Lucas 1

Mbeɗe sáka kuni fie (XUO) vs ARA

Sair da comparação
ARA Almeida Revista e Atualizada 1993
1 Soko ɓo Tiyofil ká mù ɓa nzoɓ luye. Nzoɓri ŋgḭi ɓamba i nzaa faa í ɗaa mbeɗe í kḭ́ike feri ká kal ká sakra ɓuru na ɓáy zaɗɛ.
1 Visto que muitos houve que empreenderam uma narração coordenada dos fatos que entre nós se realizaram,
2 Nzoɓri ká i kɔ fekeri ɓáy nun-ri titire ɗɛkrɛ ká í vi ɓa nzoɓ ka-káa Ɓay Kere na, i kḭi fal fekeri ɓáy nzi-ɛ riw bele ha̰ ɓuru laa.
2 conforme nos transmitiram os que desde o princípio foram deles testemunhas oculares e ministros da palavra,
3 Ɓe mini ze, ɓi kara mì kɔ ɓa fe ká ndaɗ ɓamba ɓay ɗáa mbeɗe kḭ ɓay kḭ́ike feri ká kal ɓáy nzi-ɛ lɛm lɛm na ha̰ mù ɓo Tiyofil nzoɓ luye, ɓay ḭi lɛ, mì vbi sa̰w fekeri ká kal ɓáy titire ɗɛkrɛ na riw bele, mí kɔ ɓáy zaɗɛ ta-taŋ ŋgiɗ bele.
3 igualmente a mim me pareceu bem, depois de acurada investigação de tudo desde sua origem, dar-te por escrito, excelentíssimo Teófilo, uma exposição em ordem,
4 Mì ɗaa mini key ɓay haŋa mù ya̰a ɓay ká i fere mù pola na ka ɓa sùo ɓay.
4 para que tenhas plena certeza das verdades em que foste instruído.
5 Sew ká *Eroɗ re mbay ká tusiri Ziɓri ká kuɗu zaɗ ká Zude na báyḭi lɛ, nzoɓ mbḭw munu ɓa *nzoɓ fe poy, riŋ-ɛ ɓa Zakari. Ká sakra nzoɓ fe poyri na, ka kaw ziŋ kuɗu nzoɓ taa Abiyari. Riŋ má̰y ɓe ɓa Elizabɛɗ, vu bulu *Aro̰n, ŋgɛrɛnzoɓ *fe poy ká piɛɗke lew.
5 Nos dias de Herodes, rei da Judeia, houve um sacerdote chamado Zacarias, do turno de Abias. Sua mulher era das filhas de Arão e se chamava Isabel.
6 Ɓari siɗi bele na, i ɓa nzoɓri ká i ɗaa fe ɓáy zaɗɛ ká nun Ŋgɛrɛwṵru, í ɗaa vu mbom ɓo tul *bol kusol Ŋgɛrɛmbay í hḭɛ bol nzi-ɛ ɓáy zaɗɛ riw bele.
