João 9

Mbeɗe sáka kuni fie (XUO) vs NAA

Sair da comparação
NAA Nova Almeida Atualizada 2017
1 Zaɗka Zezu se faa na báyḭi lɛ, ka kɔ nzoɓ mbḭw ká ɓa nzoɓ ra̰w káʼa tḭ́ike saa wṵru.
1 Enquanto Jesus caminhava, viu um homem cego de nascença.
2 Báyḭi lɛ, leɗ nduoɓal-ɛri vbi ni ɓay mii: «Mbay, ɓay ḭi nda̰w rɔɔ leɗban ni key na, i mboŋ ni ɓa ra̰w lɛ? Wa̰a, ɓay tul feya̰a ká ɓe kḭ sùo-ɛ ka ɗaa, mase ɓay tul feya̰a nzoɓ mbóŋ niri lɛ?»
2 E os seus discípulos perguntaram: — Mestre, quem pecou para que este homem nascesse cego? Ele ou os pais dele?
3 Lɛɛ, Zezu yḭiŋra ɓáy ɓay mii: «Ɗo ɓay tul feya̰a ɓe ya nda̰w, ɓay tul feya̰a nzoɓ mbóŋ niri ya nda̰w, roo lɛ, ka ɓa ra̰w munu ɓay haŋa peɗ ɗáa Ŋgɛrɛwṵru ka tínake sùo-ɛ ɓa kɛlɛ.
3 Jesus respondeu:
4 Munu ká ɓa ɓisie ɓáy na, ndaɗ ɓay haŋa náa ɗáari peɗ ká nzoɓ píe mì ɗaa zuɔ nduo-i na ha̰ ni ɔ ɓáy zaɗɛ. Suŋ ɗo ɗi mbǎa ro ká nzoɓ ti máa ɓay ɗáa peɗ ya.
4 É necessário que façamos as obras daquele que me enviou enquanto é dia; a noite vem, quando ninguém pode trabalhar.
5 Zaɗka mì ɗo tusiri key kɔɓ rɔɓay na, mì ɓa zaɗ taŋa nzoɓri ká tusiri key ha̰ nun-ri mgbuɗa.»
5 Enquanto estou no mundo, sou a luz do mundo.
6 Falɛ ká Zezu ɓaa ɓayri na munu báyḭi lɛ, ka sa̰-sa̰mi ɓo siri, a zukri ɓáy vu nduo-ɛ ha̰ ni ɓa bɔɗɔ, rɔɔ a ɗaa nṵu tul nun nzoɓ ra̰w na
6 Depois de dizer isso, Jesus cuspiu na terra, fez lama com a saliva e com a lama untou os olhos do cego.
7 a ɓaa ha̰ ni mii: «Mu se mú vǎa wáa nun-a ɓáy mbii da̰ŋa Silowe.» (Má̰ra sa̰w riŋke ɓaa mii, «ka pie mì.») Báyḭi lɛ, nzoɓ ra̰w na se a wàa nun-ɛ munu ká Zezu ɓaa ha̰ ni na. Yḭ́i ɓe saa ɗi na báyḭi lɛ, ka kɔ zaɗ *taŋ kaɗ kaɗ.Zezu mgbuɗa nun ra̰w.|src="Cn01739C.tif" size="span" loc="Jn 9.1-12" copy="David C. Cook" ref="9.7"
7 Então disse ao cego: Siloé quer dizer “Enviado”. O cego foi, lavou-se e voltou vendo.
8 Zaɗkaʼa tḭi puɔ na, nzoɓ tul kpaŋ ɓeri ɓáy nzoɓri ká i kɔ ni ɓa nzoɓ gɔŋma pola na i ɗaa: «Wǔy! Wa̰a, ɓa leɗban ni key ká kaw siri a gɔŋ fe na ya lɛ woo?»
8 Então os vizinhos e os que antes o conheciam de vista, como mendigo, perguntavam: — Não é este o que ficava sentado pedindo esmolas?
