Lucas 22

Mbeɗe sáka kuni fie (XUO) vs NVT

Sair da comparação
NVT Nova Versão Transformadora
1 Nam suoriya maapa ká i ɗaa taŋ fe hew fe ká i ɗi ɓa *nam suoriya tḭ́i saa ɓil koy na, tɔ̀ŋ ɗi mbǎa ro.
1 A Festa dos Pães sem Fermento, também chamada de Páscoa, se aproximava.
2 Ŋgɛrɛnzoɓ fe poyri ɓáy nzoɓ fére nzoɓri *bol kusol Ziɓri i nzaa faa ɓay ika Zezu, roo lɛ, i ɗaa hḭɛ nzoɓri ká i úru ziŋ ri.
2 Os principais sacerdotes e mestres da lei tramavam uma forma de matar Jesus, mas tinham medo da reação do povo.
3 Báyḭi lɛ, *Satan nduo ɓil law Zudas ká i ɗi ni ɓa Iskariyoɗ ká ɓa nzoɓ mbḭw ká sakra leɗ nduoɓal-ɛri ká duɔ falɛ siɗi na.
3 Então Satanás entrou em Judas Iscariotes, um dos Doze,
4 Ro, a se a vǎa leke ɓay ziŋ *ŋgɛrɛnzoɓ fe poyri ɓáy ŋgɛrɛ tul nzoɓri ká i kɔrɔ *hul ka̰ni Ŋgɛrɛwṵru na, ɓay zíŋ faa ɓay pɔ́ŋ Zezu ɓo nduo-ri.
4 e ele foi aos principais sacerdotes e aos capitães da guarda do templo para combinar a melhor maneira de lhes entregar Jesus.
5 Báyḭi lɛ, i ɗaa suoriya a í waa ziŋ ni ɓay haŋa ni lari.
5 Eles ficaram muito satisfeitos e lhe prometeram dinheiro.
6 Lɛɛ, ka hii ɓayke ziŋ ri; ro a tii sa̰w nzáa faa ɓay kɔ́kɔ sa̰w síe káʼa máa ɓay pɔ́ŋ Zezu ɓo nduo-ri taŋ haŋa ruɔ nzoɓri kɔ ɓayke.
6 Judas concordou e começou a procurar uma oportunidade de trair Jesus, para que o prendessem quando as multidões não estivessem por perto.
7 Nam mbḭw ká sakra namri ká i ɗáake fe sṵm suoriya maapa ká taŋ fe hew fe ká i ike baɗuri ɓay ɗáake fe sṵm suoriya tḭ́i saa ɓil koy na vi báyḭi lɛ,
7 Chegou o dia da Festa dos Pães sem Fermento, quando o cordeiro pascal era sacrificado.
8 Zezu pie Piyɛr ɓáy Za̰a a ɓaa ha ri mii: «Ì se í vǎa léke fe sṵm suoriya tḭ́i saa ɓil koy na, ɓo náa sṵ́ri.»
8 Jesus mandou Pedro e João na frente e disse: “Vão e preparem a refeição da Páscoa, para que a comamos juntos”.
9 Báyḭi lɛ, i yḭ̀i í vbi ni ɓay mii: «Zaɗ ha̰a ze mù hii ɓay haŋa ɓuru se ɓúru vǎa léke fe sṵmri na ká ɗi ha̰ mù lɛ?»
9 “Onde o senhor quer que a preparemos?”, perguntaram.
10 Lɛɛ, ka ɓaa ha ri mii: «Ì kɔ, zaɗka ì nduo ŋgɛrɛpuo na lɛ, zaɗɛ ku hɔy ì zíŋ wa̰ra nzoɓ mbḭw ká soɓ tinay mbii, lɛ, ì se fal-ɛ í nduo ɓil puo káʼa se ɓa ɓaɗi na,
10 Ele respondeu: “Logo que vocês entrarem em Jerusalém, um homem carregando uma vasilha de água virá ao seu encontro. Sigam-no. Na casa onde ele entrar,
11 a í ɓaa ha̰ nzoɓ hulke na mii: “Mbay hii kɔ́kɔ, wa̰a, ɓil hul ká ɓeri káw ɗi ɓáy leɗ nduoɓal ɓeriri ɓay sṵŋa fe sṵm suoriya tḭ́i saa ɓil koy na ɗo ha̰a lɛ?”
