Lucas 14

Mbeɗe sáka kuni fie (XUO) vs BKJ

Sair da comparação
1 Nam mbḭw ká ɓa *nam mgbaka ta̰ram Ziɓri na, Zezu se luo mbay *Fariziri mbḭw munu káʼa ɗi ni ɓay haŋa ni sṵ fe. Lɛɛ, ɓari ká i kaw zaɗɛ na i ŋga̰a Zezu zii ɓay kɔ́kɔ.
1 E aconteceu que, entrando ele na casa de um dos principais fariseus para comer pão no dia do shabat, eles o estavam observando.
2 Báyḭi lɛ, nzoɓ mbḭw munu ká fe nduo ni na tḭi a ɗo pol Zezu.
2 E eis que estava ali diante dele um certo homem hidrópico.
3 Lɛɛ, Zezu mbi ɓay a vbi *nzoɓ fére nzoɓri bol kusolri ɓáy Fariziri mii: «Ɓáy faa *bol kusol naari na, vaa nzoɓ suosɛrɛm ká ɓil nam mgbaka ta̰ram na, ndaɗ ɓay ɗáa mase ndaɗ ɓay ɗáa ya lɛ?»
3 E Jesus, respondendo, falou aos doutores da lei e aos fariseus, dizendo: É lícito curar no dia do shabat?
4 Báyḭi lɛ, i ɗo tul kḭ silili. Lɛɛ, Zezu mgba nzoɓ suosɛrɛm na a vaa ni, rɔɔ a pɔŋ faa ha̰ ni zɔl.
4 E eles calaram-se. E tomando-o, ele o curou e o deixou ir;
5 Falɛ ku lɛ, ka ɓaa ha ri mii: «Ká sakra ɓaarì key na wa̰a, nzoɓ ve ze, vi-e mase nday ɓe lie ɓo luɔ mbii ká síe nam mgbaka ta̰ram lɛ, kaʼa séke ɓa vaa ɓay vǎa kúɔ ni tḭi kɛlɛ ya lɛ?»
5 e perguntou-lhes, dizendo: Qual será de vós que, tendo um jumento ou boi que caindo em um poço, não o retira imediatamente no dia do shabat?
6 Lɛɛ, i kɔ faa yḭiŋra ɓáy ɓay ɗo tul ɓay key na ha̰ ni ya.
6 E, novamente, eles não puderam lhe responder acerca dessas coisas.
7 Zezu kɔ faa ká nzoɓri ká i ɗi ri ɗiw fe sṵm na, i nzǎarake zaɗ káw kereri ɓay káw ɗi ká pol nzoɓ ha̰wri. Báyḭi lɛ, ka mbi law ɓay key na a ɓaa ha ri mii:
7 E ele propôs aos convidados uma parábola, reparando como eles escolhiam os principais lugares, dizendo-lhes:
8 «Zaɗka i ɗí mù ɓay haŋa mù se mú vǎa sṵ fe ká zaɗ ya̰aŋa kḭ na lɛ, mu mgba zaɗ káw kere ká ɗo pola mú káw ɗi ya rɔɓay, ɓay ḭi lɛ, kɔ ya lɛ, sakra nzoɓri ká i ɗi ri ɓay haŋa ri sṵ fe na, nzoɓ ha̰nɛ ká ɗi ku a kál tul-a ɗo ɗi.
8 Quando tu fores convidado por algum homem para as bodas, não te assentes no primeiro lugar, para que não aconteça que esteja convidado um homem mais honrado do que tu,
9 Zaɗka mù mgba zaɗ káw kere mú kaw ɗi pola, rɔɔ nzoɓ ká ɗi rì ɗiw sṵm na ví ɓáa ha̰ mù mii: “Mu pɔ́ŋ zaɗ káw key na ha̰ nzoɓ ni,” lɛ, mù úru ɓáy sahoy ɗeŋ ɗeŋ, mú vǎa kaw ɔ́rɔ fal ká mgbaɗa.
9 e, vindo o que convidou a ti e a ele, te diga: Dá o lugar a este homem; e então com vergonha, tenhas de tomar um lugar inferior.
10 Ze, ndaɗ ɓay ɗáa munu ya. Zaɗka i ɗí mù ɓay haŋa mù vǎa sṵ fe, rɔɔ mù se ɗi lɛ, mu vǎa mgba zaɗ káw ká ɔ́rɔke mgbaɗa ká fal, mú káw ɗi, ɓay haŋa ɓo zaɗka nzoɓ ɗika mù na vi lɛ, ka ɓaa ha̰ mù mii: “Mbá̰a, mu sóro ɓa pola ɓa zaɗ káw kere key.” Ɓe munu nda̰w rɔɔ, a ɓá fe riŋ ɗika ɓo ká nun nzoɓri riw bele ká i kaw nzaa fe sṵm ziŋ mù na ɓáy.
