Lucas 18
Mbeɗe sáka kuni fie (XUO) vs VC
1 Falɛ ku lɛ, Zezu mbi law ɓay key a ɓaa ha ri ɓay kǐɛke ri ɗáa nzaa ɓay kere ɓaŋguɔ, í ha̰ sùo-rì ta̰a ká ɗi ya.
1 Propôs-lhes Jesus uma parábola para mostrar que é necessário orar sempre sem jamais deixar de fazê-lo.
2 Ka ɓaa ha ri mii: «Puo mbḭw munu na, nzoɓ kúŋ sal ɓay ɗo ɗi, lɛ, ka hḭɛ Ŋgɛrɛwṵru ya nda̰w, a kɔ nzoɓ ɓa fe ya nda̰w pi.
2 Havia em certa cidade um juiz que não temia a Deus, nem respeitava pessoa alguma.
3 Lɛɛ, ká puoke ku na, má̰y síe mbḭw munu ɗo ɗi ku nda̰w, a se luo-ɛ ɓaŋguɔ kpaɗara ɓay haŋa ni ka ɗaa ɓay ɓe ɓáy zaɗɛ ha̰ ni a ɓaa mii: “Mu ndáɗa faa ɓay ɓúru nzoɓ tul ŋga̰ni ɓi na ha̰ mì.”
3 Na mesma cidade vivia também uma viúva que vinha com freqüência à sua presença para dizer-lhe: Faze-me justiça contra o meu adversário.
4 Lɛɛ, nzoɓ kúŋ sal ɓay na hii ɓay kúŋ sal ɓay ɓe na ha̰ ni ya munu munu ɓaŋguɔ kpaɗara. Ro, a ker ká ɓil law-ɛ mii: “Ɓa tusuɛ kḭ, mì hḭɛ Ŋgɛrɛwṵru ya nda̰w, mí kɔ nzoɓ ɓa fe ya nda̰w,
4 Ele, porém, por muito tempo não o quis. Por fim, refletiu consigo: Eu não temo a Deus nem respeito os homens;
5 roo lɛ, munu ká má̰y ni key na yɔklɔ mì ɓamba na, mì ndáɗa faa ɓay ɓe na ha̰ ni. Munu ya lɛ, kaʼa ví luo-i ɓaŋguɔ kpaɗara ha̰ tul-i wura wɔɓ wɔɓ gɔr hɔy.”»
5 todavia, porque esta viúva me importuna, far-lhe-ei justiça, senão ela não cessará de me molestar.
6 Falɛ ku báyḭi lɛ, Ŋgɛrɛmbay ɓaa ha̰ nzoɓri ká zaɗɛ ku mii: «Ì laa ɓay ká nzoɓ kúŋ sal ɓay ká ndaya ɓaa key na ta-taŋ!
6 Prosseguiu o Senhor: Ouvis o que diz este juiz injusto?
7 Wa̰a, Ŋgɛrɛwṵru a ɗáa mina a ndaɗa faa ɓay nzoɓ taa ɓeri ká i rɛ ha̰ ni suŋ ɓáy ɓisie na ya lɛ woo? Wa̰a, a pɔ́ŋ ha̰ falɛ ɗi lɛ?
7 Por acaso não fará Deus justiça aos seus escolhidos, que estão clamando por ele dia e noite? Porventura tardará em socorrê-los?
8 Mì ɓaa ha ri ta-taŋ: kaʼa ndáɗa faa ɓay ɓari na ɓa vaa hɔy ha ri. Ku wa̰a, zaɗka ɓi *Vu Nzoɓ mì yḭ́i mí vi tusiri key na wa̰a, mì zíŋ nzoɓri ká i kaw tul mbika law ɓari na kḭ zu lɛ?»
8 Digo-vos que em breve lhes fará justiça. Mas, quando vier o Filho do Homem, acaso achará fé sobre a terra?
9 Rɔɓay, Zezu mbi law ɓay key a ɓaa ɓay tul nzoɓri ká i kɔ sùo-ri ɓa nzoɓ fe ɗáa ɓáy zaɗɛri, a í kɔ́ke kṵ-i ɓari ɓa fe ya na.
