Lucas 1

Mbeɗe sáka kuni fie (XUO) vs ARC

Sair da comparação
ARC Almeida Revista e Corrigida 2009
1 Soko ɓo Tiyofil ká mù ɓa nzoɓ luye. Nzoɓri ŋgḭi ɓamba i nzaa faa í ɗaa mbeɗe í kḭ́ike feri ká kal ká sakra ɓuru na ɓáy zaɗɛ.
1 Tendo, pois, muitos empreendido pôr em ordem a narração dos fatos que entre nós se cumpriram,
2 Nzoɓri ká i kɔ fekeri ɓáy nun-ri titire ɗɛkrɛ ká í vi ɓa nzoɓ ka-káa Ɓay Kere na, i kḭi fal fekeri ɓáy nzi-ɛ riw bele ha̰ ɓuru laa.
2 segundo nos transmitiram os mesmos que os presenciaram desde o princípio e foram ministros da palavra,
3 Ɓe mini ze, ɓi kara mì kɔ ɓa fe ká ndaɗ ɓamba ɓay ɗáa mbeɗe kḭ ɓay kḭ́ike feri ká kal ɓáy nzi-ɛ lɛm lɛm na ha̰ mù ɓo Tiyofil nzoɓ luye, ɓay ḭi lɛ, mì vbi sa̰w fekeri ká kal ɓáy titire ɗɛkrɛ na riw bele, mí kɔ ɓáy zaɗɛ ta-taŋ ŋgiɗ bele.
3 pareceu-me também a mim conveniente descrevê-los a ti, ó excelentíssimo Teófilo, por sua ordem, havendo-me já informado minuciosamente de tudo desde o princípio,
4 Mì ɗaa mini key ɓay haŋa mù ya̰a ɓay ká i fere mù pola na ka ɓa sùo ɓay.
4 para que conheças a certeza das coisas de que já estás informado.
5 Sew ká *Eroɗ re mbay ká tusiri Ziɓri ká kuɗu zaɗ ká Zude na báyḭi lɛ, nzoɓ mbḭw munu ɓa *nzoɓ fe poy, riŋ-ɛ ɓa Zakari. Ká sakra nzoɓ fe poyri na, ka kaw ziŋ kuɗu nzoɓ taa Abiyari. Riŋ má̰y ɓe ɓa Elizabɛɗ, vu bulu *Aro̰n, ŋgɛrɛnzoɓ *fe poy ká piɛɗke lew.
5 Existiu, no tempo de Herodes, rei da Judeia, um sacerdote, chamado Zacarias, da ordem de Abias, e cuja mulher era das filhas de Arão; o nome dela era Isabel.
6 Ɓari siɗi bele na, i ɓa nzoɓri ká i ɗaa fe ɓáy zaɗɛ ká nun Ŋgɛrɛwṵru, í ɗaa vu mbom ɓo tul *bol kusol Ŋgɛrɛmbay í hḭɛ bol nzi-ɛ ɓáy zaɗɛ riw bele.
6 E eram ambos justos perante Deus, vivendo irrepreensivelmente em todos os mandamentos e preceitos do Senhor.
7 Lɛɛ, i mboŋ leɗ ya, ɓay ḭi lɛ, Elizabɛɗ na se suo. Ɓari siɗi bele na i ɗi tá̰w ɓamba ro.
7 E não tinham filhos, porque Isabel era estéril, e ambos eram avançados em idade.
8 Nam mbḭw munu kuɗu nzoɓ Zakariri i ɗo ɗáa peɗ ɓari ká pol Ŋgɛrɛwṵru, lɛ, Zakari kara ɗo ɗáa peɗ ɓe ká pol-e nda̰w.
8 E aconteceu que, exercendo ele o sacerdócio diante de Deus, na ordem da sua turma,
9 Munu ká ɓa fe sa̰w ɓari nzoɓ fe poyri na, i ɗaa dḭi dḭi í náake ni ɗo ɓoɗ ɓay haŋa sa̰w síe ɗáa nzaa ɓay kere na vi lɛ, ka nduo a se ɓil hul ka̰ni Ŋgɛrɛmbay, a uu fe ha̰ ba̰rɛ fṵ bǔy bǔy ha̰ Ŋgɛrɛwṵru.Zakari uu fe ká hul ka̰ni Ŋgɛrɛwṵru.|src="CN01602c.TIF" size="col" loc="Lc 1.9-17" copy="David C. Cook" ref="1.9"
9 segundo o costume sacerdotal, coube-lhe em sorte entrar no templo do Senhor para oferecer o incenso.
