Lucas 7

Mbeɗe sáka kuni fie (XUO) vs NVT

Sair da comparação
NVT Nova Versão Transformadora
1 Falɛ ká Zezu ɓaa ɓay ɓe ɔ riw bele ha̰ ruɔ nzoɓri ká zaɗɛ ku na báyḭi lɛ, ka zɔl ká ɗi, a se Kapɛrnayum.
1 Quando Jesus terminou de dizer tudo isso à multidão, entrou em Cafarnaum.
2 Lɛɛ, ŋgɛrɛnzoɓ yṵm mbḭw munu ká Rɔm ɗo ɓáy leɗ káw káʼa hii ni ɓamba naa sɛm ká ɗi. Sɛmke na ɗaa ni ha̰ huɗ ɓe tɔ̀ŋ ndḭi mini.
2 Naquela ocasião, um escravo muito estimado de um oficial romano estava enfermo, à beira da morte.
3 Zaɗka ŋgɛrɛnzoɓ yṵm na laa soro ɓay Zezu na báyḭi lɛ, ka ɗi ŋgɛrɛ Ziɓ ha̰nɛri, a pie ri se luo Zezu ɓay haŋa ni ka vi ɓo, a váa leɗ káw ɓeri na ha̰ ɓeri.
3 Quando o oficial ouviu falar de Jesus, mandou alguns líderes judeus lhe pedirem que fosse curar seu escravo.
4 Lɛɛ, ɓari na i se luo Zezu í koɗ ni kpṵru kpṵru í ɓaa mii: «Ŋgɛrɛnzoɓ yṵm key na, ndaɗ ɓay haŋa mù sɔ ni,
4 Os líderes suplicaram insistentemente que Jesus socorresse o homem, dizendo: “Ele merece sua ajuda,
5 ɓay ḭi lɛ, ka hii sa̰w naari Ziɓri ɓamba. Ɓa ɓe ze ka ɗaa *hul mbṵ́ kḭ naari key.»
5 pois ama o povo judeu e até nos construiu uma sinagoga”.
6 Báyḭi lɛ, Zezu uru siya a se ziŋ ri. Zaɗka i se í tɔ̀ŋ ɗi ya deɓ ɓáy puo ɓe na báyḭi lɛ, ŋgɛrɛnzoɓ yṵm na pie nzoɓ buɔ-ɛri ha ri ɓaa ha̰ Zezu mii: «Mbay, mu yɔklɔ sùo-ɔ gɔr hɔy ya, ɓay ḭi lɛ, ɓi hɔy mì maa ɓay haŋa mù ɗaa tul-a nduo ɓil hul ɓi ya.
6 Jesus foi com eles, mas, antes de chegarem à casa, o oficial mandou alguns amigos para dizer: “Senhor, não se incomode em vir à minha casa, pois não sou digno de tamanha honra.
7 Sa̰wke mini ze, mì kɔ sùo-i maa ɓay séke luo-ɔ sùo-i ya. Roo lɛ, mu ɓaa ɓay mbḭw ɓo, ha̰ sùo leɗ káw ɓi na ka vaa.
7 Não sou digno sequer de ir ao seu encontro. Basta uma ordem sua, e meu servo será curado.
8 Mì ɓaa munu, ɓay ḭi lɛ, ɓi hɔy kara mì ɗo ɓáy gaŋ tul-iri ká mì ɗaa bol nzaa-ri, a mí ɗo ɓáy nzoɓ yṵm ɓiri ká i ɗaa bol nzaa-i nda̰w. Zaɗka mì ɓaa ha̰ nzoɓ mbḭw mii: “Mu se,” lɛ, ka se na kḭ. A mí ɓaa ha̰ nzoɓ kḭ mii: “Mu vi,” lɛ, ka vi. A mí yḭ̀i mí ɓaa ha̰ leɗ káw ɓi mii: “Ɗaa fe key,” lɛ, ka ɗaa feke.»
8 Sei disso porque estou sob a autoridade de meus superiores e tenho autoridade sobre meus soldados. Só preciso dizer ‘Vão’, e eles vão, ou ‘Venham’, e eles vêm. E, se digo a meus escravos: ‘Façam isto’, eles fazem”.
