João 7
Mbeɗe sáka kuni fie (XUO) vs VC
1 Falɛ ku lɛ, Zezu ha̰ari ɓáy puori ɓoɗ ɓoɗ ká kuɗu zaɗ ká Galele. Ka hii ɓay séke kuɗu zaɗ ká Zude ya, ɓay ḭi lɛ, ŋgɛrɛdɔma̰y Ziɓri ká ɗi i nzaa faa ɓay ika ni.
1 Depois disso, Jesus percorria a Galiléia. Ele não queria deter-se na Judéia, porque os judeus procuravam tirar-lhe a vida.
2 Lɛɛ, *nam suoriya hul puɗi Ziɓri na tɔ̀ŋ ɗi mbǎa.
2 Aproximava-se a festa dos judeus chamada dos Tabernáculos.
3 Ro, yṵ Zezuri ɓaa ha̰ ni mii: «Mu zɔ́l ká zaɗ ni key mú se kuɗu zaɗ ká Zude ɓay haŋa ɓo, nzoɓri ká i se fal-a na i kɔ fe saŋri ká mù ɗaa na.
3 Seus irmãos disseram-lhe: Parte daqui e vai para a Judéia, a fim de que também os teus discípulos vejam as obras que fazes.
4 Zaɗka nzoɓ hii ɓay haŋa riŋ-ɛ mgba lɛ, ka ti mṵu sùo-ɛ ya, a séke ɓa zaɗ hie a ɗaa fe saŋri ha̰ nzoɓri riw bele kɔ. A munu ká mù ɗaa kḭri fe saŋri mini key na, mu ɗaa ɓo ha̰ nzoɓri riw bele kɔ.»
4 Pois quem deseja ser conhecido em público não faz coisa alguma ocultamente. Já que fazes essas obras, revela-te ao mundo.
5 (Tusuɛke lɛ, yṵ Zezuri kara, i ɗaa law-ri ɓo tul-e ya.)
5 Com efeito, nem mesmo os seus irmãos acreditavam nele.
6 Báyḭi lɛ, Zezu ɓaa ha ri mii: «Nam ɓi na vi ya ɓáy. A ɓaarì lɛ, namri riw bele na, ì se munu ká law-rì hii.
6 Disse-lhes Jesus: O meu tempo ainda não chegou, mas para vós a hora é sempre favorável.
7 Ɓaarì na, nzoɓ tukɛlɛri key ti fṵ́y rì ya. A ɓi lɛ, i fṵ́y mì, ɓay ḭi lɛ, fe ɗáa ɓari ká ndaya na, mì ɓaa ɓayke ɓa kɛlɛ ta-taŋ ha ri.
7 O mundo não vos pode odiar, mas odeia-me, porque eu testemunho contra ele que as suas obras são más.
8 Ze, ɓaarì na ì zɔ́l í se zaɗ suoriya na. A ɓi lɛ, mì ti séke ɗi ya ɓáy, ɓay ḭi lɛ, nam ɓi na vi ya ɓáy.»
8 Subi vós para a festa. Quanto a mim, eu não irei, porque ainda não chegou o meu tempo.
9 Fal ɓay káʼa ɓaa munu ha ri na báyḭi lɛ, ka ta̰a a kaw kuɗu zaɗ ká Galele.
9 Dito isto, permaneceu na Galiléia.
10 Fal zɔ́l yṵ-ɛri ká i zɔl í se ɓa zaɗ suoriya ká Zuruzalɛm na báyḭi lɛ, ka uru a zɔl ɓa ɓaɗi nda̰w, roo lɛ, ka se ɓa ɓaɗi ɓa muni.
10 Mas quando os seus irmãos tinham subido, então subiu também ele à festa, não em público, mas despercebidamente.
11 Báyḭi lɛ, ŋgɛrɛdɔma̰y Ziɓri ká i ɗo zaɗ suoriyake ku na, i nzaara ni í vbi ɓay ɓe mii: «Wa̰a, leɗban na ɗo zaɗ ha̰a zey lɛ?»
11 Buscavam-no os judeus durante a festa e perguntavam: Onde está ele?
12 Ruɔ nzoɓri hɔy kara soro ɓay Zezu ɗo nzaa-ri ya̰a ya̰a, í má̰yke ɓay ziŋ kḭ ɓa lie ɓa lew. Nzoɓ ha̰nɛri ɓaa mii: «Leɗban na ɓa nzoɓ law kere.» A nzoɓ kḭri laa lɛ, ɓaa mii: «Ṵ́-uu, mbḭw ya! Ka ula nzoɓri!»
12 E na multidão só se discutia a respeito dele. Uns diziam: É homem de bem. Outros, porém, diziam: Não é; ele seduz o povo.
