Lucas 1
Mbeɗe sáka kuni fie (XUO) vs ACF
1 Soko ɓo Tiyofil ká mù ɓa nzoɓ luye. Nzoɓri ŋgḭi ɓamba i nzaa faa í ɗaa mbeɗe í kḭ́ike feri ká kal ká sakra ɓuru na ɓáy zaɗɛ.
1 Tendo, pois, muitos empreendido pôr em ordem a narração dos fatos que entre nós se cumpriram,
2 Nzoɓri ká i kɔ fekeri ɓáy nun-ri titire ɗɛkrɛ ká í vi ɓa nzoɓ ka-káa Ɓay Kere na, i kḭi fal fekeri ɓáy nzi-ɛ riw bele ha̰ ɓuru laa.
2 Segundo nos transmitiram os mesmos que os presenciaram desde oprincípio, e foram ministros da palavra,
3 Ɓe mini ze, ɓi kara mì kɔ ɓa fe ká ndaɗ ɓamba ɓay ɗáa mbeɗe kḭ ɓay kḭ́ike feri ká kal ɓáy nzi-ɛ lɛm lɛm na ha̰ mù ɓo Tiyofil nzoɓ luye, ɓay ḭi lɛ, mì vbi sa̰w fekeri ká kal ɓáy titire ɗɛkrɛ na riw bele, mí kɔ ɓáy zaɗɛ ta-taŋ ŋgiɗ bele.
3 Pareceu-me também a mim conveniente descrevê-los a ti, ó excelente Teófilo, por sua ordem, havendo-me já informado minuciosamente de tudo desde o princípio;
4 Mì ɗaa mini key ɓay haŋa mù ya̰a ɓay ká i fere mù pola na ka ɓa sùo ɓay.
4 Para que conheças a certeza das coisas de que já estás informado.
5 Sew ká *Eroɗ re mbay ká tusiri Ziɓri ká kuɗu zaɗ ká Zude na báyḭi lɛ, nzoɓ mbḭw munu ɓa *nzoɓ fe poy, riŋ-ɛ ɓa Zakari. Ká sakra nzoɓ fe poyri na, ka kaw ziŋ kuɗu nzoɓ taa Abiyari. Riŋ má̰y ɓe ɓa Elizabɛɗ, vu bulu *Aro̰n, ŋgɛrɛnzoɓ *fe poy ká piɛɗke lew.
5 Existiu, no tempo de Herodes, rei da Judéia, um sacerdote chamado Zacarias, da ordem de Abias, e cuja mulher era das filhas de Arão; e o seu nome era Isabel.
6 Ɓari siɗi bele na, i ɓa nzoɓri ká i ɗaa fe ɓáy zaɗɛ ká nun Ŋgɛrɛwṵru, í ɗaa vu mbom ɓo tul *bol kusol Ŋgɛrɛmbay í hḭɛ bol nzi-ɛ ɓáy zaɗɛ riw bele.
6 E eram ambos justos perante Deus, andando sem repreensão em todos os mandamentos e preceitos do Senhor.
7 Lɛɛ, i mboŋ leɗ ya, ɓay ḭi lɛ, Elizabɛɗ na se suo. Ɓari siɗi bele na i ɗi tá̰w ɓamba ro.
7 E não tinham filhos, porque Isabel era estéril, e ambos eram avançados em idade.
8 Nam mbḭw munu kuɗu nzoɓ Zakariri i ɗo ɗáa peɗ ɓari ká pol Ŋgɛrɛwṵru, lɛ, Zakari kara ɗo ɗáa peɗ ɓe ká pol-e nda̰w.
8 E aconteceu que, exercendo ele o sacerdócio diante de Deus, na ordem da sua turma,
9 Munu ká ɓa fe sa̰w ɓari nzoɓ fe poyri na, i ɗaa dḭi dḭi í náake ni ɗo ɓoɗ ɓay haŋa sa̰w síe ɗáa nzaa ɓay kere na vi lɛ, ka nduo a se ɓil hul ka̰ni Ŋgɛrɛmbay, a uu fe ha̰ ba̰rɛ fṵ bǔy bǔy ha̰ Ŋgɛrɛwṵru.Zakari uu fe ká hul ka̰ni Ŋgɛrɛwṵru.|src="CN01602c.TIF" size="col" loc="Lc 1.9-17" copy="David C. Cook" ref="1.9"
