Lucas 21

Mbeɗe sáka kuni fie (XUO) vs NTLH

Sair da comparação
NTLH Nova Tradução na Linguagem de Hoje 2000
1 Zezu kaw ɓil *hul ka̰ni Ŋgɛrɛwṵru, a kɔ-kɔ́m rie fal-ɛ gbuk, lɛ, ka kɔ nzoɓ feziŋari ká i ví ɗaa fe haŋa hɔy ɓari zuɔ ɓil huo fe.
1 Jesus estava no pátio do Templo, olhando o que estava acontecendo, e viu os ricos pondo dinheiro na caixa das ofertas.
2 Báyḭi lɛ, ka kɔ má̰y síe mbḭw munu nda̰w ká kṵku ɓamba ví ɗaa soli siɗi hɔy zuɔ ɓil huo fe na.
2 Viu também uma viúva pobre, que pôs ali duas moedinhas de pouco valor.
3 Lɛɛ, ka ɓaa mii: «Mì ɓaa ha rì ta-taŋ ɓa tusuɛ kḭ: má̰y síe key ká kṵku ɓamba na, ka ha̰ lari kal nzoɓ ha̰wri riw bele,
3 Então ele disse:
4 ɓay ḭi lɛ, ɓari ku riw bele na, i wal feziŋa ɓari ká maa ri mgbak mgbak na í ha̰. Roo lɛ, má̰y key ká feri riw bele puo ni na, ka ha̰ fe káʼa se síeke ɓay hɔ́lke sùo-ɛ na lɔɗ bele ha̰ Ŋgɛrɛwṵru.»
4 Porque os outros deram do que estava sobrando. Porém ela, que é tão pobre, deu tudo o que tinha para viver.
5 Nzoɓ ha̰nɛri ɗo ɓáa ɓay se tul *hul ka̰ni Ŋgɛrɛwṵru ká tisawkeri ndaɗ ɓamba tasiri, ɓáy feri ká ndaɗ ɓamba ká i fa̰a í ha̰ Ŋgɛrɛwṵru ɓay lékeke hul ka̰nike na. Roo lɛ, Zezu ɓaa ha ri mii:
5 Algumas pessoas estavam falando de como o Templo era enfeitado com bonitas pedras e com as coisas que tinham sido dadas como ofertas. Então Jesus disse:
6 «Feri ká ì kɔ key na, ɓil namri káʼa ví vuku na, tisaw mbḭw mini kara ti tɔ́ŋ ka̰y tul kḭ ya. Nzoɓri gá̰y ri riw bele zuɔ siri.»
6 — Chegará o dia em que tudo isso que vocês estão vendo será destruído. E não ficará uma pedra em cima da outra.
7 Báyḭi lɛ, i vbi ni ɓay mii: «Mbay, fe niri key na wa̰a, síe ha̰a nda̰w rɔɔ a tḭ́i lɛ? Mase, fe ḭi nda̰w rɔɔ a kál a kiɛ ɓuru nam ká fe niri key na a tḭ́i lɛ?»
7 Aí eles perguntaram: — Mestre, quando será isso? Que sinal haverá para mostrar quando é que isso vai acontecer?
8 Lɛɛ, Zezu yḭiŋra ɓáy ɓay a ɓaa mii: «Ì nzɛ ɓáy sùo-rì ha̰ nzoɓ ka úla rì ya, ɓay ḭi lɛ, nzoɓri ví ŋgḭi ɓamba ɓáy riŋ-i í ɓaa mii: “Ɓa ɓi ze, mì ɓa *Krisi, nzoɓ ká Ŋgɛrɛwṵru waa ɓay píe ni ví ya̰a nzoɓri na.” Mase, ì ɓáa mii: “Ɓa sewke na ro zey.” Roo lɛ, ì se fal-ri ya.
8 Jesus respondeu:
9 Zaɗka ì laa soro ruyri ká nzoɓri ruu kḭ, ɓáy úru ká nzoɓri uru ziŋ kḭ na lɛ, ì ha̰ sùo-rì ka tɔ ya, ɓay ḭi lɛ, ndaɗ ɓay haŋa fe niri key na ka tḭi nda̰w rɔ. Roo lɛ, ɓa síe ɔ́rɔ ɓie nam ká ɓáy váake ká tusiri key ya rɔɓay.»