9 Jesus lhes disse ainda esta parábola a respeito de alguns que se vangloriavam como se fossem justos, e desprezavam os outros:
10 Ka ɓaa mii: «Nzoɓri siɗi, i se ɓil *hul ka̰ni Ŋgɛrɛwṵru ɓay ɗáa nzaa ɓay kere. Nzoɓ mbini ɓa Farizi, a nzoɓ mbḭɛ laa lɛ, ɓa nzoɓ ya̰aŋa larimbuo.
10 Subiram dois homens ao templo para orar. Um era fariseu; o outro, publicano.
11 Báyḭi lɛ, Farizi na naa sùo-ɛ ŋgereŋ a ɗo siya a ɗaa nzaa ɓay kere ká ɓil law-ɛ, a kḭ́ike fe ɗáa ɓeri mii: “Ŋgɛrɛwṵru ɓi, mì ha̰ mù taambɔl, ɓay ḭi lɛ, mì ɗo munu ɓa ɓie nzoɓ ha̰wri ku ká i ɓa nzoɓ riiɓari ya nda̰w, nzoɓ ɗáa ndayari ya nda̰w, nzoɓ ɗáa nun pieri ya nda̰w, mase mì ɗo munu ɓa nzoɓ ya̰aŋa larimbuo ká ɗo key na ya nda̰w pi.
11 O fariseu, em pé, orava no seu interior desta forma: Graças te dou, ó Deus, que não sou como os demais homens: ladrões, injustos e adúlteros; nem como o publicano que está ali.
12 Ɓi na, ɓil dimasi mbḭw mbḭw riw bele na, mì saŋ sùo-i mí sṵ fe ya faa ɓal ba siɗi siɗi, a feri riw bele ká mì ziŋ na, duɔ lɛ, mì naa mbḭw ha̰ mù.”
12 Jejuo duas vezes na semana e pago o dízimo de todos os meus lucros.
13 Báyḭi lɛ, nzoɓ ya̰aŋa larimbuo na laa ro naa sùo-ɛ a ɗo ɗi ɗi huo-ɛ, a hii ɓay úra nun-ɛ ɓa siya ɓa luo Ŋgɛrɛwṵru ya, roo lɛ, ka nda law-ɛ zaɗ zaɗ a ɓǎake ɓay ha̰ Ŋgɛrɛwṵru mii: “Ŋgɛrɛwṵru ɓi, mu ha̰ law-a ka huo lɔm ká tul-i, ɓi ká mì ɓa nzoɓ feya̰a na.”»
13 O publicano, porém, mantendo-se à distância, não ousava sequer levantar os olhos ao céu, mas batia no peito, dizendo: Ó Deus, tem piedade de mim, que sou pecador!
14 Lɛɛ, Zezu ɓaa mii: «Mì ɓaa ha rì ta-taŋ: nzoɓ mbṵ́ larimbuo key na, Ŋgɛrɛwṵru naa ɓay ká tul-e ha̰ ni yḭ̀i a se puɔ ɓáy law huoke. Roo lɛ, nzoɓ taa ha̰w ká ɓa Farizi na, ɓay ɗo tul-e ɓáy, ɓay ḭi lɛ, nzoɓ ha̰a ha̰a ká ura tul-e ɓa siya lɛ, Ŋgɛrɛwṵru a mgbaka tuŋ siri, a nzoɓ ká ɗiŋ tul-e laa lɛ, kaʼa úra ɗo siya.»
14 Digo-vos: este voltou para casa justificado, e não o outro. Pois todo o que se exaltar será humilhado, e quem se humilhar será exaltado.
15 Lɛɛ, nzoɓri fa̰a leɗ tupɛŋri hɔy kara í vieke luo Zezu ɓay haŋa ni ka ɗaa nduo-ɛ ɓo tul-ri. Zaɗka leɗ nduoɓal-ɛri kɔ munu na báyḭi lɛ, i haa ri.
