Lucas 22
Mbeɗe sáka kuni fie (XUO) vs ARC
1 Nam suoriya maapa ká i ɗaa taŋ fe hew fe ká i ɗi ɓa *nam suoriya tḭ́i saa ɓil koy na, tɔ̀ŋ ɗi mbǎa ro.
1 Estava, pois, perto a Festa dos Pães Asmos, chamada de Páscoa.
2 Ŋgɛrɛnzoɓ fe poyri ɓáy nzoɓ fére nzoɓri *bol kusol Ziɓri i nzaa faa ɓay ika Zezu, roo lɛ, i ɗaa hḭɛ nzoɓri ká i úru ziŋ ri.
2 E os principais dos sacerdotes e os escribas andavam procurando como o matariam, porque temiam o povo.
3 Báyḭi lɛ, *Satan nduo ɓil law Zudas ká i ɗi ni ɓa Iskariyoɗ ká ɓa nzoɓ mbḭw ká sakra leɗ nduoɓal-ɛri ká duɔ falɛ siɗi na.
3 Entrou, porém, Satanás em Judas, que tinha por sobrenome Iscariotes, o qual era do número dos doze.
4 Ro, a se a vǎa leke ɓay ziŋ *ŋgɛrɛnzoɓ fe poyri ɓáy ŋgɛrɛ tul nzoɓri ká i kɔrɔ *hul ka̰ni Ŋgɛrɛwṵru na, ɓay zíŋ faa ɓay pɔ́ŋ Zezu ɓo nduo-ri.
4 E foi e falou com os principais dos sacerdotes e com os capitães de como lho entregaria,
5 Báyḭi lɛ, i ɗaa suoriya a í waa ziŋ ni ɓay haŋa ni lari.
5 os quais se alegraram e convieram em lhe dar dinheiro.
6 Lɛɛ, ka hii ɓayke ziŋ ri; ro a tii sa̰w nzáa faa ɓay kɔ́kɔ sa̰w síe káʼa máa ɓay pɔ́ŋ Zezu ɓo nduo-ri taŋ haŋa ruɔ nzoɓri kɔ ɓayke.
6 E ele concordou e buscava oportunidade para lho entregar sem alvoroço.
7 Nam mbḭw ká sakra namri ká i ɗáake fe sṵm suoriya maapa ká taŋ fe hew fe ká i ike baɗuri ɓay ɗáake fe sṵm suoriya tḭ́i saa ɓil koy na vi báyḭi lɛ,
7 Chegou, porém, o dia da Festa dos Pães Asmos, em que importava sacrificar a Páscoa.
8 Zezu pie Piyɛr ɓáy Za̰a a ɓaa ha ri mii: «Ì se í vǎa léke fe sṵm suoriya tḭ́i saa ɓil koy na, ɓo náa sṵ́ri.»
8 E mandou a Pedro e a João, dizendo: Ide, preparai-nos a Páscoa, para que
9 Báyḭi lɛ, i yḭ̀i í vbi ni ɓay mii: «Zaɗ ha̰a ze mù hii ɓay haŋa ɓuru se ɓúru vǎa léke fe sṵmri na ká ɗi ha̰ mù lɛ?»
9 E eles lhe perguntaram: Onde queres que a preparemos?
10 Lɛɛ, ka ɓaa ha ri mii: «Ì kɔ, zaɗka ì nduo ŋgɛrɛpuo na lɛ, zaɗɛ ku hɔy ì zíŋ wa̰ra nzoɓ mbḭw ká soɓ tinay mbii, lɛ, ì se fal-ɛ í nduo ɓil puo káʼa se ɓa ɓaɗi na,
10 E ele lhes disse: Eis que, quando entrardes na cidade, encontrareis um homem levando um cântaro de água; segui-o até à casa em que ele entrar.
11 a í ɓaa ha̰ nzoɓ hulke na mii: “Mbay hii kɔ́kɔ, wa̰a, ɓil hul ká ɓeri káw ɗi ɓáy leɗ nduoɓal ɓeriri ɓay sṵŋa fe sṵm suoriya tḭ́i saa ɓil koy na ɗo ha̰a lɛ?”
11 E direis ao pai de família da casa: O mestre te diz: Onde está o aposento em que hei de comer a Páscoa com os meus discípulos?
