Lucas 5

Mbeɗe sáka kuni fie (XUO) vs ARIB

Sair da comparação
ARIB Almeida Revisada Imprensa Bíblica
1 Nam mbḭw munu, zaɗka Zezu ɗo nzaa bawda maambii ká riŋ-ɛ ɓa Zenezarɛɗ na, ruɔ nzoɓri nzṵu kḭ nziɗ nziɗ, í kiri ni gbuk ɗo sikɗa ɓay láa Ɓay Ŋgɛrɛwṵru.
1 Certa vez, quando a multidão apertava Jesus para ouvir a palavra de Deus, ele estava junto ao lago de Genezaré;
2 Zaɗkaʼa mbi nun-ɛ a kɔ-kɔ́m na báyḭi lɛ, ka kɔ tuori ɓa siɗi ɗo nzaakoŋ, lɛ, nzoɓ súo mbiiri ɗì saa ɓil tuori na, í ɗo wáa basaŋ ɓari.
2 e viu dois barcos junto à praia do lago; mas os pescadores haviam descido deles, e estavam lavando as redes.
3 Ze, Zezu hil a kaw ɓil tuo taa mbḭwke ká ɓa taa Simo̰n, a vbi ni ɓay haŋa ni ka súru nzaa mṵu tuo na ndḭi ká nzaakoŋ ɓa zaɗ kḭ ha̰ ɓeri. Báyḭi lɛ, ka mgba zaɗ káw a kaw ɗi ká ɓil tuo na, rɔɔ a fere ruɔ nzoɓri fe.
3 Entrando ele num dos barcos, que era o de Simão, pediu-lhe que o afastasse um pouco da terra; e, sentando-se, ensinava do barco as multidões.
4 Zaɗkaʼa ɓaa ɓayri na ɔ báyḭi lɛ, ka yḭ̀i a ɓaa ha̰ Simo̰n mii: «Mu súru nzaa mṵu tuo na mak ɓa zaɗ ɗíke, a ɓo ɓáy nzoɓ buɔ-ɔri í vbuku basaŋ ɓaarì zúɔ mbii í súoke mbii, a í kuɔ ɓáy sḭiri vi kɛlɛ.»
4 Quando acabou de falar, disse a Simão: Faze-te ao largo e lançai as vossas redes para a pesca.
5 Lɛɛ, Simo̰n yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Úwaa! Mbay, ɓuru na ɓuru suo mbii ɓa suŋɛ kḭ hɔy kpṵru ha̰ nzaaruo sil tul ɓuru koy koy, lɛ, ɓuru mbi fe mbḭw vbeŋ ya mgbaŋ! Roo lɛ, munu ká mù mbi nzaa-a ɓay haŋa mì ɗaa na, mì vbúku basaŋri na zúɔ mbii ɓa kḭ mí kɔ.»
5 Ao que disse Simão: Mestre, trabalhamos a noite toda, e nada apanhamos; mas, sobre tua palavra, lançarei as redes.
6 Falɛ ká i se í vbuku basaŋ ɓari na ku báyḭi lɛ, sḭiri taɓ ɗi tusuru, a í tii sa̰w gɔ́ɗɔ basaŋkeri na.
6 Feito isto, apanharam uma grande quantidade de peixes, de modo que as redes se rompiam.
7 Lɛɛ, i kaa nduo-ri í ɗíke bǎw kḭni ɓari ká i kaw ɓil tuo kḭ na ɓay haŋa ri vi ɓo, í sɔ ɓari. Báyḭi lɛ, ɓari ku na, i vi í mgba sḭiri na ziŋ ri mbaa ɓil tuo ɓari na gba̰y gba̰y siɗi bele, a ha̰ mbii mgba gar tuori na fɛɗɛɗɛ rìi fe ká se ɓay rí-riŋ mini key.
7 Acenaram então aos companheiros que estavam no outro barco, para virem ajudá-los. Eles, pois, vieram, e encheram ambos os barcos, de maneira tal que quase iam a pique.
8 Zaɗka Simo̰n Piyɛr na kɔ munu báyḭi lɛ, ka huku pol Zezu gburuk a ɓaa mii: «Mbay, mu sóro sùo-ɔ ká lakun-i ɓa fal, ɓay ḭi lɛ, mì ɓa nzoɓ feya̰a.»
