Marcos 12
Mbeɗe sáka kuni fie (XUO) vs ARIB
1 Falɛ ku lɛ, Zezu tii sa̰w ɓáa ɓay ha ri ɓáy faa law ɓay a ɓaa mii: «Nzoɓ mbḭw munu mgba wáa a maa pa̰ra puuri ɗo ɗi, a te kpaŋ gbi gbi kiri ɗi gbuk, a tie luɔ mbḭw ɗo ɗi ɓay ɗúɔke lere puu na, rɔɔ a mbuo fe ga-gaŋ ɗo ɓil wáa ha̰ nzoɓ kɔ́rɔkeri kaw ɗi. Falɛ lɛ, ka pɔŋ peɗke zuɔ nduo nzoɓ peɗkeri káʼa fa̰a ri na, ɓay haŋa ɓo few hóro lere puu na vi lɛ, i wál taa ɓeri a í pɔ́ŋ taa ɓari. Falɛ ku rɔɔ a zɔl a se varu.
1 Então começou Jesus a falar-lhes por parábolas. Um homem plantou uma vinha, cercou-a com uma sebe, cavou um lagar, e edificou uma torre; depois arrendou-a a uns lavradores e ausentou-se do país.
2 Zaɗka few hóro lereke na vi báyḭi lɛ, nzoɓ wáa na pie leɗ káw ɓe mbḭw se luo nzoɓ peɗkeri na ɓay ya̰aŋa lereke ká ɗo ɓay tul ɓeri na.
2 No tempo próprio, enviou um servo aos lavradores para que deles recebesse do fruto da vinha.
3 Roo lɛ, nzoɓ peɗkeri na i mgba leɗ káw ɓe na, í ndaka ni wɔɓ wɔɓ, í nii ni zɔl nduo-ɛ hɔy soli taŋ haŋa ni fe.
3 Mas estes, apoderando-se dele, o espancaram e o mandaram embora de mãos vazias.
4 Lɛɛ, nzoɓ wáa na pie leɗ káw ɓe kḭ rɔɓay se luo-ri. Báyḭi lɛ, ɓe na, i ndaka tul-e wɔɓ wɔɓ nda̰w, a í raɗ ni.
4 E tornou a enviar-lhes outro servo; e a este feriram na cabeça e o ultrajaram.
5 Nzoɓ wáa na pie leɗ káw ɓe kḭ rɔɓay. Báyḭi lɛ, ɓe na, i i ni. Ka yḭ̀i a pie leɗ káw ɓe kḭri ŋgḭi ɓamba, lɛ, i ɗara ri faa mbḭw munu nda̰w: i ndaka nzoɓ ha̰nɛri, a í i nzoɓ ha̰wri.
5 Então enviou ainda outro, e a este mataram; e a outros muitos, dos quais a uns espancaram e a outros mataram.
6 Lɛɛ, nzoɓ wáa na ti ɓáy leɗ káwri mbǎa, ɓa vi-e káʼa kɔ ni ɓa nzoɓ nun-ɛ ro ze tɔ̀ŋ. Ka pie ni ɓa ɔ́rɔ fal ɓa luo-ri, a ker ká ɓil law-ɛ mii, i hḭ́ɛ vu ɓeri na.
6 Ora, tinha ele ainda um, o seu filho amado; a este lhes enviou por último, dizendo: A meu filho terão respeito.
7 Roo lɛ, zaɗka nzoɓ peɗkeri na mbi nun-ri í kɔ vu nzoɓ wáa na báyḭi lɛ, i ɓaa ɓay ká sakra kḭ mii: “Ì kɔ, nzoɓ káʼa mgbaka fe pile na zu! Náa séri náa vǎa íri ni ɓo, náa pɔ́ŋri fe pile na ɓa taa naari.”
7 Mas aqueles lavradores disseram entre si: Este é o herdeiro; vinde, matemo-lo, e a herança será nossa.
8 Ro, í vǎa mgba leɗ na í i ni, a í vbu ni ɓo fal wáa na.»
8 E, agarrando-o, o mataram, e o lançaram fora da vinha.
9 Báyḭi lɛ, Zezu vbi ri ɓay mii: «A munu ku wa̰a, nzoɓ wáa na a ɗáa mina lɛ? Kaʼa vǎa ika nzoɓ peɗkeri na, a ha̰ wáa na ha̰ nzoɓ kḭri.