10 Mas, quando fores convidado, vai e assenta-te no lugar inferior, para que, quando vier o que te convidou, ele possa te dizer: Amigo, sobe para cá. Então, terás honra diante dos que estiverem assentados contigo na mesa.
11 Tusuɛke lɛ, nzoɓ ha̰a ha̰a ká ura tul-e ɓa siya na, Ŋgɛrɛwṵru a mgbaka ɗiŋ ɓa siri. A nzoɓ ká ɗiŋ tul-e ɓa siri laa lɛ, kaʼa úru ɗo siya.»
11 Porque, qualquer que se exaltar a si mesmo, será humilhado, e aquele que se humilhar a si mesmo, será exaltado.
12 Falɛ ku lɛ, Zezu ɓaa ha̰ nzoɓ káʼa ɗi ni ɗiw sṵm na a ɓaa mii: «Zaɗka mù leke fe sṵm, mú ɗi nzoɓ ɓa ɓisie mase tilaw lɛ, mu ɗi nzoɓ buɔ-ɔri ya nda̰w, yṵ-ɔri ya nda̰w, nzoɓ ini ɓori ya nda̰w, mase nzoɓri ká i ɓa nzoɓ feziŋa ká tul kpaŋ ɓo ya nda̰w, ká kɔ ya lɛ, i ɗika mù ɗiw suo bole taa ɓo ká i sṵ na.
12 E ele disse também ao que o havia convidado: Quando deres um jantar ou uma ceia, não chames os teus amigos, nem os teus irmãos, nem os teus parentes, nem os teus vizinhos ricos, para que não aconteça que eles também te tornem a convidar, e te seja recompensado.
13 Roo lɛ, zaɗka mù leke fe sṵm ruɔ na, ndaɗ ɓay haŋa mù ɗi nzoɓ kṵkuri nda̰w, nzoɓri ká sùo-ri hu wǔɔ nda̰w, nzoɓ kpɛɗɛri nda̰w, rɔɔ nzoɓ ra̰wri nda̰w pi.
13 Mas, quando tu deres um banquete, chama os pobres, aleijados, mancos e cegos;
14 Zaɗka mù ɗaa munu lɛ, mù ɗoko ɓáy suoriya. Ze i maa ɓay púo mù feri na suo bole taa ɓo na ku ya hɔy kara, síeke ká nzoɓ fe ɗáa ɓáy zaɗɛri ká nun Ŋgɛrɛwṵru i tḭ́i saa luɔ huɗ na, Ŋgɛrɛwṵru a púo mù mbɔlke ɓáy.»
14 e tu serás abençoado; porque eles não podem te recompensar; pois tu serás recompensado na ressurreição dos justos.
15 Zaɗka i kaw nzaa fe sṵm ruɔ na, nzoɓ mbḭw munu ká sakra ɓari ká laa ɓay ká Zezu ɓaa na báyḭi lɛ, ka ɓaa ha̰ ni mii: «Suoriya a ɓá taa nzoɓ káʼa káw nzaa fe sṵm ká ɓil *puoruo Ŋgɛrɛwṵru.»
15 E, ao ouvir estas coisas, um dos que estavam assentados com ele à mesa, disse-lhe: Abençoado é o que comer pão no reino de Deus.
16 Ro, Zezu mbi law ɓay mbḭw a ɓaa ha̰ ni mii: «Nzoɓ mbḭw munu ɗi nzoɓri ŋgḭi ɓamba tasiri, a leke fe sṵm ŋgḭ-ŋgḭi ɓay haŋa ri.
16 Então, ele lhe disse: Certo homem fez uma grande ceia e convidou a muitos;
17 Zaɗka sa̰w síe sṵŋa fe na maa báyḭi lɛ, ka pie leɗ káw ɓe ha̰ ni vǎa ɓaa ha̰ nzoɓri káʼa ɗi ri na mii, “Ì vi ro, ɓay ḭi lɛ, fe sṵm na i leke ɔ bele ro.”
17 e enviou seu servo, na hora da ceia, para dizer aos convidados: Vinde, pois todas as coisas estão preparadas.
