Lucas 10
Mbeɗe sáka kuni fie (XUO) vs NVT
1 Fal fekeri ku báyḭi lɛ, Ŋgɛrɛmbay nan leɗ nduoɓal-ɛ kḭri ɓoɗ ɓoɗ ɓa síŋ tɔnɔ say, a mgba ri siɗi siɗi a pie ri ha ri se pol ha̰ ni ká ɓil ŋgɛrɛpuori ɓáy zaɗri riw bele ká ɓe kḭ sùo-ɛ a séke ɗi.
1 Depois disso, o Senhor escolheu outros setenta e dois discípulos e os enviou adiante, dois a dois, às cidades e aos lugares que ele planejava visitar.
2 Ka ɓaa ha ri mii: «Fe payri na ŋgḭi ɓamba, a ŋgɔŋ maa vbíe, roo lɛ, nzoɓ peɗkeri ŋgḭi ya. Munu zu lɛ, ì kóɗ Ŋgɛrɛmbay ká ɓa ŋgɛrɛnzoɓ wáa na, ha̰ ni ka pie ɓáy nzoɓ peɗkeri ka ŋgḭi maa fe ha ri zúɔ tul nzoɓ ha̰wri rɔɓay.
2 Estas foram suas instruções: “A colheita é grande, mas os trabalhadores são poucos. Orem ao Senhor da colheita; peçam que ele envie mais trabalhadores para seus campos.
3 Ì se! Mì píe rì munu ɓa vu baɗuri ká i ɗo sakra váy koyri.
3 Agora vão e lembrem-se de que eu os envio como cordeiros no meio de lobos.
4 Ì mgba vu ɓɔl lari, mase ɓɔl séke varu ka ɗo nduo-rì ya nda̰w, a í fa̰a dikɔn ɓal-rì ya nda̰w pi. Ì ta̰a í ɗo faa í ɗaa soko ha̰ nzoɓ mbḭw ya.
4 Não levem dinheiro algum, nem bolsa de viagem, nem um par de sandálias extras. E não se detenham para cumprimentar ninguém pelo caminho.
5 Zaɗka ì tḭi puo, rɔɔ í se ɓil puo nzoɓ mbḭw munu lɛ, ì sá̰m fe zúɔ ɗi pola í ɓaa mii: “Ɗɛkɛkɛ ka ɗo ɓil puo key.”
5 “Quando entrarem numa casa, digam primeiro: ‘Que a paz de Deus esteja nesta casa’.
6 Zaɗka nzoɓ law lɔm naa ɓil puo key na lɛ, law ɗɛkɛkɛ taa ɓaarì na a ɗoko tul-e. A zaɗka nzoɓ law lɔm ti ɗi ya lɛ, fe sa̰mi ɓaarì na a yḭ́i a ví ɗo tul-rì kḭ hɔy.
6 Se os que vivem ali forem gente de paz, a bênção permanecerá; se não forem, a bênção voltará a vocês.
7 Lɛɛ, ì káw ɓil puoke na ku. Feri ká i ha rì na ì sṵ nda̰w, a í nzɔ ziŋ ri nda̰w, ɓay ḭi lɛ, nzoɓ peɗ na ɗo ɓáy faa ká ɓay zíŋ fe tunduo peɗ ɓe. Ì há̰ari ɓáy faa hulri lɛm lɛm ya.
7 Permaneçam naquela casa e comam e bebam o que lhes derem, pois quem trabalha merece seu salário. Não fiquem mudando de casa em casa.
8 «Rɔɓay, puo ha̰a ha̰a ká ì tḭi ɗi, rɔɔ nzoɓri mgba rì ɓáy kere lɛ, feri ká i ha rì na ì sṵ.
8 “Quando entrarem numa cidade e ela os receber bem, comam o que lhes oferecerem.
9 Ì váa nzoɓ sɛmri ká ɓil puoke ku a í ɓaa ha̰ nzoɓ puokeri mii: “Sa̰w síe ká Ŋgɛrɛwṵru a ví réke mbay ká tul nzoɓri na, tɔ̀ŋ ɗi mbǎa ká lakun-rì ro.”
9 Curem os enfermos e digam-lhes: ‘Agora o reino de Deus chegou até vocês’.
10 Roo lɛ, zaɗka ì tḭi puo mbḭw munu, rɔɔ nzoɓ puokeri mgba rì ɓáy kere ya lɛ, ì tḭi í se faa buo í ɓaa mii:
10 Mas, se uma cidade se recusar a recebê-los, saiam pelas ruas e digam:
11 “Kusal puo ɓaarì ká mbuɔlɔ ɓal ɓuru na hɔy kara, ɓuru nda kuɓ kuɓ zuɔ tul-rì. Roo lɛ, ɗo nun haŋa rì kɔ nda̰w rɔ: sa̰w síe ká Ŋgɛrɛwṵru a ví réke mbay ká tul nzoɓri na, tɔ̀ŋ ɗi mbǎa ro.”