11 digam ao dono: ‘O Mestre pergunta: Onde fica o aposento no qual comerei a refeição da Páscoa com meus discípulos?’.
12 Lɛɛ, kaʼa kíɛ rì hul ká̰y tul kḭ mbḭw ká ɓil-e aa raɗ raɗ ká i leke feri riw bele zeɓ zeɓ zuɔ ɗi. Zaɗɛ ku na ze, ì léke fe sṵmri na ká ɗi.»
12 Ele os levará a uma sala grande no andar superior, que já estará arrumada. Preparem ali a refeição”.
13 Báyḭi lɛ, i se í vǎa ziŋ feri riw bele ɓáy zaɗɛ munu ká Zezu ɓaa ha ri na, ro í leke fe sṵm suoriyake na ká ɗi.
13 Eles foram e encontraram tudo como Jesus tinha dito, e ali prepararam a refeição da Páscoa.
14 Zaɗka sa̰w síeke na vi báyḭi lɛ, Zezu ɓáy *nzoɓ ndáy nzaapeɗri i vi a í kaw nzaa fe sṵm ziŋ kḭ mbḭw hɔy.
14 Quando chegou a hora, Jesus e seus apóstolos tomaram lugar à mesa.
15 Lɛɛ, ka ɓaa ha ri mii: «Ɓi na, mì rɛ sùo-i ŋgḭ-ŋgḭi ɓay sṵŋa fe sṵm suoriya tḭ́i saa ɓil koy na key ziŋ rì pola nda̰w rɔɔ, ɓay kɔ́kɔ sɛkɛ fe ɓáy.
15 Jesus disse: “Estava ansioso para comer a refeição da Páscoa com vocês antes do meu sofrimento.
16 Mì ɓaa ha rì ta-taŋ: mì ti sṵŋa fe sṵm key na ziŋ rì mbǎa kpṵru maa ɓáy nam ká Ŋgɛrɛwṵru a réke mbay ká tul nzoɓri ha ri kɔ sa̰w fe káʼa ɗaa na *taŋ kaɗ kaɗ nda̰w rɔ.»
16 Pois eu lhes digo agora que não voltarei a comê-la até que ela se cumpra no reino de Deus”.
17 Falɛ ku lɛ, ka mbi koɓo mbḭw munu, a ɗaa taambɔl ha̰ Ŋgɛrɛwṵru ɓayke, rɔɔ a ɓaa ha ri mii: «Ì ya̰a koɓo na key í ɗaa tuɗ nzaa kḭ.
17 Então tomou um cálice de vinho e agradeceu a Deus. Depois, disse: “Tomem isto e partilhem entre vocês.
18 Mì ɓaa ha rì ta-taŋ: tii sa̰wke saa vuri key na, mì ti nzɔkɔ mbii lere puu na mbǎa, kpṵru maa ɓáy nam ká Ŋgɛrɛwṵru a réke mbay ká tul nzoɓri na vi nda̰w rɔ.»
18 Pois não beberei vinho outra vez até que venha o reino de Deus”.
19 Falɛ ku lɛ, ka yḭ̀i a mbi maapa, a ɗaa taambɔl ha̰ Ŋgɛrɛwṵru nda̰w rɔɔ, a haw a ha ri a ɓaa mii: «Ɓe ni key na ɓa naysuo-i [ká mì pɔŋ ɓay tul-rì. Ì ɗaa mini key ɓaŋguɔ ɓo, í kérke ɓay se tul-i.»
19 Tomou o pão e agradeceu a Deus. Depois, partiu-o e o deu aos discípulos, dizendo: “Este é o meu corpo, entregue por vocês. Façam isto em memória de mim”.
20 Falɛ ká i sṵ maapa riw bele na báyḭi lɛ, ka mbi koɓo a ɗaa faa mbḭw munu nda̰w, a ɓaa mii: «Koɓo key na ɓa *sáka kuni fie ká Ŋgɛrɛwṵru siŋ ziŋ rì ɓáy faa sím ɓi káʼa úo zuɔ siri ɓay tul-rì.]
20 Depois da ceia, Jesus tomou o cálice de vinho e disse: “Este é o cálice da nova aliança, confirmada com o meu sangue, que é derramado como sacrifício por vocês.
21 Ì kɔ, nzoɓ káʼa mbika tul-i na kaw nzaa fe sṵm key ziŋ mì.