6 Ambos eram justos diante de Deus, vivendo irrepreensivelmente em todos os preceitos e mandamentos do Senhor.
7 Lɛɛ, i mboŋ leɗ ya, ɓay ḭi lɛ, Elizabɛɗ na se suo. Ɓari siɗi bele na i ɗi tá̰w ɓamba ro.
7 E não tinham filhos, porque Isabel era estéril, sendo eles avançados em dias.
8 Nam mbḭw munu kuɗu nzoɓ Zakariri i ɗo ɗáa peɗ ɓari ká pol Ŋgɛrɛwṵru, lɛ, Zakari kara ɗo ɗáa peɗ ɓe ká pol-e nda̰w.
8 Ora, aconteceu que, exercendo ele diante de Deus o sacerdócio na ordem do seu turno, coube-lhe por sorte,
9 Munu ká ɓa fe sa̰w ɓari nzoɓ fe poyri na, i ɗaa dḭi dḭi í náake ni ɗo ɓoɗ ɓay haŋa sa̰w síe ɗáa nzaa ɓay kere na vi lɛ, ka nduo a se ɓil hul ka̰ni Ŋgɛrɛmbay, a uu fe ha̰ ba̰rɛ fṵ bǔy bǔy ha̰ Ŋgɛrɛwṵru.Zakari uu fe ká hul ka̰ni Ŋgɛrɛwṵru.|src="CN01602c.TIF" size="col" loc="Lc 1.9-17" copy="David C. Cook" ref="1.9"
9 segundo o costume sacerdotal, entrar no santuário do Senhor para queimar o incenso;
10 Zaɗka sa̰w síe káʼa ɗo úuke fe ká ɓil hula na vi báyḭi lɛ, ruɔ nzoɓri riw bele mbṵ tul kḭ í kaw kɛlɛ í ɗaa nzaa ɓay kere.
10 e, durante esse tempo, toda a multidão do povo permanecia da parte de fora, orando.
11 Báyḭi lɛ, leɗ nzaapeɗ Ŋgɛrɛmbay mbḭw ká nulue tḭi tul Zakari a ɗo pol-e ká fi hoɗo *tutakra úu fe na.
11 E eis que lhe apareceu um anjo do Senhor, em pé, à direita do altar do incenso.
12 Zaɗka Zakari kɔ ni na báyḭi lɛ, ha̰ hḭɛ ɗaa ni a tɔ gbala gbala.
12 Vendo-o, Zacarias turbou-se, e apoderou-se dele o temor.
13 Báyḭi lɛ, leɗ nzaapeɗ ká nulue na ɓaa ha̰ ni mii: «Zakari, mu hḭ́ɛ ya, ɓay ḭi lɛ, fe ká mù koɗ Ŋgɛrɛwṵru ɓayke na tɔɗɔ ɓo suk-e. Elizabɛɗ ká ɓa má̰y ɓo na, a mbóŋ leɗ wa̰ra nzoɓ, lɛ, mù túu riŋ-ɛ ɓa Za̰a.
13 Disse-lhe, porém, o anjo: Zacarias, não temas, porque a tua oração foi ouvida; e Isabel, tua mulher, te dará à luz um filho, a quem darás o nome de João.
14 Kaʼa ɓá fe bawda suoriya ɓo, a nzoɓri ŋgḭi ɓamba i ɗáa suoriya ɓay tul mboŋa ɓe nda̰w,
14 Em ti haverá prazer e alegria, e muitos se regozijarão com o seu nascimento.
15 ɓay ḭi lɛ, a ɓá bawda nzoɓ ká nun Ŋgɛrɛwṵru. Ka ti nzɔkɔ him yḭŋke ya nda̰w, him ha̰y ká yḭŋ ya kara ka ti nzɔkɔ ya nda̰w. Tem Law Pie ze a mbáa ɓil law-ɛ gba̰y gba̰y ɓáy ɗol ɓe káʼa ɗǒke ɓil mi-ɛ kɔɓ hɔy na.
15 Pois ele será grande diante do Senhor, não beberá vinho nem bebida forte e será cheio do Espírito Santo, já do ventre materno.
16 Ɓe na, a haŋa leɗ Izarayɛlri ŋgḭi ɓamba tasiri yḭ̀i í se fal Ŋgɛrɛmbay Ŋgɛrɛwṵru ɓari na.
16 E converterá muitos dos filhos de Israel ao Senhor, seu Deus.
17 Kaʼa séke pol Ŋgɛrɛmbay ɓay léke faa ɓe. Fe ɗáa ɓeri ɓáy kér ɓay ɓeri, a ɗoko ɓáy hṵrusuo munu ká taa *Eli, nzoɓ ya̰aŋa ɓay saa nzaa Ŋgɛrɛwṵru. Kaʼa léke law bǎa leɗri ɓáy vu ɓari ɓay haŋa ri zuɔ ziŋ kḭ mbḭw hɔy nda̰w, a leke law nzoɓ mbaka nzaari, a ha ri ya̰a nun nzɛm nzoɓ fe ɗáa ɓáy zaɗɛri ká nun Ŋgɛrɛwṵru nda̰w pi. Kaʼa ɗáa munu a lěkeke law nzoɓri ha ri ɗǒke ɗi ya ɓáy vika Ŋgɛrɛmbay.»