13 A lɛ, nzoɓ mbḭw mini kara maa ɓay áa nzi-ɛ ɓay ɓáa kér ɓay ɓe ɓa kɛlɛ ha̰ nzoɓri laa ya, ɓay ḭi lɛ, i ɗaa hḭɛ ɓay ŋgɛrɛdɔma̰y Ziɓri.
13 Ninguém, contudo, ousava falar dele livremente com medo dos judeus.
14 Zaɗka nam suoriyake na kal mgba sikɗa báyḭi lɛ, Zezu se ɓil mgbaŋ ká hul ka̰ni Ŋgɛrɛwṵru ɗo ɗi, a tii sa̰w fére nzoɓri fe ká ɗi.
14 Lá pelo meio da festa, Jesus subiu ao templo e pôs-se a ensinar.
15 Zaɗka ŋgɛrɛdɔma̰y Ziɓri laa fe fére ɓe munu na báyḭi lɛ, zaɗ ɓay zee ri sɛl ha ri ɓaa mii: «Leɗban key na fere mbeɗe Ŋgɛrɛwṵru ya wa̰a, ɗaa mina nda̰w rɔɔ, ka tuu faa fére nzoɓri fe mini lɛ?»
15 Os judeus se admiravam e diziam: Este homem não fez estudos. Donde lhe vem, pois, este conhecimento das Escrituras?
16 Lɛɛ, Zezu yḭiŋra ɓáy ɓay ha ri mii: «Feri ká mì fere nzoɓri na uru saa luo-i ya, roo lɛ, uru saa luo Ŋgɛrɛwṵru ká pie mì.
16 Respondeu-lhes Jesus: A minha doutrina não é minha, mas daquele que me enviou.
17 Nzoɓ ká mbi sùo-ɛ ɓay ɗáa law hiiya Ŋgɛrɛwṵru ɓa tusuɛ na, zaɗka fe fére ɓi na uru saa luo Ŋgɛrɛwṵru lɛ, káʼa kɔ́kɔ; ze uru saa luo-i hɔy kara a kɔ́kɔ nda̰w.
17 Se alguém quiser cumprir a vontade de Deus, distinguirá se a minha doutrina é de Deus ou se falo de mim mesmo.
18 Nzoɓ ká ɓaa ɓay ká uru saa luo-ɛ ɓe kḭ sùo-ɛ na, ka nzaa riŋ ɗika ɓe sùo-ɛ hɔy zu. Roo lɛ, nzoɓ ká nzaa riŋ ɗika nzoɓ ká pie ni na laa lɛ, ka ɓaa sùo ɓay, fe úla nun nzoɓ mbḭw kara ti sùo-ɛ ya.
18 Quem fala por própria autoridade busca a própria glória, mas quem procura a glória de quem o enviou é digno de fé e nele não há impostura alguma.
19 Ɓaarì na, *Moyze ha rì *bol kusol kḭ, roo lɛ, nzoɓ mbḭw mini ká sakra ɓaarì kara ɗaa vu mbom ɓo ɗi ya. Wa̰a ɓay ḭi nda̰w rɔɔ, ì nzaa faa ɓay ika mì lɛ?»
19 Acaso não foi Moisés quem vos deu a lei? No entanto, ninguém de vós cumpre a lei!...
20 Báyḭi lɛ, ruɔ nzoɓri uru ɓáy rɔɗi ziŋ ni í ɓaa mii: «Ɓo key na wa̰a, mù ɓa nzoɓ ɓala lɛ woo! A ve ze nzaa faa ɓay ika mù ká zaɗ ni key lɛ?»
20 Por que procurais tirar-me a vida? Respondeu o povo: Tens um demônio! Quem procura tirar-te a vida?
21 Lɛɛ, Zezu yḭiŋra ɓáy ɓay ha ri mii: «Ɓi na, mì ɗaa fe saŋ mbḭw munu hɔy ɓáy nam mgbaka ta̰ram. Ze, ɓaarì riw bele ká ì kɔ na, zaɗ ɓay zee rì sɛl.
21 Replicou Jesus: Fiz uma só obra, e todos vós vos maravilhais!
22 Ì kér í kɔ. Moyze mbi nzi-ɛ ɓay haŋa vu ɓaarì ká ì mboŋ ri na, i ɗaa nam tɔnɔ siɗi lɛ ì kuŋ ri ŋgori. (Tusuɛke lɛ, ɓa Moyze ze mbi nzi-ɛ ya, roo lɛ, ɓa bulu naari.) Ze, ɓa nam mgbaka ta̰ram hɔy kara, i kuŋ leɗri ŋgori mgbum.
22 Moisés vos deu a circuncisão {se bem que ela não é de Moisés, mas dos patriarcas}, e até no sábado circuncidais um homem!
