Lucas 5

Mbeɗe sáka kuni fie (XUO) vs NTLH

Sair da comparação
NTLH Nova Tradução na Linguagem de Hoje 2000
1 Nam mbḭw munu, zaɗka Zezu ɗo nzaa bawda maambii ká riŋ-ɛ ɓa Zenezarɛɗ na, ruɔ nzoɓri nzṵu kḭ nziɗ nziɗ, í kiri ni gbuk ɗo sikɗa ɓay láa Ɓay Ŋgɛrɛwṵru.
1 Certo dia Jesus estava na praia do lago da Galileia, e a multidão se apertava em volta dele para ouvir a mensagem de Deus.
2 Zaɗkaʼa mbi nun-ɛ a kɔ-kɔ́m na báyḭi lɛ, ka kɔ tuori ɓa siɗi ɗo nzaakoŋ, lɛ, nzoɓ súo mbiiri ɗì saa ɓil tuori na, í ɗo wáa basaŋ ɓari.
2 Ele viu dois barcos no lago, perto da praia. Os pescadores tinham saído deles e estavam lavando as redes.
3 Ze, Zezu hil a kaw ɓil tuo taa mbḭwke ká ɓa taa Simo̰n, a vbi ni ɓay haŋa ni ka súru nzaa mṵu tuo na ndḭi ká nzaakoŋ ɓa zaɗ kḭ ha̰ ɓeri. Báyḭi lɛ, ka mgba zaɗ káw a kaw ɗi ká ɓil tuo na, rɔɔ a fere ruɔ nzoɓri fe.
3 Jesus entrou num dos barcos, o de Simão, e pediu que ele o afastasse um pouco da praia. Então sentou-se e começou a ensinar a multidão.
4 Zaɗkaʼa ɓaa ɓayri na ɔ báyḭi lɛ, ka yḭ̀i a ɓaa ha̰ Simo̰n mii: «Mu súru nzaa mṵu tuo na mak ɓa zaɗ ɗíke, a ɓo ɓáy nzoɓ buɔ-ɔri í vbuku basaŋ ɓaarì zúɔ mbii í súoke mbii, a í kuɔ ɓáy sḭiri vi kɛlɛ.»
4 Quando acabou de falar, Jesus disse a Simão:
5 Lɛɛ, Simo̰n yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Úwaa! Mbay, ɓuru na ɓuru suo mbii ɓa suŋɛ kḭ hɔy kpṵru ha̰ nzaaruo sil tul ɓuru koy koy, lɛ, ɓuru mbi fe mbḭw vbeŋ ya mgbaŋ! Roo lɛ, munu ká mù mbi nzaa-a ɓay haŋa mì ɗaa na, mì vbúku basaŋri na zúɔ mbii ɓa kḭ mí kɔ.»
5 Simão respondeu: — Mestre, nós trabalhamos a noite toda e não pescamos nada. Mas, já que o senhor está mandando jogar as redes, eu vou obedecer.
6 Falɛ ká i se í vbuku basaŋ ɓari na ku báyḭi lɛ, sḭiri taɓ ɗi tusuru, a í tii sa̰w gɔ́ɗɔ basaŋkeri na.
6 Quando eles jogaram as redes na água, pescaram tanto peixe, que as redes estavam se rebentando.
7 Lɛɛ, i kaa nduo-ri í ɗíke bǎw kḭni ɓari ká i kaw ɓil tuo kḭ na ɓay haŋa ri vi ɓo, í sɔ ɓari. Báyḭi lɛ, ɓari ku na, i vi í mgba sḭiri na ziŋ ri mbaa ɓil tuo ɓari na gba̰y gba̰y siɗi bele, a ha̰ mbii mgba gar tuori na fɛɗɛɗɛ rìi fe ká se ɓay rí-riŋ mini key.
7 Então fizeram um sinal para os companheiros que estavam no outro barco a fim de que viessem ajudá-los. Eles foram e encheram os dois barcos com tanto peixe, que os barcos quase afundaram.
