Lucas 13

Mbeɗe sáka kuni fie (XUO) vs VC

Sair da comparação
VC Versão Católica
1 Ká sewke ku na, nzoɓ ha̰nɛri ví lo soro feri ká Pilaɗ ɗaa ziŋ nzoɓ ha̰nɛri ká i uru saa kuɗu zaɗ ká Galele ha̰ Zezu laa. Nzoɓkeri ku na, zaɗka i ɗo púo *fe poy ɓari ká *hul ka̰ni Ŋgɛrɛwṵru na, Pilaɗ ha̰ nzoɓ yṵm ɓeri i ri, ha̰ símke zukri kḭ ɓáy fe poy ɓari na mbḭw hɔy.
1 Neste mesmo tempo contavam alguns o que tinha acontecido a certos galileus, cujo sangue Pilatos misturara com os seus sacrifícios.
2 Lɛɛ, Zezu yḭiŋra ɓáy ɓay ha ri mii: «Kɔ ya lɛ, ì ker í ɓaa mii, nzoɓkeri ku na i ɗaa feya̰a kal tul nzoɓ Galele ha̰wri riw bele, ze i kɔ́ke sɛkɛ fe ŋgḭi ɓamba tasiri munu ku.
2 Jesus toma a palavra e lhes pergunta: Pensais vós que estes galileus foram maiores pecadores do que todos os outros galileus, por terem sido tratados desse modo?
3 Úwaa, munu ya! Mì ɓaa ha rì: zaɗka ì suo kér ɓay ɓaarì ká tul fe ka̰aya ya lɛ, ɓaarì hɔy kara ì zíŋ ɓíɛ riw bele munu ká ɓari na nda̰w.
3 Não, digo-vos. Mas se não vos arrependerdes, perecereis todos do mesmo modo.
4 Mase, ì kér se tul nzoɓri ká tul-ri duɔ falɛ tɔnɔ siɗi ká i kaw sa̰w hul ká gaŋ pɛ̰rɛrɛ ká Silowe, rɔɔ hulke haw a rɛ̰ŋ ri rɛ̰nɛnɛ na. Kɔ ya lɛ, ì ker í ɓaa mii, nzoɓkeri ku na ɓay mgba tul-ri kal tul nzoɓ ha̰wri riw bele ká Zuruzalɛm na ku.
4 Ou cuidais que aqueles dezoito homens, sobre os quais caiu a torre de Siloé e os matou, foram mais culpados do que todos os demais habitantes de Jerusalém?
5 Úwaa, munu ya. Mì ɓaa ha rì: zaɗka ì suo kér ɓay ɓaarì ká tul fe ka̰aya ya lɛ, ɓaarì hɔy kara ì zíŋ ɓíɛ riw bele munu ká ɓari na nda̰w.»
5 Não, digo-vos. Mas se não vos arrependerdes, perecereis todos do mesmo modo.
6 Falɛ lɛ, Zezu mbi law ɓay key nda̰w a ɓaa ha ri mii: «Nzoɓ mbḭw munu maa nzum ɗo wáa ɓe. Falɛ ká bole ɗi maa fe káʼa vi ɓay hóro lereke báyḭi lɛ, ka ziŋ mbḭw ya.
6 Disse-lhes também esta comparação: Um homem havia plantado uma figueira na sua vinha, e, indo buscar fruto, não o achou.
7 Lɛɛ, ka ɓaa ha̰ nzoɓ kɔ́rɔ wáa na mii: “Mu kɔ, ɓa mbiimbam say ro, mì vi ɓay hóro lere puu na key, lɛ, mì ziŋ lereke mbḭw ya. Mu kuŋ ni nzɛɗ ɓa fal! Ɓay ḭi nda̰w rɔɔ ka ɗo a ɓiɛ zaɗ gɔr hɔy lɛ?”
7 Disse ao viticultor: - Eis que três anos há que venho procurando fruto nesta figueira e não o acho. Corta-a; para que ainda ocupa inutilmente o terreno?
8 Roo lɛ, nzoɓ kɔ́rɔ wáa na yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: “Mbay, pɔ́ŋ ni ha̰ ni ɗo munu ká sew ni ha̰ mi kɔ, ɓo ha̰ mi tie sa̰w-ɛ, a mí ɗaa mḭiri feri ka zúɔ ɗi mí kɔ nda̰w rɔ!