9 Que fará, pois, o senhor da vinha? Virá e destruirá os lavradores, e dará a vinha a outros.
10 Ɓay ká ɗo ɓil mbeɗe Ŋgɛrɛwṵru key na wa̰a, ì kḭi ya ɓáy lɛ? Ɓayke ɓaa mii:
10 Nunca lestes esta escritura: A pedra que os edificadores rejeitaram, essa foi posta como pedra angular;
11 Feke ku na ɓa peɗ ɗáa Ŋgɛrɛmbay,
11 pelo Senhor foi feito isso, e é maravilhoso aos nossos olhos?
12 Báyḭi lɛ, *ŋgɛrɛnzoɓ fe poyri ɓáy nzoɓ fére nzoɓri *bol kusol Ziɓri, rɔɔ ɓáy ŋgɛrɛ Ziɓri nda̰w na, i nzaa faa ɓay mgbaka Zezu, ɓay ḭi lɛ, i kɔ nda̰w, law ɓay káʼa ɓaa na, ka túŋke ri tuŋ. Ro, í pɔŋ ni í zɔl, ɓay ḭi lɛ, i hḭɛ ruɔ nzoɓri.
12 Procuravam então prendê-lo, mas temeram a multidão, pois perceberam que contra eles proferira essa parábola; e, deixando-o, se retiraram.
13 Falɛ ku lɛ, i pie Farizi ha̰nɛri ɓáy Ziɓ ha̰nɛri ká i zuɔ fal Mbay *Eroɗ ha ri kaw lakun Zezu ɓay nzaa nzi-ɛ ɓáy faa vbiw.
13 Enviaram-lhe então alguns dos fariseus e dos herodianos, para que o apanhassem em alguma palavra.
14 Ze í vbi ni mii: «Mbay, ɓuru kɔ nda̰w, ɓo na mù ɓaa sùo ɓay. Mù ya̰a kér ɓay nzoɓ mú ɗáake fe ya, ɓay ḭi lɛ, ɓo na mù ɓaa ɓay ziŋ nzoɓ taŋ náa nun nzoɓ, a mú fere nzoɓri tusuɛ ɓay ká se tul fe ɗáa ká rii law Ŋgɛrɛwṵru. Mu ɓaa ha̰ ɓuru laa. Wa̰a, *bol kusol naari ha̰ faa ɓay haŋa nzoɓ puo larimbuo ha̰ Mbay Sezar mase, ha̰ faa ya lɛ? Ndaɗ ɓay púo larimbuo ha̰ ni mase, ndaɗ ɓay púo ha̰ ni ya lɛ?»
14 Aproximando-se, pois, disseram-lhe: Mestre, sabemos que és verdadeiro, e de ninguém se te dá; porque não olhas à aparência dos homens, mas ensinas segundo a verdade o caminho de Deus; é lícito dar tributo a César, ou não? Daremos, ou não daremos?
15 Lɛɛ, Zezu kɔ ɓay huo ɓari na nda̰w a vbi ri mii: «Wa̰a, ɓay ḭi nda̰w rɔɔ, ì nzaa nzaa-i ɓay mgbaka mì ɓáy ɓay lɛ? Ì mbi lari na mbḭw i víke ha̰ mì kɔ.»
15 Mas Jesus, percebendo a hipocrisia deles, respondeu-lhes: Por que me experimentais? trazei-me um denário para que eu o veja.
16 Báyḭi lɛ, i mbi lari na í víke ha̰ ni, lɛ, ka vbi ri mii: «Tul nzoɓ, ɓáy riŋ nzoɓ ká i vbie ɗo lari key na wa̰a, ɓa nzoɓ ve zu lɛ?» Lɛɛ, i yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Ɓa Mbay Sezar.»
16 E eles lho trouxeram. Perguntou-lhes Jesus: De quem é esta imagem e inscrição? Responderam-lhe: De César.
17 Báyḭi lɛ, Zezu mbi ɓay a ɓaa ha ri mii: «Munu zu lɛ, feri ká ɗo ɓay tul Mbay Sezar lɛ, ì ha̰ Sezar, a feri ká ɗo ɓay tul Ŋgɛrɛwṵru laa lɛ, ì ha̰ Ŋgɛrɛwṵru.» Lɛɛ, ɓay káʼa yḭiŋra ha ri na tuku ri ha ri kaw yer.