9 Nzoɓ ha̰nɛri ɓaa mii: «Ɓa ɓe kḭ.» A nzoɓ ha̰wri laa lɛ, ɓaa mii: «Ṵ́-uu, ɓa ɓe ya, roo lɛ, ɓa ríi kḭ hɔy zu.» A lɛ, nzoɓ ra̰w na ɓaa sùo-ɛ kḭ mii: «Ɓa ɓi na kḭ zu.»
9 Uns diziam: — É ele. Outros: — Não, mas se parece com ele. O homem dizia: — Sou eu.
10 Báyḭi lɛ, i yḭ̀i í vbi ni ɓay mii: «Ɗaa mina nda̰w rɔɔ nun-a mgbuɗa ha̰ mù kɔ-kɔ́m lɛ?»
10 Então lhe perguntaram: — Como foram abertos os seus olhos?
11 Lɛɛ, ka yḭiŋra ɓáy ɓay ha ri mii: «Leɗban ká i ɗi ni ɓa Zezu na ze ɗaa bɔɗɔ ndḭi a ɗaa nṵu tul nun-i ha̰ mì a ɓaa mii: “Mu se da̰ŋa Silowe mú vǎa wáa nun-a.” Ze, mì se ɗi mí vǎa wàa nun-i na, lɛ, mì kɔ zaɗ taŋ kaɗ kaɗ.»
11 Ele respondeu: — O homem chamado Jesus fez lama, passou nos meus olhos e disse: “Vá ao tanque de Siloé e lave-se.” Então fui, lavei-me e estou vendo.
12 Báyḭi lɛ, i vbi ni ɓay mii: «Wa̰a leɗbanke ɗo zaɗ ha̰a lɛ?» Lɛɛ, ka yḭiŋra ɓáy ɓay ha ri mii: «Mì kɔ ya.»
12 Eles perguntaram: — Onde está ele? Respondeu: — Não sei.
13 Báyḭi lɛ, i sùu leɗban ká ɓa ra̰w pola na í víke ni ha̰ *Fariziri.
13 Levaram aos fariseus aquele que antes era cego.
14 Lɛɛ, nam ká Zezu ɗaa bɔɗɔ a mgbǔɗake nun nzoɓ ra̰w ku na, ɓa *nam mgbaka ta̰ram Ziɓri.
14 E era sábado o dia em que Jesus fez a lama e lhe abriu os olhos.
15 Ɓe mini ze, Fariziri kara vbi leɗban na ɓay kɔ́kɔ wa̰a, fe ḭi ze ɗaa nda̰w rɔɔ ha̰ ni kɔ zaɗ key lɛ? Lɛɛ, ka ɓaa ha ri mii: «Ka ɗaa bɔɗɔ ndḭi nṵu tul nun-i, ze mì se mí vǎa wàa, lɛ, timbɛɗɛ key na mì kɔ zaɗ.»
15 Então os fariseus lhe perguntaram outra vez como podia ver. Ele respondeu: — Ele pôs lama sobre os meus olhos, lavei-me e estou vendo.
16 Báyḭi lɛ, Farizi ha̰nɛri ɓaa mii: «Nzoɓ ká ɗaa fe mini key na, ka ɓa taa Ŋgɛrɛwṵru ya, ɓay ḭi lɛ, ka ɗaa vu mbom ɓo tul nam mgbaka ta̰ram na ya.» Roo lɛ, nzoɓ ha̰wri ɓaa mii: «Úwaa, zaɗka nzoɓ ɓa nzoɓ feya̰a na wa̰a, a ɗáa mina nda̰w rɔɔ a maa ɓay ɗáa kḭri fe saŋri ká mini key lɛ?» Ro, í téke ɓil kḭ.