9 Zaɗka Zezu laa ɓaykeri na munu báyḭi lɛ, tuku ni ha̰ ni fɛrɛ kɔ́m ɓa luo ruɔ nzoɓri ká i se fal-ɛ na a ɓaa ha ri mii: «Mì ɓaa ha rì ta-taŋ: ká tusiri *Izarayɛl riw bele na, kḭri ɗáa law ɓo tul-i mini key na, mì ziŋ ká ɗi ya mgbaŋ!»
9 Quando Jesus ouviu isso, ficou admirado. Voltou-se para a multidão que o seguia e disse: “Eu lhes digo a verdade: jamais vi fé como esta em Israel!”.
10 Zaɗka nzoɓri ká ŋgɛrɛnzoɓ yṵm pie ri na, i yḭ̀i í tḭi puɔ na báyḭi lɛ, i kɔ leɗ káw ká sùo-ɛ sɛ ni na vaa ɓáy kere.
10 E, quando os amigos do oficial voltaram para a casa dele, encontraram o escravo em perfeita saúde.
11 Falɛ ku báyḭi lɛ, Zezu zɔl a se ɓa puo mbḭw munu ká riŋ-ɛ ɓa Na̰yi. Lɛɛ, leɗ nduoɓal-ɛri ɓáy ruɔ nzoɓri ŋgḭi ɓamba, i se faa ziŋ ni mbḭw hɔy.
11 Logo depois, Jesus foi com seus discípulos à cidade de Naim, e uma grande multidão o seguiu.
12 Zaɗka i se ɗi ya deɓ ɓáy nzaa puɔ na báyḭi lɛ, nzoɓri mbi huɗ ɓáy hiike dukuku, í tḭ́ike saa ɓil puɔ ɓa zaɗ vóro huɗ. Ka ɓa leɗ wa̰ra nzoɓ keklek a ɓa vu má̰y síe. Lɛɛ, nzoɓri ká puoke ku na ŋgḭi ɓamba tasiri, i mgba ni í se ziŋ ni ɓa zaɗ vóro huɗ na.
12 Quando ele se aproximou da porta da cidade, estava saindo o enterro do único filho de uma viúva, e uma grande multidão da cidade a acompanhava.
13 Zaɗka Ŋgɛrɛmbay mbi nun-ɛ a kɔ má̰y síe na munu báyḭi lɛ, ka kɔ nun síe ɓe a ɓaa ha̰ ni mii: «Mu rɛ-rɛw ya!»
13 Quando o Senhor a viu, sentiu profunda compaixão por ela. “Não chore!”, disse ele.
14 Báyḭi lɛ, ka soro ɓa lakun huɗ na a zaa daŋni huɗ na, lɛ, nzoɓ sóɓ huɗri na i sìi ɓal-ri zik í ɗo. Lɛɛ, Zezu mbi ɓay a ɓaa ha̰ huɗ na mii: «Kuban, mì mbi nzaa-i ha̰ mù. Úru siya!»
14 Então foi até o caixão, tocou nele e os carregadores pararam. E disse: “Jovem, eu lhe digo: levante-se!”.
15 Lɛɛ, huɗ na kaw siri a tii sa̰w ɓáa ɓay. Falɛ ku lɛ, Zezu mgba ni a ɗaa nduo ndúo mi-ɛ.
15 O jovem que estava morto se levantou e começou a conversar, e Jesus o devolveu à sua mãe.
16 Feke ku na mbi hḭɛ ha̰ nzoɓri riw bele ká i ɗo zaɗɛ ku, ha ri písi Ŋgɛrɛwṵru í ɓaa mii: «Bawda nzoɓ ya̰aŋa ɓay saa nzaa Ŋgɛrɛwṵru mbḭw kḭ laa ro tḭi sakra naari ká vuri key!» Rɔɓay, «Ŋgɛrɛwṵru vi ɓay sɔ́kɔ nzoɓ ɓeri.»
16 Grande temor tomou conta da multidão, que louvava a Deus, dizendo: “Um profeta poderoso se levantou entre nós!” e “Hoje Deus visitou seu povo!”.
17 Ɓayke ku na ya̰a zaɗ kpol kpol ká kuɗu ká Zude riw bele nda̰w, ɓáy puori riw bele ká i kiri Zude nda̰w pi.