11 ‘Limpamos de nossos pés até o pó desta cidade em sinal de reprovação. E saibam disto: o reino de Deus chegou!’.
12 Mì ɓaa ha rì ta-taŋ: nam kúŋ sal ɓay na, ɓay ká i kúŋ ɓo tul nzoɓ puokeri ku na, a ŋgɔ́ŋ kal taa ha̰y ká i ɗaa ɓo tul nzoɓ ndayari ká Sɔdɔm na pavbaɗ rɔɓay.»
12 Eu lhes garanto que, no dia do juízo, até Sodoma será tratada com menos rigor que aquela cidade.
13 «Ɓaarì, nzoɓri ká Korazin, kɔ́kɔ sɛkɛ fe ɓa taa ɓaarì! Ɓaarì, nzoɓri ká Besayda, kɔ́kɔ sɛkɛ fe ɓa taa ɓaarì nda̰w, ɓay ḭi lɛ, fe saŋri ká mì ɗaa ɓáy hṵrusuo Ŋgɛrɛwṵru ká sakra ɓaarì na, ɓa fe ká mì ɗaa ká ɓil ŋgɛrɛpuo ká Tir ɓáy Sido̰n ze munu lɛ, ɓa ɗḭ̌ɛ lew hɔy nzoɓ puokeri ku na, i ɗáa síe a í kaw ɓil sḭ́ɛ, í súoke kér ɓay ɓari ká tul fe ɗáa ya̰a ɓari na.
13 “Que aflição as espera, Corazim e Betsaida! Porque, se nas cidades de Tiro e Sidom tivessem sido realizados os milagres que realizei em vocês, há muito tempo seus habitantes teriam se arrependido e demonstrado isso vestindo panos de saco e jogando cinzas sobre a cabeça.
14 Sa̰wke mini ze, nam ká Ŋgɛrɛwṵru a kúŋ sal ɓay na, ɓay káʼa kúŋ ɓo tul-rì na a kál taa ha̰y káʼa kúŋ ɓo tul nzoɓri ká Tir ɓáy Sido̰n na pavbaɗ rɔɓay.
14 Eu lhes digo que, no dia do juízo, Tiro e Sidom serão tratadas com menos rigor que vocês.
15 A ɓaarì nzoɓri ká Kapɛrnayum, wa̰a ì ker í ɓaa mii, i fá̰a rì kpṵru se nulue lew lɛ woo? Munu ya mgbaŋ! Ŋgɛrɛwṵru a yḭ́iŋra rì kpṵru ha rì se puo nzoɓ huɗeri ká zaɗ baw.»
15 E você, Cafarnaum, será elevada até o céu? Não, descerá até o lugar dos mortos”.
16 Lɛɛ, ka ɓaa ha̰ leɗ nduoɓal-ɛri rɔɓay mii: «Nzoɓ ká laa ɓay ɓaarì lɛ, ka laa ɓay ɓi nda̰w zu. A nzoɓ ká tuŋ rì ŋgereŋ lɛ, ka tuŋ mì ŋgereŋ nda̰w. A nzoɓ ká tuŋ mì ŋgereŋ na, tuŋ nzoɓ ká píe mì vi na ŋgereŋ nda̰w.»
16 Então ele disse aos discípulos: “Quem aceita sua mensagem também me aceita, e quem os rejeita também me rejeita. E quem me rejeita também rejeita aquele que me enviou”.
17 Báyḭi lɛ, ɓari ká Zezu pie ri síŋ tɔnɔ say na i yḭ̀i í ví ziŋ ni ɓáy bawda suoriya í ɓaa mii: «Mbay, taambɔl riŋ-a ze ɓuru mbíke nzaa ɓuru ha̰ temndayari kara, i ɗaa vu mbom ɓo tul ɓuru.»
17 Quando os setenta e dois discípulos voltaram, relataram com alegria: “Senhor, até os demônios nos obedecem pela sua autoridade!”.