18 Báyḭi lɛ, ɓari riw bele ku na, i ɓaa ɓay tɔŋ fal kḭ fal kḭ í tii sa̰w ɓáa ɓay ɓay náake sùo-ri. Nzoɓ mbḭwke na ɓaa ha̰ leɗ káw na mii: “Mì hie wáa mbḭw, ze ndaɗ ɓay haŋa mì se mí vǎa kɔ. Mì koɗ mù, mu se mú ɓaa ha̰ bǎa káw ɓo na, ka ha̰ law-ɛ ka huo lɔm ká tul-i.”
18 E todos em consenso começaram a dar desculpas. O primeiro disse-lhe: Eu comprei um pedaço de terra, e preciso ir vê-lo; peço-te que me desculpes.
19 Nzoɓ kḭ yḭ̀i a ɓaa ha̰ ni rɔɓay mii: “Mì hie ndayri ɓa duɔ, ze mì séke ɓay vǎa líe ri ɓay kɔ́kɔ. Mì koɗ mù, mu se mú ɓaa ha̰ bǎa káw ɓo na, ka ha̰ law-ɛ ka huo lɔm ká tul-i.”
19 E outro disse: Eu comprei cinco juntas de bois, e vou examiná-las; peço-te que me desculpe.
20 Nzoɓ kḭ rɔɓay yḭ̀i a ɓaa ha̰ ni mii: “Mì ya̰a má̰y timbɛɗɛ key rɔɓay. Sa̰wke ze mì maa ɓay séke ya.”
20 E outro disse: Casei-me e, portanto, não posso ir.
21 Báyḭi lɛ, leɗ káw na yḭ̀i a vǎa ɓaa ɓaykeri ha̰ bǎa káw ɓe. Lɛɛ, law-ɛ fa̰a ni puu-u a ɓaa ha̰ leɗ káw ɓe na mii: “Mu se ɓa vaa ɓa faa buori ku ɓáy faa ha̰yri ká woro zaɗ ká ɓil puɔ na key ɓo, mú fa̰a nzoɓ kṵkuri nda̰w, nzoɓri ká sùo-ri hu wǔɔ nda̰w, nzoɓ ra̰wri nda̰w, rɔɔ nzoɓ kpɛɗɛri nda̰w ɓo, mú ha ri vi ziŋ mù mbḭw hɔy.”
21 E, vindo aquele servo, anunciou essas coisas ao seu senhor. Então, o dono da casa, irritado, disse ao seu servo: Sai depressa pelas ruas e becos da cidade e traze aqui os pobres, e os aleijados, e os coxos, e os cegos.
22 Falɛ ku ndḭi lɛ, leɗ káw na ví ɓaa ɓayke ha̰ ni mii: “Mbay, feri ká mù mbi nzaa-a ká ɗi ha̰ mì na, mì ɗaa ro, roo lɛ, zaɗ tɔ̀ŋ kɔɓ rɔɓay.”
22 E disse o servo: Senhor, está feito como tu ordenaste, e ainda há lugar.
23 Báyḭi lɛ, bǎa káw ɓe na ɓaa ha̰ ni mii: “Mu tḭi mú se ɓáy bufaari ká ɓoɗ ɓoɗ ɓáy bufaa wáari ku ɓo, mú haa nzoɓri riw bele ká mù ziŋ ri na ha ri vi í nduo ɓil hule key ɓo, ha̰ ɓil hul ɓi ka mbaa ɓa nzoɓri mɛr mɛr.
23 E disse o senhor ao servo: Sai pelas estradas e sendas, e obriga-os a entrar, para que a minha casa possa estar cheia.
24 Mì ɓaa ha rì ta-taŋ: nzoɓri riw bele ká mì ɗi ri ɗiw sṵm pola na, nzoɓ mbḭw mini ká sakra ɓari na ti mbika sṵmke na nda nzi-ɛ kpǎy ya.”»
24 Porque eu vos digo: Que nenhum daqueles homens que foram convidados provará a minha ceia.
25 Ruɔ nzoɓri ŋgḭi ɓamba tasiri, i se faa ziŋ Zezu mbḭw hɔy. Lɛɛ, ka fɛrɛ kɔ́m ɓa luo-ri a ɓaa ha ri mii:
25 E iam com ele grandes multidões; e, voltando-se, disse-lhes:
26 «Nzoɓ ká vi luo-i rɔɔ, a pɔŋ fal bi-ɛ ya nda̰w, mi-ɛ ya nda̰w, má̰y ɓe ya nda̰w, vi-eri ya nda̰w, yṵ-ɛ wa̰rakeri ɓáy má̰ykeri ya nda̰w, rɔɔ sùo-ɛ ɓe kḭ sùo-ɛ kara ya nda̰w na lɛ, ka maa ɓá leɗ nduoɓal-i ya.
