w: i ndaka nzoɓ ha̰nɛri, a í i nzoɓ ha̰wri.
5 O senhor enviou-lhes ainda um terceiro, mas o mataram. E enviou outros mais, dos quais feriram uns e mataram outros.
6 Lɛɛ, nzoɓ wáa na ti ɓáy leɗ káwri mbǎa, ɓa vi-e káʼa kɔ ni ɓa nzoɓ nun-ɛ ro ze tɔ̀ŋ. Ka pie ni ɓa ɔ́rɔ fal ɓa luo-ri, a ker ká ɓil law-ɛ mii, i hḭ́ɛ vu ɓeri na.
6 Restava-lhe ainda seu filho único, a quem muito amava. Enviou-o também por último a ir ter com eles, dizendo: Terão respeito a meu filho!...
7 Roo lɛ, zaɗka nzoɓ peɗkeri na mbi nun-ri í kɔ vu nzoɓ wáa na báyḭi lɛ, i ɓaa ɓay ká sakra kḭ mii: “Ì kɔ, nzoɓ káʼa mgbaka fe pile na zu! Náa séri náa vǎa íri ni ɓo, náa pɔ́ŋri fe pile na ɓa taa naari.”
7 Os vinhateiros, porém, disseram uns aos outros: Este é o herdeiro! Vinde, matemo-lo e será nossa a herança!
8 Ro, í vǎa mgba leɗ na í i ni, a í vbu ni ɓo fal wáa na.»
8 Agarrando-o, mataram-no e lançaram-no fora da vinha.
9 Báyḭi lɛ, Zezu vbi ri ɓay mii: «A munu ku wa̰a, nzoɓ wáa na a ɗáa mina lɛ? Kaʼa vǎa ika nzoɓ peɗkeri na, a ha̰ wáa na ha̰ nzoɓ kḭri.
9 Que fará, pois, o senhor da vinha? Virá e exterminará os vinhateiros e dará a vinha a outro.
10 Ɓay ká ɗo ɓil mbeɗe Ŋgɛrɛwṵru key na wa̰a, ì kḭi ya ɓáy lɛ? Ɓayke ɓaa mii:
10 Nunca lestes estas palavras da Escritura: A pedra que os construtores rejeitaram veio a tornar-se pedra angular.
11 Feke ku na ɓa peɗ ɗáa Ŋgɛrɛmbay,
11 Isto é obra do Senhor, e ela é admirável aos nossos olhos {Sal 117,22s}?
12 Báyḭi lɛ, *ŋgɛrɛnzoɓ fe poyri ɓáy nzoɓ fére nzoɓri *bol kusol Ziɓri, rɔɔ ɓáy ŋgɛrɛ Ziɓri nda̰w na, i nzaa faa ɓay mgbaka Zezu, ɓay ḭi lɛ, i kɔ nda̰w, law ɓay káʼa ɓaa na, ka túŋke ri tuŋ. Ro, í pɔŋ ni í zɔl, ɓay ḭi lɛ, i hḭɛ ruɔ nzoɓri.
12 Procuravam prendê-lo, mas temiam o povo; porque tinham entendido que a respeito deles dissera esta parábola. E deixando-o, retiraram-se.
13 Falɛ ku lɛ, i pie Farizi ha̰nɛri ɓáy Ziɓ ha̰nɛri ká i zuɔ fal Mbay *Eroɗ ha ri kaw lakun Zezu ɓay nzaa nzi-ɛ ɓáy faa vbiw.
13 Enviaram-lhe alguns fariseus e herodianos, para que o apanhassem em alguma palavra.
14 Ze í vbi ni mii: «Mbay, ɓuru kɔ nda̰w, ɓo na mù ɓaa sùo ɓay. Mù ya̰a kér ɓay nzoɓ mú ɗáake fe ya, ɓay ḭi lɛ, ɓo na mù ɓaa ɓay ziŋ nzoɓ taŋ náa nun nzoɓ, a mú fere nzoɓri tusuɛ ɓay ká se tul fe ɗáa ká rii law Ŋgɛrɛwṵru. Mu ɓaa ha̰ ɓuru laa. Wa̰a, *bol kusol naari ha̰ faa ɓay haŋa nzoɓ puo larimbuo ha̰ Mbay Sezar mase, ha̰ faa ya lɛ? Ndaɗ ɓay púo larimbuo ha̰ ni mase, ndaɗ ɓay púo ha̰ ni ya lɛ?»