18 Báyḭi lɛ, Zezu yḭiŋra ɓáy ɓay ha ri mii: «Mì kɔ *Satan lie saa nulue gbǎ̰y ɓa sùke munu ká mbam siɛ yela.
18 Então ele lhes disse: “Vi Satanás caindo do céu como um relâmpago!
19 Ì laa ɓay ɓi key: mì ha rì hṵrusuo ɓay haŋa rì tɔ̌ɗke tul sɔyri ɓáy ndáyri nda̰w, a í kálke tul hṵrusuo nzoɓ tul ŋga̰ni naari riw bele. Fe mbḭw mini kara ti ɗáa rì sɛkɛ ya.
19 Eu lhes dei autoridade para pisarem sobre cobras e escorpiões, e sobre todo o poder do inimigo. Nada lhes causará dano.
20 Ì ɗaa suoriya ɓay tul temndayari ká i ɗaa vu mbom ɓo tul-rì ku hɔy ya, roo lɛ, ì ɗaa suoriya ɓay tul riŋ-rì ká Ŋgɛrɛwṵru ɗaa ɗo ɓil mbeɗe pam ɓe ká nulue.»
20 Mas não se alegrem porque os espíritos impuros lhes obedecem; alegrem-se porque seus nomes estão registrados no céu”.
21 Ká zaɗɛ ku hɔy, Tem Law Pie ha̰ suoriya mbaa ɓil law Zezu gba̰y gba̰y ha̰ ni ɓǎake ɓay mii: «Bǎa, ɓo ká mù ɓa Ŋgɛrɛmbay nulue nda̰w, Ŋgɛrɛmbay tusiri key nda̰w na, mì písi mù ɓay tul fe niri key ká mù mṵu nzoɓ nun nzɛmri ɓáy nzoɓ fe kɔ́kɔri, a mú mgbuɗa nun nzoɓri ká i kɔ fe ŋgḭi ya na ha ri kɔ. Ɓa tusuɛ, taambɔl Bǎa, ɓay ḭi lɛ, ɓo na mù hii ɓay haŋa ni ka ɗo munu.»
21 Naquele momento, Jesus foi tomado da alegria do Espírito Santo e disse: “Pai, Senhor dos céus e da terra, eu te agradeço porque escondeste estas coisas dos que se consideram sábios e inteligentes e as revelaste aos que são como crianças. Sim, Pai, foi do teu agrado fazê-lo assim.
22 Falɛ lɛ, Zezu ɓaa mii: «Feri riw bele na, Bǎa pɔŋ zuɔ nduo-i. Nzoɓ mbḭw mini ká tuu mì mii, a ve ze ɓa Vi-e lɛ na, tiya. Ɓa Bǎa huo-ɛ hɔy ze tuu mì. Rɔɓay, nzoɓ mbḭw mini ká tuu Bǎa na tiya nda̰w; ɓa ɓi ká mì ɓa Vi-e huo-i hɔy ɓáy nzoɓri ká mì hii ɓay mgbúɗa nun-ri ha ri tuu ni na ze, i tuu ni.»
22 “Meu Pai me confiou todas as coisas. Ninguém conhece verdadeiramente o Filho, a não ser o Pai, e ninguém conhece verdadeiramente o Pai, a não ser o Filho e aqueles a quem o Filho escolhe revelá-lo”.
23 A falɛ ku lɛ, Zezu fɛrɛ nun-ɛ ɓa luo leɗ nduoɓal-ɛri a ɓaa ha ri huo-ri hɔy mii: «Suoriya ɓa taa nzoɓri ká i kɔ fe ká ì kɔ ɓáy nun-rì na.
23 Então, em particular, ele se voltou para os discípulos e disse: “Felizes os olhos que veem o que vocês viram.
24 Ɓa tusuɛ kḭ, mì ɓaa ha rì: *nzoɓ ya̰aŋa ɓayri saa nzaa Ŋgɛrɛwṵru ɓáy mbayri ká pola lew ŋgḭi ɓamba i ɗaa kɔn ɓay kɔ́kɔ fe ká ì kɔ key, roo lɛ, i kɔ feke na ɓáy nun-ri ya. I ɗaa kɔn ɓay láa ɓayri ká ì laa key, roo lɛ, i laa ɓayke na ya.»
24 Eu lhes digo: muitos profetas e reis desejaram ver o que vocês têm visto e ouvir o que vocês têm ouvido, mas não puderam”.
25 Nzoɓ mbḭw munu ká ɓa *nzoɓ fére nzoɓri bol kusolri na uru siya a vbi Zezu ɓay, ɓay nzáake nzi-ɛ a ɓaa mii: «Mbay, fe ḭi ze mì ɗáa nda̰w rɔɔ ɓay káwke ɓáy kumnun ɓaŋguɔ lɛ?»
