Lucas 16
Mbeɗe sáka kuni fie (XUO) vs NVT
1 Zezu ɓaa ha̰ leɗ nduoɓal-ɛri mii: «Nzoɓ mbḭw munu ɓa nzoɓ feziŋa, lɛ, ka ɗo ɓáy nzoɓ kɔ́rɔ fe. Báyḭi lɛ, i ví ɓaa ha̰ ni mii, nzoɓ kɔ́rɔ fe ɓe na ɓiɛ feziŋa ɓeri ɓamba.
1 Jesus contou a seguinte história a seus discípulos: “Um homem rico tinha um administrador que cuidava de seus negócios. Certo dia, foram-lhe contar que esse administrador estava desperdiçando seu dinheiro.
2 Lɛɛ, nzoɓ feziŋa na ɗi ni a ɓaa ha̰ ni mii: “Ɓay ḭi ze, mì laa se tul-a ya̰a ya̰a mini key lɛ? Mu kḭi fal fe ɓiri ká mì pɔŋ zuɔ nduo-ɔ na ha̰ mì kɔ, ɓay ḭi lɛ, ɓo na, mù máa ɓay kɔ́rɔ fe ɓiri na mbǎa ro.”
2 Então mandou chamá-lo e disse: ‘O que é isso que ouço a seu respeito? Preste contas de sua administração, pois não pode mais permanecer nesse cargo’.
3 «Báyḭi lɛ, nzoɓ kɔ́rɔ fe na yḭ̀i a ker ɓay ká ɓil law-ɛ a ɓaa mii: “Gaŋ tul-i a náa mì ká ɓil peɗ ɓi key na wa̰a, mì ɗáa mina ɓáy sùo-i ro zey lɛ? Peɗ pay na mì kɔ faake ya, ze gɔ́ŋ fe kara a ɓá sahoy ɓi ɓamba tasiri nda̰w.”
3 “O administrador pensou consigo: ‘E agora? Meu patrão vai me demitir. Não tenho força para trabalhar no campo, e sou orgulhoso demais para mendigar.
4 Ka ker kpṵru a ɗaa “O-oo! Mì kɔ fe ká mì ɗáa ro! Zaɗka mì ti ɓil peɗ ɓi na mbǎa lɛ, fe ɗáa kere ɓiri ká mì ɗáa ziŋ nzoɓri na nda̰w rɔɔ, i mgbáke mì ɓa sùo-ri ɓáy.”
4 Já sei como garantir que as pessoas me recebam em suas casas quando eu for despedido!’.
5 «Báyḭi lɛ, ka ɗi nzoɓri riw bele ká mbɔl gaŋ ɓe ɗo tul-ri na ha ri vi fal kḭ fal kḭ a ɓaa ɓay ziŋ ri. Ka vbi nzoɓ ká vi titire ɗɛkrɛ na mii: “Ɓo na, mbɔl ká ɗo tul-a ɓay haŋa mù puo gaŋ ɓi na wa̰a, ɓa mina lɛ?”
5 “Então ele convocou todos que deviam dinheiro a seu patrão. Perguntou ao primeiro: ‘Quanto você deve a meu patrão?’.
6 Ka yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: “Mì púo ni guma num ɓa isɔɗ sɔɗ duɔ zaɗ niŋ (4.000).” Báyḭi lɛ, nzoɓ kɔ́rɔ fe na yḭ̀i a ɓaa ha̰ ni mii: “Mbeɗe mbɔl ɓo na ze ɗo key. Káw siri ɓa vaa mú bumra, a mú ɗaa ɓa isɔɗ sɔɗ duɔ zaɗ siɗi (2.000) ka ɗo ɗi.”
6 O homem respondeu: ‘Devo cem tonéis de azeite’. Então o administrador lhe disse: ‘Pegue depressa sua conta e mude-a para cinquenta tonéis’.
7 «Falɛ ku lɛ, ka vbi nzoɓ ndeke ɗi siɗike na mii: “Ɓo na, mbɔl ɓo ɓa mina ze ɓay haŋa mù puo lɛ?” Lɛɛ, ka ɓaa ha̰ ni mii: “Mì púo ni ɓɔl naŋ isɔɗ siɗi ɓáy síŋ ndeɓe (250).” Lɛɛ, nzoɓ kɔ́rɔ fe na ɓaa ha̰ ni mii: “Mbeɗe mbɔl ɓo na ze ɗo key. Mu ɗaa ɓa isɔɗ siɗi (200) ka ɗo ɗi.”