17 Essa notícia sobre Jesus se espalhou por toda a Judeia e seus arredores.
18 Leɗ nduoɓal Za̰ari vǎa lo soro feri ká kal na riw bele ha̰ ni laa. Báyḭi lɛ, ka ɗi nzoɓri siɗi ká sakra ɓari ku,
18 Os discípulos de João Batista lhe contaram tudo que Jesus estava fazendo. Então João chamou dois de seus discípulos
19 a pie ri ɓa luo Ŋgɛrɛmbay ɓay haŋa ri vbi ni mii: «Wa̰a, ɓa ɓo ze mù ɓa *Krisi, nzoɓ ká Ŋgɛrɛwṵru waa ɓay píe ni ví ya̰a nzoɓri na mase, ɓuru Ziɓri na ɓuru giyaŋ nzoɓ kḭ ɓáy lɛ?»
19 e os enviou ao Senhor, para lhe perguntar: “O senhor é aquele que haveria de vir, ou devemos esperar algum outro?”.
20 Zaɗka nzoɓkeri tḭi luo Zezu na báyḭi lɛ, i ɓaa ha̰ ni mii: «Za̰a Batis pie ɓuru ɓa luo-ɔ ɓay vbika mù ɓay kɔ́kɔ, wa̰a, ɓa ɓo ze mù ɓa Krisi, nzoɓ ká Ŋgɛrɛwṵru waa ɓay píe ni ví ya̰a nzoɓri na mase, ɓuru Ziɓri ɓuru giyaŋ nzoɓ kḭ ɓáy lɛ?»
20 Os dois discípulos de João encontraram Jesus e lhe disseram: “João Batista nos enviou para lhe perguntar: ‘O senhor é aquele que haveria de vir, ou devemos esperar algum outro?’”.
21 Báyḭi lɛ, ká ɓil sa̰w síeke ku na, Zezu vaa nzoɓri ŋgḭi ɓamba ká suosɛrɛm ɓari ɓoɗ ɓoɗ. Ka vaa nzoɓri ká tul feri ká sɛ ri nda̰w, a nii temndayari ká tul nzoɓri nda̰w, rɔɔ a mgbuɗa nun ra̰wri ŋgḭi ɓamba ha ri kɔ zaɗ nda̰w pi.
21 Naquela mesma hora, Jesus curou muitas pessoas de suas doenças, enfermidades e espíritos impuros, e restaurou a visão a muitos cegos.
22 Lɛɛ, Zezu yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ leɗ nduoɓal Za̰ari na mii: «Ì yḭ̀i í se ɓo, í vǎa kḭi fal feri ká ì kɔ ɓáy nun-rì, í laa ɓáy suku-rì nda̰w key na ha̰ Za̰a laa. Ra̰wri kɔ-kɔ́m *taŋ kaɗ kaɗ nda̰w, nzoɓ kpɛɗɛri se siya kiyaw kiyaw nda̰w, nzoɓri ká kpḭri ɗo sùo-ri kara, kpḭri ɓari na ɔ a pɔŋ sùo-ri duo mgbereŋ nda̰w, mbikiri laa ɓay nda̰w, nzoɓri ká i hu hɔy kara, i tuma í kaw ɓáy kumnun nda̰w, rɔɔ i ka-káa Ɓay Kere ha̰ nzoɓ kṵkuri nda̰w pi.
22 Em seguida, disse aos discípulos de João: “Voltem a João e contem a ele o que vocês viram e ouviram: os cegos veem, os aleijados andam, os leprosos são purificados, os surdos ouvem, os mortos são ressuscitados e as boas-novas são anunciadas aos pobres”.
23 Nzoɓ ká ɗaa law-ɛ ɓo tul-i a pɔŋ mbika law-ɛ ya lɛ, suoriya ɓa taa ɓe.»
23 E disse ainda: “Felizes são aqueles que não se sentem ofendidos por minha causa”.
24 Zaɗka leɗ nzaapeɗ Za̰ari zɔl báyḭi lɛ, Zezu tii sa̰w ɓáa ɓay se tul Za̰a ha̰ ruɔ nzoɓri mii: «Zaɗka ì se ɓil law kɔr ɓay láa káa ɓay Za̰a ká kaa na wa̰a, fe ḭi ze ì vǎa kɔ lɛ? Wa̰a, ì se í vǎa kɔ nzoɓ ká ɗo tul ɓay ɓe ya munu ká ŋgasikri ká zuu kila ri mgba̰ya mgba̰ya lɛ? Munu ya!
24 Depois que os discípulos de João saíram, Jesus começou a falar a respeito dele para as multidões: “Que tipo de homem vocês foram ver no deserto? Um caniço que qualquer brisa agita?