21 “Mas aqui, partilhando da mesa conosco, está o homem que vai me trair.
22 Ɓa tusuɛ, ɓi *Vu Nzoɓ na mì huka munu ká Ŋgɛrɛwṵru leke faake pola. Roo lɛ, kɔ́kɔ sɛkɛ fe taa minake ze a ɗoko ɓay tul nzoɓ ká mbi tul-e lɛ!»
22 Pois foi determinado que o Filho do Homem deve morrer. Mas que aflição espera aquele que o trair!”
23 Báyḭi lɛ, leɗ nduoɓal-ɛri tii sa̰w vbika ɓay ká sakra kḭ ɓa lie ɓa lew mii: «A ve nda̰w rɔɔ, a ɓá nzoɓ ɗáa fe mini key ká sakra naari key lɛ?»
23 Os discípulos perguntavam uns aos outros qual deles faria uma coisa dessas.
24 Leɗ nduoɓal-ɛri tii sa̰w má̰y ɓay ŋgɔ-ŋgɔŋ ɓay kɔ́kɔ wa̰a, nzoɓ ve ze ká sakra ɓari rɔɔ, i kɔ́kɔ ni ɓa ŋgɛrɛnzoɓ lɛ?
24 Depois, começaram a discutir entre si qual deles era o mais importante.
25 Lɛɛ, Zezu ɓaa ha ri mii: «Mbayri ká sa̰w nzoɓri ká tusiri key na, i re tul nzoɓri ŋgɔ-ŋgɔŋ. A nzoɓ réke tul puori na, i ɗaa ha̰ nzoɓri ɗi ri ɓa nzoɓ ɗáa kere ziŋ nzoɓri.
25 Jesus lhes disse: “Neste mundo, os reis e os grandes homens exercem poder sobre o povo e, no entanto, são chamados de seus benfeitores.
26 Roo lɛ, kḭri fe ɗáa ɓari ká mini key na ti ɗoko sakra ɓaarì ya. Nzoɓ káʼa ɓá ŋgɛrɛnzoɓ ká sakra ɓaarì na, ka ɗaa sùo-ɛ ɓa leɗ ká ndḭi. A nzoɓ káʼa réke tul-rì na, ɗo nun haŋa ni ka ɗaa sùo-ɛ ɓa nzoɓ ɗáa peɗ ha rì.
26 Entre vocês, porém, será diferente. Que o maior entre vocês ocupe a posição inferior, e o líder seja o servo.
27 Ku waa, a ve ze ɓa ŋgɛrɛnzoɓ lɛ? Nzoɓ ká kaw nzaa fe sṵm, mase nzoɓ ká ɗaa peɗ ha̰ kṵ-ɛri lɛ? Wa̰a, ɓa nzoɓ ká kaw nzaa fe sṵm ya lɛ? Roo lɛ, ɓi na, mì ɗo sakra ɓaarì key ɓa nzoɓ ɗáa peɗ ha rì.
27 Quem é mais importante, o que está à mesa ou o que serve? Não é aquele que está à mesa? Mas não aqui! Pois eu estou entre vocês como quem serve.
28 Ɓaarì na, ì ɓa nzoɓri ká ì mgba law-rì ŋgɔ-ŋgɔŋ ziŋ mì ɓay tul feri ɓoɗ ɓoɗ ká tḭi tul-i a líe mì.
28 “Vocês permaneceram comigo durante meu tempo de provação.
29 Sa̰wke mini ze, mì ha̰ hṵrusuo réke mbay ha rì faa mbḭw munu ká Bǎa ha̰ mì,
29 E, assim como meu Pai me concedeu um reino, eu agora lhes concedo o direito de
30 ɓay haŋa ɓo, ì káw nzaa tutakra fe sṵm ɓi ká ɓil puoruo ɓi í sṵ a í nzɔ. Rɔɓay, ì káw tul kariŋgaw mbayri ɓay réke tul sa̰w ka̰ni leɗ Izarayɛlri ká duɔ falɛ siɗi na.»
30 comer e beber à minha mesa, em meu reino. Vocês se sentarão em tronos e julgarão as doze tribos de Israel”.
31 Báyḭi lɛ, Zezu ɓaa mii: «Simo̰n, Simo̰n, mu laa key! *Satan vbi ɓay ɓaarì ɓay mbaka rì munu ká i mbakake pa̰ra fe pay ɓay fá̰a mbṵyke zuɔ ɓisuy.