9 Segundo o costume sacerdotal, coube-lhe em sorte entrar no templo do Senhor para oferecer o incenso.
10 Zaɗka sa̰w síe káʼa ɗo úuke fe ká ɓil hula na vi báyḭi lɛ, ruɔ nzoɓri riw bele mbṵ tul kḭ í kaw kɛlɛ í ɗaa nzaa ɓay kere.
10 E toda a multidão do povo estava fora, orando, à hora do incenso.
11 Báyḭi lɛ, leɗ nzaapeɗ Ŋgɛrɛmbay mbḭw ká nulue tḭi tul Zakari a ɗo pol-e ká fi hoɗo *tutakra úu fe na.
11 E um anjo do Senhor lhe apareceu, posto em pé, à direita do altar do incenso.
12 Zaɗka Zakari kɔ ni na báyḭi lɛ, ha̰ hḭɛ ɗaa ni a tɔ gbala gbala.
12 E Zacarias, vendo-o, turbou-se, e caiu temor sobre ele.
13 Báyḭi lɛ, leɗ nzaapeɗ ká nulue na ɓaa ha̰ ni mii: «Zakari, mu hḭ́ɛ ya, ɓay ḭi lɛ, fe ká mù koɗ Ŋgɛrɛwṵru ɓayke na tɔɗɔ ɓo suk-e. Elizabɛɗ ká ɓa má̰y ɓo na, a mbóŋ leɗ wa̰ra nzoɓ, lɛ, mù túu riŋ-ɛ ɓa Za̰a.
13 Mas o anjo lhe disse: Zacarias, não temas, porque a tua oração foi ouvida, e Isabel, tua mulher, dará à luz um filho, e lhe porás o nome de João.
14 Kaʼa ɓá fe bawda suoriya ɓo, a nzoɓri ŋgḭi ɓamba i ɗáa suoriya ɓay tul mboŋa ɓe nda̰w,
14 E terás prazer e alegria, e muitos se alegrarão no seu nascimento,
15 ɓay ḭi lɛ, a ɓá bawda nzoɓ ká nun Ŋgɛrɛwṵru. Ka ti nzɔkɔ him yḭŋke ya nda̰w, him ha̰y ká yḭŋ ya kara ka ti nzɔkɔ ya nda̰w. Tem Law Pie ze a mbáa ɓil law-ɛ gba̰y gba̰y ɓáy ɗol ɓe káʼa ɗǒke ɓil mi-ɛ kɔɓ hɔy na.
15 Porque será grande diante do Senhor, e não beberá vinho, nem bebida forte, e será cheio do Espírito Santo, já desde o ventre de sua mãe.
16 Ɓe na, a haŋa leɗ Izarayɛlri ŋgḭi ɓamba tasiri yḭ̀i í se fal Ŋgɛrɛmbay Ŋgɛrɛwṵru ɓari na.
16 E converterá muitos dos filhos de Israel ao Senhor seu Deus,
17 Kaʼa séke pol Ŋgɛrɛmbay ɓay léke faa ɓe. Fe ɗáa ɓeri ɓáy kér ɓay ɓeri, a ɗoko ɓáy hṵrusuo munu ká taa *Eli, nzoɓ ya̰aŋa ɓay saa nzaa Ŋgɛrɛwṵru. Kaʼa léke law bǎa leɗri ɓáy vu ɓari ɓay haŋa ri zuɔ ziŋ kḭ mbḭw hɔy nda̰w, a leke law nzoɓ mbaka nzaari, a ha ri ya̰a nun nzɛm nzoɓ fe ɗáa ɓáy zaɗɛri ká nun Ŋgɛrɛwṵru nda̰w pi. Kaʼa ɗáa munu a lěkeke law nzoɓri ha ri ɗǒke ɗi ya ɓáy vika Ŋgɛrɛmbay.»