8 Zaɗka Simo̰n Piyɛr na kɔ munu báyḭi lɛ, ka huku pol Zezu gburuk a ɓaa mii: «Mbay, mu sóro sùo-ɔ ká lakun-i ɓa fal, ɓay ḭi lɛ, mì ɓa nzoɓ feya̰a.»
8 Quando Simão Pedro viu o que havia acontecido, ajoelhou-se diante de Jesus e disse: — Senhor, afaste-se de mim, pois eu sou um pecador!
9 Simo̰n na, hḭɛ ɗaa ni zikiki, bǎw kḭni ɓe ha̰wri ká i ɗo ziŋ ni na hɔy kara, hḭɛ ɗaa ri munu nda̰w ɓay tul sḭiri ká i mgba ŋgḭi ɓamba tasiri na.
9 Simão e os outros que estavam com ele ficaram admirados com a quantidade de peixes que haviam apanhado.
10 Zak ɓáy Za̰a ká i ɓa vu Zebederi, ká i ɓa bǎw kḭni Simo̰nri na hɔy kara, hḭɛ ɗaa ri nda̰w pi. Lɛɛ, Zezu ɓaa ha̰ Simo̰n mii: «Mu ɗaa hḭɛ ya. Tii sa̰wke vuri key na, mù ɓá nzoɓ séke kḭni nzoɓri laa ro!»
10 Tiago e João, filhos de Zebedeu, que eram companheiros de Simão, também ficaram muito admirados. Então Jesus disse a Simão:
11 Lɛɛ, i yḭ̀i saa ɓil maambii na ɓáy tuo ɓari í ví ɗaa daa nzaakoŋ í tḭi kɛlɛ, í pɔŋ fe ɓariri riw bele ɓa fal a í se fal Zezu.
11 Eles arrastaram os barcos para a praia, deixaram tudo e seguiram Jesus.
12 Nam mbḭw munu ká Zezu kaw ŋgɛrɛpuo mbḭw munu na, nzoɓ mbḭw ká kpḭri zuɔ sùo-ɛ kpurukuɗ ɗo puoke na ku. Zaɗkaʼa mbi nun-ɛ a kɔ Zezu na báyḭi lɛ, ka ví huku pol-e mgbṵu a ɗiŋ tul-e ká sa̰w ɓal-ɛ a koɗ ni mii: «Mbay, zaɗka mù hii lɛ, mù maa ɓay haŋa sùo-i key na ka duo mgbereŋ.»
12 Certa vez Jesus estava numa cidade onde havia um homem que tinha o corpo todo coberto de lepra. Quando viu Jesus, o leproso se ajoelhou diante dele, encostou o rosto no chão e pediu: — Senhor, eu sei que o senhor pode me curar se quiser!
13 Báyḭi lɛ, Zezu ndaɗa nduo-ɛ a zaa ni a ɓaa ha̰ ni mii: «Mì hi-hii! Sùo-ɔ na ka duo ha̰ mù!» Lɛɛ, ká zaɗɛ ku hɔy kpḭri na ɔ ká sùo-ɛ.
13 Jesus estendeu a mão, tocou nele e disse: No mesmo instante a lepra desapareceu.
14 Falɛ ku lɛ, Zezu mbi nzi-ɛ a ɓaa ha̰ ni mii: «Kɔkɔ ká mu ɓaa ɓayke ha̰ nzoɓ! Roo lɛ, mu se mú vǎa kíɛ sùo-ɔ ha̰ *nzoɓ fe poy Ŋgɛrɛwṵru. Falɛ ku ro lɛ, *fe poy ká *bol kusol *Moyze mbi nzi-ɛ ká ɗi ha̰ nzoɓri ká kpḭri ɗo sùo-ri ká i vaa lɛ i puo na, mu puo. Ɓe nda̰w rɔɔ, a kíɛ nzoɓri riw bele ha ri kɔ mii, sùo-ɔ na vaa ɓáy kere kaɗ kaɗ ɓáy.»