10 Zaɗka sa̰w síe káʼa ɗo úuke fe ká ɓil hula na vi báyḭi lɛ, ruɔ nzoɓri riw bele mbṵ tul kḭ í kaw kɛlɛ í ɗaa nzaa ɓay kere.
10 E toda a multidão do povo estava fora, orando, à hora do incenso.
11 Báyḭi lɛ, leɗ nzaapeɗ Ŋgɛrɛmbay mbḭw ká nulue tḭi tul Zakari a ɗo pol-e ká fi hoɗo *tutakra úu fe na.
11 Então, um anjo do Senhor lhe apareceu, posto em pé, à direita do altar do incenso.
12 Zaɗka Zakari kɔ ni na báyḭi lɛ, ha̰ hḭɛ ɗaa ni a tɔ gbala gbala.
12 E Zacarias, vendo- o, turbou-se, e caiu temor sobre ele.
13 Báyḭi lɛ, leɗ nzaapeɗ ká nulue na ɓaa ha̰ ni mii: «Zakari, mu hḭ́ɛ ya, ɓay ḭi lɛ, fe ká mù koɗ Ŋgɛrɛwṵru ɓayke na tɔɗɔ ɓo suk-e. Elizabɛɗ ká ɓa má̰y ɓo na, a mbóŋ leɗ wa̰ra nzoɓ, lɛ, mù túu riŋ-ɛ ɓa Za̰a.
13 Mas o anjo lhe disse: Zacarias, não temas, porque a tua oração foi ouvida, e Isabel, tua mulher, dará à luz um filho, e lhe porás o nome de João.
14 Kaʼa ɓá fe bawda suoriya ɓo, a nzoɓri ŋgḭi ɓamba i ɗáa suoriya ɓay tul mboŋa ɓe nda̰w,
14 E terás prazer e alegria, e muitos se alegrarão no seu nascimento,
15 ɓay ḭi lɛ, a ɓá bawda nzoɓ ká nun Ŋgɛrɛwṵru. Ka ti nzɔkɔ him yḭŋke ya nda̰w, him ha̰y ká yḭŋ ya kara ka ti nzɔkɔ ya nda̰w. Tem Law Pie ze a mbáa ɓil law-ɛ gba̰y gba̰y ɓáy ɗol ɓe káʼa ɗǒke ɓil mi-ɛ kɔɓ hɔy na.
15 porque será grande diante do Senhor, e não beberá vinho, nem bebida forte, e será cheio do Espírito Santo, já desde o ventre de sua mãe.
16 Ɓe na, a haŋa leɗ Izarayɛlri ŋgḭi ɓamba tasiri yḭ̀i í se fal Ŋgɛrɛmbay Ŋgɛrɛwṵru ɓari na.
16 E converterá muitos dos filhos de Israel ao Senhor, seu Deus,
17 Kaʼa séke pol Ŋgɛrɛmbay ɓay léke faa ɓe. Fe ɗáa ɓeri ɓáy kér ɓay ɓeri, a ɗoko ɓáy hṵrusuo munu ká taa *Eli, nzoɓ ya̰aŋa ɓay saa nzaa Ŋgɛrɛwṵru. Kaʼa léke law bǎa leɗri ɓáy vu ɓari ɓay haŋa ri zuɔ ziŋ kḭ mbḭw hɔy nda̰w, a leke law nzoɓ mbaka nzaari, a ha ri ya̰a nun nzɛm nzoɓ fe ɗáa ɓáy zaɗɛri ká nun Ŋgɛrɛwṵru nda̰w pi. Kaʼa ɗáa munu a lěkeke law nzoɓri ha ri ɗǒke ɗi ya ɓáy vika Ŋgɛrɛmbay.»