17 E irá adiante dele no espírito e virtude de Elias, para converter os corações dos pais aos filhos, e os rebeldes à prudência dos justos, com o fim de preparar ao Senhor um povo bem disposto.
18 Báyḭi lɛ, Zakari yḭ̀i a vbi leɗ nzaapeɗ ká nulue na mii: «Wa̰a, mì ɗáa mina rɔɔ mí kɔ ɓay ká mù ɓaa ha̰ mì key na ɓa sùo ɓay lɛ? Ɓay ḭi lɛ, ɓi na, mì ɗi tá̰w ro, a má̰y ɓi kara ɓa ŋgɛrɛma̰y nda̰w pi.»
18 Disse então Zacarias ao anjo: Como saberei isto? pois eu já sou velho, e minha mulher avançada em idade.
19 Lɛɛ, leɗ nzaapeɗ ká nulue yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Ɓi na, mì ɓa Gabiriyɛl, nzoɓ ɗoko pol Ŋgɛrɛwṵru ɓay ɗáa peɗ ha̰ ni. Ze ka píe mì ɓay haŋa mì ví ɓaa Ɓay Kere key na ha̰ mù.
19 E, respondendo o anjo, disse-lhe: Eu sou Gabriel, que assisto diante de Deus, e fui enviado a falar-te e dar-te estas alegres novas.
20 Ze mu laa: timbɛɗɛ key na kusol-a a mbíi gbaŋ, mù ti máa ɓáa ɓay ya kpṵru maa ɓáy nam ká fekeri a ví na nda̰w rɔɔ, mù ɓáa ɓay na ɓáy, ɓay ḭi lɛ, mù ɗaa law-a ɓo tul ɓay ká mì ɓaa ha̰ mù na ya. Roo lɛ, feri ká mì ɓaa ɓayke ha̰ mù na, sewke vi lɛ, a ɗoko munu.»
20 E eis que ficarás mudo, e não poderás falar até ao dia em que estas coisas aconteçam; porquanto não creste nas minhas palavras, que a seu tempo se hão de cumprir.
21 Báyḭi lɛ, síeke ku na, ruɔ nzoɓri ká i kaw kɛlɛ na, i giyaŋ Zakari na kurum a ha̰ law-ri nzaa-ri ɓay tul káw káʼa kaw ɓil *hul ka̰ni Ŋgɛrɛwṵru ha̰ bole ɗi ɓamba na.
21 E o povo estava esperando a Zacarias, e maravilhava-se de que tanto se demorasse no templo.
22 Zaɗkaʼa tḭi saa ɗi na báyḭi lɛ, ka ziŋ faa ká ɓay ɓáa ɓay ziŋ ri ya, a ɗaa ɓa nduo-ɛ hɔy ze ha ri a kaw ɓa mbiki. Lɛɛ, nzoɓri kɔ í ɓaa mii: «Fe tina nun ha̰ Zakari ká ɓil hul ka̰ni Ŋgɛrɛwṵru.»
22 E, saindo ele, não lhes podia falar; e entenderam que tinha tido uma visão no templo. E falava por acenos, e ficou mudo.
23 Zaɗka nam peɗ Zakari ɔ na báyḭi lɛ, ka yḭ̀i a se puɔ.
23 E sucedeu que, terminados os dias de seu ministério, voltou para sua casa.
24 Fal namkeri ku na báyḭi lɛ, má̰y ɓe Elizabɛɗ na ya̰a ɓil, a mṵu ɓilke ku na ɓa few ndeɓe a ɓaa mii:
24 E, depois daqueles dias, Isabel, sua mulher, concebeu, e por cinco meses se ocultou, dizendo:
25 «Ì kɔ fe ká Ŋgɛrɛmbay ɗaa ziŋ mì na ze ɗo key: timbɛɗɛ key na ka ɗaa nun-ɛ ɓo tul-i, a naa fe ká ɗaa sahoy ɓo nun-i ká sakra nzoɓri.»
