Lucas 19

Mbeɗe sáka kuni fie (XUO) vs NAA

Sair da comparação
NAA Nova Almeida Atualizada 2017
1 Zaɗka Zezu tḭi Zeriko na, ka saka ɓáy faa ɓil puɔ.
1 Entrando em Jericó, Jesus atravessava a cidade.
2 Lɛɛ, nzoɓ mbḭw ká ɓa nzoɓ feziŋa ká riŋ-ɛ ɓa Zase ká ɓa ŋgɛrɛ tul *nzoɓ ya̰aŋa larimbuori na ɗo ɗi.
2 Eis que um homem rico, chamado Zaqueu, chefe dos publicanos,
3 Ɓe na, ka nzaa faa ɓay kɔ́kɔ, wa̰a Zezu na ɓa nzoɓ ve kḭ gbaɗ lɛ? Roo lɛ, munu káʼa ɓa gɔy nzoɓ ɓamba tasiri na, ka ziŋ faa ká ɓay kɔ́kɔ ni ya ɓay tul ruɔ nzoɓri.
3 procurava ver quem era Jesus, mas não podia, por causa da multidão, por ser ele de pequena estatura.
4 Ro, a ɗuu pola a vǎa hil tul puu ká ɓa sikomɔr a kaw ɗi ɓay kɔ́kɔ Zezu káʼa kál ɓáy faa ká ɓo sa̰w puu na ku.Zase hil puu ɓay kɔ́kɔ Zezu.|src="CN01776C.TIF" size="span" loc="Luk 19.1-10" copy="David C. Cook" ref="19.4"
4 Então, correndo adiante, subiu num sicômoro a fim de ver Jesus, porque ele havia de passar por ali.
5 Zaɗka Zezu ví tḭi sa̰w puu na ku báyḭi lɛ, ka ura nun-ɛ ɓa siya a ɓaa ha̰ ni mii: «Zase, mu ɗì ɓa vaa, ɓay ḭi lɛ, vuri key na, ndaɗ ɓay haŋa mì naa ɓil puo ɓo.»
5 Quando Jesus chegou àquele lugar, olhando para cima, disse:
6 Lɛɛ, Zase na takra a ɗì saa tul puu na, a mgba ni ɓáy suoriya.
6 Zaqueu desceu depressa e o recebeu com alegria.
7 Báyḭi lɛ, nzoɓri riw bele ká i ɗo zaɗɛ í kɔ feke na i ŋgṵ-ŋgṵri í ɓaa mii: «Ɗaa mina rɔɔ, leɗban key se a vǎa naa luo nzoɓ feya̰a ká mini key lɛ?»
7 Todos os que viram isto murmuravam, dizendo que Jesus tinha se hospedado com um homem pecador.
8 Lɛɛ, Zase soro a ví ɗo pol Ŋgɛrɛmbay a ɓaa ha̰ ni mii: «Mbay, mu kɔ, fe ɓiri na, mì wál saa sikɗa ɓay haŋa nzoɓ kṵkuri. Ze, zaɗka mì ya̰a fe nzoɓ ɓa bukru laa lɛ, mì haŋa ni kḭ niŋ nde tul-e taa mbḭwke na ku.»
8 Zaqueu, por sua vez, se levantou e disse ao Senhor: — Senhor, vou dar a metade dos meus bens aos pobres. E, se roubei alguma coisa de alguém, vou restituir quatro vezes mais.
9 Báyḭi lɛ, Zezu ɓaa ha̰ ni mii: «Vuri key na, pam ɗo ɓil puo key ro, ɓay ḭi lɛ, leɗban ni key na ka ɓa vu bulu *Abaraham nda̰w.