25 Certo dia, um especialista da lei se levantou para pôr Jesus à prova com esta pergunta: “Mestre, o que preciso fazer para herdar a vida eterna?”.
26 Lɛɛ, Zezu yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Ɓay ḭi ze i ɗaa ɗo ɓil *mbeɗe bol kusol naari na lɛ? Wa̰a, mù kḭi mú laa ɓayke mina lɛ?»
26 Jesus respondeu: “O que diz a lei de Moisés? Como você a entende?”.
27 Lɛɛ, leɗban na yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Ŋgɛrɛmbay Ŋgɛrɛwṵru ɓo na, mù híi ni ɓáy ɓil law-ari riw bele nda̰w, ɓáy pa̰ra nun sùo-ɔri riw bele nda̰w, ɓáy hṵrusuo-ɔri riw bele nda̰w, rɔɔ ɓáy kér ɓay ɓori riw bele nda̰w pi. Rɔɓay, mù híi kṵ-ɔ munu ká sùo-ɔ ɓo kḭ.»
27 O homem respondeu: “‘Ame o Senhor, seu Deus, de todo o seu coração, de toda a sua alma, de toda a sua força e de toda a sua mente’ e ‘Ame o seu próximo como a si mesmo’”.
28 Báyḭi lɛ, Zezu yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Nda ndaɗ! Mù yḭiŋra ɓay na ha̰ mì ɓáy kere. Fe niri key na, mù ɗaa munu ɓaŋguɔ lɛ, mù káw ɓáy kumnun ɓaŋguɔ.»
28 “Está correto!”, disse Jesus. “Faça isso, e você viverá.”
29 Roo lɛ, nzoɓ ká fere nzoɓri bol kusolri na hii nzaa nasi ɓay ɓe. Ro, a vbi Zezu mii: «Nzoɓ ve ze ɓa bǎw kṵ-i lɛ?»
29 O homem, porém, querendo justificar suas ações, perguntou a Jesus: “E quem é o meu próximo?”.
30 Báyḭi lɛ, Zezu yḭ̀i a mbi ɓay a ɓaa ha̰ ni mii: «Nzoɓ mbḭw munu uru saa Zuruzalɛm a se ɓa Zeriko. Báyḭi lɛ, ka tḭi sakra nzoɓ riiɓari. Lɛɛ, i mgba ni í ndaka ni wɔɓ wɔɓ í nan gari ɓeri, ɓáy fe ha̰wri í pɔŋ ni ɓo gbeleŋ ɓa huɗ a í zɔl.
30 Jesus respondeu com uma história: “Certo homem descia de Jerusalém a Jericó, quando foi atacado por bandidos. Eles lhe tiraram as roupas, o espancaram e o deixaram quase morto à beira da estrada.
31 Lɛɛ, faake ku na, *nzoɓ fe poy Ŋgɛrɛwṵru mbḭw munu se ɗi nda̰w. Zaɗkaʼa ví dar leɗban na gbukru na báyḭi lɛ, ka mbi nun-ɛ mari ɓo zaɗ kḭ, a to faa kuŋ pola a kal.
31 “Por acaso, descia por ali um sacerdote. Quando viu o homem caído, atravessou para o outro lado da estrada.
32 Rɔɓay, nzoɓ peɗ Ŋgɛrɛwṵru mbḭw munu ɓa nzoɓ ká sa̰w ka̰ni Levi kḭ hɔy kara ɗaa faa mbḭw munu na nda̰w. Zaɗkaʼa vi ɗi ya deɓ ɓáy zaɗ nam leɗban na báyḭi lɛ, ka mbi nun-ɛ mari ɓo zaɗ kḭ, a to faa kuŋ faa pola a kal na rɔɓay.
32 Um levita fazia o mesmo caminho e viu o homem caído, mas também atravessou e passou longe.
33 Roo lɛ, nzoɓ mbḭw munu ká kuɗu zaɗ ká Samari se varu ɓáy faa na ku nda̰w. Ɓa nzoɓri ká Ziɓri kɔ ri ɓa fe ya.Ka kɔ nun síe ɓe.|src="DN00479b.tif" size="span" loc="Luk 10.30-37" copy="Darwin Durham" ref="10.33" Zaɗkaʼa ví dar leɗban na ku gbukru a mbi nun-ɛ a kɔ ni na báyḭi lɛ, ka kɔ nun síe ɓe,
33 “Então veio um samaritano e, ao ver o homem, teve compaixão dele.