8 Vendo isso Simão Pedro, prostrou-se aos pés de Jesus, dizendo: Retira-te de mim, Senhor, porque sou um homem pecador.
9 Simo̰n na, hḭɛ ɗaa ni zikiki, bǎw kḭni ɓe ha̰wri ká i ɗo ziŋ ni na hɔy kara, hḭɛ ɗaa ri munu nda̰w ɓay tul sḭiri ká i mgba ŋgḭi ɓamba tasiri na.
9 Pois, à vista da pesca que haviam feito, o espanto se apoderara dele e de todos os que com ele estavam,
10 Zak ɓáy Za̰a ká i ɓa vu Zebederi, ká i ɓa bǎw kḭni Simo̰nri na hɔy kara, hḭɛ ɗaa ri nda̰w pi. Lɛɛ, Zezu ɓaa ha̰ Simo̰n mii: «Mu ɗaa hḭɛ ya. Tii sa̰wke vuri key na, mù ɓá nzoɓ séke kḭni nzoɓri laa ro!»
10 bem como de Tiago e João, filhos de Zebedeu, que eram sócios de Simão. Disse Jesus a Simão: Não temas; de agora em diante serás pescador de homens.
11 Lɛɛ, i yḭ̀i saa ɓil maambii na ɓáy tuo ɓari í ví ɗaa daa nzaakoŋ í tḭi kɛlɛ, í pɔŋ fe ɓariri riw bele ɓa fal a í se fal Zezu.
11 E, levando eles os barcos para a terra, deixaram tudo e o seguiram.
12 Nam mbḭw munu ká Zezu kaw ŋgɛrɛpuo mbḭw munu na, nzoɓ mbḭw ká kpḭri zuɔ sùo-ɛ kpurukuɗ ɗo puoke na ku. Zaɗkaʼa mbi nun-ɛ a kɔ Zezu na báyḭi lɛ, ka ví huku pol-e mgbṵu a ɗiŋ tul-e ká sa̰w ɓal-ɛ a koɗ ni mii: «Mbay, zaɗka mù hii lɛ, mù maa ɓay haŋa sùo-i key na ka duo mgbereŋ.»
12 Estando ele numa das cidades, apareceu um homem cheio de lepra que, vendo a Jesus, prostrou-se com o rosto em terra e suplicou-lhe: Senhor, se quiseres, bem podes tornar-me limpo.
13 Báyḭi lɛ, Zezu ndaɗa nduo-ɛ a zaa ni a ɓaa ha̰ ni mii: «Mì hi-hii! Sùo-ɔ na ka duo ha̰ mù!» Lɛɛ, ká zaɗɛ ku hɔy kpḭri na ɔ ká sùo-ɛ.
13 Jesus, pois, estendendo a mão, tocou-lhe, dizendo: Quero; sê limpo. No mesmo instante desapareceu dele a lepra.
14 Falɛ ku lɛ, Zezu mbi nzi-ɛ a ɓaa ha̰ ni mii: «Kɔkɔ ká mu ɓaa ɓayke ha̰ nzoɓ! Roo lɛ, mu se mú vǎa kíɛ sùo-ɔ ha̰ *nzoɓ fe poy Ŋgɛrɛwṵru. Falɛ ku ro lɛ, *fe poy ká *bol kusol *Moyze mbi nzi-ɛ ká ɗi ha̰ nzoɓri ká kpḭri ɗo sùo-ri ká i vaa lɛ i puo na, mu puo. Ɓe nda̰w rɔɔ, a kíɛ nzoɓri riw bele ha ri kɔ mii, sùo-ɔ na vaa ɓáy kere kaɗ kaɗ ɓáy.»
14 Ordenou-lhe, então, que a ninguém contasse isto. Mas vai, disse ele, mostra-te ao sacerdote e faze a oferta pela tua purificação, conforme Moisés determinou, para lhes servir de testemunho.