31 Então o Senhor disse: “Simão, Simão, Satanás pediu para peneirar cada um de vocês como trigo.
32 Roo lɛ, ɓi na, mì ɗaa nzaa ɓay kere ɓay tul-a, ɓay haŋa fal mbika law ɓo na ka huo ya. Ze ɓo zaɗka mù yḭ̀i mú ví leke faa ɓo lɛ, mù haŋa hṵrusuo ha̰ yṵ-ɔri.»
32 Contudo, supliquei em oração por você, Simão, para que sua fé não vacile. Portanto, quando tiver se arrependido e voltado para mim, fortaleça seus irmãos”.
33 Lɛɛ, Piyɛr ɓaa ha̰ ni mii: «Mbay, mì ɗo ɗi ya ɓay séke hul sal ziŋ mù nda̰w, ɓay huka ziŋ mù nda̰w pi.»
33 Pedro disse: “Senhor, estou pronto a ir para a prisão, e até a morrer ao seu lado”.
34 Báyḭi lɛ, Zezu yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Piyɛr, mì ɓaa ha̰ mù ta-taŋ, vuri key na, tuo ti ka-káa ya kɔɓ hɔy lɛ, ɓo na mù má̰y ɓay ká tul-i faa ɓal ba say mii, mù kɔ mì ya.»
34 Jesus, porém, respondeu: “Pedro, vou lhe dizer uma coisa: hoje, antes que o galo cante, você negará três vezes que me conhece”.
35 Falɛ ku lɛ, Zezu ɓaa ha ri mii: «Zaɗka mì píe rì taŋ ɓɔl lari ká nduo-rì nda̰w, ɓɔl varu nda̰w, rɔɔ taŋ dikɔn nda̰w na wa̰a, fe ḭi ze puo nduo-rì lɛ?» Lɛɛ, i yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Fe puo ɓuru mbḭw ya.»
35 Em seguida, Jesus lhes perguntou: “Quando eu os enviei para anunciar as boas-novas sem dinheiro, sem bolsa de viagem e sem sandálias extras, alguma coisa lhes faltou?”. “Não”, responderam eles.
36 Báyḭi lɛ, Zezu ɓaa ha ri mii: «Timbɛɗɛ key na, fe ká ɓay haŋa rì ɗaa na ze ɗo key: nzoɓ ká ɗo ɓáy ɓɔl lari lɛ, ndaɗ ɓay haŋa ni ka mbi ɗo nduo-ɛ. Ɗo faa mbḭw munu nda̰w, nzoɓ ká ɗo ɓáy ɓɔl varu na, ka mbi ɗo nduo-ɛ. A nzoɓ ká ti ɓáy maamii ya laa lɛ, ndaɗ ɓay haŋa ni ka mbi maagari ɓe, a hie ɓo a pɔ́ŋ larike a vǎa híeke.
36 Então ele disse: “Agora, porém, peguem dinheiro e uma bolsa de viagem. E, se não tiverem uma espada, vendam sua capa e comprem uma.
37 Mì ɓaa ha rì ta-taŋ: ɓay ni ká ɗo ɓil mbeɗe Ŋgɛrɛwṵru na, ɗo nun haŋa mì ɗaa ha̰ ni ɔ ɓáy zaɗɛ ŋgiɗ bele. Ɓayke ɓaa mii: “Ɓe na, i ɗaa ni ɓɔkɔ ziŋ dɔmbirimri mbḭw hɔy.” Tusuɛke lɛ, ɓayri ká i ɗaa ɗo ɓil mbeɗe Ŋgɛrɛwṵru se tul-i na, a ɔ́kɔ ɓáy zaɗɛ riw bele.»
37 Pois é necessário que se cumpra esta profecia a meu respeito: ‘Ele foi contado entre os rebeldes’. Sim, tudo que os profetas escreveram a meu respeito se cumprirá”.
38 Báyḭi lɛ, leɗ nduoɓal-ɛri ɓaa ha̰ ni mii: «Mbay, mu kɔ, maamiiri siɗi ɗo key!» Lɛɛ, ka yḭiŋra ɓáy ɓay mii: «Ɓe nu ku na, maa ro.»