14 Aproximaram-se dele e disseram-lhe: Mestre, sabemos que és sincero e que não lisonjeias a ninguém; porque não olhas para as aparências dos homens, mas ensinas o caminho de Deus segundo a verdade. É permitido que se pague o imposto a César ou não? Devemos ou não pagá-lo?
15 Lɛɛ, Zezu kɔ ɓay huo ɓari na nda̰w a vbi ri mii: «Wa̰a, ɓay ḭi nda̰w rɔɔ, ì nzaa nzaa-i ɓay mgbaka mì ɓáy ɓay lɛ? Ì mbi lari na mbḭw i víke ha̰ mì kɔ.»
15 Conhecendo-lhes a hipocrisia, respondeu-lhes Jesus: Por que me quereis armar um laço? Mostrai-me um denário.
16 Báyḭi lɛ, i mbi lari na í víke ha̰ ni, lɛ, ka vbi ri mii: «Tul nzoɓ, ɓáy riŋ nzoɓ ká i vbie ɗo lari key na wa̰a, ɓa nzoɓ ve zu lɛ?» Lɛɛ, i yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Ɓa Mbay Sezar.»
16 Apresentaram-lho. E ele perguntou-lhes: De quem é esta imagem e a inscrição? De César, responderam-lhe.
17 Báyḭi lɛ, Zezu mbi ɓay a ɓaa ha ri mii: «Munu zu lɛ, feri ká ɗo ɓay tul Mbay Sezar lɛ, ì ha̰ Sezar, a feri ká ɗo ɓay tul Ŋgɛrɛwṵru laa lɛ, ì ha̰ Ŋgɛrɛwṵru.» Lɛɛ, ɓay káʼa yḭiŋra ha ri na tuku ri ha ri kaw yer.
17 Jesus então lhes replicou. Dai, pois, a César o que é de César e a Deus o que é de Deus. E admiravam-se dele.
18 Falɛ ku lɛ, Sadusi ha̰nɛri i vi luo Zezu ɓay vbika ni ɓay. Ɓa ɓari *Sadusiri na ze i ker í ɓaa mii, nzoɓ hu lɛ, ti tḭ́i saa luɔ huɗ ya. Báyḭi lɛ, i vbi ni ɓay mii:
18 Ora, vieram ter com ele os saduceus, que afirmam não haver ressurreição, e perguntaram-lhe:
19 «Mbay, *Moyze ɗaa *bol kusol ɗo ɓil mbeɗe ha̰ naari mii, zaɗka nzoɓ ɗo ɓáy yṵ-ɛ, rɔɔ a hu a pɔŋ má̰y ɓe taŋ mboŋke nzoɓ lɛ, ndaɗ ɓay haŋa yṵ-ɛ na ka ya̰a má̰y pile na, a mboŋke nzoɓ a kɔ̌rɔke mḭiri yṵ-ɛ ká hu na.
19 Mestre, Moisés prescreveu-nos: Se morrer o irmão de alguém, e deixar mulher sem filhos, seu irmão despo-se a viúva e suscite posteridade a seu irmão.
20 Ɓe ze, nzoɓ ɓáy yṵ-ɛri tul-ri tɔnɔ say, lɛ, ŋgɛrɛ leɗ na ya̰a má̰y a hu taŋ mboŋke nzoɓ.
20 Ora, havia sete irmãos; o primeiro casou e morreu sem deixar descendência.
21 Tɔŋnɔ fal-ɛ nzoɓ ndeke ɗi siɗike ya̰a má̰y pile ɓe na, a hu taŋ mboŋke nzoɓ na rɔɓay. Leɗ ndeke ɗi sayke na kara ɗo munu na nda̰w.
