Lucas 13

Mbeɗe sáka kuni fie (XUO) vs NVT

Sair da comparação
NVT Nova Versão Transformadora
1 Ká sewke ku na, nzoɓ ha̰nɛri ví lo soro feri ká Pilaɗ ɗaa ziŋ nzoɓ ha̰nɛri ká i uru saa kuɗu zaɗ ká Galele ha̰ Zezu laa. Nzoɓkeri ku na, zaɗka i ɗo púo *fe poy ɓari ká *hul ka̰ni Ŋgɛrɛwṵru na, Pilaɗ ha̰ nzoɓ yṵm ɓeri i ri, ha̰ símke zukri kḭ ɓáy fe poy ɓari na mbḭw hɔy.
1 Por essa época, Jesus foi informado de que Pilatos havia assassinado algumas pessoas da Galileia enquanto ofereciam sacrifícios.
2 Lɛɛ, Zezu yḭiŋra ɓáy ɓay ha ri mii: «Kɔ ya lɛ, ì ker í ɓaa mii, nzoɓkeri ku na i ɗaa feya̰a kal tul nzoɓ Galele ha̰wri riw bele, ze i kɔ́ke sɛkɛ fe ŋgḭi ɓamba tasiri munu ku.
2 “Vocês pensam que esses galileus eram mais pecadores que todos os outros da Galileia?”, perguntou Jesus. “Foi por isso que sofreram?
3 Úwaa, munu ya! Mì ɓaa ha rì: zaɗka ì suo kér ɓay ɓaarì ká tul fe ka̰aya ya lɛ, ɓaarì hɔy kara ì zíŋ ɓíɛ riw bele munu ká ɓari na nda̰w.
3 De maneira alguma! Mas, se não se arrependerem, vocês também morrerão.
4 Mase, ì kér se tul nzoɓri ká tul-ri duɔ falɛ tɔnɔ siɗi ká i kaw sa̰w hul ká gaŋ pɛ̰rɛrɛ ká Silowe, rɔɔ hulke haw a rɛ̰ŋ ri rɛ̰nɛnɛ na. Kɔ ya lɛ, ì ker í ɓaa mii, nzoɓkeri ku na ɓay mgba tul-ri kal tul nzoɓ ha̰wri riw bele ká Zuruzalɛm na ku.
4 E quanto aos dezoito que morreram quando a torre de Siloé caiu sobre eles? Eram mais pecadores que os demais de Jerusalém?
5 Úwaa, munu ya. Mì ɓaa ha rì: zaɗka ì suo kér ɓay ɓaarì ká tul fe ka̰aya ya lɛ, ɓaarì hɔy kara ì zíŋ ɓíɛ riw bele munu ká ɓari na nda̰w.»
5 Não! E eu volto a lhes dizer: a menos que se arrependam, todos vocês também morrerão.”
6 Falɛ lɛ, Zezu mbi law ɓay key nda̰w a ɓaa ha ri mii: «Nzoɓ mbḭw munu maa nzum ɗo wáa ɓe. Falɛ ká bole ɗi maa fe káʼa vi ɓay hóro lereke báyḭi lɛ, ka ziŋ mbḭw ya.
6 Então Jesus contou a seguinte parábola: “Um homem tinha uma figueira em seu vinhedo e foi várias vezes procurar frutos nela, sem sucesso.
7 Lɛɛ, ka ɓaa ha̰ nzoɓ kɔ́rɔ wáa na mii: “Mu kɔ, ɓa mbiimbam say ro, mì vi ɓay hóro lere puu na key, lɛ, mì ziŋ lereke mbḭw ya. Mu kuŋ ni nzɛɗ ɓa fal! Ɓay ḭi nda̰w rɔɔ ka ɗo a ɓiɛ zaɗ gɔr hɔy lɛ?”
7 Por fim, disse ao jardineiro: ‘Esperei três anos e não encontrei um figo sequer. Corte a figueira, pois só está ocupando espaço no pomar’.
8 Roo lɛ, nzoɓ kɔ́rɔ wáa na yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: “Mbay, pɔ́ŋ ni ha̰ ni ɗo munu ká sew ni ha̰ mi kɔ, ɓo ha̰ mi tie sa̰w-ɛ, a mí ɗaa mḭiri feri ka zúɔ ɗi mí kɔ nda̰w rɔ!
8 “O jardineiro respondeu: ‘Senhor, deixe-a mais um ano, e eu cuidarei dela e a adubarei.