17 e irá adiante dele no espírito e virtude de Elias, para converter o coração dos pais aos filhos e os rebeldes, à prudência dos justos, com o fim de preparar ao Senhor um povo bem disposto.
18 Báyḭi lɛ, Zakari yḭ̀i a vbi leɗ nzaapeɗ ká nulue na mii: «Wa̰a, mì ɗáa mina rɔɔ mí kɔ ɓay ká mù ɓaa ha̰ mì key na ɓa sùo ɓay lɛ? Ɓay ḭi lɛ, ɓi na, mì ɗi tá̰w ro, a má̰y ɓi kara ɓa ŋgɛrɛma̰y nda̰w pi.»
18 Disse, então, Zacarias ao anjo: Como saberei isso? Pois eu já sou velho, e minha mulher, avançada em idade.
19 Lɛɛ, leɗ nzaapeɗ ká nulue yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Ɓi na, mì ɓa Gabiriyɛl, nzoɓ ɗoko pol Ŋgɛrɛwṵru ɓay ɗáa peɗ ha̰ ni. Ze ka píe mì ɓay haŋa mì ví ɓaa Ɓay Kere key na ha̰ mù.
19 E, respondendo o anjo, disse-lhe: Eu sou Gabriel, que assisto diante de Deus, e fui enviado a falar-te e dar-te estas alegres novas.
20 Ze mu laa: timbɛɗɛ key na kusol-a a mbíi gbaŋ, mù ti máa ɓáa ɓay ya kpṵru maa ɓáy nam ká fekeri a ví na nda̰w rɔɔ, mù ɓáa ɓay na ɓáy, ɓay ḭi lɛ, mù ɗaa law-a ɓo tul ɓay ká mì ɓaa ha̰ mù na ya. Roo lɛ, feri ká mì ɓaa ɓayke ha̰ mù na, sewke vi lɛ, a ɗoko munu.»
20 Todavia ficarás mudo e não poderás falar até ao dia em que estas coisas aconteçam, porquanto não creste nas minhas palavras, que a seu tempo se hão de cumprir.
21 Báyḭi lɛ, síeke ku na, ruɔ nzoɓri ká i kaw kɛlɛ na, i giyaŋ Zakari na kurum a ha̰ law-ri nzaa-ri ɓay tul káw káʼa kaw ɓil *hul ka̰ni Ŋgɛrɛwṵru ha̰ bole ɗi ɓamba na.
21 E o povo estava esperando a Zacarias e maravilhava-se de que tanto se demorasse no templo.
22 Zaɗkaʼa tḭi saa ɗi na báyḭi lɛ, ka ziŋ faa ká ɓay ɓáa ɓay ziŋ ri ya, a ɗaa ɓa nduo-ɛ hɔy ze ha ri a kaw ɓa mbiki. Lɛɛ, nzoɓri kɔ í ɓaa mii: «Fe tina nun ha̰ Zakari ká ɓil hul ka̰ni Ŋgɛrɛwṵru.»
22 E, saindo ele, não lhes podia falar; e entenderam que tivera alguma visão no templo. E falava por acenos e ficou mudo.
23 Zaɗka nam peɗ Zakari ɔ na báyḭi lɛ, ka yḭ̀i a se puɔ.
23 E sucedeu que, terminados os dias de seu ministério, voltou para sua casa.
24 Fal namkeri ku na báyḭi lɛ, má̰y ɓe Elizabɛɗ na ya̰a ɓil, a mṵu ɓilke ku na ɓa few ndeɓe a ɓaa mii:
24 E, depois daqueles dias, Isabel, sua mulher, concebeu e, por cinco meses, se ocultou, dizendo:
25 «Ì kɔ fe ká Ŋgɛrɛmbay ɗaa ziŋ mì na ze ɗo key: timbɛɗɛ key na ka ɗaa nun-ɛ ɓo tul-i, a naa fe ká ɗaa sahoy ɓo nun-i ká sakra nzoɓri.»