25 Assim me fez o Senhor, nos dias em que atentou em mim, para destruir o meu opróbrio entre os homens.
26 Ɓil káʼa ɗo ndeke ɗi few yieke na báyḭi lɛ, Ŋgɛrɛwṵru pie leɗ nzaapeɗ ká nulue ká riŋ-ɛ ɓa Gabiriyɛl se puo ká Nazarɛɗ kuɗu zaɗ ká Galele,
26 E, no sexto mês, foi o anjo Gabriel enviado por Deus a uma cidade da Galiléia, chamada Nazaré,
27 luo má̰y tikɗi mbḭw ká riŋ-ɛ ɓa Mari. Ka ɓa má̰y mbana nzoɓ mbḭw munu ká riŋ-ɛ ɓa Zezeɓ ká ɓa vu bulu Mbay *Daviɗ.
27 A uma virgem desposada com um homem, cujo nome era José, da casa de Davi; e o nome da virgem era Maria.
28 Leɗ nzaapeɗ ká nulue na nduo a se zaɗ ká Mari kaw ɗi a ɓaa ha̰ ni mii: «Soko woo, ɓo ká Ŋgɛrɛwṵru ɗaa law kere ziŋ mù! Ɓo na, Ŋgɛrɛmbay saɗ ziŋ mù.»
28 E, entrando o anjo aonde ela estava, disse: Salve, agraciada; o Senhor é contigo; bendita és tu entre as mulheres.
29 Zaɗka Mari laa ɓayke na ku báyḭi lɛ, ɓil law-ɛ nzaa ni ha̰ ni ɓaa ká ɓil law-ɛ mii: «Kḭri soko ḭi ze mini key lɛ?»
29 E, vendo-o ela, turbou-se muito com aquelas palavras, e considerava que saudação seria esta.
30 Báyḭi lɛ, leɗ nzaapeɗ ká nulue na ɓaa ha̰ ni mii: «Mari, mu hḭɛ ya, ɓay ḭi lɛ, Ŋgɛrɛwṵru ɗaa law kere ziŋ mù.
30 Disse-lhe, então, o anjo: Maria, não temas, porque achaste graça diante de Deus.
31 Mu kɔ, mù ya̰aŋa ɓil ɓay mbóŋ leɗ wa̰ra nzoɓ, lɛ, mù túu riŋ-ɛ ɓa Zezu.
31 E eis que em teu ventre conceberás e darás à luz um filho, e pôr-lhe-ás o nome de Jesus.
32 Kaʼa ɓá bawda nzoɓ, i ɗika ni ɓa Vu Ŋgɛrɛwṵru ká nulue siya. Ŋgɛrɛmbay Ŋgɛrɛwṵru na, a ɗáa ni kaw tul kariŋgaw mbay ká sa̰w ka̰ni bul-e Daviɗ.
32 Este será grande, e será chamado filho do Altíssimo; e o Senhor Deus lhe dará o trono de Davi, seu pai;
33 Kaʼa réke mbay ká tul leɗ Izarayɛlri ɓaŋguɔ kpaɗara wṵ̌m. Puoruo ɓe na, gbṵke ti tiika ya.»
33 E reinará eternamente na casa de Jacó, e o seu reino não terá fim.
34 Báyḭi lɛ, Mari vbi leɗ nzaapeɗ ká nulue na mii: «Fe key na wa̰a, a ɗoko mina zu lɛ? Ɓay ḭi lɛ, mì naa ziŋ wa̰ra nzoɓ ya ɓáy.»
34 E disse Maria ao anjo: Como se fará isto, visto que não conheço homem algum?
35 Lɛɛ, leɗ nzaapeɗ ká nulue na yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Tem Law Pie a ví káw tul-a, a hṵrusuo Ŋgɛrɛwṵru ká nulue siya na a guɓa tul-a ɓáy tem ɓe riɗiɗi. Sa̰wke mini ze, leɗ ká ɗo ɓoɗ ɓa taa Ŋgɛrɛwṵru ká mù mbóŋ ni na, i ɗika ni ɓa Vu Ŋgɛrɛwṵru.
35 E, respondendo o anjo, disse-lhe: Descerá sobre ti o Espírito Santo, e a virtude do Altíssimo te cobrirá com a sua sombra; por isso também o Santo, que de ti há de nascer, será chamado Filho de Deus.