16 Por isso, alguns dos fariseus diziam: — Esse homem não é de Deus, porque não guarda o sábado. Mas outros diziam: — Como pode um homem pecador fazer sinais como estes? E houve divisão entre eles.
17 Báyḭi lɛ, Fariziri na i yḭ̀i í vbi ra̰w ká kɔ zaɗ ɓa kḭ ɓáy mii: «A ɓo kḭ wa̰a, mù ɓaa ɓay mina ze se tul nzoɓ ká mgbuɗa nun-a na lɛ?» Lɛɛ, ka yḭiŋra ɓáy ɓay mii: «Ka ɓa nzoɓ ya̰aŋa ɓay saa nzaa Ŋgɛrɛwṵru.»
17 De novo perguntaram ao cego: — O que você diz a respeito dele, uma vez que lhe abriu os olhos? Ele respondeu: — É um profeta.
18 Ŋgɛrɛdɔma̰y Ziɓri hii ɓay ya̰aŋa ɓay ká mii, leɗban key na pola ka ɓa ra̰w, a timbɛɗɛ key ka kɔ zaɗ ro na ya. Ɓe nu ku báyḭi lɛ, i ɗi nzoɓ mbóŋ niri na
18 Os judeus não acreditaram que ele tinha sido cego e que agora podia ver, enquanto não chamaram os pais dele
19 í vbi ri ɓay mii: «Wa̰a, ɓa vu ɓaarì ɓa tusuɛ kḭ lɛ? Ɓaarì kḭ sùo-rì ze ì ɓaa mii, ì mboŋ ni ɓa ra̰w lɛ? Wa̰a, ɗaa mina kḭ nda̰w rɔɔ, ka kɔ zaɗ ká timbɛɗɛ key lɛ?»
19 e lhes perguntaram: — É este o filho de vocês, que vocês dizem que nasceu cego? Como é que agora ele está vendo?
20 Lɛɛ, nzoɓ mbóŋ niri na yḭiŋra ɓáy ɓay ha ri mii: «Ɓa fe ká ɓuru kɔ ta-taŋ, ka ɓa vu ɓuru ká ɓuru mboŋ ni ɓa ra̰w saa wṵru kḭ.
20 Então os pais responderam: — Sabemos que este é o nosso filho e que nasceu cego,
21 Roo lɛ, fe ká ɗaa rɔɔ ka kɔ́ke zaɗ timbɛɗɛ key na ɓuru kɔ ya, a nzoɓ ká ɗaa rɔɔ ha̰ nun-ɛ kɔ zaɗ na kara, ɓuru kɔ ni ya nda̰w pi. Ì vbi ni ɓe kḭ í laa, ka ɓa leɗ mbǎa; kaʼa máa yḭiŋra ɓáy ɓayke ha rì laa.»
21 mas não sabemos como agora está vendo. E também não sabemos quem lhe abriu os olhos. Perguntem a ele, pois já tem idade e poderá falar por si mesmo.
22 I ɓaa munu, ɓay ḭi lɛ, i ɗaa hḭɛ ŋgɛrɛdɔma̰y Ziɓri. Ká ɓa tusuɛ lɛ, ŋgɛrɛdɔma̰y Ziɓri leke ɓay zuɔ ɓil kḭ pola ɓay haŋa ɓo, nzoɓ ha̰a ha̰a ká ɗi Zezu ɓa *Krisi, nzoɓ ká Ŋgɛrɛwṵru waa ɓay píe ni ví ya̰a nzoɓri na lɛ, i nii ni tḭi ká *hul mbṵ́ kḭ ɓari Ziɓri na.
22 Os pais dele disseram isso porque estavam com medo dos judeus, pois estes já tinham combinado que, se alguém confessasse que Jesus era o Cristo, seria expulso da sinagoga.
23 Ɓe mini ze, nzoɓ mbóŋ niri na ɓǎake ɓay mii: «Ì vbi ni í laa; ka maa ɓay yḭiŋra ɓáy ɓayke ha rì laa.»