25 Assim me fez o Senhor, nos dias em que atentou em mim, para destruir o meu opróbrio entre os homens.
26 Ɓil káʼa ɗo ndeke ɗi few yieke na báyḭi lɛ, Ŋgɛrɛwṵru pie leɗ nzaapeɗ ká nulue ká riŋ-ɛ ɓa Gabiriyɛl se puo ká Nazarɛɗ kuɗu zaɗ ká Galele,
26 E, no sexto mês, foi o anjo Gabriel enviado por Deus a uma cidade da Galileia, chamada Nazaré,
27 luo má̰y tikɗi mbḭw ká riŋ-ɛ ɓa Mari. Ka ɓa má̰y mbana nzoɓ mbḭw munu ká riŋ-ɛ ɓa Zezeɓ ká ɓa vu bulu Mbay *Daviɗ.
27 a uma virgem desposada com um varão cujo nome era José, da casa de Davi; e o nome da virgem era Maria.
28 Leɗ nzaapeɗ ká nulue na nduo a se zaɗ ká Mari kaw ɗi a ɓaa ha̰ ni mii: «Soko woo, ɓo ká Ŋgɛrɛwṵru ɗaa law kere ziŋ mù! Ɓo na, Ŋgɛrɛmbay saɗ ziŋ mù.»
28 E, entrando o anjo onde ela estava, disse: Salve, agraciada; o Senhor é contigo; bendita és tu entre as mulheres.
29 Zaɗka Mari laa ɓayke na ku báyḭi lɛ, ɓil law-ɛ nzaa ni ha̰ ni ɓaa ká ɓil law-ɛ mii: «Kḭri soko ḭi ze mini key lɛ?»
29 E, vendo- o ela, turbou-se muito com aquelas palavras e considerava que saudação seria esta.
30 Báyḭi lɛ, leɗ nzaapeɗ ká nulue na ɓaa ha̰ ni mii: «Mari, mu hḭɛ ya, ɓay ḭi lɛ, Ŋgɛrɛwṵru ɗaa law kere ziŋ mù.
30 Disse-lhe, então, o anjo: Maria, não temas, porque achaste graça diante de Deus,
31 Mu kɔ, mù ya̰aŋa ɓil ɓay mbóŋ leɗ wa̰ra nzoɓ, lɛ, mù túu riŋ-ɛ ɓa Zezu.
31 E eis que em teu ventre conceberás, e darás à luz um filho, e pôr-lhe-ás o nome de Jesus.
32 Kaʼa ɓá bawda nzoɓ, i ɗika ni ɓa Vu Ŋgɛrɛwṵru ká nulue siya. Ŋgɛrɛmbay Ŋgɛrɛwṵru na, a ɗáa ni kaw tul kariŋgaw mbay ká sa̰w ka̰ni bul-e Daviɗ.
32 Este será grande e será chamado Filho do Altíssimo; e o Senhor Deus lhe dará o trono de Davi, seu pai,
33 Kaʼa réke mbay ká tul leɗ Izarayɛlri ɓaŋguɔ kpaɗara wṵ̌m. Puoruo ɓe na, gbṵke ti tiika ya.»
33 e reinará eternamente na casa de Jacó, e o seu Reino não terá fim.
34 Báyḭi lɛ, Mari vbi leɗ nzaapeɗ ká nulue na mii: «Fe key na wa̰a, a ɗoko mina zu lɛ? Ɓay ḭi lɛ, mì naa ziŋ wa̰ra nzoɓ ya ɓáy.»
34 E disse Maria ao anjo: Como se fará isso, visto que não conheço varão?
35 Lɛɛ, leɗ nzaapeɗ ká nulue na yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Tem Law Pie a ví káw tul-a, a hṵrusuo Ŋgɛrɛwṵru ká nulue siya na a guɓa tul-a ɓáy tem ɓe riɗiɗi. Sa̰wke mini ze, leɗ ká ɗo ɓoɗ ɓa taa Ŋgɛrɛwṵru ká mù mbóŋ ni na, i ɗika ni ɓa Vu Ŋgɛrɛwṵru.
35 E, respondendo o anjo, disse-lhe: Descerá sobre ti o Espírito Santo, e a virtude do Altíssimo te cobrirá com a sua sombra; pelo que também o Santo, que de ti há de nascer, será chamado Filho de Deus.