36 Rɔɓay, mu kɔ, Elizabɛɗ ká ɓa nzoɓ ini ɓo káʼa ɗi tá̰w, ká i ɗi ni ɓa máa suo na, ka ɗo ɓil ɓa few yie ro. Ɓilke ku na a mbóŋ ɓa leɗ wa̰ra nzoɓ,
36 E eis que também Isabel, tua prima, concebeu um filho em sua velhice; e é este o sexto mês para aquela que era chamada estéril;
37 ɓay ḭi lɛ, Ŋgɛrɛwṵru na, fe mbḭw mini kara mba ni ya.»
37 Porque para Deus nada é impossível.
38 Báyḭi lɛ, Mari ɓaa ha̰ ni mii: «Mì ɓa leɗ káw Ŋgɛrɛmbay. Ndaɗ ɓay haŋa ni ka ɗaa ziŋ mì munu ká mù ɓaa ká nzaa-a ku.» Falɛ ku báyḭi lɛ, leɗ nzaapeɗ ká nulue na pɔŋ ni a zɔl.
38 Disse então Maria: Eis aqui a serva do Senhor; cumpra-se em mim segundo a tua palavra. E o anjo ausentou-se dela.
39 Ɓil namke ku hɔy na, Mari uru vaɗ a se ɓa puo ká ɗo lakun kuori ká tusiri Zuda,
39 E, naqueles dias, levantando-se Maria, foi apressada às montanhas, a uma cidade de Judá,
40 a nduo a se ɓil hul Zakari a vǎa hii soko ha̰ Elizabɛɗ.
40 E entrou em casa de Zacarias, e saudou a Isabel.
41 Zaɗka Elizabɛɗ laa kusol Mari ká hii soko ha̰ ni na báyḭi lɛ, leɗ ká naa ɓil-e na uru ndururu ndururu, lɛ, Elizabɛɗ na kara Tem Law Pie mbaa ɓil law-ɛ gba̰y gba̰y,
41 E aconteceu que, ao ouvir Isabel a saudação de Maria, a criancinha saltou no seu ventre; e Isabel foi cheia do Espírito Santo.
42 a ha̰ ni ɓaa ɓay ɓáy bawda kusol-e ɓeleŋ mii: «Ɓo na, fe sa̰mi Ŋgɛrɛwṵru ɗo tul-a ká sakra má̰y kṵ-ɔri. Leɗ ká ɗo ɓil-a hɔy kara, fe sa̰mi ɗo tul-e nda̰w!
42 E exclamou com grande voz, e disse: Bendita és tu entre as mulheres, e bendito o fruto do teu ventre.
43 Máa Ŋgɛrɛmbay ɓi ká vi ɓay kɔ́kɔ mì key na wa̰a, law kereke uru saa ha̰a rɔɔ, a vi tul-i mini key lɛ,
43 E de onde me provém isto a mim, que venha visitar-me a mãe do meu Senhor?
44 ɓay ḭi lɛ, zaɗka kusol soko ɓo tɔɗɔ ɓo suk-i na, leɗ ká ɗo ɓil-i na uru ndururu ndururu ɓáy bawda suoriya.