14 Então Jesus lhe deu esta ordem:
15 Falɛ ɓe nu ku na báyḭi lɛ, soro ɓay fe ɗáa Zezu na ya̰a zaɗ mbiki mbiki, a ha̰ ruɔ nzoɓri mbuo ni luo luo ɓay láa ɓay ɓe nda̰w, ɓay haŋa ni ka vaa ri ká tul sɛm ɓari nda̰w pi.
15 Mas as notícias a respeito de Jesus se espalhavam ainda mais, e muita gente vinha para ouvi-lo e para ser curada das suas doenças.
16 Lɛɛ, Zezu na, naa sùo-ɛ ɓa zaɗri ká ɗo kɔlɔk a ɗaa nzaa ɓay kere.
16 Porém Jesus ia para lugares desertos e orava.
17 Nam mbḭw munu, Zezu ɗo fére nzoɓri fe. Lɛɛ, *Fariziri ɓáy *nzoɓ fére nzoɓri bol kusolri ká i vi ɓáy puo puo saa kuɗu zaɗ ká Galele nda̰w, kuɗu zaɗ ká Zude nda̰w, rɔɔ ŋgɛrɛpuo ká Zuruzalɛm kara nda̰w na, i kaw zaɗɛ ku. Hṵrusuo Ŋgɛrɛmbay ɗo tul Zezu ɓay haŋa ni vǎake nzoɓ sɛmri.
17 Um dia Jesus estava ensinando, e alguns fariseus e alguns mestres da Lei estavam sentados perto dele. Eles tinham vindo de todas as cidades da Galileia e da Judeia e também de Jerusalém. O poder do Senhor estava com Jesus para que ele curasse os doentes.
18 Báyḭi lɛ, nzoɓ ha̰nɛri soɓ nzoɓ mbḭw munu ká sùo-ɛ hu wǔɔ ɓáy hii ɓe i víke, a í nzaa faa ɓay mbika ni í rǐike se hula, ɓo í vǎa ɗaa ni ka naa pol Zezu.
18 Alguns homens trouxeram um paralítico deitado numa cama e estavam querendo entrar na casa e colocá-lo diante de Jesus.
19 Roo lɛ, i ziŋ faa ká ɓay kálke ya ɓay tul ruɔ nzoɓri. Báyḭi lɛ, i mbi ni í hǐlke tul hul ká siya, í nzuo faa ká tul-e siya, a í ɗira ni ɓáy hii ɓe za̰a ká sakra ruɔ nzoɓri na, í ɗaa ni ɓo pol Zezu.Hul ɗáa Ziɓri|src="lb00234c.tif" size="col" loc="Luk 5.17-27" copy="Louise Bass" ref="5.19"
19 Porém, por causa da multidão, não conseguiram entrar com o paralítico. Então o carregaram para cima do telhado. Fizeram uma abertura nas telhas e o desceram na sua cama em frente de Jesus, no meio das pessoas que estavam ali.
20 Zaɗka Zezu kɔ law-ri ká i ɗaa ɓo tul-e na báyḭi lɛ, ka ɓaa ha̰ nzoɓ ká sùo-ɛ hu wǔɔ na mii: «Nzoɓ buɔ-i, feya̰a ɓori na, mì nda bumake ziŋ mù ro.»
20 Jesus viu que eles tinham fé e disse ao paralítico:
21 Zaɗka nzoɓ fére nzoɓri bol kusolri ɓáy Fariziri, i laa ɓayke na báyḭi lɛ, i tii sa̰w kér ɓay ká ɓil law-ri í ɓaa mii: «Leɗban key na ka ɓa nzoɓ ve kḭ nda̰w rɔɔ, a ɓaa ɓay a tḭ̌irike riŋ Ŋgɛrɛwṵru mini key lɛ? Nzoɓ ve ze maa ɓay ndáka buma tul feya̰a nzoɓri lɛ? Ɓa Ŋgɛrɛwṵru huo-ɛ hɔy ya lɛ woo!»