21 Então o segundo desposou a viúva, e morreu sem deixar posteridade. Do mesmo modo o terceiro.
22 Nzoɓri ká tul-ri tɔnɔ say na, i ya̰a má̰yke na ya̰a riw bele, í hu taŋ mboŋke nzoɓ. Ká fal huɗ ɓari ku riw bele na, má̰y na kara ví hu nda̰w.
22 E assim tomaram-na os sete, e não deixaram filhos. Por último, morreu também a mulher.
23 A munu ku wa̰a, síeke ká nzoɓri tḭ́i saa luɔ huɗ na, nzoɓ ve ká sakra ɓari ku na, má̰y na a ɓá taa ɓe lɛ, ɓay ḭi lɛ, ɓari ká tul-ri tɔnɔ say riw bele na, i ya̰a ni ya̰a ɓáy zaɗ ɓari riw bele.»
23 Na ressurreição, a quem destes pertencerá a mulher? Pois os sete a tiveram por mulher.
24 Ro, Zezu ɓaa ha ri mii: «Ɓaarì na ì wṵru faa; a wa̰a ì kɔ feke kɔ lɛ woo? Ɓay ḭi lɛ, ɓay ká ɗo ɓil mbeɗe Ŋgɛrɛwṵru na, ì laa ya nda̰w, a í kɔ hṵrusuo Ŋgɛrɛwṵru ya nda̰w pi.
24 Jesus respondeu-lhes: Errais, não compreendendo as Escrituras nem o poder de Deus.
25 Tusuɛke lɛ, síe ká nzoɓri tḭ́i saa luɔ huɗ na, wa̰rari ɓáy má̰yri i ti ya̰aŋa kḭ ya, roo lɛ, i ɗoko munu ɓa leɗ nzaapeɗ Ŋgɛrɛwṵruri ká nulue.
25 Na ressurreição dos mortos, os homens não tomarão mulheres, nem as mulheres, maridos, mas serão como os anjos nos céus.
26 A ɓay ká se tul nzoɓri ká i tḭi saa luɔ huɗ na wa̰a, ì kḭi ɓay ká ɗo ɓil mbeɗe ká Moyze ɗaa na ya lɛ? Zaɗka Moyze ɓaa ɓay se tul puu ká gbúɗa ká huu sɛ ɗi ká ɓil law kɔr na, Ŋgɛrɛwṵru ɓaa ha ni mii: “Mì ɓa Ŋgɛrɛwṵru *Abaraham, Ŋgɛrɛwṵru Izak, a mí ɓa Ŋgɛrɛwṵru *Zakoɓ nda̰w.”
26 Mas quanto à ressurreição dos mortos, não lestes no livro de Moisés como Deus lhe falou da sarça, dizendo: Eu sou o Deus de Abraão, o Deus de Isaac e o Deus de Jacó {Êx 3, 6}?
27 Munu zu lɛ, Ŋgɛrɛwṵru na ɓa Ŋgɛrɛwṵru nzoɓ káw ɓáy kumnunri ɓo, ka ɓa Ŋgɛrɛwṵru nzoɓ huɗeri ya. Ɓaarì na, ì wṵru faa mak mak ɓa tusuɛ.»
27 Ele não é Deus de mortos, senão de vivos. Portanto, estais muito errados.
28 Nzoɓ mbḭw munu ká ɓa *nzoɓ fére nzoɓri bol kusolri ká laa má̰y ɓay ɓari a kɔ Zezu ká yḭiŋra ɓáy ɓay ɓáy zaɗɛ ha̰ *Sadusiri na báyḭi lɛ, ka soro ɓa lakun-ɛ a vbi ni mii: «Bol kusol ha̰a ze ɓa ŋgɛrɛke kal ha̰wri riw bele lɛ?»