36 Rɔɓay, mu kɔ, Elizabɛɗ ká ɓa nzoɓ ini ɓo káʼa ɗi tá̰w, ká i ɗi ni ɓa máa suo na, ka ɗo ɓil ɓa few yie ro. Ɓilke ku na a mbóŋ ɓa leɗ wa̰ra nzoɓ,
36 E eis que também Isabel, tua prima, concebeu um filho em sua velhice; e é este o sexto mês para aquela que era chamada estéril.
37 ɓay ḭi lɛ, Ŋgɛrɛwṵru na, fe mbḭw mini kara mba ni ya.»
37 Porque para Deus nada é impossível.
38 Báyḭi lɛ, Mari ɓaa ha̰ ni mii: «Mì ɓa leɗ káw Ŋgɛrɛmbay. Ndaɗ ɓay haŋa ni ka ɗaa ziŋ mì munu ká mù ɓaa ká nzaa-a ku.» Falɛ ku báyḭi lɛ, leɗ nzaapeɗ ká nulue na pɔŋ ni a zɔl.
38 Disse, então, Maria: Eis aqui a serva do Senhor; cumpra-se em mim segundo a tua palavra. E o anjo ausentou-se dela.
39 Ɓil namke ku hɔy na, Mari uru vaɗ a se ɓa puo ká ɗo lakun kuori ká tusiri Zuda,
39 E, naqueles dias, levantando-se Maria, foi apressada às montanhas, a uma cidade de Judá,
40 a nduo a se ɓil hul Zakari a vǎa hii soko ha̰ Elizabɛɗ.
40 e entrou em casa de Zacarias, e saudou a Isabel.
41 Zaɗka Elizabɛɗ laa kusol Mari ká hii soko ha̰ ni na báyḭi lɛ, leɗ ká naa ɓil-e na uru ndururu ndururu, lɛ, Elizabɛɗ na kara Tem Law Pie mbaa ɓil law-ɛ gba̰y gba̰y,
41 E aconteceu que, ao ouvir Isabel a saudação de Maria, a criancinha saltou no seu ventre; e Isabel foi cheia do Espírito Santo,
42 a ha̰ ni ɓaa ɓay ɓáy bawda kusol-e ɓeleŋ mii: «Ɓo na, fe sa̰mi Ŋgɛrɛwṵru ɗo tul-a ká sakra má̰y kṵ-ɔri. Leɗ ká ɗo ɓil-a hɔy kara, fe sa̰mi ɗo tul-e nda̰w!
42 e exclamou com grande voz, e disse: Bendita és tu entre as mulheres, e é bendito o fruto do teu ventre!
43 Máa Ŋgɛrɛmbay ɓi ká vi ɓay kɔ́kɔ mì key na wa̰a, law kereke uru saa ha̰a rɔɔ, a vi tul-i mini key lɛ,
43 E de onde me provém isso a mim, que venha visitar-me a mãe do meu Senhor?
44 ɓay ḭi lɛ, zaɗka kusol soko ɓo tɔɗɔ ɓo suk-i na, leɗ ká ɗo ɓil-i na uru ndururu ndururu ɓáy bawda suoriya.
44 Pois eis que, ao chegar aos meus ouvidos a voz da tua saudação, a criancinha saltou de alegria no meu ventre.
45 Suoriya ɓa taa ɓo ká mù ɗaa law-a ɓo tul ɓay ká Ŋgɛrɛmbay ɓaa ha̰ mù na, ɓay ḭi lɛ, fekeri na a ɗoko ɓáy zaɗɛ.»
45 Bem-aventurada a que creu, pois hão de cumprir-se as coisas que da parte do Senhor lhe foram ditas!
46 Báyḭi lɛ, Mari ɓaa mii:
46 Disse, então, Maria: A minha alma engrandece ao Senhor,
47 Ɓil law-i ɗaa suoriya ŋgḭi ɓamba
47 e o meu espírito se alegra em Deus, meu Salvador,
48 Ɓi ká mì ɓa leɗ káw ɓe taa má̰yke hɔy
48 porque atentou na humildade de sua serva; pois eis que, desde agora, todas as gerações me chamarão bem-aventurada.