7 “‘E quanto você deve a meu patrão?’, perguntou ao segundo. “Devo cem cestos grandes de trigo’, respondeu ele. E o administrador disse: ‘Tome sua conta e mude-a para oitenta cestos’.
8 «Nzoɓ kɔ́rɔ fe ká fe ɗáa ɓe rɔɗ rɔɗ na, zaɗka gaŋ tul-e kɔ nzɛm káʼa nzɛ munu na báyḭi lɛ, ɓe kḭ sùo-ɛ ka pisi ni. Tusuɛke lɛ, nzoɓ tusiriri key na i nzɛ ká tul fe ɓari ká tusiri key na mba leɗ zaɗ taŋari ká i ker ɓay ká se tul puoruo ɓari ká nulue.»
8 “O patrão elogiou o administrador desonesto por sua astúcia. E é verdade que os filhos deste mundo são mais astutos ao lidar com o mundo ao redor que os filhos da luz.
9 Báyḭi lɛ, Zezu ɓaa ha ri mii: «Ɓi hɔy kara, mì ɓaa ha rì ta-taŋ: feziŋa ha̰yri ká tusiri key ká ɗo ɓáy zaɗɛ ya na, ì fa̰a í mgbáke buɔ ɓay haŋa ɓo, zaɗka fekeri ti nduo-rì mbǎa lɛ, i mgbaka rì ha rì kaw zaɗ káw kere ká ɗo ɓaŋguɔ kpaɗara na ɓáy.
9 Esta é a lição: usem a riqueza deste mundo para fazer amigos. Assim, quando suas posses se extinguirem, eles os receberão num lar eterno.
10 Nzoɓ ká ɗaa vu mbom ɓo tul feri ká ndḭi na, a ɗáa vu mbom ɓo tul bawda feri nda̰w pi. A nzoɓ ká ɗaa vu mbom ɓo tul fe taa ndḭi ndḭi ya na, ka ti ɗáa vu mbom ɓo tul bawda feri ya nda̰w pi.
10 “Se forem fiéis nas pequenas coisas, também o serão nas grandes. Mas, se forem desonestos nas pequenas coisas, também o serão nas maiores.
11 Ku waa, zaɗka ì ɗaa vu mbom ɓo tul feziŋa ká tusiri key ká ɗo nduo-rì ku ya waa, nzoɓ ve rɔɔ a haŋa rì feziŋa taa tusuɛ na ha rì kɔrɔ lɛ?
11 E, se vocês não são confiáveis ao lidar com a riqueza injusta deste mundo, quem lhes confiará a verdadeira riqueza?
12 A zaɗka ì ɗaa vu mbom ɓo tul feziŋa nzoɓ kḭ ká ɗo nduo-rì ku ya waa, nzoɓ ve kḭ rɔɔ a haŋa rì fe taa ha̰y ká ɗo ɓay tul-rì kḭ sùo-rì lɛ?
12 E, se não são fiéis com os bens dos outros, por que alguém lhes confiaria o que é de vocês?
13 Leɗ káw mbḭw maa ɓay ɗáa peɗ ha̰ bǎa gaŋ ɓeri siɗi ya, ɓay ḭi lɛ, a ḭ́m nzoɓ mbḭwke, a hii nzoɓ siɗike, mase a zúɔ ziŋ nzoɓ ni, a tuŋ ɓay nzoɓ nu. Ì maa ɓay séke fal Ŋgɛrɛwṵru nda̰w, rɔɔ fal feziŋari ká tusiri key nda̰w buruk siɗi bele ya.»
13 “Ninguém pode servir a dois senhores, pois odiará um e amará o outro; será dedicado a um e desprezará o outro. Vocês não podem servir a Deus e ao dinheiro”.
14 *Fariziri ká i ɗo zaɗɛ ká í laa ɓayri ká Zezu ɓaa riw bele na, i siɛ ni siɛ hɔy, ɓay ḭi lɛ, i ɓa nzoɓ taka kɔn lariri.
14 Os fariseus, que tinham grande amor ao dinheiro, ouviam isso tudo e zombavam de Jesus.
15 Lɛɛ, Zezu ɓaa ha ri mii: «Ɓaarì na, ì hii ɓay ɗáa sùo-rì ɓa nzoɓ fe ɗáa ɓáy zaɗɛri ká nun nzoɓri, roo lɛ, Ŋgɛrɛwṵru na kɔ fe ká ɓil law-rì. Feri ká nzoɓri kɔ ɓa bawda fe na, Ŋgɛrɛwṵru kɔ ɓa fe ḭ̌m ká nun-ɛ.