17 Disse-lhes Jesus: Dai, pois, a César o que é de César, e a Deus o que é de Deus. E admiravam-se dele.
18 Falɛ ku lɛ, Sadusi ha̰nɛri i vi luo Zezu ɓay vbika ni ɓay. Ɓa ɓari *Sadusiri na ze i ker í ɓaa mii, nzoɓ hu lɛ, ti tḭ́i saa luɔ huɗ ya. Báyḭi lɛ, i vbi ni ɓay mii:
18 Então se aproximaram dele alguns dos saduceus, que dizem não haver ressurreição, e lhe perguntaram, dizendo:
19 «Mbay, *Moyze ɗaa *bol kusol ɗo ɓil mbeɗe ha̰ naari mii, zaɗka nzoɓ ɗo ɓáy yṵ-ɛ, rɔɔ a hu a pɔŋ má̰y ɓe taŋ mboŋke nzoɓ lɛ, ndaɗ ɓay haŋa yṵ-ɛ na ka ya̰a má̰y pile na, a mboŋke nzoɓ a kɔ̌rɔke mḭiri yṵ-ɛ ká hu na.
19 Mestre, Moisés nos deixou escrito que se morrer alguém, deixando mulher sem deixar filhos, o irmão dele case com a mulher, e suscite descendência ao irmão.
20 Ɓe ze, nzoɓ ɓáy yṵ-ɛri tul-ri tɔnɔ say, lɛ, ŋgɛrɛ leɗ na ya̰a má̰y a hu taŋ mboŋke nzoɓ.
20 Ora, havia sete irmãos; o primeiro casou-se e morreu sem deixar descendência;
21 Tɔŋnɔ fal-ɛ nzoɓ ndeke ɗi siɗike ya̰a má̰y pile ɓe na, a hu taŋ mboŋke nzoɓ na rɔɓay. Leɗ ndeke ɗi sayke na kara ɗo munu na nda̰w.
21 o segundo casou-se com a viúva, e morreu, não deixando descendência; e da mesma forma, o terceiro; e assim os sete, e não deixaram descendência.
22 Nzoɓri ká tul-ri tɔnɔ say na, i ya̰a má̰yke na ya̰a riw bele, í hu taŋ mboŋke nzoɓ. Ká fal huɗ ɓari ku riw bele na, má̰y na kara ví hu nda̰w.
22 Depois de todos, morreu também a mulher.
23 A munu ku wa̰a, síeke ká nzoɓri tḭ́i saa luɔ huɗ na, nzoɓ ve ká sakra ɓari ku na, má̰y na a ɓá taa ɓe lɛ, ɓay ḭi lɛ, ɓari ká tul-ri tɔnɔ say riw bele na, i ya̰a ni ya̰a ɓáy zaɗ ɓari riw bele.»
23 Na ressurreição, de qual deles será ela esposa, pois os sete por esposa a tiveram?
24 Ro, Zezu ɓaa ha ri mii: «Ɓaarì na ì wṵru faa; a wa̰a ì kɔ feke kɔ lɛ woo? Ɓay ḭi lɛ, ɓay ká ɗo ɓil mbeɗe Ŋgɛrɛwṵru na, ì laa ya nda̰w, a í kɔ hṵrusuo Ŋgɛrɛwṵru ya nda̰w pi.
24 Respondeu-lhes Jesus: Porventura não errais vós em razão de não compreenderdes as Escrituras nem o poder de Deus?
25 Tusuɛke lɛ, síe ká nzoɓri tḭ́i saa luɔ huɗ na, wa̰rari ɓáy má̰yri i ti ya̰aŋa kḭ ya, roo lɛ, i ɗoko munu ɓa leɗ nzaapeɗ Ŋgɛrɛwṵruri ká nulue.
25 Porquanto, ao ressuscitarem dos mortos, nem se casam, nem se dão em casamento; pelo contrário, são como os anjos nos céus.
26 A ɓay ká se tul nzoɓri ká i tḭi saa luɔ huɗ na wa̰a, ì kḭi ɓay ká ɗo ɓil mbeɗe ká Moyze ɗaa na ya lɛ? Zaɗka Moyze ɓaa ɓay se tul puu ká gbúɗa ká huu sɛ ɗi ká ɓil law kɔr na, Ŋgɛrɛwṵru ɓaa ha ni mii: “Mì ɓa Ŋgɛrɛwṵru *Abaraham, Ŋgɛrɛwṵru Izak, a mí ɓa Ŋgɛrɛwṵru *Zakoɓ nda̰w.”
26 Quanto aos mortos, porém, serem ressuscitados, não lestes no livro de Moisés, onde se fala da sarça, como Deus lhe disse: Eu sou o Deus de Abraão, o Deus de Isaque e o Deus de Jacó?