15 Trouxeram-lhe também criancinhas, para que ele as tocasse. Vendo isto, os discípulos as repreendiam.
16 Roo lɛ, Zezu ha ri soro ɓáy leɗ tupɛŋri na ɓa lakun-ɛ a ɓaa mii: «Ì ála leɗri ha ri vi luo-i ɓo, ì haa ri ya, ɓay ḭi lɛ, Ŋgɛrɛwṵru re mbay ká tul ɓari ká i ɗo munu ká leɗri key.
16 Jesus, porém, chamou-as e disse: Deixai vir a mim as criancinhas e não as impeçais, porque o Reino de Deus é daqueles que se parecem com elas.
17 Mì ɓaa ha rì ta-taŋ ɓa tusuɛ kḭ: nzoɓ ká ya̰a Ŋgɛrɛwṵru ɓa law-ɛ ha̰ ni re mbay ká tul-e munu ká leɗ na ya lɛ, ka ti ɗoko sakra nzoɓri ká Ŋgɛrɛwṵru re mbay ká tul-ri na ya wṵ̌m.»
17 Em verdade vos declaro: quem não receber o Reino de Deus como uma criancinha, nele não entrará.
18 Báyḭi lɛ, mbay Ziɓ mbḭw munu vbi Zezu mii: «Mbay kere, fe ḭi ze mì ɗáa nda̰w rɔɔ ɓay zǐŋke kumnun ká ɗo ɓaŋguɔ na lɛ?»
18 Um homem de posição perguntou então a Jesus: Bom Mestre, que devo fazer para possuir a vida eterna?
19 Lɛɛ, Zezu yḭ̀i a ɓaa ha̰ ni mii: «Ɓay ḭi rɔɔ, mù ɗi mì ɓa nzoɓ kere lɛ? Ŋgɛrɛwṵru kḭ huo-ɛ hɔy ze ɓa nzoɓ kere ɓo, nzoɓ kḭ mbḭw mini ká nde ni nde na, tiya.
19 Jesus respondeu-lhe: Por que me chamas bom? Ninguém é bom senão só Deus.
20 Mu kɔ, bol kusolri ká Ŋgɛrɛwṵru ha̰ nzoɓri na ɓaa mii: “Mù ti ɗáa nun pie ya, mù ti ika nzoɓ ya, mù ti ri-riiɓa ya, mù ti kúɗ ɓay zuɔ nzaa nzoɓ ya, rɔɔ mù ɗáa vu mbom ɓo tul bǎa-ka ɓáy máa-ŋa.”»
20 Conheces os mandamentos: não cometerás adultério; não matarás; não furtarás; não dirás falso testemunho; honrarás pai e mãe.
21 Báyḭi lɛ, leɗban na yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Bol kusolkeri ku na, ɓáy kuban ɓi kḭ hɔy mì ɗo tul-e riw bele tḭi vuri.»
21 Disse ele: Tudo isso tenho guardado desde a minha mocidade.
22 Falɛ ká Zezu laa ɓay ɓe na munu báyḭi lɛ, ka yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Fe mbḭw puo mù rɔɓay. Fe ɓori riw bele ká mù ɗǒke na, mu se mú vǎa fa̰a mú hie, a mú pɔ́ŋ larike mú léke nzoɓ kṵkuri. Munu nda̰w rɔɔ, mù ɗoko ɓáy feziŋa taa tusuɛkeri ká nulue ɓáy. Falɛ ro lɛ, mu yḭ̀i mú se fal-i ɓáy.»
22 A estas palavras, Jesus lhe falou: Ainda te falta uma coisa: vende tudo o que tens, dá-o aos pobres e terás um tesouro no céu; depois, vem e segue-me.
23 Zaɗka leɗban na laa ɓayke na munu báyḭi lɛ, ka siŋ tunun-ɛ mbiɗ mbiɗ, ɓay ḭi lɛ, ka ɗo ɓáy feziŋari ŋgḭi ɓamba tasiri.