17 E irá adiante do Senhor no espírito e poder de Elias, para converter o coração dos pais aos filhos, converter os desobedientes à prudência dos justos e habilitar para o Senhor um povo preparado.
18 Báyḭi lɛ, Zakari yḭ̀i a vbi leɗ nzaapeɗ ká nulue na mii: «Wa̰a, mì ɗáa mina rɔɔ mí kɔ ɓay ká mù ɓaa ha̰ mì key na ɓa sùo ɓay lɛ? Ɓay ḭi lɛ, ɓi na, mì ɗi tá̰w ro, a má̰y ɓi kara ɓa ŋgɛrɛma̰y nda̰w pi.»
18 Então, perguntou Zacarias ao anjo: Como saberei isto? Pois eu sou velho, e minha mulher, avançada em dias.
19 Lɛɛ, leɗ nzaapeɗ ká nulue yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Ɓi na, mì ɓa Gabiriyɛl, nzoɓ ɗoko pol Ŋgɛrɛwṵru ɓay ɗáa peɗ ha̰ ni. Ze ka píe mì ɓay haŋa mì ví ɓaa Ɓay Kere key na ha̰ mù.
19 Respondeu-lhe o anjo: Eu sou Gabriel, que assisto diante de Deus, e fui enviado para falar-te e trazer-te estas boas-novas.
20 Ze mu laa: timbɛɗɛ key na kusol-a a mbíi gbaŋ, mù ti máa ɓáa ɓay ya kpṵru maa ɓáy nam ká fekeri a ví na nda̰w rɔɔ, mù ɓáa ɓay na ɓáy, ɓay ḭi lɛ, mù ɗaa law-a ɓo tul ɓay ká mì ɓaa ha̰ mù na ya. Roo lɛ, feri ká mì ɓaa ɓayke ha̰ mù na, sewke vi lɛ, a ɗoko munu.»
20 Todavia, ficarás mudo e não poderás falar até ao dia em que estas coisas venham a realizar-se; porquanto não acreditaste nas minhas palavras, as quais, a seu tempo, se cumprirão.
21 Báyḭi lɛ, síeke ku na, ruɔ nzoɓri ká i kaw kɛlɛ na, i giyaŋ Zakari na kurum a ha̰ law-ri nzaa-ri ɓay tul káw káʼa kaw ɓil *hul ka̰ni Ŋgɛrɛwṵru ha̰ bole ɗi ɓamba na.
21 O povo estava esperando a Zacarias e admirava-se de que tanto se demorasse no santuário.
22 Zaɗkaʼa tḭi saa ɗi na báyḭi lɛ, ka ziŋ faa ká ɓay ɓáa ɓay ziŋ ri ya, a ɗaa ɓa nduo-ɛ hɔy ze ha ri a kaw ɓa mbiki. Lɛɛ, nzoɓri kɔ í ɓaa mii: «Fe tina nun ha̰ Zakari ká ɓil hul ka̰ni Ŋgɛrɛwṵru.»
22 Mas, saindo ele, não lhes podia falar; então, entenderam que tivera uma visão no santuário. E expressava-se por acenos e permanecia mudo.
23 Zaɗka nam peɗ Zakari ɔ na báyḭi lɛ, ka yḭ̀i a se puɔ.
23 Sucedeu que, terminados os dias de seu ministério, voltou para casa.
24 Fal namkeri ku na báyḭi lɛ, má̰y ɓe Elizabɛɗ na ya̰a ɓil, a mṵu ɓilke ku na ɓa few ndeɓe a ɓaa mii:
24 Passados esses dias, Isabel, sua mulher, concebeu e ocultou-se por cinco meses, dizendo:
25 «Ì kɔ fe ká Ŋgɛrɛmbay ɗaa ziŋ mì na ze ɗo key: timbɛɗɛ key na ka ɗaa nun-ɛ ɓo tul-i, a naa fe ká ɗaa sahoy ɓo nun-i ká sakra nzoɓri.»