27 Munu zu lɛ, Ŋgɛrɛwṵru na ɓa Ŋgɛrɛwṵru nzoɓ káw ɓáy kumnunri ɓo, ka ɓa Ŋgɛrɛwṵru nzoɓ huɗeri ya. Ɓaarì na, ì wṵru faa mak mak ɓa tusuɛ.»
27 Ora, ele não é Deus de mortos, mas de vivos. Estais em grande erro.
28 Nzoɓ mbḭw munu ká ɓa *nzoɓ fére nzoɓri bol kusolri ká laa má̰y ɓay ɓari a kɔ Zezu ká yḭiŋra ɓáy ɓay ɓáy zaɗɛ ha̰ *Sadusiri na báyḭi lɛ, ka soro ɓa lakun-ɛ a vbi ni mii: «Bol kusol ha̰a ze ɓa ŋgɛrɛke kal ha̰wri riw bele lɛ?»
28 Aproximou-se dele um dos escribas que os ouvira discutir e, percebendo que lhes havia respondido bem, perguntou-lhe: Qual é o primeiro de todos os mandamentos?
29 Lɛɛ, Zezu ɓaa ha̰ ni mii: «Mu kɔ, *bol kusol ká ɓa ŋgɛrɛke kal ha̰wri riw bele na ze ɗo key:
29 Respondeu Jesus: O primeiro é: Ouve, Israel, o Senhor nosso Deus é o único Senhor.
30 Ŋgɛrɛmbay Ŋgɛrɛwṵru ɓo na,
30 Amarás, pois, ao Senhor teu Deus de todo o teu coração, de toda a tua alma, de todo o teu entendimento e de todas as tuas forças.
31 Bol kusol ndeke ɗi siɗike ze ɗo key
31 E o segundo é este: Amarás ao teu próximo como a ti mesmo. Não há outro mandamento maior do que esses.
32 Báyḭi lɛ, nzoɓ fére nzoɓri bol kusol na ɓaa ha̰ Zezu mii: «Mbay, zaɗɛ zu. Ɓay ká mù ɓaa na ɓa sùo ɓay kḭ! Ŋgɛrɛwṵru huo-ɛ keklek hɔy ze ɓa Ŋgɛrɛwṵru ɓo, wṵru kḭ ká nde ni nde na tiya.
32 Ao que lhe disse o escriba: Muito bem, Mestre; com verdade disseste que ele é um, e fora dele não há outro;
33 Munu zu lɛ, nzoɓ ha̰a ha̰a lɛ, ka hii Ŋgɛrɛwṵru ɓáy ɓil law-ɛri riw bele, kér ɓay ɓeri riw bele nda̰w, rɔɔ ɓáy hṵrusuo-ɛri riw bele nda̰w pi. Ka hii kṵ-ɛ munu ká sùo-ɛ ɓe kḭ. Ɗáa fekeri ku na kal haŋa *fe poy ká i tay ɓáy huu ha̰ Ŋgɛrɛwṵru, ɓáy fe poy ha̰wri riw bele na.»
33 e que amá-lo de todo o coração, de todo o entendimento e de todas as forças, e amar o próximo como a si mesmo, é mais do que todos os holocaustos e sacrifícios.
34 Zaɗka Zezu laa ɓay káʼa yḭiŋra ɓáy faake na báyḭi lɛ, ka ɓaa ha̰ ni mii: «Mù ɗo ɗi ya ɓay haŋa Ŋgɛrɛwṵru ka re mbay ká tul-a.» Falɛ ku lɛ, nzoɓ mbḭw ziŋ faa ɓay vbika ni ɓay na mbǎa.
34 E Jesus, vendo que havia respondido sabiamente, disse-lhe: Não estás longe do reino de Deus. E ninguém ousava mais interrogá-lo.
35 Zezu ɗo fére nzoɓri fe ká ɓil *hul ka̰ni Ŋgɛrɛwṵru. Báyḭi lɛ, ka vbi ri mii: «Ɗaa mina rɔɔ *nzoɓ fére nzoɓri bol kusolri ɓaa mii, *Krisi, nzoɓ ká Ŋgɛrɛwṵru waa ɓay píe ni ví ya̰a nzoɓri na, ka ɓa vu bulu Mbay *Daviɗ lɛ woo?
35 Por sua vez, Jesus, enquanto ensinava no templo, perguntou: Como é que os escribas dizem que o Cristo é filho de Davi?