9 Não tenham medo quando ouvirem falar de guerras e de revoluções. Pois é preciso que essas coisas aconteçam primeiro. Mas isso não quer dizer que o fim esteja perto.
10 Falɛ ku lɛ, ka yḭ̀i a ɓaa ha ri mii: «Nzoɓri ká sa̰w puo ɓari mbḭw, i úru ɓay rúu ziŋ nzoɓri ká sa̰w puo kḭri ɓoɗ. Nzoɓri ká ɓil puoruo mbḭw, ì úru ɓay rúu ziŋ nzoɓ puoruo kḭri.
10 E continuou:
11 Tusiri a láŋ sùo-ɛ ɓamba tasiri yik yik nda̰w, kɔn luye a líe ɓo puori ɓoɗ ɓoɗ nda̰w, huɗ duku mburuk kara a ika nzoɓri ɓáy zaɗ zaɗ nda̰w. Feri ká ɓa fe hḭɛ ŋgḭi ɓamba tasiri ɓáy fe saŋri kara i tḭ́i ká tumbam nda̰w pi.
11 Em vários lugares haverá grandes tremores de terra, falta de alimentos e epidemias. Acontecerão coisas terríveis, e grandes sinais serão vistos no céu.
12 «Roo lɛ, pola rɔɔ ɓay haŋa fe niri key na ka tḭi lɛ, nzoɓri i mgbaka rì, a í ɗaa nun-rì tuɔ síe. I fá̰a rì ɓay vǎa kúŋ ɓay ɓo tul-rì ká ɓil *hul mbṵ́ kḭ Ziɓri ɓay vǎa ɗáa rì zuɔ hul sal, i fá̰a rì ɓay ɗáa rì kaw pol nzoɓ réke tul puori nda̰w, pol mbay luyeri nda̰w ɓay tul-i.
12 — Mas, antes de acontecer tudo isso, vocês serão presos e perseguidos. Vocês serão entregues para serem julgados nas
13 Ɓe ze ɓa faa ká ɓay haŋa rì ɓǎake nasi ɓay ɓi na ha ri.
13 E isso dará oportunidade a vocês para anunciarem o
14 Roo lɛ, ɓay ká ì ɓáa ɓay ya̰aŋake sùo-rì na, ì kér ɓayke ká ɓil law-rì pola a í ha̰ law-rì ka nzaa rì ká ɗi ya,
14 Resolvam desde já que não vão ficar preocupados, antes da hora, com o que dirão para se defender.
15 ɓay ḭi lɛ, ɓi kḭ ze mì haŋa rì ɓayri káʼa tḭ́i saa nzáa-rì, ɓáy kḭri nun nzɛm ɓay haŋa nzoɓ tul ŋga̰ni ɓaarì mbḭw mini kara ti zíŋ faa ká ɓay yḭ́iŋra ɓáy ɓay ha rì ya nda̰w, i ti zíŋ faa ká ɓay túŋ ɓaykeri ŋgereŋ ya nda̰w pi.
15 Porque eu lhes darei palavras e sabedoria que os seus inimigos não poderão resistir, nem negar.
16 Bǎa ɓaarì ɓáy máa ɓaarì nda̰w, yṵ ɓaarì ɓáy nzoɓ ini ɓaarì ha̰wri nda̰w, rɔɔ nzoɓ buɔ ɓaarì nda̰w na, i mgbaka rì í pɔ́ŋ rì zuɔ nduo nzoɓ tul ŋga̰ni ɓaarì ha ri i ruɔ nzoɓri ká sakra ɓaarì ku.
16 Vocês serão entregues às autoridades pelos seus próprios pais, irmãos, parentes e amigos, e alguns de vocês serão mortos.
17 Nzoɓri riw bele na, i fṵ́y rì ɓay tul-i.
17 Todos odiarão vocês por serem meus seguidores.
18 Roo lɛ, sṵy tul-rì mbḭw mini kara ti mṵu a zee ya.
18 Mas nem um fio de cabelo de vocês será perdido.
19 Ì mgba ŋgɔ-ŋgɔŋ, ɓe nda̰w rɔɔ Ŋgɛrɛwṵru a ya̰aŋake rì ɓáy.»