9 Então Jesus lhe disse:
10 Tusuɛke lɛ, ɓi *Vu Nzoɓ na, mì vi ɓay nzáa nzoɓri ká i ze-zee na ɓay ya̰aŋa ri.»
10 Porque o Filho do Homem veio buscar e salvar o perdido.
11 Zezu mbi law ɓay mbḭw rɔɓay a ɓaa ha̰ nzoɓri ká i ví laa ɓay ɓeri na. Munu káʼa tɔ̀ŋ ɗi ya deɓ ɓáy Zuruzalɛm na, nzoɓri ker mii, réke mbay Ŋgɛrɛwṵru na a tḭ́i tul-rì koɗ munu hɔy.
11 Ouvindo eles estas coisas, Jesus contou uma parábola, visto estar perto de Jerusalém e lhes parecer que o Reino de Deus havia de manifestar-se imediatamente.
12 Lɛɛ, ka ɓaa mii: «Nzoɓ mbḭw munu ká sa̰w ɓe ɓa mbay se ɓa varu faa ɗíke ɓay haŋa ri mbi ni ɓa mbay nda̰w rɔɔ, a yḭ̀i a vi sa̰w puo ɓe na ɓáy.
12 Por isso, Jesus disse:
13 Pola rɔɔ ɓay zɔ́l na, ka ɗi nzoɓ peɗ ɓeri ká duɔ. Nzoɓ ha̰a ha̰a lɛ, ka ha̰ ni lari maa ɓáy lari peɗ few say a ɓaa ha ri mii: “Lari ká mì ha rì key na, ì ɗáake fe hieri kpṵru maa ɓáy yḭ́i ɓi.”
13 Chamou dez dos seus servos, confiou-lhes dez minas e disse-lhes: “Negociem até que eu volte.”
14 Roo lɛ, nzoɓ puo ɓeri na, i tuŋ ni ŋgereŋ a í pie nzoɓ nzaa peɗri se fal-ɛ ɓay ɓáa ha̰ ŋgɛrɛdɔma̰yri mii: “Leɗbanke ku na ɓuru hii ɓay haŋa ni ka ɓa mbay ɓuru ya.”
14 Mas os seus concidadãos o odiavam e enviaram após ele uma embaixada, dizendo: “Não queremos que este reine sobre nós.”
15 «Zaɗka ŋgɛrɛdɔma̰yri ɗaa ni kaw ɓa mbay, káʼa yḭ̀i a vi sa̰w puo ɓe na báyḭi lɛ, ka ha ri ɗi nzoɓ peɗ ɓeri káʼa ha ri lari pola na ɓay kɔ́kɔ wa̰a, nzoɓ mbḭw lɛ, ziŋ mbiike ɓa mina mina lɛ?
15 — Quando ele voltou, depois de ter tomado posse do reino, mandou chamar os servos a quem tinha dado o dinheiro, a fim de saber quanto tinham conseguido ganhar em seus negócios.
16 Báyḭi lɛ, nzoɓ titire ɗɛkrɛ na vi a ɓaa mii: “Mbay, lari ká mù ha̰ mì na, mì ziŋ kḭ ɓa duɔ zuɔ tul-e rɔɓay.”
16 — O primeiro se apresentou e disse: “Senhor, a sua mina rendeu dez.”
17 Lɛɛ, mbay na ɓaa ha̰ ni mii: “Ndaɗ ɓamba, leɗ peɗ kere! Munu ká mù ɗaa vu mbom ɓo tul vu feri ká ndḭi mini na, mì haŋa mù re tul ŋgɛrɛpuori ɓa duɔ ro.”
17 O senhor lhe disse: “Muito bem, servo bom! E porque você foi fiel no pouco, terá autoridade sobre dez cidades.”
18 Báyḭi lɛ, nzoɓ ndeke ɗi siɗike vi a ɓaa ha̰ ni mii: “Mbay, lari ká mù ha̰ mì na, mì ziŋ kḭ ɓa ndeɓe zuɔ tul-e.”
18 — O segundo servo veio e disse: “Senhor, a sua mina rendeu cinco.”