38 Eles responderam: “Senhor, temos aqui duas espadas”. “É suficiente”, disse ele.
39 Zezu tḭi saa hula a se ɓa tul kuo ká riŋ-ɛ ɓa Oliviye, munu káʼa se ɓaŋguɔ kpaɗara. Lɛɛ, leɗ nduoɓal-ɛri se fal-ɛ.
39 Então, acompanhado de seus discípulos, Jesus foi, como de costume, ao monte das Oliveiras.
40 Zaɗkaʼa tḭi zaɗɛ ku báyḭi lɛ, ka ɓaa ha ri mii: «Ì ɗaa nzaa ɓay kere, ɓe rɔpiɛ ì líe ɓo ɓil nzaa úla ya ɓáy.»
40 Ao chegar, disse: “Orem para que vocês não cedam à tentação”.
41 Falɛ ku lɛ, ka soro ká lakun ri ndḭi, ɗi munu ká tisaw ká nzoɓ mbi a vbu mari ɓo zaɗ kḭ, rɔɔ a huku siri a tii sa̰w kóɗ Ŋgɛrɛwṵru
41 Afastou-se a uma distância como de um arremesso de pedra, ajoelhou-se e orou:
42 a ɓaa mii: «Bǎa, zaɗka law-a hii lɛ, mu naa fe sɛkɛ káʼa ɗáa mì key. Roo lɛ, mu ɗaa fe ká law-a ze hii ɓo, law-i hɔy ze hii ya.»
42 “Pai, se queres, afasta de mim este cálice. Contudo, que seja feita a tua vontade, e não a minha”.
43 [Báyḭi lɛ, leɗ nzaapeɗ Ŋgɛrɛwṵru mbḭw uru saa nulue a vi ha̰ ni hṵrusuo.
43 Então apareceu um anjo do céu, que o fortalecia.
44 Munu káʼa kɔ sùo-ɛ maa huɗ na báyḭi lɛ, ka naa sa̰w ɓal Bi-ɛ mgbáa a koɗ ni, ha̰ tɔrɔm ká tḭi saa sùo-ɛ zuɔ siri na, ɗo munu ɓa gɔrɔ sím.]
44 Ele orou com ainda mais fervor, e sua angústia era tanta que seu suor caía na terra como gotas de sangue.
45 Falɛ káʼa koɗ Ŋgɛrɛwṵru ku na, ka uru siya a se luo leɗ nduoɓal-ɛri na rɔɓay. Lɛɛ, ka ziŋ ri ká tul nam, ɓay ḭi lɛ, kér ɓay i ri ɓa huɗ.
45 Por fim, ele se levantou, voltou aos discípulos e os encontrou dormindo, exaustos de tristeza.
46 Báyḭi lɛ, ka ví tuma ri a ɓaa ha ri mii: «Kúy! Nam ḭi ze munu lɛ? Úru siya a í ɗaa nzaa ɓay kere, ɓe rɔpiɛ ì líe ɓo ɓil nzaa úla ya ɓáy.»
46 “Por que vocês dormem?”, perguntou ele. “Levantem-se e orem para que não cedam à tentação.”
47 Zaɗka Zezu ɗo ɓáa ɓay kɔɓ hɔy na báyḭi lɛ, ruɔ nzoɓri tḭi tɛrɛrɛ. Zudas ká ɓa nzoɓ mbḭw ká sakra leɗ nduoɓal-ɛri ká duɔ fal-ɛ siɗi na nda faa pol-ri. Ka soro ɓa lakun Zezu ɓay mgbaka ni girik.
47 Enquanto Jesus ainda falava, chegou uma multidão conduzida por Judas, um dos Doze. Ele se aproximou de Jesus e o cumprimentou com um beijo.
48 Lɛɛ, Zezu ɓaa ha ni mii: «Zudas, ɓáy faa mgbaka mì girik munu ze mù hii mbíke tul-i, ɓi ká mì ɓa *Vu Nzoɓ na ɓay pɔ́ŋ mì ɓo nduo nzoɓri na key lɛ?»
48 Jesus, porém, lhe disse: “Judas, com um beijo você trai o Filho do Homem?”.
49 Zaɗka leɗ nduoɓal-ɛri kɔ fe ká ví ziŋ Zezu na munu báyḭi lɛ, i vbi ni ɓay mii: «Mbay, ɓuru nda ri ɓáy maamii ɓuru key lɛ?»
49 Quando aqueles que estavam com Jesus viram o que ia acontecer, disseram: “Senhor, devemos lutar? Trouxemos as espadas!”.