36 Ì kɔ, Mbay Daviɗ ká Tem Law Pie nda faa pol-e na ɓaa sùo-ɛ kḭ mii:
36 O próprio Davi falou, movido pelo Espírito Santo: Disse o Senhor ao meu Senhor: Assenta-te à minha direita, até que eu ponha os teus inimigos debaixo dos teus pés.
37 Mbay Daviɗ kḭ sùo-ɛ na ɗi Krisike na ɓa Ŋgɛrɛmbay. A munu ku wa̰a, ɗaa mina rɔɔ Krisi na a yḭ́i a ɓa vu bulu Mbay Daviɗ nda̰w lɛ woo?» Lɛɛ, ruɔ nzoɓri ŋgḭi ɓamba laa ɓay Zezu na ɓáy suoriya.
37 Davi mesmo lhe chama Senhor; como é ele seu filho? E a grande multidão o ouvia com prazer.
38 Zezu fere nzoɓri fe a ɓaa mii: «Ì nzɛ ɓáy sùo-rì ɓay tul *nzoɓ fére nzoɓri bol kusolri ká i hii ɓay ndúo maagari ká pì-pie yul ɓay há̰arike ha̰ nzoɓri hii soko korma korma ha ri ká zaɗ ruɔ ká nun nzoɓri,
38 E prosseguindo ele no seu ensino, disse: Guardai-vos dos escribas, que gostam de andar com vestes compridas, e das saudações nas praças,
39 í nzaa zaɗ káw riŋ ɗika ká ɗo pola ká ɓil hul mbṵ́ kḭri ɓáy zaɗ kaw ŋgɛrɛri ká nam fe sṵm suoriya ɓay kaw ɗi.
39 e dos primeiros assentos nas sinagogas, e dos primeiros lugares nos banquetes,
40 I ya̰a fe má̰y síeri kpakla kpakla riw bele, rɔɔ í yḭ̀i í ɗaa nzaa ɓay kere pì-pie ɓay haŋa nzoɓri kɔ lɛ, i písike ri. Nzoɓkeri ku na, Ŋgɛrɛwṵru a ɗáa ri kɔ sɛkɛ fe ŋgḭi ɓamba.»
40 que devoram as casas das viúvas, e por pretexto fazem longas orações; estes hão de receber muito maior condenação.
41 Falɛ ku lɛ, Zezu kaw siri maa ɓáy zaɗ ɓúo lari ká ɓil *hul ka̰ni Ŋgɛrɛwṵru, a kɔ nzoɓri ká i vi ɓay ɗáa lari zuɔ ɓil huo fe ha̰ Ŋgɛrɛwṵru. Nzoɓ feziŋari ŋgḭi ɓamba vi ɗaa lari ŋgḭ-ŋgḭi zuɔ ɗi.
41 E sentando-se Jesus defronte do cofre das ofertas, observava como a multidão lançava dinheiro no cofre; e muitos ricos deitavam muito.
42 Lɛɛ, má̰y síe mbḭw munu ká ɓa kṵku ví ɗaa soli siɗi hɔy ká ɓa vu lari nzik nzik na zuɔ ɗi.
42 Vindo, porém, uma pobre viúva, lançou dois leptos, que valiam um quadrante.
43 Báyḭi lɛ, Zezu ɗi leɗ nduoɓal-ɛri a ɓaa ha ri mii: «Ì kɔ key! Mì ɓaa ha rì ta-taŋ ɓa tusuɛ kḭ, má̰y síe key ká kṵku ɓamba na, ka ha̰ lari kal nzoɓ ha̰wri riw bele ká i vi ɗaa lari ɓari zuɔ ɓil huo fe key,
43 E chamando ele os seus discípulos, disse-lhes: Em verdade vos digo que esta pobre viúva deu mais do que todos os que deitavam ofertas no cofre;
44 ɓay ḭi lɛ, nzoɓ ha̰wri riw bele na, i wal feziŋa ɓari ká maa ri mgbak mgbak na í ha̰. Roo lɛ, má̰y key ká feri riw bele puo ni na, ka ha̰ fe káʼa ɗǒke ɓay hɔ́lke sùo-ɛ na lɔɗ bele ha̰ Ŋgɛrɛwṵru.»
44 porque todos deram daquilo que lhes sobrava; mas esta, da sua pobreza, deu tudo o que tinha, mesmo todo o seu sustento.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Marcos 12, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.