12 Lɛɛ, kaʼa kíɛ rì hul ká̰y tul kḭ mbḭw ká ɓil-e aa raɗ raɗ ká i leke feri riw bele zeɓ zeɓ zuɔ ɗi. Zaɗɛ ku na ze, ì léke fe sṵmri na ká ɗi.»
12 Então, ele vos mostrará um grande cenáculo mobilado; aí fazei os preparativos.
13 Báyḭi lɛ, i se í vǎa ziŋ feri riw bele ɓáy zaɗɛ munu ká Zezu ɓaa ha ri na, ro í leke fe sṵm suoriyake na ká ɗi.
13 E, indo eles, acharam como lhes havia sido dito; e prepararam a Páscoa.
14 Zaɗka sa̰w síeke na vi báyḭi lɛ, Zezu ɓáy *nzoɓ ndáy nzaapeɗri i vi a í kaw nzaa fe sṵm ziŋ kḭ mbḭw hɔy.
14 E, chegada a hora, pôs-se à mesa, e, com ele, os doze apóstolos.
15 Lɛɛ, ka ɓaa ha ri mii: «Ɓi na, mì rɛ sùo-i ŋgḭ-ŋgḭi ɓay sṵŋa fe sṵm suoriya tḭ́i saa ɓil koy na key ziŋ rì pola nda̰w rɔɔ, ɓay kɔ́kɔ sɛkɛ fe ɓáy.
15 E disse-lhes: Desejei muito comer convosco esta Páscoa, antes que padeça,
16 Mì ɓaa ha rì ta-taŋ: mì ti sṵŋa fe sṵm key na ziŋ rì mbǎa kpṵru maa ɓáy nam ká Ŋgɛrɛwṵru a réke mbay ká tul nzoɓri ha ri kɔ sa̰w fe káʼa ɗaa na *taŋ kaɗ kaɗ nda̰w rɔ.»
16 porque vos digo que não a comerei mais até que ela se cumpra no Reino de Deus.
17 Falɛ ku lɛ, ka mbi koɓo mbḭw munu, a ɗaa taambɔl ha̰ Ŋgɛrɛwṵru ɓayke, rɔɔ a ɓaa ha ri mii: «Ì ya̰a koɓo na key í ɗaa tuɗ nzaa kḭ.
17 E, tomando o cálice e havendo dado graças, disse: Tomai-o e reparti-
18 Mì ɓaa ha rì ta-taŋ: tii sa̰wke saa vuri key na, mì ti nzɔkɔ mbii lere puu na mbǎa, kpṵru maa ɓáy nam ká Ŋgɛrɛwṵru a réke mbay ká tul nzoɓri na vi nda̰w rɔ.»
18 porque vos digo que já não beberei do fruto da vide, até que venha o Reino de Deus.
19 Falɛ ku lɛ, ka yḭ̀i a mbi maapa, a ɗaa taambɔl ha̰ Ŋgɛrɛwṵru nda̰w rɔɔ, a haw a ha ri a ɓaa mii: «Ɓe ni key na ɓa naysuo-i [ká mì pɔŋ ɓay tul-rì. Ì ɗaa mini key ɓaŋguɔ ɓo, í kérke ɓay se tul-i.»
19 E, tomando o pão e havendo dado graças, partiu- o e deu-lho, dizendo: Isto é o meu corpo, que por vós é dado; fazei isso em memória de mim.
20 Falɛ ká i sṵ maapa riw bele na báyḭi lɛ, ka mbi koɓo a ɗaa faa mbḭw munu nda̰w, a ɓaa mii: «Koɓo key na ɓa *sáka kuni fie ká Ŋgɛrɛwṵru siŋ ziŋ rì ɓáy faa sím ɓi káʼa úo zuɔ siri ɓay tul-rì.]
20 Semelhantemente, tomou o cálice, depois da ceia, dizendo: Este cálice é o Novo Testamento no meu sangue, que é derramado por vós.
21 Ì kɔ, nzoɓ káʼa mbika tul-i na kaw nzaa fe sṵm key ziŋ mì.