50 Lɛɛ, nzoɓ mbḭw ká sakra ɓari ku na mbi maamii, a téke suku leɗ káw *ŋgɛrɛnzoɓ fe poy luye na fi hoɗo mbɛkɛɗ ɓo ɓisuy.
50 E um deles feriu o servo do sumo sacerdote, cortando-lhe a orelha direita.
51 Báyḭi lɛ, Zezu mbi ɓay a ɓaa ha ri mii: «Ála! Maa ro!» Falɛ ku lɛ, ka zaa suku leɗ káwke na munu lɛ, rḭi ɗo zaɗɛ.
51 Mas Jesus disse: “Basta!”. E, tocando a orelha do homem, curou-o.
52 Ro, a mbi ɓay a ɓaa ha̰ ŋgɛrɛnzoɓ fe poyri ɓáy mbay nzoɓ kɔ́rɔ *hul ka̰ni Ŋgɛrɛwṵru, ɓáy ŋgɛrɛ Ziɓri ká i vi ɓay mgbaka ni na, a ɓaa ha ri mii: «Ì tḭi ɓáy maamiiri, ɓáy puuri gbiri gbiri ɓay mgbaka mì, rìi fe ká mì ɓa dɔmbirim nzoɓ lɛ woo!
52 Então Jesus se dirigiu aos principais sacerdotes, aos capitães da guarda do templo e aos líderes do povo que tinham vindo buscá-lo: “Por acaso sou um revolucionário perigoso para que venham me prender com espadas e pedaços de pau?
53 Namri riw bele ká mì ɗo ziŋ rì ká ɓil hul ka̰ni Ŋgɛrɛwṵru na, ì nzaa faa mgbaka mì ya, roo lɛ, nam ká vuri na ɓa nam ká ì ziŋ hṵrusuo taa suŋ ro ɓay mgbaka mì key.»
53 Por que não me prenderam no templo? Todos os dias eu estava ali, ensinando. Mas esta é a hora de vocês, o tempo em que reina o poder das trevas”.
54 Zaɗka i mgba Zezu na, í sùu ni í séke ni luo *ŋgɛrɛnzoɓ fe poy luye. Lɛɛ, Piyɛr na dii fal-ɛ ɓáy salke ɗaka ɗaka ɗi ɗi.
54 Então eles o prenderam e o levaram à casa do sumo sacerdote. Pedro o seguiu de longe.
55 Báyḭi lɛ, nzoɓri mbɛrɛ huu ɗo mgbaŋ í kaw ɗi. Lɛɛ, Piyɛr kaw sakra ɓari nda̰w.
55 Os guardas acenderam uma fogueira no meio do pátio e sentaram-se em volta, e Pedro sentou-se com eles.
56 Zaɗka Piyɛr kaw fi huu na báyḭi lɛ, leɗ má̰y mbḭw munu ká ɓa leɗ káw kɔ ni, a ŋga̰a ni zii a ɓaa mii: «Leɗban key na ha̰ari ziŋ Zezu nda̰w.»
56 Uma criada o notou à luz da fogueira e começou a olhar fixamente para ele. Por fim, disse: “Este homem era um dos seguidores de Jesus!”.
57 Lɛɛ, Piyɛr ma̰y a ɓaa ha̰ leɗ má̰y na mii: «Mì kɔ ni ya.»
57 Mas Pedro negou, dizendo: “Mulher, eu nem o conheço!”.
58 Falɛ ku ndḭi hɔy lɛ, nzoɓ kḭ kɔ ni a ɓaa mii: «Ɓo na, mù ɓa nzoɓ mbḭw ká sakra ɓari ku.» Lɛɛ, Piyɛr yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Hay! Ɓa ɓi ya!»
58 Pouco depois, um homem olhou para ele e disse: “Você também é um deles!”. “Não sou!”, retrucou Pedro.
59 Sa̰w síe kal maa mbḭw munu lɛ, nzoɓ kḭ geɗe ɓayke a ɓaa mii: «Ɓa tusuɛ! Leɗban key na ha̰ari ziŋ Zezu, ɓay ḭi lɛ, ka ɓa nzoɓ ká kuɗu zaɗ ká Galele.»
59 Cerca de uma hora mais tarde, outro homem afirmou: “Com certeza esse aí também estava com ele, pois também é galileu!”.