44 Pois eis que, ao chegar aos meus ouvidos a voz da tua saudação, a criancinha saltou de alegria no meu ventre.
45 Suoriya ɓa taa ɓo ká mù ɗaa law-a ɓo tul ɓay ká Ŋgɛrɛmbay ɓaa ha̰ mù na, ɓay ḭi lɛ, fekeri na a ɗoko ɓáy zaɗɛ.»
45 Bem-aventurada a que creu, pois hão de cumprir-se as coisas que da parte do Senhor lhe foram ditas.
46 Báyḭi lɛ, Mari ɓaa mii:
46 Disse então Maria: A minha alma engrandece ao Senhor,
47 Ɓil law-i ɗaa suoriya ŋgḭi ɓamba
47 E o meu espírito se alegra em Deus meu Salvador;
48 Ɓi ká mì ɓa leɗ káw ɓe taa má̰yke hɔy
48 Porque atentou na baixeza de sua serva; Pois eis que desde agora todas as gerações me chamarão bem-aventurada,
49 ɓay ḭi lɛ, Ŋgɛrɛwṵru Nzoɓ Hṵrusuo na
49 Porque me fez grandes coisas o Poderoso; E santo é seu nome.
50 a kɔ nun síe nzoɓri ká i hḭɛ ni na
50 E a sua misericórdia é de geração em geração Sobre os que o temem.
51 Hṵrusuo nduo-ɛ na ɗaa feri ká ŋgɔŋ ɓamba tasiri.
51 Com o seu braço agiu valorosamente; Dissipou os soberbos no pensamento de seus corações.
52 Ka nii mbayri ká tul kariŋgaw mbay ɓari,
52 Depôs dos tronos os poderosos, E elevou os humildes.
53 Ka ha̰ nzoɓ kɔnri fe kereri ŋgḭi ɓamba
53 Encheu de bens os famintos, E despediu vazios os ricos.
54 — ausente —
54 Auxiliou a Israel seu servo, Recordando-se da sua misericórdia;
55 — ausente —
55 Como falou a nossos pais, Para com Abraão e a sua posteridade, para sempre.
56 Lɛɛ, Mari na kaw ziŋ Elizabɛɗ maa few say nda̰w rɔɔ, a yḭ̀i a se puɔ ɓáy.
56 E Maria ficou com ela quase três meses, e depois voltou para sua casa.
57 Zaɗka nam maa ɓay haŋa Elizabɛɗ mboŋ na báyḭi lɛ, ka mboŋ ɓa leɗ wa̰ra nzoɓ.
57 E completou-se para Isabel o tempo de dar à luz, e teve um filho.
58 Zaɗka nzoɓ tul kpaŋ ɓeri ɓáy nzoɓ ini ɓeri kɔ bawda law kere ká Ŋgɛrɛmbay ɗaa ziŋ ni na báyḭi lɛ, i ɗaa suoriya ziŋ ni mbḭw hɔy.
58 E os seus vizinhos e parentes ouviram que tinha Deus usado para com ela de grande misericórdia, e alegraram-se com ela.
59 Zaɗka leɗ na ɗaa nam ndeke ɗi tɔnɔ siɗike na báyḭi lɛ, i vi ɓay *kúŋ ŋgori ɓe, í hii ɓay túu riŋ bi-ɛ Zakari ze ɓo tul-e.
59 E aconteceu que, ao oitavo dia, vieram circuncidar o menino, e lhe chamavam Zacarias, o nome de seu pai.
60 Roo lɛ, mi-ɛ mbi ɓay a ɓaa ha ri mii: «Ṵ́-uu, munu ya. I túu riŋ-ɛ ɓa Za̰a.»
60 E, respondendo sua mãe, disse: Não, porém será chamado João.
61 Ɓari riw bele ká i ɗo zaɗɛ na, i yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Úwaa, ɓo na, nzoɓ ini ɓo ha̰a rɔɔ, i tuu riŋ-ɛ mini key lɛ?»
61 E disseram-lhe: Ninguém há na tua parentela que se chame por este nome.
62 I yḭ̀i í fɛrɛ kɔ́m bɔm ɓa luo bi-ɛ ɓay kɔ́kɔ wa̰a, riŋ ḭi ze ka hii ɓay túu ha̰ ni lɛ?
62 E perguntaram por acenos ao pai como queria que lhe chamassem.
63 Báyḭi lɛ, Zakari yḭ̀i a vbi ri tutakra ɗáa mbeɗe. Lɛɛ, ka vbie fe ɗo ɗi mii: «Za̰a ze ɓa riŋ-ɛ.» Zaɗka i kɔ munu na báyḭi lɛ, ɓari riw bele na, zaɗ ɓay zee ri sɛl.
63 E, pedindo ele uma tabuinha de escrever, escreveu, dizendo: O seu nome é João. E todos se maravilharam.
64 Zaɗɛ ku hɔy, kusol Zakari na vuo ɓoloŋ ha̰ ni ɓaa ɓay ɓa kḭ, a tii sa̰w pisi Ŋgɛrɛwṵru.
64 E logo a boca se lhe abriu, e a língua se lhe soltou; e falava, louvando a Deus.
65 Báyḭi lɛ, nzoɓ tul kpaŋ ɓari riw bele ká i ɗo zaɗɛ na, hḭɛ ɗaa ri zikiki. A nzoɓri riw bele ká i ɗaa puo ká lakun kuori ká kuɗu zaɗke ká Zude na, i lo soro feri ká kal na.