19 Fiquem firmes, pois assim vocês serão salvos.
20 «Zaɗka ì kɔ nzoɓ yṵmri kiri Zuruzalɛm gbuk lɛ, ɓe nda̰w rɔɔ, ì kɔ́kɔ mii, ɓíɛ Zuruzalɛm na tɔ̀ŋ ndḭi hɔy ro.
20 Jesus disse ainda:
21 A lɛ, ɓari ká i káw kuɗu zaɗ ká Zude na, ndaɗ ɓay haŋa ri ɗúu ɓa tul kuori, a ɓari ká i káw ɓil puo ká Zuruzalɛm na, ndaɗ ɓay haŋa ri naa sùo-ri ŋgereŋ ɗi ɗi, a ɓari ká i kaw vu puori hɔy kara, ndaɗ ɓay haŋa ri yḭ̀i í se Zuruzalɛm na ya,
21 Então, os que estiverem na região da Judeia, que fujam para os montes. Quem estiver na cidade, que saia logo. E quem estiver no campo, que não entre na cidade.
22 ɓay ḭi lɛ, ɓa namri ká Ŋgɛrɛwṵru a haŋa nzoɓri kɔ sɛkɛ fe a dǎlake sùo-ɛ, ɓay haŋa ɓayri riw bele ká i ɗaa ɗo ɓil mbeɗe Ŋgɛrɛwṵru na ka ɗo munu ɓáy zaɗɛ.
22 Porque aqueles dias serão os “Dias do Castigo”, e neles acontecerá tudo o que as
23 Namkeri ku na, má̰yri ká i ɗoko ɓil, ɓáy má̰yri ká leɗri á̰w wa̰n ɓari na, i kɔ́kɔ sɛkɛ fe ŋgḭi ɓamba, ɓay ḭi lɛ, bawda kɔ́kɔ sɛkɛ fe a tḭ́i tul nzoɓri ká kuɗu zaɗ key ha̰ hɛrɛ Ŋgɛrɛwṵru ɗo tul nzoɓkeri ku.
23 Ai das mulheres grávidas e das mães que ainda estiverem amamentando naqueles dias! Porque virá sobre a terra uma grande aflição, e cairá sobre esta gente um terrível castigo de Deus.
24 I ika nzoɓri ŋgḭi ɓamba ɓáy maamii nda̰w, í mgbaka ri mgbam ɓay ɗáa ri zuɔ tul puori ɓoɗ ɓoɗ riw bele, rɔɔ nzoɓri ká i tuu Ŋgɛrɛwṵru ya na, i tɔ́ɗ ɓil puo ká Zuruzalɛm na duŋa duŋa kpṵru maa ɓáy nam ká Ŋgɛrɛwṵru tuu na ka maa.»
24 Muitos serão mortos à espada, e outros serão levados como prisioneiros para todos os países do mundo. E os não judeus conquistarão Jerusalém, até que termine o tempo de eles fazerem isso.
25 «Feri káʼa kíɛ ri ha ri kɔ́ke na ze ɗo key: Síe a fɛ́rɛ ɗo ɓoɗ nda̰w, few ɓáy mbaymawri kara i fɛ́rɛ í ɗo ɓoɗ nda̰w. Sa̰w puo nzoɓri ɓoɗ ɓoɗ ká tusiri key na, i rɛ́kɛ sùo-ri hṵri hṵri, a í ŋgṵri sùo-ri ɓay tul maambiiri ká gire mgba gbúksu gbuksu.
25 E Jesus continuou:
26 Nzoɓri lie zuɔ siri raɗ ɓáy hḭɛ ɓay tul feri káʼa tḭ́i ká tusiri key, ɓay ḭi lɛ, hṵrusuori ká tumbam na, i láŋ yik yik.
26 Em todo o mundo muitas pessoas desmaiarão de terror ao pensarem no que vai acontecer, pois os poderes do espaço serão abalados.