25 Assim me fez o Senhor, contemplando-me, para anular o meu opróbrio perante os homens.
26 Ɓil káʼa ɗo ndeke ɗi few yieke na báyḭi lɛ, Ŋgɛrɛwṵru pie leɗ nzaapeɗ ká nulue ká riŋ-ɛ ɓa Gabiriyɛl se puo ká Nazarɛɗ kuɗu zaɗ ká Galele,
26 No sexto mês, foi o anjo Gabriel enviado, da parte de Deus, para uma cidade da Galileia, chamada Nazaré,
27 luo má̰y tikɗi mbḭw ká riŋ-ɛ ɓa Mari. Ka ɓa má̰y mbana nzoɓ mbḭw munu ká riŋ-ɛ ɓa Zezeɓ ká ɓa vu bulu Mbay *Daviɗ.
27 a uma virgem desposada com certo homem da casa de Davi, cujo nome era José; a virgem chamava-se Maria.
28 Leɗ nzaapeɗ ká nulue na nduo a se zaɗ ká Mari kaw ɗi a ɓaa ha̰ ni mii: «Soko woo, ɓo ká Ŋgɛrɛwṵru ɗaa law kere ziŋ mù! Ɓo na, Ŋgɛrɛmbay saɗ ziŋ mù.»
28 E, entrando o anjo aonde ela estava, disse: Alegra-te, muito favorecida! O Senhor é contigo.
29 Zaɗka Mari laa ɓayke na ku báyḭi lɛ, ɓil law-ɛ nzaa ni ha̰ ni ɓaa ká ɓil law-ɛ mii: «Kḭri soko ḭi ze mini key lɛ?»
29 Ela, porém, ao ouvir esta palavra, perturbou-se muito e pôs-se a pensar no que significaria esta saudação.
30 Báyḭi lɛ, leɗ nzaapeɗ ká nulue na ɓaa ha̰ ni mii: «Mari, mu hḭɛ ya, ɓay ḭi lɛ, Ŋgɛrɛwṵru ɗaa law kere ziŋ mù.
30 Mas o anjo lhe disse: Maria, não temas; porque achaste graça diante de Deus.
31 Mu kɔ, mù ya̰aŋa ɓil ɓay mbóŋ leɗ wa̰ra nzoɓ, lɛ, mù túu riŋ-ɛ ɓa Zezu.
31 Eis que conceberás e darás à luz um filho, a quem chamarás pelo nome de Jesus.
32 Kaʼa ɓá bawda nzoɓ, i ɗika ni ɓa Vu Ŋgɛrɛwṵru ká nulue siya. Ŋgɛrɛmbay Ŋgɛrɛwṵru na, a ɗáa ni kaw tul kariŋgaw mbay ká sa̰w ka̰ni bul-e Daviɗ.
32 Este será grande e será chamado Filho do Altíssimo; Deus, o Senhor, lhe dará o trono de Davi, seu pai;
33 Kaʼa réke mbay ká tul leɗ Izarayɛlri ɓaŋguɔ kpaɗara wṵ̌m. Puoruo ɓe na, gbṵke ti tiika ya.»
33 ele reinará para sempre sobre a casa de Jacó, e o seu reinado não terá fim.
34 Báyḭi lɛ, Mari vbi leɗ nzaapeɗ ká nulue na mii: «Fe key na wa̰a, a ɗoko mina zu lɛ? Ɓay ḭi lɛ, mì naa ziŋ wa̰ra nzoɓ ya ɓáy.»
34 Então, disse Maria ao anjo: Como será isto, pois não tenho relação com homem algum?
35 Lɛɛ, leɗ nzaapeɗ ká nulue na yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Tem Law Pie a ví káw tul-a, a hṵrusuo Ŋgɛrɛwṵru ká nulue siya na a guɓa tul-a ɓáy tem ɓe riɗiɗi. Sa̰wke mini ze, leɗ ká ɗo ɓoɗ ɓa taa Ŋgɛrɛwṵru ká mù mbóŋ ni na, i ɗika ni ɓa Vu Ŋgɛrɛwṵru.
35 Respondeu-lhe o anjo: Descerá sobre ti o Espírito Santo, e o poder do Altíssimo te envolverá com a sua sombra; por isso, também o ente santo que há de nascer será chamado Filho de Deus.