9 Zaɗka káy rɔɔ, ka lie lɛ, nda-ndaɗ, mu pɔ́ŋ ni. A ɓo munu ya lɛ, mu ha ri kuŋ ni mgbum.”»
9 Se der figos no próximo ano, ótimo; se não, mande cortá-la’”.
10 Nam mbḭw munu ká ɓa *nam mgbaka ta̰ram Ziɓri na, Zezu fere nzoɓri fe ká ɓil *hul mbṵ́ kḭ mbḭw munu.
10 Certo sábado, quando Jesus ensinava numa sinagoga,
11 Lɛɛ, má̰y mbḭw munu ɗo ɗi ku, ká temndaya ɗo tul-e a ra̰a ni te koŋgoŋ ha̰ ni ziŋ faa ká ɓay ndaɗa sùo-ɛ kparak ya. Suosɛrɛmke ku na ɗaa ni ɓa mbiimbam duɔ falɛ tɔnɔ siɗi ro.
11 apareceu uma mulher enferma por causa de um espírito impuro. Andava encurvada havia dezoito anos e não conseguia se endireitar.
12 Zaɗka Zezu mbi nun-ɛ a kɔ ni na báyḭi lɛ, ka ɗi ni ha̰ ni vi luo-ɛ a ɓaa ha̰ ni mii: «Tinǎa, suosɛrɛm ɓo na ɔ ká tul-a ro.»
12 Ao vê-la, Jesus a chamou para perto e disse: “Mulher, você está curada de sua doença!”.
13 Falɛ ku rɔɔ a ɗaa nduo-ɛ ɓo tul-e. Lɛɛ, zaɗɛ ku hɔy, má̰y na ndaɗa sùo-ɛ kparak a tii sa̰w písi Ŋgɛrɛwṵru.
13 Então ele a tocou e, no mesmo instante, ela conseguiu se endireitar e começou a louvar a Deus.
14 Báyḭi lɛ, mbay tul hul mbṵ́ kḭ na law-ɛ fa̰a ni puu-u, ɓay ḭi lɛ, Zezu vaa nzoɓ ká síe nam mgbaka ta̰ram. Ka mbi ɓay a ɓaa ha̰ ruɔ nzoɓri mii: «Ɓil namri ká yie na ɓa nam ká nzoɓ a ɗáake peɗ. Ze ɓil namkeri na ku ze, ɓa nam ká ì víke ɓáy sɛm ká ɗo sùo-rì na ha̰ ni vaa ɓo, ɓa nam mgbaka ta̰ram rɔɔ ì ví ha̰ ni ɗaa peɗ ká ɗi ya.»
14 O chefe da sinagoga ficou indignado porque Jesus a tinha curado no sábado. “Há seis dias na semana para trabalhar”, disse ele à multidão. “Venham nesses dias para serem curados, e não no sábado.”
15 Lɛɛ, Ŋgɛrɛmbay yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Ɓaarì nzoɓ nzaa rúɔ ɓayri! Sakra ɓaarì key na wa̰a, nzoɓ ha̰a ha̰a hina nday ɓe, mase maasoɓa ɓe ká diki a kuɔ ni ha̰ ni vǎa nzɔ mbii ká síe nam mgbaka ta̰ram na ya lɛ?
15 O Senhor, porém, respondeu: “Hipócritas! Todos vocês trabalham no sábado! Acaso não desamarram no sábado o boi ou o jumento do estábulo e o levam dali para lhe dar água?
16 Ì kɔ, má̰y key ká ɓa sa̰w ka̰ni bulu naari *Abaraham ká *Satan mgba ni a siŋ ni mbiimbam duɔ falɛ tɔnɔ siɗi ro timbɛɗɛ key na wa̰a, ndaɗ ɓay hina salkeri na ká ɓil nam mgbaka ta̰ram na ya lɛ?»
16 Esta mulher, uma filha de Abraão, foi mantida presa por Satanás durante dezoito anos. Não deveria ela ser liberta, mesmo que seja no sábado?”.
17 Zaɗka Zezu ɓaa ɓayri na mini key báyḭi lɛ, sahoy sɛ nzoɓ tul ŋga̰ni ɓeri riw bele. Roo lɛ, ruɔ nzoɓri riw bele ɗaa bawda suoriya ɓay tul feri ká ndaɗ ɓamba tasiri ká Zezu ɗaa na.
17 As palavras de Jesus envergonharam seus adversários, mas todo o povo se alegrava com as coisas maravilhosas que ele fazia.
18 Zezu ɓaa mii: «Réke mbay Ŋgɛrɛwṵru ká tul nzoɓri ká tusiri key na wa̰a, rìi ḭi lɛ? Wa̰a, fe ḭi rɔɔ mì mgbaka ɓay líeke lɛ?