23 Foi por isso que os pais dele disseram: “Ele já tem idade e poderá falar por si mesmo.”
24 Báyḭi lɛ, Fariziri na i yḭ̀i a í ɗi nzoɓ ra̰w ká kɔ zaɗ na faa ɓal ba siɗike í vbi ni ɓay mii: «Mu haa huɗ ɓa tusuɛ ká nun Ŋgɛrɛwṵru. Ɓuru kɔ nda̰w, nzoɓ ká vaa mù key na ka ɓa nzoɓ feya̰a.»
24 Então chamaram, pela segunda vez, o homem que tinha sido cego e lhe disseram: — Diga a verdade diante de Deus; nós sabemos que esse homem é pecador.
25 Lɛɛ, ka yḭiŋra ɓáy ɓay mii: «Ka ɓa nzoɓ feya̰a, mase, ka ɓa nzoɓ feya̰a ya hɔy kara, mì kɔ ya. Roo lɛ, mì kɔ fe mbḭw ta-taŋ: pola na mì ɓa nzoɓ ra̰w, a timbɛɗɛ key lɛ, mì kɔ zaɗ.»
25 Ele respondeu: — Se é pecador, não sei. Uma coisa sei: eu era cego e agora vejo.
26 Báyḭi lɛ, i yḭ̀i í vbi ni ɓay na rɔɓay mii: «Fe ḭi kḭ ka ɗaa ha̰ mù lɛ? Ka ɗaa mina nda̰w rɔɔ, a mgbǔɗake nun-a na ha̰ mù lɛ?»
26 Perguntaram-lhe outra vez: — O que ele fez a você? Como lhe abriu os olhos?
27 Lɛɛ, ka yḭiŋra ɓáy ɓay ha ri mii: «Úwaa, ɓay ni key na, mì ɓaa ha rì ro, ze ì hii ɓay ya̰aŋa ɓay ɓi na ya. Wa̰a, ɓay ḭi nda̰w rɔɔ, ì hii ɓay haŋa mì fɔŋ fal ɓay key na ba siɗi ha ri rɔɓay lɛ? A wa̰a, ì hii ɓay vika ɓa leɗ nduoɓal-ɛri nda̰w pi lɛ woo?»
27 Ele respondeu: — Já lhes disse, mas vocês não ouviram. Por que querem ouvir outra vez? Por acaso vocês também querem se tornar discípulos dele?
28 Báyḭi lɛ, i raɗ ni í ɓaa ha̰ ni mii: «Ɓo kḭ ze mù ɓa leɗ nduoɓal-ɛ, a ɓuru lɛ, ɓuru ɓa leɗ nduoɓal *Moyze!
28 Então o insultaram e lhe disseram: — Discípulo dele é você! Nós somos discípulos de Moisés.
29 Ɓuru na, ɓuru kɔ lɛ, Ŋgɛrɛwṵru ɓaa ɓay ha̰ Moyze, roo lɛ, nzoɓ ni key na, zaɗ káʼa vi saa ɗi hɔy kara, ɓuru kɔ ya!»
29 Sabemos que Deus falou a Moisés, mas este nem sabemos de onde é.
30 Lɛɛ, nzoɓ ra̰w ká kɔ zaɗ na yḭiŋra ɓáy ɓay ha ri mii: «Ɓe kḭ zu woo! Ɓe kḭ ze tuku nzoɓri ku: nzoɓ ká mgbuɗa nun-i na wa̰a, ì kɔ zaɗ káʼa uru saa ɗi ya wṵ̌m lɛ woo!
30 O homem respondeu: — É estranho que vocês não saibam de onde ele é, mas ele me abriu os olhos.
31 Ɓuru kɔ lɛ, Ŋgɛrɛwṵru laa nzaa ɓáy kere nzoɓ feya̰ari ya, roo lɛ, ka laa nzaa ɓay kere nzoɓri ká i hḭɛ ni a í ɗaa law hiiya ɓe.