21 Os mestres da Lei e os fariseus começaram a pensar: — Quem é este homem que
22 Lɛɛ, munu ká Zezu kɔ kér ɓay ɓari kɔ na, ka yḭiŋra ɓáy ɓay ha ri mii: «Ɓay ḭi nda̰w rɔɔ kér ɓay ká mini key na ɗo ɓil law-rì lɛ?
22 Porém Jesus sabia o que eles estavam pensando e disse:
23 Ɓay ha̰a ze ɓáake sɛ ya lɛ? “Mì nda buma feya̰a ɓori na ziŋ mù,” mase, “úru siya mú se-seɗ” lɛ?
23 O que é mais fácil dizer ao paralítico: “Os seus pecados estão perdoados” ou “Levante-se e ande”?
24 Munu zu lɛ, nda-ndaɗ! Mì hii ɓay haŋa rì kɔ mii, ɓi *Vu Nzoɓ na, mì ɗo ɓáy hṵrusuo ká tusiri key ɓay ndáka buma ká tul feya̰a nzoɓri!» Báyḭi lɛ, ka ɓaa ha̰ nzoɓ ká sùo-ɛ hu wǔɔ na mii: «Mì ɓaa ha̰ mù, úru siya mú mbi hii ɓo a mú se puɔ!»
24 Pois vou mostrar a vocês que eu, o Então disse ao paralítico:
25 Zaɗɛ ku hɔy lɛ, leɗban na uru siya vaɗ ká nun ruɔ nzoɓri riw bele, a mbi fe nam ɓe a séke puɔ. Zɔ́l ɓe ku na, ka pisi Ŋgɛrɛwṵru.
25 No mesmo instante o homem se levantou diante de todos, pegou a cama e foi para casa, louvando a Deus.
26 Nzoɓri ká i ɗo zaɗɛ na, feke tuku ri riw bele ha ri pisi Ŋgɛrɛwṵru na nda̰w. Hḭɛ ɗaa ri ha ri ɓǎake ɓay mii: «Vuri key na, fe ká ɓa hḭɛ zikiki ká ndaɗ kɔ́kɔ laa ro, ɓuru kɔ!»
26 Todos ficaram muito admirados; e, cheios de medo, louvaram a Deus, dizendo: — Que coisa maravilhosa nós vimos hoje!
27 Falɛ ku báyḭi lɛ, Zezu tḭi kɛlɛ, lɛ, ka kɔ nzoɓ ya̰aŋa larimbuo mbḭw ká riŋ-ɛ ɓa Levi kaw hul ya̰aŋa larimbuo. Lɛɛ, Zezu ɓaa ha̰ ni mii: «Mu se fal-i.»
27 Depois disso Jesus saiu e viu um cobrador de impostos, chamado Levi , sentado no lugar onde os impostos eram pagos. Jesus lhe disse:
28 Báyḭi lɛ, Levi na uru siya, a pɔŋ fe ɓeri riw bele ya̰a a se fal-ɛ.
28 Levi se levantou, deixou tudo e seguiu Jesus.
29 Falɛ ku lɛ, Levi ɗaa fe sṵm ŋgḭi ɓamba tasiri ká ɓil puo ɓe ɓay tul Zezu. Lɛɛ, *nzoɓ ya̰aŋa larimbuori ɓáy nzoɓ ha̰wri ruɔ ŋgḭi ɓamba í ví kaw nzaa fe sṵm ziŋ ri nda̰w.
29 Então Levi fez para Jesus uma grande festa na sua casa. Havia ali muitos cobradores de impostos, e outras pessoas estavam sentadas com eles.
30 Lɛɛ, *Fariziri ɓáy nzoɓ fére nzoɓri *bol kusol ɓariri na, law-ri sɛ ri ha ri ɓaa ɓay ziŋ leɗ nduoɓal Zezuri í vbi ri mii: «Mina rɔɔ, ì sṵ í nzɔ ziŋ nzoɓ ya̰aŋa larimbuori ɓáy nzoɓri ká soro ɓay ɓari mgba ndaya mini key lɛ?»
30 Os fariseus e os mestres da Lei, que eram do partido dos fariseus, ficaram zangados com os discípulos de Jesus e perguntaram: — Por que vocês comem e bebem com os cobradores de impostos e com outras pessoas de má fama?