8 Mas o viticultor respondeu: - Senhor, deixa-a ainda este ano; eu lhe cavarei em redor e lhe deitarei adubo.
9 Zaɗka káy rɔɔ, ka lie lɛ, nda-ndaɗ, mu pɔ́ŋ ni. A ɓo munu ya lɛ, mu ha ri kuŋ ni mgbum.”»
9 Talvez depois disto dê frutos. Caso contrário, cortá-la-ás.
10 Nam mbḭw munu ká ɓa *nam mgbaka ta̰ram Ziɓri na, Zezu fere nzoɓri fe ká ɓil *hul mbṵ́ kḭ mbḭw munu.
10 Estava Jesus ensinando na sinagoga em um sábado.
11 Lɛɛ, má̰y mbḭw munu ɗo ɗi ku, ká temndaya ɗo tul-e a ra̰a ni te koŋgoŋ ha̰ ni ziŋ faa ká ɓay ndaɗa sùo-ɛ kparak ya. Suosɛrɛmke ku na ɗaa ni ɓa mbiimbam duɔ falɛ tɔnɔ siɗi ro.
11 Havia ali uma mulher que, havia dezoito anos, era possessa de um espírito que a detinha doente: andava curvada e não podia absolutamente erguer-se.
12 Zaɗka Zezu mbi nun-ɛ a kɔ ni na báyḭi lɛ, ka ɗi ni ha̰ ni vi luo-ɛ a ɓaa ha̰ ni mii: «Tinǎa, suosɛrɛm ɓo na ɔ ká tul-a ro.»
12 Ao vê-la, Jesus a chamou e disse-lhe: Estás livre da tua doença.
13 Falɛ ku rɔɔ a ɗaa nduo-ɛ ɓo tul-e. Lɛɛ, zaɗɛ ku hɔy, má̰y na ndaɗa sùo-ɛ kparak a tii sa̰w písi Ŋgɛrɛwṵru.
13 Impôs-lhe as mãos e no mesmo instante ela se endireitou, glorificando a Deus.
14 Báyḭi lɛ, mbay tul hul mbṵ́ kḭ na law-ɛ fa̰a ni puu-u, ɓay ḭi lɛ, Zezu vaa nzoɓ ká síe nam mgbaka ta̰ram. Ka mbi ɓay a ɓaa ha̰ ruɔ nzoɓri mii: «Ɓil namri ká yie na ɓa nam ká nzoɓ a ɗáake peɗ. Ze ɓil namkeri na ku ze, ɓa nam ká ì víke ɓáy sɛm ká ɗo sùo-rì na ha̰ ni vaa ɓo, ɓa nam mgbaka ta̰ram rɔɔ ì ví ha̰ ni ɗaa peɗ ká ɗi ya.»
14 Mas o chefe da sinagoga, indignado de ver que Jesus curava no sábado, disse ao povo: São seis os dias em que se deve trabalhar; vinde, pois, nestes dias para vos curar, mas não em dia de sábado.
15 Lɛɛ, Ŋgɛrɛmbay yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Ɓaarì nzoɓ nzaa rúɔ ɓayri! Sakra ɓaarì key na wa̰a, nzoɓ ha̰a ha̰a hina nday ɓe, mase maasoɓa ɓe ká diki a kuɔ ni ha̰ ni vǎa nzɔ mbii ká síe nam mgbaka ta̰ram na ya lɛ?
15 Hipócritas!, disse-lhes o Senhor. Não desamarra cada um de vós no sábado o seu boi ou o seu jumento da manjedoura, para os levar a beber?
16 Ì kɔ, má̰y key ká ɓa sa̰w ka̰ni bulu naari *Abaraham ká *Satan mgba ni a siŋ ni mbiimbam duɔ falɛ tɔnɔ siɗi ro timbɛɗɛ key na wa̰a, ndaɗ ɓay hina salkeri na ká ɓil nam mgbaka ta̰ram na ya lɛ?»
16 Esta filha de Abraão, que Satanás paralisava há dezoito anos, não devia ser livre desta prisão, em dia de sábado?
17 Zaɗka Zezu ɓaa ɓayri na mini key báyḭi lɛ, sahoy sɛ nzoɓ tul ŋga̰ni ɓeri riw bele. Roo lɛ, ruɔ nzoɓri riw bele ɗaa bawda suoriya ɓay tul feri ká ndaɗ ɓamba tasiri ká Zezu ɗaa na.
17 Ao proferir estas palavras, todos os seus adversários se encheram de confusão, ao passo que todo o povo, à vista de todos os milagres que ele realizava, se entusiasmava.
18 Zezu ɓaa mii: «Réke mbay Ŋgɛrɛwṵru ká tul nzoɓri ká tusiri key na wa̰a, rìi ḭi lɛ? Wa̰a, fe ḭi rɔɔ mì mgbaka ɓay líeke lɛ?