60 Lɛɛ, Piyɛr yḭ̀i a ɓaa mii: «Ɓay ɓo ká mù ɓaa key na, mì ta̰a láa kpṵy!» A lɛ, ká zaɗɛ ku hɔy ká Piyɛr ɗo ɓáa ɓay kɔɓ hɔy lɛ, tuo ka-káa kɔŋrɔŋ.
60 Pedro, porém, respondeu: “Homem, eu não sei do que você está falando”. E, no mesmo instante, o galo cantou.
61 Báyḭi lɛ, Ŋgɛrɛmbay Zezu fɛrɛ nun-ɛ a kɔ ni mbḭi. Zaɗka nun Piyɛr ɓáy Zezu zuɔ kḭ munu báyḭi lɛ, ka ker se tul ɓay ká Zezu ɓaa ha̰ ni pola mii: «Vuri key na, mù má̰y ɓay ká tul-i faa ɓal ɓa say, rɔɔ tuo a ka-káa ɓáy na.»
61 Então o Senhor se voltou e olhou para Pedro. E Pedro se lembrou das palavras dele: “Hoje, antes que o galo cante, você me negará três vezes”.
62 Zaɗɛ ku hɔy lɛ, Piyɛr tḭi ɓáy mbii mḭiri mgboɓo mgboɓo.
62 E Pedro saiu dali, chorando amargamente.
63 — ausente —
63 Os guardas encarregados de Jesus começaram a zombar dele e a bater nele.
64 — ausente —
64 Vendaram seus olhos e diziam: “Profetize para nós! Quem foi que lhe bateu desta vez?”.
65 Ro, í raɗ ni sim nzaari ŋgḭi ɓamba ɓoɗ ɓoɗ rɔɓay.
65 E o insultavam de muitas outras maneiras.
66 Nzaaruo sil báyḭi lɛ, ŋgɛrɛ Ziɓri ɓáy *ŋgɛrɛnzoɓ fe poyri, ɓáy *nzoɓ fére nzoɓri bol kusolri, i mbṵ kḭ í ha̰ Zezu se ziŋ ri pol kuɗu nzoɓ kúŋ sal ɓay luye ɓari Ziɓri.
66 Ao amanhecer, todos os líderes do povo se reuniram, incluindo os principais sacerdotes e os mestres da lei. Jesus foi conduzido à presença desse conselho,
67 Lɛɛ, i vbi Zezu ɓay mii: «Mù ɓa *Krisi, nzoɓ ká Ŋgɛrɛwṵru waa ɓay píe ni ví ya̰a nzoɓri na lɛ? Mu ɓaa ha̰ ɓuru laa.» Lɛɛ, ka yḭiŋra ɓáy ɓay ha ri mii: «Zaɗka mì ɓaa ha rì kara, ì ti ya̰aŋa ɓayke ya.
67 e eles perguntaram: “Diga-nos, você é o Cristo?”. Jesus respondeu: “Se eu lhes disser, de modo algum acreditarão em mim.
68 Ze, mì vbi rì ɓay hɔy kara, ì ti yḭ́iŋra ha̰ mì ya nda̰w.
68 E, se eu lhes fizer uma pergunta, não responderão.
69 Roo lɛ, úru saa vuri key na, ɓi *Vu Nzoɓ na mì káw tunduo hoɗo Ŋgɛrɛwṵru Nzoɓ Hṵrusuo.»
69 Mas, de agora em diante, o Filho do Homem se sentará à direita do Deus Poderoso”.
70 Báyḭi lɛ, ɓari riw bele ká i ɗo zaɗɛ ku na, i ɓaa mii: «Munu lɛ, ɓo na, mù ɓa Vu Ŋgɛrɛwṵru kḭ waa?» Lɛɛ, Zezu yḭiŋra ɓáy ɓay ha ri mii: «Ɓe kḭ ze ì ɓaa ku. Mì ɓa ɓe na kḭ.»
70 Todos gritaram: “Então você afirma que é o Filho de Deus?”. E ele respondeu: “Vocês dizem que eu sou”.
71 Báyḭi lɛ, i ɓaa mii: «Káy! Náa vbikari nzoɓ nasi ɓay kḭri ɓay ɗáake mina ɓáy lɛ, ɓay ḭi lɛ, naari sùo naari kḭ náa láari ɓay ɓeri na ká nzi-ɛ!»
71 “Que necessidade temos de outras testemunhas?”, disseram eles. “Nós mesmos o ouvimos de sua boca!”

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 22, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.