65 E veio temor sobre todos os seus vizinhos, e em todas as montanhas da Judéia foram divulgadas todas estas coisas.
66 Ɓari riw bele ká i laa ɓayke na, i kɔrɔ ɗo ɓil law-ri í ɓaa mii: «Leɗ key na wa̰a, a ɗoko mina lɛ?» Tusuɛke lɛ, nduo Ŋgɛrɛmbay ɗo tul leɗ na.
66 E todos os que as ouviam as conservavam em seus corações, dizendo: Quem será, pois, este menino? E a mão do Senhor estava com ele.
67 Zakari, bǎa leɗ tupɛŋ na, Tem Law Pie mbaa ɓil law-ɛ gba̰y gba̰y ha̰ ni tǐnake ɓay káʼa ya̰a saa nzaa Ŋgɛrɛwṵru na mii:
67 E Zacarias, seu pai, foi cheio do Espírito Santo, e profetizou, dizendo:
68 «Mì pisi Ŋgɛrɛmbay Ŋgɛrɛwṵru naari leɗ Izarayɛlri,
68 Bendito o Senhor Deus de Israel, Porque visitou e remiu o seu povo,
69 Ka ha̰ naari Nzoɓ Ya̰aŋa Nzoɓ ká ɓa Nzoɓ Hṵrusuo
69 E nos levantou uma salvação poderosa Na casa de Davi seu servo.
70 munu káʼa ɓaa ɓayke piɛɗ lew hɔy
70 Como falou pela boca dos seus santos profetas, desde o princípio do mundo;
71 Nzoɓ Ya̰aŋa Nzoɓ káʼa pie ni ha̰ naari na,
71 Para nos livrar dos nossos inimigos e da mão de todos os que nos odeiam;
72 Sa̰wke mini ze, ka kǐɛke bawda law ini ɓe ha̰ bulu naari,
72 Para manifestar misericórdia a nossos pais, E lembrar-se da sua santa aliança,
73 Ɓa ɓay káʼa waa ziŋ bulu naari *Abaraham,
73 E do juramento que jurou a Abraão nosso pai,
74 ɓay ḭi lɛ, ka hii ɓay ya̰aŋa naari saa nduo nzoɓ tul ŋga̰ni naari
74 De conceder-nos que, Libertados da mão de nossos inimigos, o serviríamos sem temor,
75 ɓáy law ká *taŋ kaɗ kaɗ ɓo,
75 Em santidade e justiça perante ele, todos os dias da nossa vida.
76 Ɓo ká mù ɓa leɗ tupɛŋ na,
76 E tu, ó menino, serás chamado profeta do Altíssimo, Porque hás de ir ante a face do Senhor, a preparar os seus caminhos;
77 ɓay haŋa nzoɓ taa ɓeri kɔ í ɓaa mii,
77 Para dar ao seu povo conhecimento da salvação, Na remissão dos seus pecados;
78 Ɓe ze ɓa fe bawda law kere ɓe káʼa haŋake síe tḭi,
78 Pelas entranhas da misericórdia do nosso Deus, Com que o oriente do alto nos visitou;
79 Zaɗ taŋake na,
79 Para iluminar aos que estão assentados em trevas e na sombra da morte; A fim de dirigir os nossos pés pelo caminho da paz.
80 Báyḭi lɛ, leɗ na ŋgɔŋ ɓa pola pola, a nzɛ kpay kpay ɓáy kér ɓay. Ka kaw ɓil law kɔr kpṵru maa ɓáy nam káʼa tǐnake sùo-ɛ ká zaɗ hie ká nun leɗ Izarayɛlri.
80 E o menino crescia, e se robustecia em espírito. E esteve nos desertos até ao dia em que havia de mostrar-se a Israel.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 1, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.