28 Achegou-se dele um dos escribas que os ouvira discutir e, vendo que lhes respondera bem, indagou dele: Qual é o primeiro de todos os mandamentos?
29 Lɛɛ, Zezu ɓaa ha̰ ni mii: «Mu kɔ, *bol kusol ká ɓa ŋgɛrɛke kal ha̰wri riw bele na ze ɗo key:
29 Jesus respondeu-lhe: O primeiro de todos os mandamentos é este: Ouve, Israel, o Senhor nosso Deus é o único Senhor;
30 Ŋgɛrɛmbay Ŋgɛrɛwṵru ɓo na,
30 amarás ao Senhor teu Deus de todo o teu coração, de toda a tua alma, de todo o teu espírito e de todas as tuas forças.
31 Bol kusol ndeke ɗi siɗike ze ɗo key
31 Eis aqui o segundo: Amarás o teu próximo como a ti mesmo. Outro mandamento maior do que estes não existe.
32 Báyḭi lɛ, nzoɓ fére nzoɓri bol kusol na ɓaa ha̰ Zezu mii: «Mbay, zaɗɛ zu. Ɓay ká mù ɓaa na ɓa sùo ɓay kḭ! Ŋgɛrɛwṵru huo-ɛ keklek hɔy ze ɓa Ŋgɛrɛwṵru ɓo, wṵru kḭ ká nde ni nde na tiya.
32 Disse-lhe o escriba: Perfeitamente, Mestre, disseste bem que Deus é um só e que não há outro além dele.
33 Munu zu lɛ, nzoɓ ha̰a ha̰a lɛ, ka hii Ŋgɛrɛwṵru ɓáy ɓil law-ɛri riw bele, kér ɓay ɓeri riw bele nda̰w, rɔɔ ɓáy hṵrusuo-ɛri riw bele nda̰w pi. Ka hii kṵ-ɛ munu ká sùo-ɛ ɓe kḭ. Ɗáa fekeri ku na kal haŋa *fe poy ká i tay ɓáy huu ha̰ Ŋgɛrɛwṵru, ɓáy fe poy ha̰wri riw bele na.»
33 E amá-lo de todo o coração, de todo o pensamento, de toda a alma e de todas as forças, e amar o próximo como a si mesmo, excede a todos os holocaustos e sacrifícios.
34 Zaɗka Zezu laa ɓay káʼa yḭiŋra ɓáy faake na báyḭi lɛ, ka ɓaa ha̰ ni mii: «Mù ɗo ɗi ya ɓay haŋa Ŋgɛrɛwṵru ka re mbay ká tul-a.» Falɛ ku lɛ, nzoɓ mbḭw ziŋ faa ɓay vbika ni ɓay na mbǎa.
34 Vendo Jesus que ele falara sabiamente, disse-lhe: Não estás longe do Reino de Deus. E já ninguém ousava fazer-lhe perguntas.
35 Zezu ɗo fére nzoɓri fe ká ɓil *hul ka̰ni Ŋgɛrɛwṵru. Báyḭi lɛ, ka vbi ri mii: «Ɗaa mina rɔɔ *nzoɓ fére nzoɓri bol kusolri ɓaa mii, *Krisi, nzoɓ ká Ŋgɛrɛwṵru waa ɓay píe ni ví ya̰a nzoɓri na, ka ɓa vu bulu Mbay *Daviɗ lɛ woo?
35 Continuava Jesus a ensinar no templo e propôs esta questão: Como dizem os escribas que Cristo é o filho de Davi?
36 Ì kɔ, Mbay Daviɗ ká Tem Law Pie nda faa pol-e na ɓaa sùo-ɛ kḭ mii:
36 Pois o mesmo Davi diz, inspirado pelo Espírito Santo: Disse o Senhor a meu Senhor: senta-te à minha direita, até que eu ponha os teus inimigos sob os teus pés {Sal 109,1}.