15 Então ele disse: “Vocês gostam de parecer justos em público, mas Deus conhece o seu coração. Aquilo que este mundo valoriza é detestável aos olhos de Deus.
16 «Sew ká nzoɓri hḭɛ *bol kusol ká *Moyze ɗaa ɓáy mbeɗeri ká *nzoɓ ya̰aŋa ɓayri saa nzaa Ŋgɛrɛwṵru ɗaa nda̰w na, ɗo kpṵru mgba sewke taa Za̰a Batis. Tii sa̰wke ɓáy sewke taa Za̰a Batis na, i ka-káa Ɓay Kere ká se tul réke mbay Ŋgɛrɛwṵru ká tul nzoɓri. Nzoɓri riw bele i nzaa faa kpṵru í nduo í se ɗi.
16 “Até a chegada de João, a lei de Moisés e a mensagem dos profetas eram seus guias. Agora, porém, as boas-novas do reino de Deus estão sendo anunciadas, e todos estão ansiosos para entrar.
17 Ɓay haŋa tumbam ɓáy tusiri kal na ŋgɔŋ ɓamba na kḭ, roo lɛ, ɓay haŋa vu fe ká ndḭi ká i vbie ɗo ɓil bol kusolke ká kal na ŋgɔŋ kal tul-e rɔɓay.
17 É mais fácil o céu e a terra desaparecerem que ser anulado até o menor traço da lei de Deus.
18 «Wa̰ra nzoɓ ha̰a ha̰a ká nii má̰y ɓe a ya̰a má̰y kḭ na, wa̰rake ku na ɗaa nun pie. A nzoɓ ká ya̰a má̰y ká wa̰ra nii ni na, ka ɗaa nun pie nda̰w.»
18 “Assim, o homem que se divorcia de sua esposa e se casa com outra mulher comete adultério. E o homem que se casa com uma mulher divorciada também comete adultério”.
19 «Nzoɓ mbḭw munu ɓa nzoɓ feziŋa, a nduo gari lari ká ndṵy mgbilik mgbilik a ndaɗ ɓamba ɗo sùo-ɛ, a kaw ɓil ndaɗi ɓáy nam nam.
19 Jesus disse: “Havia um homem rico que se vestia de púrpura e linho fino e vivia sempre cercado de luxos.
20 Lɛɛ, nzoɓ mbḭw munu ká ɓa nzoɓ kṵku, riŋ-ɛ ɓa Lazar sùo-ɛ te nṵɔ gbǒr gbǒr riw bele na, ka naa faa hul nzoɓ feziŋa na.
20 À sua porta ficava um mendigo coberto de feridas chamado Lázaro.
21 Ka rɛ sùo-ɛ ɓay dám bum ŋgaw ká ga̰y saa tutakra nzoɓ feziŋa siya zuɔ siri na ɓay réke ha̰ ɓil-e ka mbaa. A lɛ, váyri kara i vi sɛl nṵɔkeri ká ɗo sùo-ɛ na.
21 Ele ansiava comer o que caía da mesa do homem rico, e os cachorros vinham lamber suas feridas abertas.
22 «Báyḭi lɛ, nzoɓ kṵku na ví hu. Lɛɛ, leɗ nzaapeɗ Ŋgɛrɛwṵruri ká nulue i ví sùu pa̰ra nun sùo-ɛ na, í vǎa ha̰ ni kaw zaɗ káw kere ká lakun *Abaraham ká nulue. Falɛ lɛ, nzoɓ feziŋa na ví hu nda̰w, ha̰ nzoɓri mbi ni í vǎa voro ni.
22 “Por fim, o mendigo morreu, e os anjos o levaram para junto de Abraão. O rico também morreu e foi sepultado,
23 Báyḭi lɛ, nzoɓ feziŋa na kaw zaɗ kɔ́kɔ sɛkɛ fe ká zaɗ baw a ura nun-ɛ ɓa siya a kɔ-kɔ́m ɗi ɗi mak, lɛ, ka kɔ Abaraham ɓáy Lazar ká i kaw lakun kḭ.
23 e foi para o lugar dos mortos. Ali, em tormento, ele viu Abraão de longe, com Lázaro ao seu lado.