27 Fal fekeri ku báyḭi lɛ, i kɔ́kɔ mì ɓi *Vu Nzoɓ ká mì ví ká ɓil síi mbam ɓáy bawda hṵrusuo ɓáy riŋ ɗika.
27 Então o
28 Zaɗka fekeri na tii sa̰w tḭ́i na báyḭi lɛ, ì siŋ law-rì, í úra tul-rì ɓaɗ ɓa siya, ɓay ḭi lɛ, nam ká Ŋgɛrɛwṵru a náake sal koy feya̰a saa sol-rì na, tɔ̀ŋ ɗi mbǎa ro.»
28 Quando essas coisas começarem a acontecer, fiquem firmes e de cabeça erguida, pois logo vocês serão salvos.
29 Falɛ ku lɛ, Zezu mbi law ɓay key a ɓaa ha ri mii: «Ì kɔ-kɔ́m í kɔ puu nzum ɓáy puu ha̰wri riw bele ká ɗo ku.
29 Em seguida Jesus fez esta comparação:
30 Zaɗka ì kɔ nzaa tɔykeri tii sa̰w luo vay lɛ, ì kɔ mii, nzaa bura mbam ɗo ɗi ya ro zu.
30 Quando vocês veem que as suas folhas começam a brotar, vocês já sabem que está chegando o verão.
31 Ɗo faa mbḭw munu nda̰w, zaɗka ì kɔ fe niri key na tḭi lɛ, ì kɔ nda̰w mii, síeke ká Ŋgɛrɛwṵru a réke mbay ká tusiri key na ɗo ɗi ya deɓ ɓay ví ro zu.
31 Assim também, quando virem acontecer aquelas coisas, fiquem sabendo que o
32 Mì ɓaa ha rì ta-taŋ ɓa tusuɛ kḭ: nzoɓri ká timbɛɗɛ key na, i ti huka riw bele ya hɔy ze fe niri riw bele key na a tḭ́i.
32 Eu afirmo a vocês que isto é verdade: essas coisas vão acontecer antes de morrerem todos os que agora estão vivos.
33 Tumbam ɓáy tusiri na a kál hɔ̰́n bele. A roo lɛ, ɓay ɓiri na ti kál ya mgbaŋ.»
33 O céu e a terra desaparecerão, mas as minhas palavras ficarão para sempre.
34 «Ì nzɛ ɓáy sùo-rì nda̰w rɔ! Munu ya lɛ, kér ɓay ɓaarì a híi dik dik ɓay tul fe sṵm luye, mase ɓay tul fe nzɔkɔ luye, mase ɓay tul kér ɓay feri ká tusiri key. Munu lɛ, nam kúŋ sal ɓay na, a tḭ́i tul-rì mbǒŋ ɓa vaa munu hɔy.
34 E Jesus terminou, dizendo:
35 Tusuɛke lɛ, munu ká gbana mgba fe na, namke ku na a mgbaka nzoɓri ká tusiri key riw bele rɛ̰̌m faa mbḭw munu nda̰w.
35 como se fosse uma armadilha. Pois ele cairá sobre todos no mundo inteiro.
36 Ì káw ɓáy nzaa ɓal-rì kekeke, a í ɗaa nzaa ɓay kere ɓaŋguɔ ɓay haŋa ɓo, zaɗka namke vi lɛ, ì zíŋ hṵrusuo ɓay kálke tul fe sɛkɛri riw bele káʼa tḭ́i, ɓay ɗoko zékre ká pol ɓi *Vu Nzoɓ na.»
36 Portanto, fiquem vigiando e orem sempre, a fim de poderem escapar de tudo o que vai acontecer e poderem estar de pé na presença do
37 Ɓisie lɛ, Zezu fere nzoɓri fe ká ɓil *hul ka̰ni Ŋgɛrɛwṵru ɓaŋguɔ kpaɗara. A tilaw laa lɛ, ka se a vǎa naa tul kuo ká riŋ-ɛ ɓa Oliviye.
37 Jesus ensinava no pátio do Templo todos os dias. Mas à noite ia para o monte das Oliveiras e ficava ali até de manhã.
38 Ruɔ nzoɓri riw bele vi luo-ɛ ká ɓil hul ka̰ni Ŋgɛrɛwṵru ɓa tiɓie piɛɗ ɓay láa ɓay ɓe.
38 E todo o povo ia de madrugada para o Templo a fim de ouvi-lo.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 21, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.