21 Mas eis que a mão do que me trai
22 Ɓa tusuɛ, ɓi *Vu Nzoɓ na mì huka munu ká Ŋgɛrɛwṵru leke faake pola. Roo lɛ, kɔ́kɔ sɛkɛ fe taa minake ze a ɗoko ɓay tul nzoɓ ká mbi tul-e lɛ!»
22 E, na verdade, o Filho do Homem vai segundo o que está determinado; mas ai daquele homem por quem é traído!
23 Báyḭi lɛ, leɗ nduoɓal-ɛri tii sa̰w vbika ɓay ká sakra kḭ ɓa lie ɓa lew mii: «A ve nda̰w rɔɔ, a ɓá nzoɓ ɗáa fe mini key ká sakra naari key lɛ?»
23 E começaram a perguntar entre si qual deles seria o que havia de fazer isso.
24 Leɗ nduoɓal-ɛri tii sa̰w má̰y ɓay ŋgɔ-ŋgɔŋ ɓay kɔ́kɔ wa̰a, nzoɓ ve ze ká sakra ɓari rɔɔ, i kɔ́kɔ ni ɓa ŋgɛrɛnzoɓ lɛ?
24 E houve também entre eles contenda sobre qual deles parecia ser o maior.
25 Lɛɛ, Zezu ɓaa ha ri mii: «Mbayri ká sa̰w nzoɓri ká tusiri key na, i re tul nzoɓri ŋgɔ-ŋgɔŋ. A nzoɓ réke tul puori na, i ɗaa ha̰ nzoɓri ɗi ri ɓa nzoɓ ɗáa kere ziŋ nzoɓri.
25 E ele lhes disse: Os reis dos gentios dominam sobre eles, e os que têm autoridade sobre eles são chamados benfeitores.
26 Roo lɛ, kḭri fe ɗáa ɓari ká mini key na ti ɗoko sakra ɓaarì ya. Nzoɓ káʼa ɓá ŋgɛrɛnzoɓ ká sakra ɓaarì na, ka ɗaa sùo-ɛ ɓa leɗ ká ndḭi. A nzoɓ káʼa réke tul-rì na, ɗo nun haŋa ni ka ɗaa sùo-ɛ ɓa nzoɓ ɗáa peɗ ha rì.
26 Mas não seja como o menor; e quem governa, como quem serve.
27 Ku waa, a ve ze ɓa ŋgɛrɛnzoɓ lɛ? Nzoɓ ká kaw nzaa fe sṵm, mase nzoɓ ká ɗaa peɗ ha̰ kṵ-ɛri lɛ? Wa̰a, ɓa nzoɓ ká kaw nzaa fe sṵm ya lɛ? Roo lɛ, ɓi na, mì ɗo sakra ɓaarì key ɓa nzoɓ ɗáa peɗ ha rì.
27 Pois qual é maior: quem está porém, entre vós, sou como aquele que serve.
28 Ɓaarì na, ì ɓa nzoɓri ká ì mgba law-rì ŋgɔ-ŋgɔŋ ziŋ mì ɓay tul feri ɓoɗ ɓoɗ ká tḭi tul-i a líe mì.
28 E vós sois os que tendes permanecido comigo nas minhas tentações.
29 Sa̰wke mini ze, mì ha̰ hṵrusuo réke mbay ha rì faa mbḭw munu ká Bǎa ha̰ mì,
29 E eu vos destino o Reino, como meu Pai mo destinou,
30 ɓay haŋa ɓo, ì káw nzaa tutakra fe sṵm ɓi ká ɓil puoruo ɓi í sṵ a í nzɔ. Rɔɓay, ì káw tul kariŋgaw mbayri ɓay réke tul sa̰w ka̰ni leɗ Izarayɛlri ká duɔ falɛ siɗi na.»
30 para que comais e bebais à minha mesa no meu Reino e vos assenteis sobre tronos, julgando as doze tribos de Israel.
31 Báyḭi lɛ, Zezu ɓaa mii: «Simo̰n, Simo̰n, mu laa key! *Satan vbi ɓay ɓaarì ɓay mbaka rì munu ká i mbakake pa̰ra fe pay ɓay fá̰a mbṵyke zuɔ ɓisuy.