15 Falɛ ɓe nu ku na báyḭi lɛ, soro ɓay fe ɗáa Zezu na ya̰a zaɗ mbiki mbiki, a ha̰ ruɔ nzoɓri mbuo ni luo luo ɓay láa ɓay ɓe nda̰w, ɓay haŋa ni ka vaa ri ká tul sɛm ɓari nda̰w pi.
15 A sua fama, porém, se divulgava cada vez mais, e grandes multidões se ajuntavam para ouvi-lo e serem curadas das suas enfermidades.
16 Lɛɛ, Zezu na, naa sùo-ɛ ɓa zaɗri ká ɗo kɔlɔk a ɗaa nzaa ɓay kere.
16 Mas ele se retirava para os desertos, e ali orava.
17 Nam mbḭw munu, Zezu ɗo fére nzoɓri fe. Lɛɛ, *Fariziri ɓáy *nzoɓ fére nzoɓri bol kusolri ká i vi ɓáy puo puo saa kuɗu zaɗ ká Galele nda̰w, kuɗu zaɗ ká Zude nda̰w, rɔɔ ŋgɛrɛpuo ká Zuruzalɛm kara nda̰w na, i kaw zaɗɛ ku. Hṵrusuo Ŋgɛrɛmbay ɗo tul Zezu ɓay haŋa ni vǎake nzoɓ sɛmri.
17 Um dia, quando ele estava ensinando, achavam-se ali sentados fariseus e doutores da lei, que tinham vindo de todas as aldeias da Galiléia e da Judéia, e de Jerusalém; e o poder do Senhor estava com ele para curar.
18 Báyḭi lɛ, nzoɓ ha̰nɛri soɓ nzoɓ mbḭw munu ká sùo-ɛ hu wǔɔ ɓáy hii ɓe i víke, a í nzaa faa ɓay mbika ni í rǐike se hula, ɓo í vǎa ɗaa ni ka naa pol Zezu.
18 E eis que uns homens, trazendo num leito um paralítico, procuravam introduzi-lo e pô-lo diante dele.
19 Roo lɛ, i ziŋ faa ká ɓay kálke ya ɓay tul ruɔ nzoɓri. Báyḭi lɛ, i mbi ni í hǐlke tul hul ká siya, í nzuo faa ká tul-e siya, a í ɗira ni ɓáy hii ɓe za̰a ká sakra ruɔ nzoɓri na, í ɗaa ni ɓo pol Zezu.Hul ɗáa Ziɓri|src="lb00234c.tif" size="col" loc="Luk 5.17-27" copy="Louise Bass" ref="5.19"
19 Mas, não achando por onde o pudessem introduzir por causa da multidão, subiram ao eirado e, por entre as telhas, o baixaram com o leito, para o meio de todos, diante de Jesus.
20 Zaɗka Zezu kɔ law-ri ká i ɗaa ɓo tul-e na báyḭi lɛ, ka ɓaa ha̰ nzoɓ ká sùo-ɛ hu wǔɔ na mii: «Nzoɓ buɔ-i, feya̰a ɓori na, mì nda bumake ziŋ mù ro.»
20 E vendo-lhes a fé, disse ele: Homem, são-te perdoados os teus pecados.
21 Zaɗka nzoɓ fére nzoɓri bol kusolri ɓáy Fariziri, i laa ɓayke na báyḭi lɛ, i tii sa̰w kér ɓay ká ɓil law-ri í ɓaa mii: «Leɗban key na ka ɓa nzoɓ ve kḭ nda̰w rɔɔ, a ɓaa ɓay a tḭ̌irike riŋ Ŋgɛrɛwṵru mini key lɛ? Nzoɓ ve ze maa ɓay ndáka buma tul feya̰a nzoɓri lɛ? Ɓa Ŋgɛrɛwṵru huo-ɛ hɔy ya lɛ woo!»
21 Então os escribas e os fariseus começaram a arrazoar, dizendo: Quem é este que profere blasfêmias? Quem é este que profere blasfêmias? Quem pode perdoar pecados, senão só Deus?
22 Lɛɛ, munu ká Zezu kɔ kér ɓay ɓari kɔ na, ka yḭiŋra ɓáy ɓay ha ri mii: «Ɓay ḭi nda̰w rɔɔ kér ɓay ká mini key na ɗo ɓil law-rì lɛ?