24 Ro, a rɛ ɓeleŋ a ɓaa mii: “Bǎa Abaraham, kóɗ ŋguɔ hɔy, mu kɔ nun síe ɓi! Mu pie Lazar ha̰ ni ka ɗaa vu nduo-ɛ nduo mbii, a tɔ́ɗɔ ɓo kusol-i ká huɔ kurum kurum key ha̰ ni ka huo lɔm ha̰ mì, ɓay ḭi lɛ, mì kɔ sɛkɛ fe ŋgḭi ɓamba tasiri ká ɓil huu na key.”
24 “O rico gritou: ‘Pai Abraão, tenha compaixão de mim! Mande Lázaro aqui para que molhe a ponta do dedo em água e refresque minha língua. Estou em agonia nestas chamas!’.
25 «Báyḭi lɛ, Abaraham yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: “Vu-i! Mu kér se tul káw ɓo ká ɓil ndaɗi ɓáy káw ɓáy kumnun ɓo ká tusiri kɔɓ rɔɓay na mú kɔ. A Lazar na laa lɛ, kaw ɓil sɛkɛ feri ŋgḭi ɓamba. Timbɛɗɛ key na, law-ɛ huo ni ká zaɗ ni key, a pɔŋ mù ɓo laa ro ze, mù kaw ɓil sɛkɛ fe ku.
25 “Abraão, porém, respondeu: ‘Filho, lembre-se de que durante a vida você teve tudo que queria e Lázaro não teve coisa alguma. Agora, ele está aqui sendo consolado, e você está em agonia.
26 Rɔɓay, mu kɔ bawda luɔ ká gbṵke tiya ɗo sakra naari. Ze, nzoɓri ká i hii ɓay úru saa luo ɓuru key, í se luo-rì lew na, faa tiya. Ɓari ká i hii ɓay úru saa luo-rì lew, a í vi luo ɓuru líe key na kara faa tiya nda̰w.”
26 Além do mais, há entre nós um grande abismo. Ninguém daqui pode atravessar para o seu lado, e ninguém daí pode atravessar para o nosso’.
27 Ɓe nu ku ro, nzoɓ feziŋa na yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: “Bǎa Abaraham, munu zu lɛ, kóɗ ŋguɔ hɔy, mì ɗaa síe ká pol-a ɓay haŋa mù pie Lazar ha̰ ni ka se ɓil puo bǎa,
27 “Então o rico disse: ‘Por favor, Pai Abraão, pelo menos mande Lázaro à casa de meu pai,
28 ɓay ḭi lɛ, yṵ-iri, tul-ri ndeɓe i kaw ɗi ku. Ka se ɓo a vǎa ɓaa taŋa sa̰w feri ká tḭi tul-i key na ɓay haŋa ɓari na kara i vi zaɗ kɔ́kɔ sɛkɛ fe key na ya.”
28 pois tenho cinco irmãos e quero avisá-los para que não terminem neste lugar de tormento’.
29 «Lɛɛ, Abaraham yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: “Yṵ-ɔri na, mbeɗe ká *Moyze ɗaa ɓáy taa *nzoɓ ya̰aŋa ɓayri saa nzaa Ŋgɛrɛwṵru kara ɗo nduo-ri ɗi ku. Ndaɗ ɓay haŋa ri laa ɓay ɓari.”
29 “‘Moisés e os profetas já os avisaram’, respondeu Abraão. ‘Seus irmãos podem ouvir o que eles disseram.’
30 Báyḭi lɛ, nzoɓ feziŋa na ɓaa mii: “Úwaa, bǎa Abaraham, i ti ya̰aŋa ɓayke ya. Roo lɛ, zaɗka nzoɓ tḭi saa sakra nzoɓ huɗeri a se luo-ri lɛ, i súo kér ɓay ɓari ká tul fe ɗáa ɓari!”
30 “Então o rico disse: ‘Não, Pai Abraão! Mas, se alguém dentre os mortos lhes fosse enviado, eles se arrependeriam!’.
31 Lɛɛ, Abaraham ɓaa ha̰ ni mii: “Zaɗka i laa ɓay Moyze ɓáy taa nzoɓ ya̰aŋa ɓayri saa nzaa Ŋgɛrɛwṵru ká i ɗaa ɗo mbeɗe na ku ya lɛ, nzoɓ tḭi saa sakra nzoɓ huɗeri hɔy a vǎa ɓaa ha ri kara, i ti ya̰aŋa ɓayke ya.”»
31 “Abraão, porém, disse: ‘Se eles não ouvem Moisés e os profetas, não se convencerão, mesmo que alguém ressuscite dos mortos’”.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 16, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.