23 Ouvindo isto, ele se entristeceu, pois era muito rico.
24 A zaɗka Zezu kɔ ni káʼa siŋ tunun-ɛ mbiɗ mbiɗ na báyḭi lɛ, ka ɓaa mii: «Ɗo ŋgɔŋ ɓamba ɓay haŋa nzoɓ feziŋari ɗiŋ tul-ri ha̰ Ŋgɛrɛwṵru re mbay ká tul-ri!
24 Vendo-o entristecer-se, disse Jesus: Como é difícil aos ricos entrar no Reino de Deus!
25 Ɓay haŋa zambal ka nduo luɔ zɔy a tḭi ká nun-ɛ na ɗo ŋgɔŋ ɓamba tasiri. Roo lɛ, haŋa nzoɓ feziŋa ɗiŋ tul-e ha̰ Ŋgɛrɛwṵru re mbay ká tul-e na, ɗo ŋgɔŋ ɓamba tasiri kal ɗi rɔɓay.»
25 É mais fácil passar o camelo pelo fundo duma agulha do que um rico entrar no Reino de Deus.
26 Báyḭi lɛ, ɓari ká i ɗo zaɗɛ ká í laa ɓayke na i ɓaa mii: «A munu ku waa, nzoɓ ve ze a máa ɓay zíŋ pam na ɓáy lɛ?»
26 Perguntaram os ouvintes: Quem então poderá salvar-se?
27 Lɛɛ, Zezu yḭiŋra ɓáy ɓay mii: «Fe ká nzoɓri maa ɗáa ya na, Ŋgɛrɛwṵru maa ɗáa.»
27 Respondeu Jesus: O que é impossível aos homens é possível a Deus.
28 Báyḭi lɛ, Piyɛr ɓaa ha̰ Zezu mii: «Mu kɔ, ɓuru na ɓuru pɔŋ fe ɓururi riw bele ká ɓuru ɗǒke na ɓay séke fal-a.»
28 Pedro então disse: Vê, nós abandonamos tudo e te seguimos.
29 Lɛɛ, Zezu ɓaa ha ri mii: «Mì ɓaa ha rì ta-taŋ ɓa tusuɛ kḭ: nzoɓ ká pɔŋ hul ɓe, mase má̰y ɓe, mase yṵ-ɛri, mase nzoɓ mbóŋ niri, mase vi-eri ɓay tul réke mbay Ŋgɛrɛwṵru na lɛ,
29 Jesus respondeu: Em verdade vos declaro: ninguém há que tenha abandonado, por amor do Reino de Deus, sua casa, sua mulher, seus irmãos, seus pais ou seus filhos,
30 Ŋgɛrɛwṵru a haŋa ni fe kḭri ŋgḭi ɓamba ká ɓil sew ká náa káwri ɗi timbɛɗɛ key, rɔɔ ká ɓil sew káʼa ví vuku na, kaʼa haŋa ni kumnun ká ɗo ɓaŋguɔ na.»
30 que não receba muito mais neste mundo e no mundo vindouro a vida eterna.
31 Falɛ ku báyḭi lɛ, Zezu fa̰a leɗ nduoɓal-ɛri ká duɔ falɛ siɗi na ha ri ɗo fi mbḭw ɓoɗ, a ɓaa ɓay ha ri mii: «Ì laa key, náa séri ɓa Zuruzalɛm na ro vǎy. Ká zaɗɛ ku na, ɓayri riw bele ká *nzoɓ ya̰aŋa ɓayri saa nzaa Ŋgɛrɛwṵru ɗaa ɗo ɓil mbeɗe ká se tul-i ɓi *Vu Nzoɓ na, a ɗoko ɓáy zaɗɛ.
31 Em seguida, Jesus tomou à parte os Doze e disse-lhes: Eis que subimos a Jerusalém. Tudo o que foi escrito pelos profetas a respeito do Filho do Homem será cumprido.