26 Se algum homem vier a mim, e não aborrecer a seu pai, e mãe, e esposa, e filhos, e irmãos, e irmãs, sim, e também a sua própria vida, ele não pode ser meu discípulo.
27 Nzoɓ ká soɓ puu say huɗ ɓe a séke fal-i ya lɛ, ka maa ɓá leɗ nduoɓal-i ya.
27 E quem não carregar a sua cruz, e não vir após mim, não pode ser meu discípulo.
28 «Wa̰a, ká sakra ɓaarì key na, zaɗka nzoɓ hii ɓay mbúo hul ga-gaŋ lɛ, ka káw siri pola a kḭi suy larike riw bele a kɔ káʼa máa ɓáy ɗáa peɗke ha̰ ni ɔ bele rɔɔ, a tii sa̰w ɗáa peɗke na ɓáy ya lɛ woo!
28 Porque qual de vós, querendo edificar uma torre, não se assenta primeiro para calcular o seu custo, para ver se tem o suficiente para acabá-la?
29 Munu ya rɔɔ, ka tii sa̰w ɗáa peɗ hulke na lɛ, larike a ɔ́kɔ ɓa tigba̰a hul na ku hɔy riw bele, a ha̰ ni ziŋ faa ɗáa sùo hulke na ya. Lɛɛ, nzoɓri riw bele ká i kɔ́kɔ tukḭri peɗ ɓe na, i tiika sa̰w síɛ ni
29 Para não acontecer que, depois de haver posto os alicerces, e não sendo capaz de acabá-la, todos os que a virem comecem a escarnecer dele,
30 í ɓaa mii, “Leɗban ni key na tii sa̰w úra hul ɓe, lɛ hṵrusuo-ɛ maa ɗáa peɗke na ɔ ya!”
30 dizendo: Este homem começou a edificar e não foi capaz de acabar.
31 «Mase, zaɗka mbay mbḭw hii ɓay séke ɓay vǎa ru-ruy ziŋ mbay kḭ lɛ, ka káw siri a bɛ́klɛ pola a kɔ wa̰a, nzoɓ ɓeri ká isɔɗ duɔ zaɗ duɔ (10.000) ku na, i ruu ziŋ nzoɓ tul ŋga̰ni ɓeri ká isɔɗ duɔ zaɗ síŋ siɗi (20.000) ká i vi vuku ɓay rúu ziŋ ɓeri na kḭ zu lɛ?
31 Ou qual é o rei que, indo guerrear contra outro rei, não se assenta primeiro a se aconselhar se com dez mil é capaz de sair ao encontro do que vem contra ele com vinte mil?
32 Zaɗkaʼa kɔ rɔɔ, ka maa ɓay rúu ziŋ nzoɓ tul ŋga̰ni ɓeri na ya lɛ, ka pie nzaapeɗ ɓa vǎa ha̰ mbay kṵ-ɛ ká ɗo ɗi ɗi kɔɓ rɔɓay ku na, ɓay vbika ni ɓay feri ká ɓay ɗáa ɓay haŋa ɗɛkɛkɛ ka ɗǒke sakra ɓari na.
32 Do contrário, estando o outro ainda longe, ele envia embaixadores e pede condições de paz.
33 Ɓe mini ze, nzoɓ ha̰a ha̰a ká sakra ɓaarì key ká pɔŋ fe ɓeri riw bele ya lɛ, ka maa ɓá leɗ nduoɓal-i ya.»
33 Assim, pois, qualquer de vós que não renunciar a tudo quanto tem, não pode ser meu discípulo.
34 «Tom na ɓa fe kere, roo lɛ, zaɗka ráake tḭi na wa̰a, fe ḭi nda̰w rɔɔ ɓay ɗáake ha̰ ni yḭ̀i a raa ɓa kḭ ɓáy lɛ? Fe ká ɓay ɗáake ha̰ ni ndǎɗke na tiya.
34 Sal é bom; mas, se ele perder o sabor, com que se há de temperar?
35 Ka ti ɗáa fe ɓay sɔ́ke tusiri ya, a ɓa mḭ́iri fe ká ndaɗ tusiri ya nda̰w. Ɓa fe ká ɓay kúna zuɔ ɓisuy munu hɔy. Nzoɓ ká ɗo ɓáy suku ɓay láake lɛ, ka laa!»
35 Nem servirá para a terra, nem para adubo; mas homens lançam-no fora. Quem tem ouvidos para ouvir, que ouça.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 14, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.