18 Jesus dizia ainda: A que é semelhante o Reino de Deus, e a que o compararei?
19 Réke mbay Ŋgɛrɛwṵru na ɗo munu ɓa pa̰ra túŋ mbḭw ká nzoɓ mii ɗo ɓil wáa ɓe. Lɛɛ pa̰rake tḭi a ŋgɔɓ a vi ɓa puu ha̰ nduyri ví ɗaa kpaŋ ɓari ɗo nzaa tɔykeri.»
19 É semelhante ao grão de mostarda que um homem tomou e semeou na sua horta, e que cresceu até se fazer uma grande planta e as aves do céu vieram fazer ninhos nos seus ramos.
20 Zezu ɓaa na rɔɓay mii: «Ha̰a ḭi rɔɔ mì mgbaka ɓay líeke réke mbay Ŋgɛrɛwṵru ká tul nzoɓri ká tusiri key na lɛ?
20 Disse ainda: A que direi que é semelhante o Reino de Deus?
21 Réke mbay Ŋgɛrɛwṵru na ɗo munu ɓa fe hew fe ká má̰y nzoɓ wal ndḭi, a zukri ɓáy sṵ́m ɓa kaŋtoy say, rɔɔ ha̰ ni hew kpṵru a mbaa fe fɛɗɛɗɛ.»
21 É semelhante ao fermento que uma mulher tomou e misturou em três medidas de farinha e toda a massa ficou levedada.
22 Zaɗka Zezu se nun-ɛ ɓa Zuruzalɛm na báyḭi lɛ, ka ta̰a ká ŋgɛrɛpuori ɓáy vu puori a fere nzoɓri fe.
22 Sempre em caminho para Jerusalém, Jesus ia atravessando cidades e aldeias e nelas ensinava.
23 Lɛɛ, nzoɓ mbḭw vbi ni ɓay mii: «Mbay, nzoɓri ká i ziŋ pam na wa̰a, i ŋgḭi ya hɔy lɛ?» Báyḭi lɛ, Zezu yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ nzoɓri riw bele mii:
23 Alguém lhe perguntou: Senhor, são poucos os homens que se salvam? Ele respondeu:
24 «Ì ɗaa hṵrusuo-rì tuŋ kḭ ɓay ndúo ɓáy faa hul ká aa ya hiyaw, ɓay ḭi lɛ, mì ɓaa ha rì ta-taŋ: nam ha̰nɛ lɛ, nzoɓri ŋgḭiŋa ɓamba, i nzáara faa ɓay ndúo ɗi, lɛ, i ti máa ya.
24 Procurai entrar pela porta estreita; porque, digo-vos, muitos procurarão entrar e não o conseguirão.
25 Síeke ku na, zaɗka ŋgɛrɛnzoɓ puo a úru siya a dar faa hul gbak ɗo ɗi na báyḭi lɛ, ɓaarì ká ì ɗoko kɛlɛ na, ì tiika sa̰w ndáka faa hul í ɓǎake ɓay ha̰ ni mii: “Mbay, mgbúɗa faa ha̰ ɓuru!” Lɛɛ, kaʼa yḭ́iŋra ɓáy ɓay ha ri mii: “Mì kɔ zaɗ ká ì uru saa ɗi ya.”
25 Quando o pai de família tiver entrado e fechado a porta, e vós, de fora, começardes a bater à porta, dizendo: Senhor, Senhor, abre-nos, ele responderá: Digo-vos que não sei de onde sois.
26 Zaɗka i laa ɓayke na munu báyḭi lɛ, i tiika ɓáa ha̰ ni mii: “Ɓuru na, ɓuru sṵ fe, a ɓuru nzɔ fe ziŋ mù. Lɛɛ, ɓo na mù fere ɓuru fe ká faa buori ká ɓil puo ɓuru.”
26 Direis então: Comemos e bebemos contigo e tu ensinaste em nossas praças.
27 Báyḭi lɛ, ŋgɛrɛnzoɓ puo na a ɓáa ha rì ɓa kḭ mii: “Mì kɔ zaɗ ká ì uru saa ɗi ya. Ì zɔ́l ká nzaa-i ɓa lew, ɓaarì nzoɓ fe ɗáa ka̰ayari!”
27 Ele, porém, vos dirá: Não sei de onde sois; apartai-vos de mim todos vós que sois malfeitores.
28 Zaɗka ì kɔ́kɔ bulu ɓaarì *Abaraham ɓáy Izak ɓáy *Zakoɓ rɔɔ ɓáy *nzoɓ ya̰aŋa ɓayri saa nzaa Ŋgɛrɛwṵru riw bele ká i káw ɓil *puoruo Ŋgɛrɛwṵru, làa ká Ŋgɛrɛwṵru vbuku rì zuɔ kɛlɛ na, ká zaɗɛ ku na ì rɛ́kɛ rɛw ɓáy mbii nun-rì mgboɓo mgboɓo, a í sṵ sere-ri ŋgɛ̌r ŋgɛ̌r!