31 Disse também o Senhor: Simão, Simão, eis que Satanás vos pediu para vos cirandar como trigo.
32 Roo lɛ, ɓi na, mì ɗaa nzaa ɓay kere ɓay tul-a, ɓay haŋa fal mbika law ɓo na ka huo ya. Ze ɓo zaɗka mù yḭ̀i mú ví leke faa ɓo lɛ, mù haŋa hṵrusuo ha̰ yṵ-ɔri.»
32 Mas eu roguei por ti, para que a tua fé não desfaleça; e tu, quando te converteres, confirma teus irmãos.
33 Lɛɛ, Piyɛr ɓaa ha̰ ni mii: «Mbay, mì ɗo ɗi ya ɓay séke hul sal ziŋ mù nda̰w, ɓay huka ziŋ mù nda̰w pi.»
33 E ele lhe disse: Senhor, estou pronto a ir contigo até à prisão e à morte.
34 Báyḭi lɛ, Zezu yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Piyɛr, mì ɓaa ha̰ mù ta-taŋ, vuri key na, tuo ti ka-káa ya kɔɓ hɔy lɛ, ɓo na mù má̰y ɓay ká tul-i faa ɓal ba say mii, mù kɔ mì ya.»
34 Mas ele disse: Digo-te, Pedro, que não cantará hoje o galo antes que três vezes negues que me conheces.
35 Falɛ ku lɛ, Zezu ɓaa ha ri mii: «Zaɗka mì píe rì taŋ ɓɔl lari ká nduo-rì nda̰w, ɓɔl varu nda̰w, rɔɔ taŋ dikɔn nda̰w na wa̰a, fe ḭi ze puo nduo-rì lɛ?» Lɛɛ, i yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Fe puo ɓuru mbḭw ya.»
35 E disse-lhes: Quando vos mandei sem bolsa, alforje ou sandálias, faltou-vos, porventura, alguma coisa? Eles responderam: Nada.
36 Báyḭi lɛ, Zezu ɓaa ha ri mii: «Timbɛɗɛ key na, fe ká ɓay haŋa rì ɗaa na ze ɗo key: nzoɓ ká ɗo ɓáy ɓɔl lari lɛ, ndaɗ ɓay haŋa ni ka mbi ɗo nduo-ɛ. Ɗo faa mbḭw munu nda̰w, nzoɓ ká ɗo ɓáy ɓɔl varu na, ka mbi ɗo nduo-ɛ. A nzoɓ ká ti ɓáy maamii ya laa lɛ, ndaɗ ɓay haŋa ni ka mbi maagari ɓe, a hie ɓo a pɔ́ŋ larike a vǎa híeke.
36 Disse-lhes, pois: Mas, agora, aquele que tiver bolsa, tome-
37 Mì ɓaa ha rì ta-taŋ: ɓay ni ká ɗo ɓil mbeɗe Ŋgɛrɛwṵru na, ɗo nun haŋa mì ɗaa ha̰ ni ɔ ɓáy zaɗɛ ŋgiɗ bele. Ɓayke ɓaa mii: “Ɓe na, i ɗaa ni ɓɔkɔ ziŋ dɔmbirimri mbḭw hɔy.” Tusuɛke lɛ, ɓayri ká i ɗaa ɗo ɓil mbeɗe Ŋgɛrɛwṵru se tul-i na, a ɔ́kɔ ɓáy zaɗɛ riw bele.»
37 porquanto vos digo que importa que em mim se cumpra aquilo que está escrito: E com os malfeitores foi contado. Porque o que
38 Báyḭi lɛ, leɗ nduoɓal-ɛri ɓaa ha̰ ni mii: «Mbay, mu kɔ, maamiiri siɗi ɗo key!» Lɛɛ, ka yḭiŋra ɓáy ɓay mii: «Ɓe nu ku na, maa ro.»