49 ɓay ḭi lɛ, Ŋgɛrɛwṵru Nzoɓ Hṵrusuo na
49 Porque me fez grandes coisas o Poderoso; e Santo é o seu nome.
50 a kɔ nun síe nzoɓri ká i hḭɛ ni na
50 E a sua misericórdia é de geração em geração sobre os que o temem.
51 Hṵrusuo nduo-ɛ na ɗaa feri ká ŋgɔŋ ɓamba tasiri.
51 Com o seu braço, agiu valorosamente, dissipou os soberbos no pensamento de seu coração,
52 Ka nii mbayri ká tul kariŋgaw mbay ɓari,
52 depôs dos tronos os poderosos e elevou os humildes;
53 Ka ha̰ nzoɓ kɔnri fe kereri ŋgḭi ɓamba
53 encheu de bens os famintos, despediu vazios os ricos,
54 — ausente —
54 e auxiliou a Israel, seu servo, recordando-se da sua misericórdia
55 — ausente —
55 (como falou a nossos pais) para com Abraão e sua posteridade, para sempre.
56 Lɛɛ, Mari na kaw ziŋ Elizabɛɗ maa few say nda̰w rɔɔ, a yḭ̀i a se puɔ ɓáy.
56 E Maria ficou com ela quase três meses e depois voltou para sua casa.
57 Zaɗka nam maa ɓay haŋa Elizabɛɗ mboŋ na báyḭi lɛ, ka mboŋ ɓa leɗ wa̰ra nzoɓ.
57 E completou-se para Isabel o tempo de dar à luz, e teve um filho.
58 Zaɗka nzoɓ tul kpaŋ ɓeri ɓáy nzoɓ ini ɓeri kɔ bawda law kere ká Ŋgɛrɛmbay ɗaa ziŋ ni na báyḭi lɛ, i ɗaa suoriya ziŋ ni mbḭw hɔy.
58 E os seus vizinhos e parentes ouviram que tinha Deus usado para com ela de grande misericórdia e alegraram-se com ela.
59 Zaɗka leɗ na ɗaa nam ndeke ɗi tɔnɔ siɗike na báyḭi lɛ, i vi ɓay *kúŋ ŋgori ɓe, í hii ɓay túu riŋ bi-ɛ Zakari ze ɓo tul-e.
59 E aconteceu que, ao oitavo dia, vieram circuncidar o menino e lhe chamavam Zacarias, o nome de seu pai.
60 Roo lɛ, mi-ɛ mbi ɓay a ɓaa ha ri mii: «Ṵ́-uu, munu ya. I túu riŋ-ɛ ɓa Za̰a.»
60 E, respondendo sua mãe, disse: Não, porém será chamado João.
61 Ɓari riw bele ká i ɗo zaɗɛ na, i yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Úwaa, ɓo na, nzoɓ ini ɓo ha̰a rɔɔ, i tuu riŋ-ɛ mini key lɛ?»
61 E disseram-lhe: Ninguém há na tua parentela que se chame por este nome.
62 I yḭ̀i í fɛrɛ kɔ́m bɔm ɓa luo bi-ɛ ɓay kɔ́kɔ wa̰a, riŋ ḭi ze ka hii ɓay túu ha̰ ni lɛ?
62 E perguntaram, por acenos, ao pai como queria que lhe chamassem.
63 Báyḭi lɛ, Zakari yḭ̀i a vbi ri tutakra ɗáa mbeɗe. Lɛɛ, ka vbie fe ɗo ɗi mii: «Za̰a ze ɓa riŋ-ɛ.» Zaɗka i kɔ munu na báyḭi lɛ, ɓari riw bele na, zaɗ ɓay zee ri sɛl.