32 I pɔ́ŋ mì ɓo nduo nzoɓri ká i tuu Ŋgɛrɛwṵru ya. Ɓari na i síɛ mì í raɗ mì, a í sa̰-sa̰mi zuɔ nun-i.
32 Ele será entregue aos pagãos. Hão de escarnecer dele, ultrajá-lo, desprezá-lo;
33 I ndáka mì ɓáy ndoy dɔŋ a í i mì. Ndeke ɗi nam sayke lɛ, mì tḭ́i saa luɔ huɗ.»
33 bater-lhe-ão com varas e o farão morrer; e ao terceiro dia ressurgirá.
34 Roo lɛ, ɓay ká Zezu ɓaa na, leɗ nduoɓal-ɛri laa taŋ ya mgbaŋ. Sa̰w ɓayke ku na mṵu ri mṵu ha ri kɔ fe káʼa ɓaa ɓayke na ya.
34 Mas eles nada disto compreendiam, e estas palavras eram-lhes um enigma cujo sentido não podiam entender.
35 Zaɗka Zezu se a ɗo ɗi ya deɓ ɓáy puo ká Zeriko na báyḭi lɛ, ra̰w mbḭw munu kaw lafaa a gɔŋ fe.
35 Ao aproximar-se Jesus de Jericó, estava um cego sentado à beira do caminho, pedindo esmolas.
36 Zaɗkaʼa laa gire ɓal nzoɓri ká mgba riɓ riɓ ká i kal faa na báyḭi lɛ, ka vbi ɓay mii: «Sa̰w seɗ ɓaarì key na wa̰a, ɓa ḭi kḭ zu maalɛ?»
36 Ouvindo o ruído da multidão que passava, perguntou o que havia.
37 Lɛɛ, i ɓaa ha̰ ni mii: «Zezu ká Nazarɛɗ na ze kal faa key vǎy.»
37 Responderam-lhe: É Jesus de Nazaré, que passa.
38 Zaɗkaʼa laa ɓayke na munu báyḭi lɛ, ka guu fe ɓeleŋ mii: «Zezu, *vu bulu Daviɗ, kóɗ ŋguɔ hɔy mu kɔ nun síe ɓi!»
38 Ele então exclamou: Jesus, filho de Davi, tem piedade de mim!
39 Lɛɛ, nzoɓri ká i se pola na, i uru ziŋ ni ɓay haŋa ni ka pɔ́ŋ nzi-ɛ. Roo lɛ, ka guu fe mgba mgba ɓa pola pola rɔɓay mii: «Vu bulu *Daviɗ, kóɗ ŋguɔ hɔy mu kɔ nun síe ɓi!»
39 Os que vinham na frente repreendiam-no rudemente para que se calasse. Mas ele gritava ainda mais forte: Filho de Davi, tem piedade de mim!
40 Báyḭi lɛ, Zezu sìi ɓal-ɛ zik a ɗo a mbi nzi-ɛ ɓay haŋa ri mgba ni í vieke ha̰ ni. Zaɗka ra̰w na soro a vi lakun Zezu na báyḭi lɛ, Zezu vbi ni mii:
40 Jesus parou e mandou que lho trouxessem. Chegando ele perto, perguntou-lhe:
41 «Fe ḭi ze mù hii ɓay haŋa mì ɗaa ha̰ mù lɛ?» Lɛɛ, ra̰w na yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Mbay, mu ɗaa ha̰ mì kɔ-kɔ́m ɓa kḭ rɔɓay.»
41 Que queres que te faça? Respondeu ele: Senhor, que eu veja.
42 Lɛɛ, Zezu yḭ̀i a ɓaa ha̰ ni mii: «Mu kɔ-kɔ́m ɓa kḭ. Law-a ká mù ɗaa ɓo tul-i na vaa mù ro.»
42 Jesus lhe disse: Vê! Tua fé te salvou.
43 Báyḭi lɛ, ká zaɗɛ ku hɔy ka kɔ-kɔ́m a se fal Zezu na a pisi Ŋgɛrɛwṵru. Ruɔ nzoɓri riw bele ká i kɔ feke na, i pisi Ŋgɛrɛwṵru nda̰w.
43 E imediatamente ficou vendo e seguia a Jesus, glorificando a Deus. Presenciando isto, todo o povo deu glória a Deus.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 18, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.