38 E eles disseram: Senhor, eis aqui duas espadas. E ele lhes disse: Basta.
39 Zezu tḭi saa hula a se ɓa tul kuo ká riŋ-ɛ ɓa Oliviye, munu káʼa se ɓaŋguɔ kpaɗara. Lɛɛ, leɗ nduoɓal-ɛri se fal-ɛ.
39 E, saindo, foi, como costumava, para o monte das Oliveiras; e também os seus discípulos o seguiram.
40 Zaɗkaʼa tḭi zaɗɛ ku báyḭi lɛ, ka ɓaa ha ri mii: «Ì ɗaa nzaa ɓay kere, ɓe rɔpiɛ ì líe ɓo ɓil nzaa úla ya ɓáy.»
40 E, quando chegou àquele lugar, disse-lhes: Orai, para que não entreis em tentação.
41 Falɛ ku lɛ, ka soro ká lakun ri ndḭi, ɗi munu ká tisaw ká nzoɓ mbi a vbu mari ɓo zaɗ kḭ, rɔɔ a huku siri a tii sa̰w kóɗ Ŋgɛrɛwṵru
41 E apartou-se deles cerca de um tiro de pedra; e, pondo-se de joelhos, orava,
42 a ɓaa mii: «Bǎa, zaɗka law-a hii lɛ, mu naa fe sɛkɛ káʼa ɗáa mì key. Roo lɛ, mu ɗaa fe ká law-a ze hii ɓo, law-i hɔy ze hii ya.»
42 dizendo: Pai, se queres, passa de mim este cálice; todavia, não se faça a minha vontade, mas a tua.
43 [Báyḭi lɛ, leɗ nzaapeɗ Ŋgɛrɛwṵru mbḭw uru saa nulue a vi ha̰ ni hṵrusuo.
43 E apareceu-lhe um anjo do céu, que o confortava.
44 Munu káʼa kɔ sùo-ɛ maa huɗ na báyḭi lɛ, ka naa sa̰w ɓal Bi-ɛ mgbáa a koɗ ni, ha̰ tɔrɔm ká tḭi saa sùo-ɛ zuɔ siri na, ɗo munu ɓa gɔrɔ sím.]
44 E, posto em agonia, orava mais intensamente. E o seu suor tornou-se em grandes gotas de sangue que corriam até ao chão.
45 Falɛ káʼa koɗ Ŋgɛrɛwṵru ku na, ka uru siya a se luo leɗ nduoɓal-ɛri na rɔɓay. Lɛɛ, ka ziŋ ri ká tul nam, ɓay ḭi lɛ, kér ɓay i ri ɓa huɗ.
45 E, levantando-se da oração, foi ter com os seus discípulos e achou-os dormindo de tristeza.
46 Báyḭi lɛ, ka ví tuma ri a ɓaa ha ri mii: «Kúy! Nam ḭi ze munu lɛ? Úru siya a í ɗaa nzaa ɓay kere, ɓe rɔpiɛ ì líe ɓo ɓil nzaa úla ya ɓáy.»
46 E disse-lhes: Por que estais dormindo? Levantai-vos, e orai para que não entreis em tentação.
47 Zaɗka Zezu ɗo ɓáa ɓay kɔɓ hɔy na báyḭi lɛ, ruɔ nzoɓri tḭi tɛrɛrɛ. Zudas ká ɓa nzoɓ mbḭw ká sakra leɗ nduoɓal-ɛri ká duɔ fal-ɛ siɗi na nda faa pol-ri. Ka soro ɓa lakun Zezu ɓay mgbaka ni girik.
47 E, estando ele ainda a falar, surgiu uma multidão; e um dos doze, que se chamava Judas, ia adiante dela e chegou-se a Jesus para o beijar.
48 Lɛɛ, Zezu ɓaa ha ni mii: «Zudas, ɓáy faa mgbaka mì girik munu ze mù hii mbíke tul-i, ɓi ká mì ɓa *Vu Nzoɓ na ɓay pɔ́ŋ mì ɓo nduo nzoɓri na key lɛ?»
48 E Jesus lhe disse: Judas, com um beijo trais o Filho do Homem?
49 Zaɗka leɗ nduoɓal-ɛri kɔ fe ká ví ziŋ Zezu na munu báyḭi lɛ, i vbi ni ɓay mii: «Mbay, ɓuru nda ri ɓáy maamii ɓuru key lɛ?»