36 Rɔɓay, mu kɔ, Elizabɛɗ ká ɓa nzoɓ ini ɓo káʼa ɗi tá̰w, ká i ɗi ni ɓa máa suo na, ka ɗo ɓil ɓa few yie ro. Ɓilke ku na a mbóŋ ɓa leɗ wa̰ra nzoɓ,
36 E Isabel, tua parenta, igualmente concebeu um filho na sua velhice, sendo este já o sexto mês para aquela que diziam ser estéril.
37 ɓay ḭi lɛ, Ŋgɛrɛwṵru na, fe mbḭw mini kara mba ni ya.»
37 Porque para Deus não haverá impossíveis em todas as suas promessas.
38 Báyḭi lɛ, Mari ɓaa ha̰ ni mii: «Mì ɓa leɗ káw Ŋgɛrɛmbay. Ndaɗ ɓay haŋa ni ka ɗaa ziŋ mì munu ká mù ɓaa ká nzaa-a ku.» Falɛ ku báyḭi lɛ, leɗ nzaapeɗ ká nulue na pɔŋ ni a zɔl.
38 Então, disse Maria: Aqui está a serva do Senhor; que se cumpra em mim conforme a tua palavra. E o anjo se ausentou dela.
39 Ɓil namke ku hɔy na, Mari uru vaɗ a se ɓa puo ká ɗo lakun kuori ká tusiri Zuda,
39 Naqueles dias, dispondo-se Maria, foi apressadamente à região montanhosa, a uma cidade de Judá,
40 a nduo a se ɓil hul Zakari a vǎa hii soko ha̰ Elizabɛɗ.
40 entrou na casa de Zacarias e saudou Isabel.
41 Zaɗka Elizabɛɗ laa kusol Mari ká hii soko ha̰ ni na báyḭi lɛ, leɗ ká naa ɓil-e na uru ndururu ndururu, lɛ, Elizabɛɗ na kara Tem Law Pie mbaa ɓil law-ɛ gba̰y gba̰y,
41 Ouvindo esta a saudação de Maria, a criança lhe estremeceu no ventre; então, Isabel ficou possuída do Espírito Santo.
42 a ha̰ ni ɓaa ɓay ɓáy bawda kusol-e ɓeleŋ mii: «Ɓo na, fe sa̰mi Ŋgɛrɛwṵru ɗo tul-a ká sakra má̰y kṵ-ɔri. Leɗ ká ɗo ɓil-a hɔy kara, fe sa̰mi ɗo tul-e nda̰w!
42 E exclamou em alta voz: Bendita és tu entre as mulheres, e bendito o fruto do teu ventre!
43 Máa Ŋgɛrɛmbay ɓi ká vi ɓay kɔ́kɔ mì key na wa̰a, law kereke uru saa ha̰a rɔɔ, a vi tul-i mini key lɛ,
43 E de onde me provém que me venha visitar a mãe do meu Senhor?
44 ɓay ḭi lɛ, zaɗka kusol soko ɓo tɔɗɔ ɓo suk-i na, leɗ ká ɗo ɓil-i na uru ndururu ndururu ɓáy bawda suoriya.
44 Pois, logo que me chegou aos ouvidos a voz da tua saudação, a criança estremeceu de alegria dentro de mim.
45 Suoriya ɓa taa ɓo ká mù ɗaa law-a ɓo tul ɓay ká Ŋgɛrɛmbay ɓaa ha̰ mù na, ɓay ḭi lɛ, fekeri na a ɗoko ɓáy zaɗɛ.»
45 Bem-aventurada a que creu, porque serão cumpridas as palavras que lhe foram ditas da parte do Senhor.
46 Báyḭi lɛ, Mari ɓaa mii:
46 Então, disse Maria: A minha alma engrandece ao Senhor,
47 Ɓil law-i ɗaa suoriya ŋgḭi ɓamba
47 e o meu espírito se alegrou em Deus, meu Salvador,
48 Ɓi ká mì ɓa leɗ káw ɓe taa má̰yke hɔy
48 porque contemplou na humildade da sua serva. Pois, desde agora, todas as gerações me considerarão bem-aventurada,
49 ɓay ḭi lɛ, Ŋgɛrɛwṵru Nzoɓ Hṵrusuo na
49 porque o Poderoso me fez grandes coisas. Santo é o seu nome.