37 Mbay Daviɗ kḭ sùo-ɛ na ɗi Krisike na ɓa Ŋgɛrɛmbay. A munu ku wa̰a, ɗaa mina rɔɔ Krisi na a yḭ́i a ɓa vu bulu Mbay Daviɗ nda̰w lɛ woo?» Lɛɛ, ruɔ nzoɓri ŋgḭi ɓamba laa ɓay Zezu na ɓáy suoriya.
37 Ora, se o próprio Davi o chama Senhor, como então é ele seu filho? E a grande multidão ouvia-o com satisfação.
38 Zezu fere nzoɓri fe a ɓaa mii: «Ì nzɛ ɓáy sùo-rì ɓay tul *nzoɓ fére nzoɓri bol kusolri ká i hii ɓay ndúo maagari ká pì-pie yul ɓay há̰arike ha̰ nzoɓri hii soko korma korma ha ri ká zaɗ ruɔ ká nun nzoɓri,
38 Ele lhes dizia em sua doutrina: Guardai-vos dos escribas que gostam de andar com roupas compridas, de ser cumprimentados nas praças públicas
39 í nzaa zaɗ káw riŋ ɗika ká ɗo pola ká ɓil hul mbṵ́ kḭri ɓáy zaɗ kaw ŋgɛrɛri ká nam fe sṵm suoriya ɓay kaw ɗi.
39 e de sentar-se nas primeiras cadeiras nas sinagogas e nos primeiros lugares nos banquetes.
40 I ya̰a fe má̰y síeri kpakla kpakla riw bele, rɔɔ í yḭ̀i í ɗaa nzaa ɓay kere pì-pie ɓay haŋa nzoɓri kɔ lɛ, i písike ri. Nzoɓkeri ku na, Ŋgɛrɛwṵru a ɗáa ri kɔ sɛkɛ fe ŋgḭi ɓamba.»
40 Eles devoram os bens das viúvas e dão aparência de longas orações. Estes terão um juízo mais rigoroso.
41 Falɛ ku lɛ, Zezu kaw siri maa ɓáy zaɗ ɓúo lari ká ɓil *hul ka̰ni Ŋgɛrɛwṵru, a kɔ nzoɓri ká i vi ɓay ɗáa lari zuɔ ɓil huo fe ha̰ Ŋgɛrɛwṵru. Nzoɓ feziŋari ŋgḭi ɓamba vi ɗaa lari ŋgḭ-ŋgḭi zuɔ ɗi.
41 Jesus sentou-se defronte do cofre de esmola e observava como o povo deitava dinheiro nele; muitos ricos depositavam grandes quantias.
42 Lɛɛ, má̰y síe mbḭw munu ká ɓa kṵku ví ɗaa soli siɗi hɔy ká ɓa vu lari nzik nzik na zuɔ ɗi.
42 Chegando uma pobre viúva, lançou duas pequenas moedas, no valor de apenas um quadrante.
43 Báyḭi lɛ, Zezu ɗi leɗ nduoɓal-ɛri a ɓaa ha ri mii: «Ì kɔ key! Mì ɓaa ha rì ta-taŋ ɓa tusuɛ kḭ, má̰y síe key ká kṵku ɓamba na, ka ha̰ lari kal nzoɓ ha̰wri riw bele ká i vi ɗaa lari ɓari zuɔ ɓil huo fe key,
43 E ele chamou os seus discípulos e disse-lhes: Em verdade vos digo: esta pobre viúva deitou mais do que todos os que lançaram no cofre,
44 ɓay ḭi lɛ, nzoɓ ha̰wri riw bele na, i wal feziŋa ɓari ká maa ri mgbak mgbak na í ha̰. Roo lɛ, má̰y key ká feri riw bele puo ni na, ka ha̰ fe káʼa ɗǒke ɓay hɔ́lke sùo-ɛ na lɔɗ bele ha̰ Ŋgɛrɛwṵru.»
44 porque todos deitaram do que tinham em abundância; esta, porém, pôs, da sua indigência, tudo o que tinha para o seu sustento.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Marcos 12, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.