28 Ali haverá choro e ranger de dentes, quando virdes Abraão, Isaac, Jacó e todos os profetas no Reino de Deus, e vós serdes lançados para fora.
29 Nzoɓri úru saa fi gel ɓáy fi hoɗo, rɔɔ fi tḭ́i síe ɓáy fi riŋ síe í mgba zaɗ káw ká nzaa fe sṵm ká puoruo Ŋgɛrɛwṵru.
29 Virão do oriente e do ocidente, do norte e do sul, e sentar-se-ão à mesa no Reino de Deus.
30 Ì kɔ, ká sakra nzoɓ ha̰nɛri ká i laa Ɓay Ŋgɛrɛwṵru ká fal nzoɓ ha̰wri na, síeke lɛ, í ɗoko pola. A nzoɓri ká í laa ɓayke pola ha̰ nzoɓ ha̰wri na, síeke lɛ, nzoɓ ha̰nɛri ká sakra ɓari ku na i yḭ́i í ɗo fal.»
30 Há últimos que serão os primeiros, e há primeiros que serão os últimos.
31 Ká síeke ku na, Farizi ha̰nɛri soro í vi luo Zezu í ɓaa ha̰ ni mii: «Mu zɔ́l ká zaɗ ni key na ɓa puo kḭ, ɓay ḭi lɛ, Mbay *Eroɗ nzaa faa ɓay ika mù.»
31 No mesmo dia chegaram alguns dos fariseus, dizendo a Jesus: Sai e vai-te daqui, porque Herodes te quer matar.
32 Lɛɛ, Zezu yḭiŋra ɓáy ɓay ha ri mii: «Ì se í vǎa ɓaa ha̰ mbay huo na mii: “Vuri ɓáy ruo na, mì nii temndayari ká tul nzoɓri, mí vaa nzoɓ suosɛrɛmri, a ndeke ɗi nam sayke na, mì ɗáa peɗ ɓi na ɔ ɓáy zaɗɛ bele.”
32 Disse-lhes ele: Ide dizer a essa raposa: eis que expulso demônios e faço curas hoje e amanhã; e ao terceiro dia terminarei a minha vida.
33 Ndaɗ ɓay haŋa mì se nun-i ɓa pola vuri nda̰w, ruo nda̰w, ruo ha̰w kara nda̰w, ɓay ḭi lɛ, ká Zuruzalɛm hɔy ɓa zaɗ ká nzoɓ ya̰aŋa ɓay saa nzaa Ŋgɛrɛwṵru, maa huka ká ɗi ɓo, ká zaɗ kḭ ya!
33 É necessário, todavia, que eu caminhe hoje, amanhã e depois de amanhã, porque não é admissível que um profeta morra fora de Jerusalém.
34 «Zuruzalɛm, Zuruzalɛm! Ɓaarì nzoɓri ká Zuruzalɛm ká ì i *nzoɓ ya̰aŋa ɓayri saa nzaa Ŋgɛrɛwṵru, a í vbuku nzoɓri ká Ŋgɛrɛwṵru pie ri ha rì na ɓáy tisawri í i ri. Wa̰a, faa ɓal ba mina ze, mì hii ɓay mbṵ́ nzoɓ ɓaarì na ɗo sa̰w ɓal-i munu ká máa ka̰y mbṵ́ke vi-eri ɗo sa̰w ɓal-ɛ a guɓa tul-ri ɓáy ta̰y bar-ɛ na lɛ! Roo lɛ, ɓaarì na ì hii puu ɓayke ya.
34 Jerusalém, Jerusalém, que matas os profetas e apedrejas os enviados de Deus, quantas vezes quis ajuntar os teus filhos, como a galinha abriga a sua ninhada debaixo das asas, mas não o quiseste!
35 Nda ndaɗ! Ŋgɛrɛwṵru a pɔ́ŋ hul ka̰ni ɓaarì na ha rì. Mì ɓaa ha rì ta-taŋ: ì ti kɔ́kɔ mì mbǎa kpṵru maa ɓáy síeke ká ì ɓáa mii: “Ndaɗ ɓay haŋa Ŋgɛrɛwṵru ka sá̰m fe zúɔ tul nzoɓ ká vi ɓáy riŋ Ŋgɛrɛmbay!”»
35 Eis que vos ficará deserta a vossa casa. Digo-vos, porém, que não me vereis até que venha o dia em que digais: Bendito o que vem em nome do Senhor!

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 13, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.