23 Ɓaarì na, ì kuŋ leɗri ŋgori ɓáy nam mgbaka ta̰ram ɓay haŋa bol kusol Moyze ka ɗǒke ɓáy zaɗɛ. A wa̰a, ɓay ḭi nda̰w rɔɔ, ɓi mǎa, mì vaa nzoɓ ha̰ sùo-ɛ nduɔ kiyaw kiyaw ɓáy nam mgbaka ta̰ram lɛ, law-rì fa̰a rì ká tul-i lɛ?
23 Se um homem recebe a circuncisão em dia de sábado, e isso sem violar a Lei de Moisés, por que vos indignais comigo, que tenho curado um homem em todo o seu corpo em dia de sábado?
24 Ì bɛ́klɛ fe ɗáa nzoɓ ɓáy faake nda̰w rɔɔ, í kuŋ ɓay ka ɓo tul-e ɓáy, ɓo ì kɔ fe ká ɗo nun-rì ká kɛlɛ key hɔy í mbíke ɓay ka ɓo tul nzoɓ ya.»
24 Não julgueis pela aparência, mas julgai conforme a justiça.
25 Zaɗka nzoɓ ha̰nɛri ká Zuruzalɛm kɔ Zezu na báyḭi lɛ, i kaw yer í ɓaa mii:
25 Algumas das pessoas de Jerusalém diziam: Não é este aquele a quem procuram tirar a vida?
26 «Leɗban ni key ze, i nzaa faa ɓay ika ni ya lɛ woo? Ì kɔ káʼa ɗo ɓáa ɓay ká nun ruɔ nzoɓri, làa ká ŋgɛrɛdɔma̰y Ziɓri ɗaa fe mbḭw ziŋ ni ya ku na! Ɓari na, i kɔ ni ɓa *Krisi, nzoɓ ká Ŋgɛrɛwṵru waa ɓay píe ni ví ya̰a nzoɓri na ɓa tusuɛ ro zu lɛ woo?
26 Todavia, ei-lo que fala em público e não lhe dizem coisa alguma. Porventura reconheceram de fato as autoridades que ele é o Cristo?
27 Ze, Krisi na, zaɗkaʼa vika na, nzoɓ mbḭw ti kɔ́kɔ zaɗ káʼa uru saa ɗi ya. Roo lɛ, leɗban ni key na, ɓuru kɔ zaɗ káʼa uru saa ɗi na ta-taŋ.»
27 Mas este nós sabemos de onde vem. Do Cristo, porém, quando vier, ninguém saberá de onde seja.
28 Báyḭi lɛ, Zezu ká ɗo fére nzoɓri fe ká ɓil mgbaŋ ká *hul ka̰ni Ŋgɛrɛwṵru ɗo ɗi na, ɓaa ɓay ɓa siya ɓeleŋ mii: «Ɓaarì na ì kɔ mì kɔ nda̰w, í kɔ zaɗ ká mì uru saa ɗi nda̰w kɛlɛ? Ɓi na, mì vi ɓáy tul gaŋ sùo-i hɔy ya. Roo lɛ, nzoɓ ká pie mì na, ɓa nzoɓ ká maa ɓay ɗáa law ɓo tul-e. Ɓaarì na ì tuu ni ya,
28 Enquanto ensinava no templo, Jesus exclamou: Ah! Vós me conheceis e sabeis de onde eu sou!... Entretanto, não vim de mim mesmo, mas é verdadeiro aquele que me enviou, e vós não o conheceis.
29 roo lɛ, mì tuu ni tuu, ɓay ḭi lɛ, mì uru saa luo-ɛ. Ɓa ɓe kḭ ze ka pie mì vi.»
29 Eu o conheço, porque venho dele e ele me enviou.
30 Zaɗka ŋgɛrɛdɔma̰y Ziɓri laa ɓay ká Zezu ɓaa na báyḭi lɛ, i nzaa faa ɓay mgbaka ni. Roo lɛ, nzoɓ mbḭw ɗaa nduo-ɛ zaa ni ya, ɓay ḭi lɛ, nam ɓe na vi ya ɓáy.
30 Procuraram prendê-lo, mas ninguém lhe deitou as mãos, porque ainda não era chegada a sua hora.
31 Ká sakra ruɔ nzoɓri na, nzoɓri ŋgḭi ɓamba ɗaa law-ri ɓo tul-e í ɓaa mii: «Zaɗka Krisi a vika na, a ɗáa fe saŋri kal taa leɗban ni key na lɛ woo?»
31 Muitos do povo, porém, creram nele e perguntavam: Quando vier o Cristo, fará mais milagres do que este faz?
32 Ɓayri ká ruɔ nzoɓri ɓaa se tul Zezu na tuo ɓo suku *Fariziri. Ro, *ŋgɛrɛnzoɓ fe poyri ɓáy Fariziri, i pie nzoɓ kɔ́rɔ hul ka̰ni Ŋgɛrɛwṵruri ɓay haŋa ri vǎa mgba Zezu.