19 Lɛɛ, mbay na ɓaa ha̰ ni mii: “Ɓo na kara mì haŋa mù re tul ŋgɛrɛpuori ɓa ndeɓe.”
19 A este o senhor disse: “Você terá autoridade sobre cinco cidades.”
20 Lɛɛ, nzoɓ peɗ kḭ yḭ̀i a vi a ɓaa ha̰ ni mii: “Mbay, mu kɔ, lari ká mù ha̰ mì na ze ɗo key; mì kuo ɓáy vay gari luk luk mí ɗaa mṵu.
20 — Então veio outro servo, dizendo: “Senhor, aqui está a sua mina, que eu guardei embrulhada num lenço.
21 Mì ɗaa hḭɛ, ɓay ḭi lɛ, ɓo na, mù ɓa nzoɓ ká mù yḭŋ ɓamba tasiri, a mú ɗaa peɗ nda̰w rɔɔ mú ziŋ fe ya nda̰w, mù ru fe nda̰w rɔɔ mú mbṵ zuɔ tul kḭ ya nda̰w pi.”
21 Porque tive medo do senhor, que é homem rigoroso. O senhor retira o que não depositou e colhe o que não semeou.”
22 Báyḭi lɛ, mbay na ɓaa ha̰ ni mii: “Ɓo leɗ káw ká mù ndaya! Ɓáy ɓay ɓo ká mù ɓaa ká nzaa-a ku na, mì ɗáake ɓay ɓo tul-a. Mù kɔ mì ɓa nzoɓ ká mì ŋgɔŋ ɓamba tasiri, ká mí ɗaa peɗ nda̰w rɔɔ, mí ziŋ fe ká ɗi ya nda̰w, mí ru fe nda̰w rɔɔ, mí ziŋ lereke ká ɗi ya nda̰w pi.
22 Mas o senhor respondeu: “Servo mau, eu o julgarei usando as suas próprias palavras. Você sabia que eu sou homem rigoroso, que retiro o que não depositei e colho o que não semeei.
23 A munu ku waa, ɗaa mina mù ha̰ lari ɓi na ha̰ nzoɓ kḭ kpaa a ɗáake peɗ, ze síe yḭ́i ɓi lɛ, mì ziŋ mbiike zúɔ tul-e ya lɛ?”
23 Por que você não pôs o meu dinheiro no banco? E, então, na minha vinda, eu o receberia com juros.”
24 Falɛ ku báyḭi lɛ, ka ɓaa ha̰ nzoɓri ká i ɗo zaɗɛ ku na mii: “Lari ká ɗo nduo-ɛ na, ì naa í ha̰ nzoɓ taa ha̰y ká ɗǒke ɓa duɔ na.”
24 — E disse aos que estavam ali: “Tirem dele a mina e deem ao que tem as dez.”
25 [Lɛɛ, i ɓaa ha̰ ni mii: “Mbay, ɓe na ka ɗo ɓáy lari ɓa duɔ ro!”]
25 Eles ponderaram: “Senhor, ele já tem dez.”
26 Báyḭi lɛ, ka ɓaa ha ri mii: “Mì ɓaa ha rì: nzoɓ ká ɗo ɓáy fe na, Ŋgɛrɛwṵru a haŋa ni kḭ nde tul-e. Roo lɛ, nzoɓ ká ɗǒke ya na, ha̰y ká ndḭi káʼa ɗǒke na kara, kaʼa náa ɗɔɗ a pɔŋ ni.
26 Ao que o senhor respondeu: “Pois eu declaro a vocês que a todo o que tem será dado ainda mais; mas ao que não tem, até o que tem lhe será tirado.
27 A ɓay ká se tul nzoɓ tul ŋga̰ni ɓiri ká i hii ɓay haŋa mì re mbay ká tul-ri ya na, ì mgba ri i vieke ha̰ mì, a í vbere ri ká nun-i key ha̰ mi kɔ.”»
27 Mas quanto a esses meus inimigos, que não quiseram que eu reinasse sobre eles, tragam-nos aqui e os matem na minha presença.”