50 a kɔ nun síe nzoɓri ká i hḭɛ ni na
50 A sua misericórdia vai de geração em geração sobre os que o temem.
51 Hṵrusuo nduo-ɛ na ɗaa feri ká ŋgɔŋ ɓamba tasiri.
51 Agiu com o seu braço valorosamente; dispersou os que, no coração, alimentavam pensamentos soberbos.
52 Ka nii mbayri ká tul kariŋgaw mbay ɓari,
52 Derribou do seu trono os poderosos e exaltou os humildes.
53 Ka ha̰ nzoɓ kɔnri fe kereri ŋgḭi ɓamba
53 Encheu de bens os famintos e despediu vazios os ricos.
54 — ausente —
54 Amparou a Israel, seu servo, a fim de lembrar-se da sua misericórdia
55 — ausente —
55 a favor de Abraão e de sua descendência, para sempre, como prometera aos nossos pais.
56 Lɛɛ, Mari na kaw ziŋ Elizabɛɗ maa few say nda̰w rɔɔ, a yḭ̀i a se puɔ ɓáy.
56 Maria permaneceu cerca de três meses com Isabel e voltou para casa.
57 Zaɗka nam maa ɓay haŋa Elizabɛɗ mboŋ na báyḭi lɛ, ka mboŋ ɓa leɗ wa̰ra nzoɓ.
57 A Isabel cumpriu-se o tempo de dar à luz, e teve um filho.
58 Zaɗka nzoɓ tul kpaŋ ɓeri ɓáy nzoɓ ini ɓeri kɔ bawda law kere ká Ŋgɛrɛmbay ɗaa ziŋ ni na báyḭi lɛ, i ɗaa suoriya ziŋ ni mbḭw hɔy.
58 Ouviram os seus vizinhos e parentes que o Senhor usara de grande misericórdia para com ela e participaram do seu regozijo.
59 Zaɗka leɗ na ɗaa nam ndeke ɗi tɔnɔ siɗike na báyḭi lɛ, i vi ɓay *kúŋ ŋgori ɓe, í hii ɓay túu riŋ bi-ɛ Zakari ze ɓo tul-e.
59 Sucedeu que, no oitavo dia, foram circuncidar o menino e queriam dar-lhe o nome de seu pai, Zacarias.
60 Roo lɛ, mi-ɛ mbi ɓay a ɓaa ha ri mii: «Ṵ́-uu, munu ya. I túu riŋ-ɛ ɓa Za̰a.»
60 De modo nenhum! Respondeu sua mãe. Pelo contrário, ele deve ser chamado João.
61 Ɓari riw bele ká i ɗo zaɗɛ na, i yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Úwaa, ɓo na, nzoɓ ini ɓo ha̰a rɔɔ, i tuu riŋ-ɛ mini key lɛ?»
61 Disseram-lhe: Ninguém há na tua parentela que tenha este nome.
62 I yḭ̀i í fɛrɛ kɔ́m bɔm ɓa luo bi-ɛ ɓay kɔ́kɔ wa̰a, riŋ ḭi ze ka hii ɓay túu ha̰ ni lɛ?
62 E perguntaram, por acenos, ao pai do menino que nome queria que lhe dessem.
63 Báyḭi lɛ, Zakari yḭ̀i a vbi ri tutakra ɗáa mbeɗe. Lɛɛ, ka vbie fe ɗo ɗi mii: «Za̰a ze ɓa riŋ-ɛ.» Zaɗka i kɔ munu na báyḭi lɛ, ɓari riw bele na, zaɗ ɓay zee ri sɛl.