31 Sabemos que Deus não atende a pecadores. Pelo contrário, se alguém teme a Deus e pratica a sua vontade, a este atende.
32 Ɓa ɗḭ̌ɛ lew hɔy kpṵru ti vuri key na nzoɓ laa mii, nzoɓ mgbuɗa nun nzoɓ ra̰w ká tḭ́ike saa wṵru na ba mbḭw ya mgbaŋ.
32 Desde que o mundo existe, jamais se ouviu que alguém tenha aberto os olhos a um cego de nascença.
33 Zaɗka nzoɓ ni key na uru saa luo Ŋgɛrɛwṵru ya lɛ, kaʼa máa ɓay ɗáa fe mbḭw ya.»
33 Se este homem não fosse de Deus, não poderia ter feito nada.
34 Báyḭi lɛ, i yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Ɓo ká i mbóŋ mù ká ɓil feya̰a kḭ key lɛ, mù hii ɓay fére ɓuru fe lɛ woo?» Ro, í nii ni tḭi saa hul mbṵ́ kḭ ɓari na.
34 Mas eles disseram: — Você nasceu cheio de pecado e quer nos ensinar? E o expulsaram.
35 Zaɗka Zezu laa mii, i nii nzoɓ ra̰w ká vaa na báyḭi lɛ, ka se a vǎa ziŋ ni a ɓaa ha̰ ni mii: «Wa̰a, mù ɗaa law-a ɓo tul *Vu Nzoɓ na lɛ?»
35 Jesus ouviu que eles tinham expulsado o homem. Ao encontrá-lo, perguntou:
36 Lɛɛ, nzoɓ ra̰w na yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Mbay, ka ɓa ve lɛ? Mu ɓaa ha̰ mì ɓo, mi ɗaa law-i ka ɓo tul-e na maa!»
36 Ele respondeu: — Quem é, Senhor, para que eu creia nele?
37 Báyḭi lɛ, Zezu yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Nzoɓ ká mù kɔ ni ɓáy nun-a, a mù ɗo ɓáa ɓay ziŋ ni key ku na, ɓa ɓe kḭ zu.»
37 E Jesus lhe disse:
38 Lɛɛ, nzoɓ ra̰w na yḭ̀i a huku pol-e a ɓaa ha̰ ni mii: «Mbay, mì ɗaa law-i ɓo tul-a!»
38 Então ele afirmou: — Eu creio, Senhor! E o adorou.
39 Báyḭi lɛ, Zezu ɓaa ha̰ ni mii: «Ɓi na, mì vi tusiri key ɓay haŋa kɛ́lɛ fe ka ɗo: ɓay haŋa nzoɓ ra̰wri kɔ zaɗ, a nzoɓri ká i ɗi sùo-ri ɓa nzoɓ nun-rì na, i vi ɓa nzoɓ ra̰w.»
39 Jesus continuou: —
40 Farizi ha̰nɛri ká i ɗo lakun-ɛ ká í laa ɓaykeri na, i vbi ɓay mii: «Úwaa, wa̰a, ɓuru kara ɓuru ɓa nzoɓ ra̰wri nda̰w lɛ woo?»
40 Alguns dos fariseus que estavam perto dele perguntaram-lhe: — Por acaso também nós somos cegos?
41 Lɛɛ, Zezu yḭiŋra ɓáy ɓay ha ri mii: «Zaɗka ì ɓa nzoɓ ra̰w, a í kɔ fal feya̰a ɓaarì ká ì ɗaa na ya lɛ, nzoɓ ti ɗáa ɓay ɓo tul-rì ya. Roo lɛ, munu ká ì ɓaa sùo-rì mii, ì kɔ zaɗ ta-taŋ na, ɓay feya̰a ɓaarì na mgba tul-rì ɓaŋguɔ.»
41 Jesus respondeu:

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 9, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.