18 Então Jesus disse: “Com que se parece o reino de Deus? Com o que posso compará-lo?
19 Réke mbay Ŋgɛrɛwṵru na ɗo munu ɓa pa̰ra túŋ mbḭw ká nzoɓ mii ɗo ɓil wáa ɓe. Lɛɛ pa̰rake tḭi a ŋgɔɓ a vi ɓa puu ha̰ nduyri ví ɗaa kpaŋ ɓari ɗo nzaa tɔykeri.»
19 É como a semente de mostarda que alguém plantou na horta. Ela cresce e se torna uma árvore, e os pássaros fazem ninhos em seus galhos”.
20 Zezu ɓaa na rɔɓay mii: «Ha̰a ḭi rɔɔ mì mgbaka ɓay líeke réke mbay Ŋgɛrɛwṵru ká tul nzoɓri ká tusiri key na lɛ?
20 Disse também: “Com que mais se parece o reino de Deus?
21 Réke mbay Ŋgɛrɛwṵru na ɗo munu ɓa fe hew fe ká má̰y nzoɓ wal ndḭi, a zukri ɓáy sṵ́m ɓa kaŋtoy say, rɔɔ ha̰ ni hew kpṵru a mbaa fe fɛɗɛɗɛ.»
21 É como o fermento que uma mulher usa para fazer pão. Embora ela coloque apenas uma pequena quantidade de fermento em três medidas de farinha, toda a massa fica fermentada”.
22 Zaɗka Zezu se nun-ɛ ɓa Zuruzalɛm na báyḭi lɛ, ka ta̰a ká ŋgɛrɛpuori ɓáy vu puori a fere nzoɓri fe.
22 Jesus foi pelas cidades e povoados ensinando ao longo do caminho, em direção a Jerusalém.
23 Lɛɛ, nzoɓ mbḭw vbi ni ɓay mii: «Mbay, nzoɓri ká i ziŋ pam na wa̰a, i ŋgḭi ya hɔy lɛ?» Báyḭi lɛ, Zezu yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ nzoɓri riw bele mii:
23 Alguém lhe perguntou: “Senhor, só alguns poucos serão salvos?”. Ele respondeu:
24 «Ì ɗaa hṵrusuo-rì tuŋ kḭ ɓay ndúo ɓáy faa hul ká aa ya hiyaw, ɓay ḭi lɛ, mì ɓaa ha rì ta-taŋ: nam ha̰nɛ lɛ, nzoɓri ŋgḭiŋa ɓamba, i nzáara faa ɓay ndúo ɗi, lɛ, i ti máa ya.
24 “Esforcem-se para entrar pela porta estreita, pois muitos tentarão entrar, mas não conseguirão.
25 Síeke ku na, zaɗka ŋgɛrɛnzoɓ puo a úru siya a dar faa hul gbak ɗo ɗi na báyḭi lɛ, ɓaarì ká ì ɗoko kɛlɛ na, ì tiika sa̰w ndáka faa hul í ɓǎake ɓay ha̰ ni mii: “Mbay, mgbúɗa faa ha̰ ɓuru!” Lɛɛ, kaʼa yḭ́iŋra ɓáy ɓay ha ri mii: “Mì kɔ zaɗ ká ì uru saa ɗi ya.”
25 Quando o dono da casa tiver trancado a porta, será tarde demais. Vocês ficarão do lado de fora, batendo e pedindo: ‘Senhor, abra a porta para nós!’. Mas ele responderá: ‘Não os conheço, nem sei de onde são’.
26 Zaɗka i laa ɓayke na munu báyḭi lɛ, i tiika ɓáa ha̰ ni mii: “Ɓuru na, ɓuru sṵ fe, a ɓuru nzɔ fe ziŋ mù. Lɛɛ, ɓo na mù fere ɓuru fe ká faa buori ká ɓil puo ɓuru.”
26 Então vocês dirão: ‘Nós comemos e bebemos com o senhor, e o senhor ensinou em nossas ruas’.
27 Báyḭi lɛ, ŋgɛrɛnzoɓ puo na a ɓáa ha rì ɓa kḭ mii: “Mì kɔ zaɗ ká ì uru saa ɗi ya. Ì zɔ́l ká nzaa-i ɓa lew, ɓaarì nzoɓ fe ɗáa ka̰ayari!”
27 E ele responderá: ‘Não os conheço nem sei de onde são. Afastem-se de mim, todos vocês que praticam o mal!’.
28 Zaɗka ì kɔ́kɔ bulu ɓaarì *Abaraham ɓáy Izak ɓáy *Zakoɓ rɔɔ ɓáy *nzoɓ ya̰aŋa ɓayri saa nzaa Ŋgɛrɛwṵru riw bele ká i káw ɓil *puoruo Ŋgɛrɛwṵru, làa ká Ŋgɛrɛwṵru vbuku rì zuɔ kɛlɛ na, ká zaɗɛ ku na ì rɛ́kɛ rɛw ɓáy mbii nun-rì mgboɓo mgboɓo, a í sṵ sere-ri ŋgɛ̌r ŋgɛ̌r!