25 A wa̰a ɓa fe ḭi kḭ rɔɔ ì se í vǎa kɔ lɛ? Ì se í vǎa kɔ nzoɓ ká nduo gari ndṵy zḭriri zḭriri lɛ? Kúy! Nzoɓri ká i nduo gari ká ndṵy mgbilik mgbilik a í kaw ɓil ndaɗi na, ɓil puo mbay luyeri ze ɓa zaɗ káw ɓari.
25 Afinal, o que esperavam ver? Um homem vestido com roupas caras? Não, quem veste roupas caras e vive no luxo mora em palácios.
26 A ku wa̰a, fe ḭi kḭ rɔɔ ì se í vǎa kɔ lɛ? Ì se í vǎa kɔ nzoɓ ya̰aŋa ɓay saa nzaa Ŋgɛrɛwṵru lɛ? Nda ndaɗ! Roo lɛ, mì ɓaa ha rì: ɓe Za̰a na, ka ɓa nzoɓ ya̰aŋa ɓay saa nzaa Ŋgɛrɛwṵru taa hɔyke ya,
26 Acaso procuravam um profeta? Sim, ele é mais que profeta.
27 ɓay ḭi lɛ, ɓe Za̰a na, Ŋgɛrɛwṵru ɓaa ɓay se tul-e ká ɓil mbeɗe ɓe mii:
27 João é o homem ao qual as Escrituras se referem quando dizem: ‘Envio meu mensageiro adiante de ti, e ele preparará teu caminho à tua frente’.
28 «Mì ɓaa ha rì ta-taŋ: sakra nzoɓri ká má̰yri mboŋ ri ká tusiri key na, nzoɓ mbḭw mini ká kal tul Za̰a kal na tiya. Ze munu hɔy kara, nzoɓ ká ndḭi ká ɓil sew ká Ŋgɛrɛwṵru tii sa̰w réke mbay ká tul nzoɓri na, nzoɓke ɗo ɓáy fe sa̰mi mba tul-e taa Za̰a Batis na pavbaɗ.»
28 Eu lhes digo: de todos que nasceram de mulher, nenhum é maior que João Batista. E, no entanto, até o menor no reino de Deus é maior que ele”.
29 Tusuɛke lɛ, nzoɓri riw bele ɓáy *nzoɓ ya̰aŋa larimbuori ká i laa ɓay Za̰a na i kɔ mii, Ŋgɛrɛwṵru ɓa nzoɓ ká ɗaa fe ɓáy zaɗɛ. Ro, í ha̰ Za̰a ɗaa tul-ri nduo mbii.
29 Todos que ouviram as palavras de Jesus, até mesmo os cobradores de impostos, concordaram que o caminho de Deus era justo, pois tinham sido batizados por João.
30 Roo lɛ, *Fariziri ɓáy *nzoɓ fére nzoɓri bol kusolri na, i tuŋ fe ká Ŋgɛrɛwṵru hii ɓay haŋa ri ɗaa na ŋgereŋ í ha̰ Za̰a ɗaa tul-ri nduo mbii ya.
30 Os fariseus e mestres da lei, no entanto, rejeitaram o propósito de Deus para eles, pois recusaram o batismo de João.
31 Zezu ɓaa rɔɓay mii: «Nzoɓ ve nda̰w rɔɔ, mì mgbaka ɓay líeke nzoɓri ká timbɛɗɛ key lɛ? Wa̰a i rìi nzoɓ veri lɛ?
31 “Assim, a que posso comparar o povo desta geração?”, perguntou Jesus.
32 I rìi leɗri ká i kaw káa í guu fe ká sakra kḭ mii:
32 “Como posso descrevê-los? São como crianças que brincam na praça. Queixam-se a seus amigos: ‘Tocamos flauta, e vocês não dançaram, entoamos lamentos, e vocês não choraram’.
33 Ì kɔ, Za̰a Batis na vi, a saŋ sùo-ɛ a sṵ maapa ya nda̰w, a nzɔ him ya nda̰w. Lɛɛ, ɓaarì na ì ɓaa mii: “Temndaya ze ɗo tul-e.”