49 E, vendo os que estavam com ele o que ia suceder, disseram-lhe: Senhor, feriremos à espada?
50 Lɛɛ, nzoɓ mbḭw ká sakra ɓari ku na mbi maamii, a téke suku leɗ káw *ŋgɛrɛnzoɓ fe poy luye na fi hoɗo mbɛkɛɗ ɓo ɓisuy.
50 E um deles feriu o servo do sumo sacerdote e cortou-lhe a orelha direita.
51 Báyḭi lɛ, Zezu mbi ɓay a ɓaa ha ri mii: «Ála! Maa ro!» Falɛ ku lɛ, ka zaa suku leɗ káwke na munu lɛ, rḭi ɗo zaɗɛ.
51 E, respondendo Jesus, disse: Deixai-os; basta. E, tocando-lhe a orelha, o curou.
52 Ro, a mbi ɓay a ɓaa ha̰ ŋgɛrɛnzoɓ fe poyri ɓáy mbay nzoɓ kɔ́rɔ *hul ka̰ni Ŋgɛrɛwṵru, ɓáy ŋgɛrɛ Ziɓri ká i vi ɓay mgbaka ni na, a ɓaa ha ri mii: «Ì tḭi ɓáy maamiiri, ɓáy puuri gbiri gbiri ɓay mgbaka mì, rìi fe ká mì ɓa dɔmbirim nzoɓ lɛ woo!
52 E disse Jesus aos principais dos sacerdotes, e capitães do templo, e anciãos que tinham ido contra ele: Saístes com espadas e porretes, como para deter um salteador?
53 Namri riw bele ká mì ɗo ziŋ rì ká ɓil hul ka̰ni Ŋgɛrɛwṵru na, ì nzaa faa mgbaka mì ya, roo lɛ, nam ká vuri na ɓa nam ká ì ziŋ hṵrusuo taa suŋ ro ɓay mgbaka mì key.»
53 Tenho estado todos os dias convosco no templo e não estendestes as mãos contra mim, mas esta é a vossa hora e o poder das trevas.
54 Zaɗka i mgba Zezu na, í sùu ni í séke ni luo *ŋgɛrɛnzoɓ fe poy luye. Lɛɛ, Piyɛr na dii fal-ɛ ɓáy salke ɗaka ɗaka ɗi ɗi.
54 Então, prendendo-o, o levaram e o meteram em casa do sumo sacerdote. E Pedro seguia-o de longe.
55 Báyḭi lɛ, nzoɓri mbɛrɛ huu ɗo mgbaŋ í kaw ɗi. Lɛɛ, Piyɛr kaw sakra ɓari nda̰w.
55 E, havendo-se acendido fogo no meio do pátio, estando todos sentados, assentou-se Pedro entre eles.
56 Zaɗka Piyɛr kaw fi huu na báyḭi lɛ, leɗ má̰y mbḭw munu ká ɓa leɗ káw kɔ ni, a ŋga̰a ni zii a ɓaa mii: «Leɗban key na ha̰ari ziŋ Zezu nda̰w.»
56 E como certa criada, vendo-o estar assentado ao fogo, pusesse os olhos nele, disse: Este também estava com ele.
57 Lɛɛ, Piyɛr ma̰y a ɓaa ha̰ leɗ má̰y na mii: «Mì kɔ ni ya.»
57 Porém ele negou-o, dizendo: Mulher, não o conheço.
58 Falɛ ku ndḭi hɔy lɛ, nzoɓ kḭ kɔ ni a ɓaa mii: «Ɓo na, mù ɓa nzoɓ mbḭw ká sakra ɓari ku.» Lɛɛ, Piyɛr yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Hay! Ɓa ɓi ya!»
58 E, um pouco depois, vendo-o outro, disse: Tu és também deles. Mas Pedro disse: Homem, não sou.
59 Sa̰w síe kal maa mbḭw munu lɛ, nzoɓ kḭ geɗe ɓayke a ɓaa mii: «Ɓa tusuɛ! Leɗban key na ha̰ari ziŋ Zezu, ɓay ḭi lɛ, ka ɓa nzoɓ ká kuɗu zaɗ ká Galele.»
59 E, passada quase uma hora, um outro afirmava, dizendo: Também este verdadeiramente estava com ele, pois também é galileu.
60 Lɛɛ, Piyɛr yḭ̀i a ɓaa mii: «Ɓay ɓo ká mù ɓaa key na, mì ta̰a láa kpṵy!» A lɛ, ká zaɗɛ ku hɔy ká Piyɛr ɗo ɓáa ɓay kɔɓ hɔy lɛ, tuo ka-káa kɔŋrɔŋ.