28 Falɛ ká Zezu ɓaa ɓay mini báyḭi lɛ, ka nda faa pol ha̰ nzoɓri ɓay séke Zuruzalɛm.
28 E, depois de dizer isto, Jesus prosseguia a sua viagem para Jerusalém.
29 Zaɗkaʼa tɔ̀ŋ ɗi ya deɓ ɓay tḭ́i puo Befaze ɓáy Betani ká ɗo ɗi ya ɓáy kuo ká riŋ-ɛ ɓa Oliviye na, ka pie leɗ nduoɓal-ɛri siɗi ha ri se pola a ɓaa ha ri mii:
29 E aconteceu que, ao aproximar-se de Betfagé e de Betânia, junto ao monte das Oliveiras, Jesus enviou dois dos seus discípulos,
30 «Ì se puo ká ɗo pol-rì ku. Zaɗka ì tḭ́i ɗi na, ì zíŋ vu maasoɓa mbḭw ká i taa ni ɗo ɗi, ká nzoɓ kaw tul-e ba mbḭw ya rɔɓay. Ì hína ni í víke ha̰ mì.
30 dizendo-lhes:
31 A zaɗka nzoɓ vbi rì mii: “Ɓay ḭi rɔɔ, ì hina ni lɛ,” lɛ, ì ɓaa ha̰ ni mii: “Ŋgɛrɛmbay ze se síeke.”»
31 Se alguém perguntar: “Por que o estão desprendendo?”, respondam assim: “Porque o Senhor precisa dele.”
32 Lɛɛ, ɓari káʼa pie ri se na, i ziŋ feri riw bele munu káʼa mbi nzi-ɛ ká ɗi ha ri na.
32 E, indo os que foram mandados, acharam tudo conforme Jesus lhes tinha dito.
33 Zaɗka i ɗo hina vu maasoɓa na munu báyḭi lɛ, bǎa gaŋkeri na vbi ri ɓay mii: «Ɓay ḭi nda̰w rɔɔ, ì hina vu maasoɓa na key lɛ?»
33 Quando eles estavam soltando o jumentinho, os donos do animal disseram: — Por que estão desprendendo o jumentinho?
34 Lɛɛ, i yḭiŋra ɓáy ɓay mii: «Ŋgɛrɛmbay ze se síeke.»
34 Eles responderam: — Porque o Senhor precisa dele.
35 Falɛ ku lɛ, i se ɓáy vu maasoɓa na ha̰ Zezu. Ro, í ɗaa maagari ɓari zuɔ tul-e í ha̰ Zezu hil a kaw ɗi.
35 Então trouxeram o jumentinho até Jesus e, pondo as suas capas sobre o animal, ajudaram Jesus a montar.
36 Zɔ́li ɓari na báyḭi lɛ, nzoɓri laɓa maagari ɓari zuɔ faa ká pol-e ɓay haŋa ni ka se tul-e a kál.
36 À medida que Jesus avançava, as pessoas estendiam as suas capas no caminho.
37 Munu káʼa ɗo ɗi ya deɓ ɓáy Zuruzalɛm ɓáy faa ká uru saa tul kuo Oliviye na báyḭi lɛ, ruɔ leɗ nduoɓal-ɛri riw bele ɗaa bawda suoriya, a í tii sa̰w písi Ŋgɛrɛwṵru ɓáy bawda kusolri ɓay tul fe saŋri riw bele ká i kɔ ɓáy nun-ri na
37 E, quando Jesus se aproximava da descida do monte das Oliveiras, toda a multidão dos discípulos começou, com muita alegria, a louvar a Deus em alta voz, por todos os milagres que tinham visto.
38 í ɓaa mii:
38 Diziam: “Bendito é o Rei que vem em nome do Senhor! Paz no céu e glória nas maiores alturas!”
39 Báyḭi lɛ, Farizi ha̰nɛri ká i ɗo sakra ruɔ nzoɓri na i ɓaa ha̰ Zezu mii: «Mbay, mu úru ziŋ leɗ nduoɓal-ari na ha ri mgba nzaa-ri.»