33 Quando João Batista apareceu, não costumava comer e beber em público, e vocês disseram: ‘Está possuído por demônio’.
34 A ɓi *Vu Nzoɓ ká mì vi na laa lɛ, mì sṵ fe nda̰w, a mí nzɔ him nda̰w, lɛ, ɓaarì na ì ɓaa mii, mì ɓa nzoɓ fe sṵm luye nda̰w, mí ɓa nzoɓ buo him nda̰w, a mí mgba buɔ ziŋ nzoɓ ya̰aŋa larimbuori ɓáy nzoɓri ká soro ɓay ɓari mgba ndaya nda̰w, lɛ ḭi maalɛ.
34 O Filho do Homem, por sua vez, come e bebe, e vocês dizem: ‘É comilão e beberrão, amigo de cobradores de impostos e pecadores’.
35 Roo lɛ, nun nzɛm taa Ŋgɛrɛwṵru na, nzoɓri kɔ ɓa fe ká ɗo ɓáy zaɗɛ ɓáy faa vi-eri riw bele ká i ya̰a ɓayke.»
35 Mas a sabedoria é comprovada pela vida daqueles que a seguem.”
36 Nam mbḭw munu Farizi mbḭw munu ɗi Zezu ɓay haŋa ni sṵ fe ziŋ ni. Lɛɛ, ka se ɓil puo ɓe na a kaw nzaa fe sṵm ziŋ ni mbḭw hɔy.
36 Um dos fariseus convidou Jesus para jantar. Jesus foi à casa dele e tomou lugar à mesa.
37 Lɛɛ, má̰y mbḭw munu ká soro ɓay ɓe mgba ndaya na ɗo ɓil puoke na ku. Zaɗkaʼa laa mii, Zezu kaw nzaa fe sṵm ká ɓil puo Farizike na báyḭi lɛ, ka mbi guma num ká i ɗaa ɓáy tisaw ká riŋ-ɛ ɓa alabastre ká num ká ba̰rɛ fṵ bǔy bǔy mbaa ɗi,
37 Quando uma mulher daquela cidade, uma pecadora, soube que ele estava jantando ali, trouxe um frasco de alabastro contendo um perfume caro.
38 a ví ɗǒke fal Zezu ká sa̰w ɓal-ɛ. Ka rɛ-rɛw ha̰ mbii nun-ɛ zuu zuɔ ɓal Zezu, a nzṵn ɓáy sṵy tul-e, rɔɔ a a̰w ɓal-ɛri a ɗaa num ká ba̰rɛ fṵ bǔy bǔy na zuɔ ɗi.
38 Em seguida, ajoelhou-se aos pés de Jesus, chorando. As lágrimas caíram sobre os pés dele, e ela os secou com seu cabelo; e continuou a beijá-los e a derramar perfume sobre eles.
39 Lɛɛ, Farizi ká ɗi Zezu na kɔ munu báyḭi lɛ, ka ker ɓay ká ɓil law-ɛ a ɓaa mii: «Zaɗka leɗban key na ɓa nzoɓ ya̰aŋa ɓay saa nzaa Ŋgɛrɛwṵru taa tusuɛke lɛ, a kɔ́kɔ kḭri má̰y ká zaa ni na key, a kɔ́kɔ ni ɓa má̰y nzoɓ fe ɗáa ya̰a.»
39 Quando o fariseu que havia convidado Jesus viu isso, disse consigo: “Se este homem fosse profeta, saberia que tipo de mulher está tocando nele. Ela é uma pecadora!”.
40 Báyḭi lɛ, Zezu mbi ɓay a ɓaa ha̰ Farizi na mii: «Simo̰n, mì ɓáa ɓay mbḭw ha̰ mù laa.» Lɛɛ, Simo̰n yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Mbay, ɓaa ha̰ mì laa.»
40 Jesus disse ao fariseu: “Simão, tenho algo a lhe dizer”. “Diga, mestre”, respondeu Simão.
41 Lɛɛ, Zezu ɓaa mii: «Nzoɓri siɗi kpaa lari, lɛ, i yḭiŋra ha̰ nzoɓke ya ɓáy. Nzoɓ mbḭwke na, mbɔl ká ɗo tul-e ká ɓay haŋa ni puo na maa lari peɗ mbiimbam siɗi. A nzoɓ siɗike na laa lɛ, maa lari peɗ few siɗi.
41 Então Jesus lhe contou a seguinte história: “Um homem emprestou dinheiro a duas pessoas: quinhentas moedas de prata a uma delas e cinquenta à outra.