22 Jesus, porém, percebendo os seus pensamentos, respondeu, e disse-lhes: Por que arrazoais em vossos corações?
23 Ɓay ha̰a ze ɓáake sɛ ya lɛ? “Mì nda buma feya̰a ɓori na ziŋ mù,” mase, “úru siya mú se-seɗ” lɛ?
23 Qual é mais fácil? dizer: São-te perdoados os teus pecados; ou dizer: Levanta-te, e anda?
24 Munu zu lɛ, nda-ndaɗ! Mì hii ɓay haŋa rì kɔ mii, ɓi *Vu Nzoɓ na, mì ɗo ɓáy hṵrusuo ká tusiri key ɓay ndáka buma ká tul feya̰a nzoɓri!» Báyḭi lɛ, ka ɓaa ha̰ nzoɓ ká sùo-ɛ hu wǔɔ na mii: «Mì ɓaa ha̰ mù, úru siya mú mbi hii ɓo a mú se puɔ!»
24 Ora, para que saibais que o Filho do homem tem sobre a terra autoridade para perdoar pecados {disse ao paralítico}, a ti te digo: Levanta-te, toma o teu leito e vai para tua casa.
25 Zaɗɛ ku hɔy lɛ, leɗban na uru siya vaɗ ká nun ruɔ nzoɓri riw bele, a mbi fe nam ɓe a séke puɔ. Zɔ́l ɓe ku na, ka pisi Ŋgɛrɛwṵru.
25 Imediatamente se levantou diante deles, tomou o leito em que estivera deitado e foi para sua casa, glorificando a Deus.
26 Nzoɓri ká i ɗo zaɗɛ na, feke tuku ri riw bele ha ri pisi Ŋgɛrɛwṵru na nda̰w. Hḭɛ ɗaa ri ha ri ɓǎake ɓay mii: «Vuri key na, fe ká ɓa hḭɛ zikiki ká ndaɗ kɔ́kɔ laa ro, ɓuru kɔ!»
26 E, tomados de pasmo, todos glorificavam a Deus; e diziam, cheios de temor: Hoje vimos coisas extraordinárias.
27 Falɛ ku báyḭi lɛ, Zezu tḭi kɛlɛ, lɛ, ka kɔ nzoɓ ya̰aŋa larimbuo mbḭw ká riŋ-ɛ ɓa Levi kaw hul ya̰aŋa larimbuo. Lɛɛ, Zezu ɓaa ha̰ ni mii: «Mu se fal-i.»
27 Depois disso saiu e, vendo um publicano chamado Levi, sentado na coletoria, disse-lhe: Segue-me.
28 Báyḭi lɛ, Levi na uru siya, a pɔŋ fe ɓeri riw bele ya̰a a se fal-ɛ.
28 Este, deixando tudo, levantou-se e o seguiu.
29 Falɛ ku lɛ, Levi ɗaa fe sṵm ŋgḭi ɓamba tasiri ká ɓil puo ɓe ɓay tul Zezu. Lɛɛ, *nzoɓ ya̰aŋa larimbuori ɓáy nzoɓ ha̰wri ruɔ ŋgḭi ɓamba í ví kaw nzaa fe sṵm ziŋ ri nda̰w.
29 Deu-lhe então Levi um lauto banquete em sua casa; havia ali grande número de publicanos e outros que estavam com eles à mesa.
30 Lɛɛ, *Fariziri ɓáy nzoɓ fére nzoɓri *bol kusol ɓariri na, law-ri sɛ ri ha ri ɓaa ɓay ziŋ leɗ nduoɓal Zezuri í vbi ri mii: «Mina rɔɔ, ì sṵ í nzɔ ziŋ nzoɓ ya̰aŋa larimbuori ɓáy nzoɓri ká soro ɓay ɓari mgba ndaya mini key lɛ?»
30 Murmuravam, pois, os fariseus e seus escribas contra os discípulos, perguntando: Por que comeis e bebeis com publicanos e pecadores?
31 Báyḭi lɛ, Zezu mbi ɓay a ɓaa ha ri mii: «Nzoɓri ká sùo-ri ɗo ɓáy kere ɓáy na, i se síe nzoɓ haŋa sa̰wpuu váa nzoɓ ya. Roo lɛ, nzoɓ suosɛrɛmri ze se síe nzoɓ haŋa sa̰wpuu.