28 “Haverá choro e ranger de dentes, pois verão Abraão, Isaque, Jacó e todos os profetas no reino de Deus, mas vocês serão lançados fora.
29 Nzoɓri úru saa fi gel ɓáy fi hoɗo, rɔɔ fi tḭ́i síe ɓáy fi riŋ síe í mgba zaɗ káw ká nzaa fe sṵm ká puoruo Ŋgɛrɛwṵru.
29 E virão pessoas de toda parte, do leste e do oeste, do norte e do sul, para ocupar seus lugares à mesa no reino de Deus.
30 Ì kɔ, ká sakra nzoɓ ha̰nɛri ká i laa Ɓay Ŋgɛrɛwṵru ká fal nzoɓ ha̰wri na, síeke lɛ, í ɗoko pola. A nzoɓri ká í laa ɓayke pola ha̰ nzoɓ ha̰wri na, síeke lɛ, nzoɓ ha̰nɛri ká sakra ɓari ku na i yḭ́i í ɗo fal.»
30 E prestem atenção: alguns últimos serão os primeiros, e alguns primeiros serão os últimos”.
31 Ká síeke ku na, Farizi ha̰nɛri soro í vi luo Zezu í ɓaa ha̰ ni mii: «Mu zɔ́l ká zaɗ ni key na ɓa puo kḭ, ɓay ḭi lɛ, Mbay *Eroɗ nzaa faa ɓay ika mù.»
31 Naquele momento, alguns fariseus lhe disseram: “Vá embora daqui, pois Herodes Antipas quer matá-lo!”.
32 Lɛɛ, Zezu yḭiŋra ɓáy ɓay ha ri mii: «Ì se í vǎa ɓaa ha̰ mbay huo na mii: “Vuri ɓáy ruo na, mì nii temndayari ká tul nzoɓri, mí vaa nzoɓ suosɛrɛmri, a ndeke ɗi nam sayke na, mì ɗáa peɗ ɓi na ɔ ɓáy zaɗɛ bele.”
32 Jesus respondeu: “Vão dizer àquela raposa que continuarei a expulsar demônios e a curar hoje e amanhã; e, no terceiro dia, realizarei meu propósito.
33 Ndaɗ ɓay haŋa mì se nun-i ɓa pola vuri nda̰w, ruo nda̰w, ruo ha̰w kara nda̰w, ɓay ḭi lɛ, ká Zuruzalɛm hɔy ɓa zaɗ ká nzoɓ ya̰aŋa ɓay saa nzaa Ŋgɛrɛwṵru, maa huka ká ɗi ɓo, ká zaɗ kḭ ya!
33 Sim, hoje, amanhã e depois de amanhã, devo seguir meu caminho. Pois nenhum profeta de Deus deve ser morto fora de Jerusalém!
34 «Zuruzalɛm, Zuruzalɛm! Ɓaarì nzoɓri ká Zuruzalɛm ká ì i *nzoɓ ya̰aŋa ɓayri saa nzaa Ŋgɛrɛwṵru, a í vbuku nzoɓri ká Ŋgɛrɛwṵru pie ri ha rì na ɓáy tisawri í i ri. Wa̰a, faa ɓal ba mina ze, mì hii ɓay mbṵ́ nzoɓ ɓaarì na ɗo sa̰w ɓal-i munu ká máa ka̰y mbṵ́ke vi-eri ɗo sa̰w ɓal-ɛ a guɓa tul-ri ɓáy ta̰y bar-ɛ na lɛ! Roo lɛ, ɓaarì na ì hii puu ɓayke ya.
34 “Jerusalém, Jerusalém, cidade que mata profetas e apedreja os mensageiros de Deus! Quantas vezes eu quis juntar seus filhos como a galinha protege os pintinhos sob as asas, mas você não deixou.
35 Nda ndaɗ! Ŋgɛrɛwṵru a pɔ́ŋ hul ka̰ni ɓaarì na ha rì. Mì ɓaa ha rì ta-taŋ: ì ti kɔ́kɔ mì mbǎa kpṵru maa ɓáy síeke ká ì ɓáa mii: “Ndaɗ ɓay haŋa Ŋgɛrɛwṵru ka sá̰m fe zúɔ tul nzoɓ ká vi ɓáy riŋ Ŋgɛrɛmbay!”»
35 E, agora, sua casa foi abandonada, e você nunca mais me verá, até que diga: ‘Bendito é o que vem em nome do Senhor!’”.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 13, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.