34 a soro ɓa lakun-ɛ a mgba ni a wàa nṵɔ-ɛri na ɓáy mbii feri kaɗ kaɗ, a kuna num zuɔ ɗi, rɔɔ a kuo ɓáy vay gariri. Falɛ ku lɛ, ka mbi ni ɓo tul maasoɓa ɓe kḭ sùo-ɛ, a séke hul nam varuri a ɗaa ni varu ɓáy kere.
34 Foi até ele, tratou de seus ferimentos com óleo e vinho e os enfaixou. Depois, colocou o homem em seu jumento e o levou a uma hospedaria, onde cuidou dele.
35 Nzaaruoke ku báyḭi lɛ, ka nduo ɓil ɓɔl ɓe a fa̰a lari vay ɓa siɗi, a ha̰ nzoɓ kɔ́rɔ faa hul varuri na a ɓaa ha̰ ni mii: “Mu ya̰a lari na key ɓo, mú ɗáake leɗban key na ɓáy kere ha̰ mì. Ze ɓo mù ɓiɛ lari kḭ ɓay tul-e hɔy kara, yḭ́i ɓi lɛ, ɓi kḭ sùo-i mì púo mù mbɔl fe ha̰yri ká mù ɓiɛ ɓay tul-e ká fal-i na ɓáy.”»
35 No dia seguinte, deu duas moedas de prata ao dono da hospedaria e disse: ‘Cuide deste homem. Se você precisar gastar a mais com ele, eu lhe pagarei a diferença quando voltar’.
36 Lɛɛ, Zezu vbi ni ɓay mii: «Ká sakra nzoɓri ká say key na wa̰a, nzoɓ ve ze ɓa bǎw nzoɓ ká tḭi saa sakra nzoɓ riiɓari na lɛ woo?»
36 “Qual desses três você diria que foi o próximo do homem atacado pelos bandidos?”, perguntou Jesus.
37 Nzoɓ ká fere nzoɓri bol kusolri na yḭiŋra ɓáy ɓay mii: «Ɓa nzoɓ ká kɔ nun síe leɗban na.» Báyḭi lɛ, Zezu ɓaa ha̰ ni mii: «Mu se mú ɗaa faa mbḭw munu ká ɓe na nda̰w.»
37 O especialista da lei respondeu: “Aquele que teve misericórdia dele”. Então Jesus disse: “Vá e faça o mesmo”.
38 Zaɗka Zezu ɓáy leɗ nduoɓal-ɛri i se faa kɔɓ rɔɓay na, i tḭi púo mbḭw munu. Lɛɛ, má̰y mbḭw ká riŋ-ɛ ɓa Marte mgba ni ɓa ɓil hul ɓe a ɗaa ni varu.
38 Jesus e seus discípulos seguiram viagem e chegaram a um povoado onde uma mulher chamada Marta os recebeu em sua casa.
39 Lɛɛ, yṵ-ɛ ká riŋ-ɛ ɓa Mari na ɗo ɗi nda̰w, a kaw siri ká sa̰w ɓal Ŋgɛrɛmbay Zezu a laa ɓay ɓe.
39 Sua irmã, Maria, sentou-se aos pés de Jesus e ouvia o que ele ensinava.
40 Roo lɛ, Marte na yɔklɔ sùo-ɛ ɓáy peɗ fe karari ŋgḭi ɓamba tasiri. Ndḭi munu hɔy lɛ, ka ví ziŋ Zezu a vbi ni mii: «Mbay, yṵ-i na pɔŋ peɗ fe karari dáa mì fǎ̰w huo-i hɔy na wa̰a, mù kɔ ɓa fe kere zu lɛ? Mu ɓaa ha̰ ni ɓo, ka vi a sɔ mì.»
40 Marta, porém, estava ocupada com seus muitos afazeres. Foi a Jesus e disse: “Senhor, não o incomoda que minha irmã fique aí sentada enquanto eu faço todo o trabalho? Diga-lhe que venha me ajudar!”.
41 Lɛɛ, Ŋgɛrɛmbay yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Marte, ɓo na, mù ha̰ law-a nzáa mù ɓa lie ɓa lew, mú yɔklɔ sùo-ɔ ɓay tul feri ŋgḭi ɓamba tasiri.
41 Mas o Senhor respondeu: “Marta, Marta, você se preocupa e se inquieta com todos esses detalhes.
42 Roo lɛ, fe mbḭw hɔy ze ndaɗ ɓamba tasiri. Fe ká Mari kɔ ɓa fe kere a naa a ɗaa nun-ɛ ɓo ɗi na, nzoɓ ti ya̰aŋa saa nduo-ɛ ya.»
42 Apenas uma coisa é necessária. Quanto a Maria, ela fez a escolha certa, e ninguém tomará isso dela”.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 10, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.