63 Então, pedindo ele uma tabuinha, escreveu: João é o seu nome. E todos se admiraram.
64 Zaɗɛ ku hɔy, kusol Zakari na vuo ɓoloŋ ha̰ ni ɓaa ɓay ɓa kḭ, a tii sa̰w pisi Ŋgɛrɛwṵru.
64 Imediatamente, a boca se lhe abriu, e, desimpedida a língua, falava louvando a Deus.
65 Báyḭi lɛ, nzoɓ tul kpaŋ ɓari riw bele ká i ɗo zaɗɛ na, hḭɛ ɗaa ri zikiki. A nzoɓri riw bele ká i ɗaa puo ká lakun kuori ká kuɗu zaɗke ká Zude na, i lo soro feri ká kal na.
65 Sucedeu que todos os seus vizinhos ficaram possuídos de temor, e por toda a região montanhosa da Judeia foram divulgadas estas coisas.
66 Ɓari riw bele ká i laa ɓayke na, i kɔrɔ ɗo ɓil law-ri í ɓaa mii: «Leɗ key na wa̰a, a ɗoko mina lɛ?» Tusuɛke lɛ, nduo Ŋgɛrɛmbay ɗo tul leɗ na.
66 Todos os que as ouviram guardavam-nas no coração, dizendo: Que virá a ser, pois, este menino? E a mão do Senhor estava com ele.
67 Zakari, bǎa leɗ tupɛŋ na, Tem Law Pie mbaa ɓil law-ɛ gba̰y gba̰y ha̰ ni tǐnake ɓay káʼa ya̰a saa nzaa Ŋgɛrɛwṵru na mii:
67 Zacarias, seu pai, cheio do Espírito Santo, profetizou, dizendo:
68 «Mì pisi Ŋgɛrɛmbay Ŋgɛrɛwṵru naari leɗ Izarayɛlri,
68 Bendito seja o Senhor, Deus de Israel, porque visitou e redimiu o seu povo,
69 Ka ha̰ naari Nzoɓ Ya̰aŋa Nzoɓ ká ɓa Nzoɓ Hṵrusuo
69 e nos suscitou plena e poderosa salvação na casa de Davi, seu servo,
70 munu káʼa ɓaa ɓayke piɛɗ lew hɔy
70 como prometera, desde a antiguidade, por boca dos seus santos profetas,
71 Nzoɓ Ya̰aŋa Nzoɓ káʼa pie ni ha̰ naari na,
71 para nos libertar dos nossos inimigos e das mãos de todos os que nos odeiam;
72 Sa̰wke mini ze, ka kǐɛke bawda law ini ɓe ha̰ bulu naari,
72 para usar de misericórdia com os nossos pais e lembrar-se da sua santa aliança
73 Ɓa ɓay káʼa waa ziŋ bulu naari *Abaraham,
73 e do juramento que fez a Abraão, o nosso pai,
74 ɓay ḭi lɛ, ka hii ɓay ya̰aŋa naari saa nduo nzoɓ tul ŋga̰ni naari
74 de conceder-nos que, livres das mãos de inimigos, o adorássemos sem temor,
75 ɓáy law ká *taŋ kaɗ kaɗ ɓo,
75 em santidade e justiça perante ele, todos os nossos dias.
76 Ɓo ká mù ɓa leɗ tupɛŋ na,
76 Tu, menino, serás chamado profeta do Altíssimo, porque precederás o Senhor, preparando-lhe os caminhos,
77 ɓay haŋa nzoɓ taa ɓeri kɔ í ɓaa mii,
77 para dar ao seu povo conhecimento da salvação, no redimi-lo dos seus pecados,
78 Ɓe ze ɓa fe bawda law kere ɓe káʼa haŋake síe tḭi,
78 graças à entranhável misericórdia de nosso Deus, pela qual nos visitará o sol nascente das alturas,
79 Zaɗ taŋake na,
79 para alumiar os que jazem nas trevas e na sombra da morte, e dirigir os nossos pés pelo caminho da paz.
80 Báyḭi lɛ, leɗ na ŋgɔŋ ɓa pola pola, a nzɛ kpay kpay ɓáy kér ɓay. Ka kaw ɓil law kɔr kpṵru maa ɓáy nam káʼa tǐnake sùo-ɛ ká zaɗ hie ká nun leɗ Izarayɛlri.
80 O menino crescia e se fortalecia em espírito. E viveu nos desertos até ao dia em que havia de manifestar-se a Israel.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 1, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.