42 Munu ká i ɗo ɓáy fe mbḭw ká ɓay púoke mbɔl ɓari ya na, ka ha̰ mbɔl ɓari na siɗi bele ɗo tul-e. A ku wa̰a, nzoɓ taa ha̰a rɔɔ, a kɔ́kɔ ni ɓa nzoɓ nun-ɛ mba nzoɓ ha̰w lɛ?»
42 Como nenhum dos devedores conseguiu lhe pagar, ele generosamente perdoou ambos e cancelou suas dívidas. Qual deles o amou mais depois disso?”.
43 Lɛɛ, Simo̰n yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Mì kɔ lɛ, nzoɓ ká ya̰a mbɔl ɗo tul-e ɓa bawdake ŋgḭ-ŋgḭi káʼa púo riw bele.» Zezu ɓaa ha̰ ni mii: «Mù yḭiŋra ɓáy zaɗɛ.»
43 Simão respondeu: “Suponho que aquele de quem ele perdoou a dívida maior”. “Você está certo”, disse Jesus.
44 Falɛ ku báyḭi lɛ, ka fɛrɛ nun-ɛ ɓa luo má̰y na a ɓaa ha̰ Simo̰n mii: «Mù kɔ má̰y key na kɔ lɛ? Ɓi na, mì vi ɓil puo ɓo, lɛ, mù ha̰ mì mbii wáa ɓal-i ya. Roo lɛ, ɓe na, ka wàa ɓal-i ɓáy mbii nun-ɛ, rɔɔ a nzṵn ɓáy sṵy tul-e.
44 Então voltou-se para a mulher e disse a Simão: “Veja esta mulher ajoelhada aqui. Quando entrei em sua casa, você não ofereceu água para eu lavar os pés, mas ela os lavou com suas lágrimas e os secou com seus cabelos.
45 Ɓo na, mù mgba mì girik ya. Roo lɛ, má̰y key na, ɓáy ví ɓi ká ɓil hule key na, ka a̰w ɓal-iri ɓaŋguɔ a pɔŋ nzi-ɛ ya rɔɓay.
45 Você não me cumprimentou com um beijo, mas, desde a hora em que entrei, ela não parou de beijar meus pés.
46 Ɓo na, mù kuna num zuɔ tul-i ya. Roo lɛ, ɓe na, ka ɗaa num ká ba̰rɛ fṵ bǔy bǔy zuɔ ɓal-iri.
46 Você não me ofereceu óleo para ungir minha cabeça, mas ela ungiu meus pés com um perfume raro.
47 Sa̰wke mini ze, mì ɓaa ha̰ mù: feya̰a ɓeri ká ŋgḭi ɓamba na, Ŋgɛrɛwṵru nda bumake ziŋ ni ro. Ɓay tul buma káʼa nda ziŋ ni na ku ze, má̰y na kiɛ híi káʼa hii ni ŋgḭi ɓamba. Roo lɛ, nzoɓ ká feya̰a ɓe ndḭi ká Ŋgɛrɛwṵru nda bumake ziŋ ni na, nzoɓke a híi ni ndḭi na laa.»
47 “Eu lhe digo: os pecados dela, que são muitos, foram perdoados e, por isso, ela demonstrou muito amor por mim. Mas a pessoa a quem pouco foi perdoado demonstra pouco amor”.
48 Lɛɛ, Zezu yḭ̀i a ɓaa ha̰ má̰y na rɔɓay a ɓaa mii: «Feya̰a ɓori na ɔ ká tul-a ro.»
48 Então Jesus disse à mulher: “Seus pecados estão perdoados”.
49 Báyḭi lɛ, ɓari ká i kaw nzaa fe sṵm ziŋ Zezu na, i tii sa̰w kér ɓay ká ɓil law-ri, í ɓaa mii: «Nzoɓ ni key wa̰a, ka ɓa nzoɓ ve rɔɔ, nzoɓ feya̰ari hɔy kara ka nda buma ziŋ ri mgbum key lɛ?»
49 Os homens que estavam à mesa diziam entre si: “Quem é esse que anda por aí perdoando pecados?”.
50 Falɛ ku lɛ, Zezu ɓaa ha̰ má̰y na mii: «Law-a ká mù ɗaa ɓo tul-i na ya̰a mù ro. Mu se ɓáy kere ɗɛkɛkɛ.»
50 E Jesus disse à mulher: “Sua fé a salvou. Vá em paz”.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 7, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.