60 E Pedro disse: Homem, não sei o que dizes. E logo, estando ele ainda a falar, cantou o galo.
61 Báyḭi lɛ, Ŋgɛrɛmbay Zezu fɛrɛ nun-ɛ a kɔ ni mbḭi. Zaɗka nun Piyɛr ɓáy Zezu zuɔ kḭ munu báyḭi lɛ, ka ker se tul ɓay ká Zezu ɓaa ha̰ ni pola mii: «Vuri key na, mù má̰y ɓay ká tul-i faa ɓal ɓa say, rɔɔ tuo a ka-káa ɓáy na.»
61 E, virando-se o Senhor, olhou para Pedro, e Pedro lembrou-se da palavra do Senhor, como lhe tinha dito: Antes que o galo cante hoje, me negarás três vezes.
62 Zaɗɛ ku hɔy lɛ, Piyɛr tḭi ɓáy mbii mḭiri mgboɓo mgboɓo.
62 E, saindo Pedro para fora, chorou amargamente.
63 — ausente —
63 E os homens que detinham Jesus zombavam dele, ferindo-o.
64 — ausente —
64 E, vendando-lhe os olhos, feriam-no no rosto e perguntavam-lhe, dizendo: Profetiza-nos: quem é que te feriu?
65 Ro, í raɗ ni sim nzaari ŋgḭi ɓamba ɓoɗ ɓoɗ rɔɓay.
65 E outras muitas coisas diziam contra ele, blasfemando.
66 Nzaaruo sil báyḭi lɛ, ŋgɛrɛ Ziɓri ɓáy *ŋgɛrɛnzoɓ fe poyri, ɓáy *nzoɓ fére nzoɓri bol kusolri, i mbṵ kḭ í ha̰ Zezu se ziŋ ri pol kuɗu nzoɓ kúŋ sal ɓay luye ɓari Ziɓri.
66 E logo que foi dia, ajuntaram-se os anciãos do povo, e os principais dos sacerdotes, e os escribas, e o conduziram ao seu concílio,
67 Lɛɛ, i vbi Zezu ɓay mii: «Mù ɓa *Krisi, nzoɓ ká Ŋgɛrɛwṵru waa ɓay píe ni ví ya̰a nzoɓri na lɛ? Mu ɓaa ha̰ ɓuru laa.» Lɛɛ, ka yḭiŋra ɓáy ɓay ha ri mii: «Zaɗka mì ɓaa ha rì kara, ì ti ya̰aŋa ɓayke ya.
67 e lhe perguntaram: Se tu és o Cristo, dize-nos. Ele replicou: Se vo-lo disser, não o crereis;
68 Ze, mì vbi rì ɓay hɔy kara, ì ti yḭ́iŋra ha̰ mì ya nda̰w.
68 e também, se vos perguntar, não me respondereis, nem me soltareis.
69 Roo lɛ, úru saa vuri key na, ɓi *Vu Nzoɓ na mì káw tunduo hoɗo Ŋgɛrɛwṵru Nzoɓ Hṵrusuo.»
69 Desde agora, o Filho do Homem se assentará à direita do poder de Deus.
70 Báyḭi lɛ, ɓari riw bele ká i ɗo zaɗɛ ku na, i ɓaa mii: «Munu lɛ, ɓo na, mù ɓa Vu Ŋgɛrɛwṵru kḭ waa?» Lɛɛ, Zezu yḭiŋra ɓáy ɓay ha ri mii: «Ɓe kḭ ze ì ɓaa ku. Mì ɓa ɓe na kḭ.»
70 E disseram todos: Logo, és tu o Filho de Deus? E ele lhes disse: Vós dizeis que eu sou.
71 Báyḭi lɛ, i ɓaa mii: «Káy! Náa vbikari nzoɓ nasi ɓay kḭri ɓay ɗáake mina ɓáy lɛ, ɓay ḭi lɛ, naari sùo naari kḭ náa láari ɓay ɓeri na ká nzi-ɛ!»
71 Então, disseram: De que mais testemunho necessitamos? Pois nós mesmos o ouvimos da sua boca.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 22, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.