31 Respondeu-lhes Jesus: Não necessitam de médico os sãos, mas sim os enfermos;
32 Mì vi ɓay ɗika nzoɓri ká i ker mii, ɓari ɓa nzoɓ ɗáa fe ɓáy zaɗɛri na ya, roo lɛ, mì vi ɓay tul nzoɓri ká i kɔ sùo-ri ɓa nzoɓ feya̰ari, ze ɓay haŋa ri suo kér ɓay ɓari.»
32 eu não vim chamar justos, mas pecadores, ao arrependimento.
33 Báyḭi lɛ, nzoɓ ha̰nɛri vbi Zezu mii: «Ɓaŋguɔ na leɗ nduoɓal Za̰a Batisri i saŋ sùo-ri í sṵ fe ya í ɗáake nzaa ɓay kere. Leɗ nduoɓal *Fariziri kara i ɗaa munu na nda̰w. Wa̰a, ɗaa mina nda̰w rɔɔ leɗ nduoɓal-ari na i sṵ í nzɔ mgbum lɛ?»
33 Disseram-lhe eles: Os discípulos de João jejuam freqüentemente e fazem orações, como também os dos fariseus, mas os teus comem e bebem.
34 Lɛɛ, Zezu yḭiŋra ɓáy ɓay ha ri mii: «Wa̰a, nam ká nzoɓ má̰y fie ya̰a má̰y ɓe na, ì máa ɓay haŋa nzoɓri káʼa ɗi ri vi zaɗ suoriya ya̰aŋa kḭ na, ha ri saŋ sùo-ri í sṵ fe ya ká nzoɓ má̰y fie na ɗo ziŋ ri kɔɓ rɔɓay na lɛ woo? Munu ya mgbaŋ!
34 Respondeu-lhes Jesus: Podeis, porventura, fazer jejuar os convidados às núpcias enquanto o noivo está com eles?
35 Roo lɛ, namri káʼa ví vuku na, i náa nzoɓ má̰y fie ká sakra ɓari. Ɓe ro lɛ, i sáŋ sùo-ri ɓáy.»
35 Dias virão, porém, em que lhes será tirado o noivo; naqueles dias, sim hão de jejuar.
36 Lɛɛ, Zezu mbi law ɓay mbḭw a ɓáake ɓay ha ri mii: «Nzoɓ mbḭw ti gɔkɔ nzaa gari fie, a ɓóke nun kaŋ gari ya. Zaɗka nzoɓ ɗaa munu lɛ, gari fie ká i gɔ na, a ɗoko ɓáy kere mbǎa nda̰w, a nzaa gari fie ká i ɓúoke nun kaŋ gari na kara ti mgbaka kḭ ɓáy tá̰w gari na ɓáy kere ya nda̰w pi.
36 Propôs-lhes também uma parábola: Ninguém tira um pedaço de um vestido novo para o coser em vestido velho; do contrário, não somente rasgará o novo, mas também o pedaço do novo não condirá com o velho.
37 Rɔɓay, nzoɓ mbḭw ti áŋ him fie zuɔ tá̰w ɓɔl huɔri ya. Zaɗka nzoɓ ɗaa munu lɛ, him fie na a lóŋ a fuo ɓɔl huɔri na, ha̰ him na kii zuɔ ɓisuy, a ɓɔl huɔri kara, a ɓíɛ nda̰w.
37 E ninguém deita vinho novo em odres velhos; do contrário, o vinho novo romperá os odres e se derramará, e os odres se perderão;
38 Roo lɛ, ndaɗ ɓay áŋ him fie zuɔ ɓɔl huɔ fieri.
38 mas vinho novo deve ser deitado em odres novos.
39 Nda̰w rɔɓay, nzoɓ ká nzɔ tá̰w him nzɔ ro na, ti híi ɓay nzɔkɔ him fie ya, ɓay ḭi lɛ, nzoɓri ɓaa mii, “Tá̰w him na ze ndaɗ.”»
39 E ninguém, tendo bebido o velho, quer o novo; porque diz: O velho é bom.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 5, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.