31 Báyḭi lɛ, Zezu mbi ɓay a ɓaa ha ri mii: «Nzoɓri ká sùo-ri ɗo ɓáy kere ɓáy na, i se síe nzoɓ haŋa sa̰wpuu váa nzoɓ ya. Roo lɛ, nzoɓ suosɛrɛmri ze se síe nzoɓ haŋa sa̰wpuu.
31 Jesus respondeu:
32 Mì vi ɓay ɗika nzoɓri ká i ker mii, ɓari ɓa nzoɓ ɗáa fe ɓáy zaɗɛri na ya, roo lɛ, mì vi ɓay tul nzoɓri ká i kɔ sùo-ri ɓa nzoɓ feya̰ari, ze ɓay haŋa ri suo kér ɓay ɓari.»
32 Eu não vim para
33 Báyḭi lɛ, nzoɓ ha̰nɛri vbi Zezu mii: «Ɓaŋguɔ na leɗ nduoɓal Za̰a Batisri i saŋ sùo-ri í sṵ fe ya í ɗáake nzaa ɓay kere. Leɗ nduoɓal *Fariziri kara i ɗaa munu na nda̰w. Wa̰a, ɗaa mina nda̰w rɔɔ leɗ nduoɓal-ari na i sṵ í nzɔ mgbum lɛ?»
33 Algumas pessoas disseram a Jesus: — Os discípulos de João Batista jejuam muitas vezes e fazem orações, e os discípulos dos
34 Lɛɛ, Zezu yḭiŋra ɓáy ɓay ha ri mii: «Wa̰a, nam ká nzoɓ má̰y fie ya̰a má̰y ɓe na, ì máa ɓay haŋa nzoɓri káʼa ɗi ri vi zaɗ suoriya ya̰aŋa kḭ na, ha ri saŋ sùo-ri í sṵ fe ya ká nzoɓ má̰y fie na ɗo ziŋ ri kɔɓ rɔɓay na lɛ woo? Munu ya mgbaŋ!
34 Jesus respondeu:
35 Roo lɛ, namri káʼa ví vuku na, i náa nzoɓ má̰y fie ká sakra ɓari. Ɓe ro lɛ, i sáŋ sùo-ri ɓáy.»
35 Mas chegará o tempo em que o noivo será tirado do meio deles; então sim eles vão jejuar!
36 Lɛɛ, Zezu mbi law ɓay mbḭw a ɓáake ɓay ha ri mii: «Nzoɓ mbḭw ti gɔkɔ nzaa gari fie, a ɓóke nun kaŋ gari ya. Zaɗka nzoɓ ɗaa munu lɛ, gari fie ká i gɔ na, a ɗoko ɓáy kere mbǎa nda̰w, a nzaa gari fie ká i ɓúoke nun kaŋ gari na kara ti mgbaka kḭ ɓáy tá̰w gari na ɓáy kere ya nda̰w pi.
36 Jesus fez também esta comparação:
37 Rɔɓay, nzoɓ mbḭw ti áŋ him fie zuɔ tá̰w ɓɔl huɔri ya. Zaɗka nzoɓ ɗaa munu lɛ, him fie na a lóŋ a fuo ɓɔl huɔri na, ha̰ him na kii zuɔ ɓisuy, a ɓɔl huɔri kara, a ɓíɛ nda̰w.
37 Ninguém põe vinho novo em
38 Roo lɛ, ndaɗ ɓay áŋ him fie zuɔ ɓɔl huɔ fieri.
38 Não. Vinho novo deve ser posto em odres novos.
39 Nda̰w rɔɓay, nzoɓ ká nzɔ tá̰w him nzɔ ro na, ti híi ɓay nzɔkɔ him fie ya, ɓay ḭi lɛ, nzoɓri ɓaa mii, “Tá̰w him na ze ndaɗ.”»
39 E ninguém quer vinho novo depois de beber vinho velho, pois diz: “O vinho velho é melhor.”

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 5, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.