39 Alguns dos fariseus lhe disseram em meio à multidão: — Mestre, repreenda os seus discípulos!
40 Lɛɛ, Zezu yḭiŋra ɓáy ɓay ha ri mii: «Mì ɓaa ha rì ta-taŋ, zaɗka ɓari key na i mgba nzaa-ri lɛ, tisawri ká ɗo key kara, i gúu fe ɓeleŋ ɓeleŋ!»
40 Mas Jesus respondeu:
41 Zaɗka Zezu tɔ̀ŋ ɗi ya deɓ ɓáy Zuruzalɛm káʼa mbi nun-ɛ a kɔ puoke na báyḭi lɛ, ka rɛ-rɛw ɓay tul nzoɓkeri
41 Quando Jesus ia chegando a Jerusalém, vendo a cidade, chorou por ela,
42 a ɓaa mii: «Áa! Ɓaarì nzoɓri ká Zuruzalɛm, mì rɛ-rɛw ɓay tul-rì! Ɓa fe ká ì laa sa̰w ɓay fe káʼa máa haŋa rì kǎwke ɗɛkɛkɛ timbɛɗɛ key na zu! Roo lɛ, timbɛɗɛ key na fekeri ku na fṵmra nun-ri gbiɓli.
42 dizendo:
43 Tusuɛke lɛ, namri káʼa ví vuku na, nzoɓ tul ŋga̰ni ɓaarì tḭ́i tul-rì ɓay kiri puo ɓaarì gbuk ɗo sikɗa, a í nduo zaɗ ya̰a ya̰a
43 Pois virão dias em que os seus inimigos cercarão você de trincheiras e apertarão o cerco por todos os lados;
44 í ɓiɛ puo ɓaarì na kpukɗu kpukɗu, hulri nda̰w, ɓaarì nzoɓ puɔri nda̰w pi. I ti pɔ́ŋ tisaw hulri mbḭw kara ka̰y tul kḭ ha rì ya, ɓay ḭi lɛ, sew ká Ŋgɛrɛwṵru vi ɓay ya̰aŋa rì na, vuo law-ri ya.»
44 e vão arrasar você e matar todos os seus moradores. Não deixarão pedra sobre pedra, porque você não reconheceu o tempo em que Deus veio visitá-la.
45 Báyḭi lɛ, Zezu se ɓil mgbaŋ ká *hul ka̰ni Ŋgɛrɛwṵru ɗo ɗi a tii sa̰w níi nzoɓ ɗáɓ fe híeri ká ɗi
45 Depois, entrando no templo, Jesus começou a expulsar os que ali vendiam,
46 a ɓaa ha ri mii: «Ŋgɛrɛwṵru ɓaa ká ɓil mbeɗe ɓe mii: “Hul ɓi na a ɓá hul ɗáa nzaa ɓay kere!” Roo lɛ, ɓaarì na ì fɛrɛ ni ɓa pṵy nzoɓ riiɓari.»
46 dizendo-lhes:
47 Zezu fere fe ɓáy namri riw bele ká ɓil hul ka̰ni Ŋgɛrɛwṵru. Ŋgɛrɛnzoɓ fe poyri ɓáy *nzoɓ fére nzoɓri bol kusolri, rɔɔ ɓáy ŋgɛrɛ Ziɓri nda̰w na, i nzaa faa ɓay ika ni.
47 Diariamente, Jesus ensinava no templo. Os principais sacerdotes, os escribas e os maiorais do povo procuravam tirar-lhe a vida,
48 Roo lɛ, i kɔ faa ká ɓay zíŋke ni ya, ɓay ḭi lɛ, ruɔ nzoɓri riw bele te suku-ri kie ɓay láake ɓay ɓe.
48 mas não achavam uma forma de fazer isso, porque todo o povo, ao ouvi-lo, era cativado por ele.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 19, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.