63 E, pedindo ele uma tabuinha de escrever, escreveu, dizendo: O seu nome é João. E todos se maravilharam.
64 Zaɗɛ ku hɔy, kusol Zakari na vuo ɓoloŋ ha̰ ni ɓaa ɓay ɓa kḭ, a tii sa̰w pisi Ŋgɛrɛwṵru.
64 E logo a boca se lhe abriu, e a língua se lhe soltou; e falava, louvando a Deus.
65 Báyḭi lɛ, nzoɓ tul kpaŋ ɓari riw bele ká i ɗo zaɗɛ na, hḭɛ ɗaa ri zikiki. A nzoɓri riw bele ká i ɗaa puo ká lakun kuori ká kuɗu zaɗke ká Zude na, i lo soro feri ká kal na.
65 E veio temor sobre todos os seus vizinhos, e em todas as montanhas da Judeia foram divulgadas todas essas coisas.
66 Ɓari riw bele ká i laa ɓayke na, i kɔrɔ ɗo ɓil law-ri í ɓaa mii: «Leɗ key na wa̰a, a ɗoko mina lɛ?» Tusuɛke lɛ, nduo Ŋgɛrɛmbay ɗo tul leɗ na.
66 E todos os que as ouviam as conservavam em seu coração, dizendo: Quem será, pois, este menino? E a mão do Senhor estava com ele.
67 Zakari, bǎa leɗ tupɛŋ na, Tem Law Pie mbaa ɓil law-ɛ gba̰y gba̰y ha̰ ni tǐnake ɓay káʼa ya̰a saa nzaa Ŋgɛrɛwṵru na mii:
67 E Zacarias, seu pai, foi cheio do Espírito Santo e profetizou, dizendo:
68 «Mì pisi Ŋgɛrɛmbay Ŋgɛrɛwṵru naari leɗ Izarayɛlri,
68 Bendito o Senhor, Deus de Israel, porque visitou e remiu o seu povo!
69 Ka ha̰ naari Nzoɓ Ya̰aŋa Nzoɓ ká ɓa Nzoɓ Hṵrusuo
69 E nos levantou uma salvação poderosa na casa de Davi, seu servo,
70 munu káʼa ɓaa ɓayke piɛɗ lew hɔy
70 como falou pela boca dos seus santos profetas, desde o princípio do mundo,
71 Nzoɓ Ya̰aŋa Nzoɓ káʼa pie ni ha̰ naari na,
71 para nos livrar dos nossos inimigos e das mãos de todos os que nos aborrecem
72 Sa̰wke mini ze, ka kǐɛke bawda law ini ɓe ha̰ bulu naari,
72 e para manifestar misericórdia a nossos pais, e para lembrar-se do seu santo concerto
73 Ɓa ɓay káʼa waa ziŋ bulu naari *Abaraham,
73 e do juramento que jurou a Abraão, nosso pai,
74 ɓay ḭi lɛ, ka hii ɓay ya̰aŋa naari saa nduo nzoɓ tul ŋga̰ni naari
74 de conceder-nos que, libertados das mãos de nossos inimigos, o servíssemos sem temor,
75 ɓáy law ká *taŋ kaɗ kaɗ ɓo,
75 em santidade e justiça perante ele, todos os dias da nossa vida.
76 Ɓo ká mù ɓa leɗ tupɛŋ na,
76 E tu, ó menino, serás chamado profeta do Altíssimo, porque hás de ir ante a face do Senhor, a preparar os seus caminhos,
77 ɓay haŋa nzoɓ taa ɓeri kɔ í ɓaa mii,
77 para dar ao seu povo conhecimento da salvação, na remissão dos seus pecados,
78 Ɓe ze ɓa fe bawda law kere ɓe káʼa haŋake síe tḭi,
78 pelas entranhas da misericórdia do nosso Deus, com que o oriente do alto nos visitou,
79 Zaɗ taŋake na,
79 para alumiar os que estão assentados em trevas e sombra de morte, a fim de dirigir os nossos pés pelo caminho da paz.
80 Báyḭi lɛ, leɗ na ŋgɔŋ ɓa pola pola, a nzɛ kpay kpay ɓáy kér ɓay. Ka kaw ɓil law kɔr kpṵru maa ɓáy nam káʼa tǐnake sùo-ɛ ká zaɗ hie ká nun leɗ Izarayɛlri.
80 E o menino crescia, e se robustecia em espírito, e esteve nos desertos até ao dia em que havia de mostrar-se a Israel.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 1, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.