32 Os fariseus ouviram esse murmúrio que circulava entre o povo a respeito de Jesus. Então, de acordo com eles, os príncipes dos sacerdotes enviaram guardas para prendê-lo.
33 Báyḭi lɛ, Zezu ɓaa mii: «Ɓi na, mì káw ziŋ rì ndḭi munu hɔy, rɔɔ mí yḭ́i ɓa luo nzoɓ ká pie mì na.
33 Disse Jesus: Ainda por um pouco de tempo estou convosco e então vou para aquele que me enviou.
34 Ì nzáara mì, roo lɛ, ì ti zíŋ mì ya, ɓay ḭi lɛ, zaɗ ká mì ɗoko ɗi na, ì maa ɓay séke ɗi ya.»
34 Buscar-me-eis sem me achar, nem podereis ir para onde estou.
35 Báyḭi lɛ, ŋgɛrɛdɔma̰y Ziɓri vbi ɓay ká sakra kḭ mii: «Kaʼa séke ɓa zaɗ ha̰a nda̰w rɔɔ a ɓaa mii, náa ti zíŋri ɓeri mbǎa ku lɛ? Kaʼa séke luo nzoɓ naari ká i kaw sakra Gɛrɛkri ɓay fére ri fe lɛ?
35 Os judeus perguntavam entre si: Para onde irá ele, que o não possamos achar? Porventura irá para o meio dos judeus dispersos entre os gregos, para tornar-se o doutor dos estrangeiros?
36 Ka ɓaa mii, náa nzáarari ɓeri, roo lɛ, náa ti ziŋri ɓeri ya nda̰w, zaɗ ká ɓeri ɗoko ɗi kara, náa maari ɓay séke ɗi ya nda̰w pi. Wa̰a, ɓay ɓe ku na, ɓil-e ɗo mina zu lɛ?»
36 Que significam essas palavras que nos disse: Buscar-me-eis sem me achar, e onde estou para lá não podereis ir?
37 Ɔ́rɔ ɓie nam suoriyake ká ɓa nam ká kal taa ha̰wri riw bele na, Zezu uru a ɗo siya ká sakra ruɔ nzoɓri a ɓaa ɓay ɓeleŋ ɓa siya mii: «Nzoɓ ká kɔn mbii sɛ ni lɛ, ka vi luo-i a nzɔ.
37 No último dia, que é o principal dia de festa, estava Jesus de pé e clamava: Se alguém tiver sede, venha a mim e beba.
38 Munu ká i ɗaa ɗo ɓil mbeɗe Ŋgɛrɛwṵru na, nzoɓ ká ɗaa law-ɛ ɓo tul-i na lɛ, mbii káw ɓáy kumnun na, a tḭ́i a uo suɔ suɔ ɓa ŋgḭiŋake saa ɓil law-ɛ.»
38 Quem crê em mim, como diz a Escritura: Do seu interior manarão rios de água viva {Zc 14,8; Is 58,11}.
39 (Zezu ɓaa ɓay key na se tul Tem Law Pie ká Ŋgɛrɛwṵru a haŋa nzoɓri ká i ɗaa law-ri ɓo tul-e. Ká ɓil sewke ku na, Ŋgɛrɛwṵru ha̰ nzoɓri Tem Law Pie ya ɓáy, ɓay ḭi lɛ, Zezu na hu a tḭi saa luɔ huɗ a kaw ɓáy riŋ ɗika Bi-ɛ ya ɓáy.)
39 Dizia isso, referindo-se ao Espírito que haviam de receber os que cressem nele, pois ainda não fora dado o Espírito, visto que Jesus ainda não tinha sido glorificado.
40 Zaɗka ruɔ nzoɓri laa ɓay ká Zezu ɓaa na báyḭi lɛ, nzoɓ ha̰nɛri ɓaa mii: «Leɗban key na ka ɓa tusuɛ nzoɓ ya̰aŋa ɓay saa nzaa Ŋgɛrɛwṵru ká ɓuru giyaŋ ni na.»
40 Ouvindo essas palavras, alguns daquela multidão diziam: Este é realmente o profeta.
41 Nzoɓ ha̰wri ɓaa mii: «Ka ɓa Krisi, nzoɓ ká Ŋgɛrɛwṵru waa ɓay píe ni ví ya̰a nzoɓri na.» Roo lɛ, nzoɓ kḭri ma̰y ɓay ziŋ ri mii: «Lɛɛ, Krisi a úru saa kuɗu zaɗ ká Galele nda̰w pi zu lɛ woo!
41 Outros diziam: Este é o Cristo. Mas outros protestavam: É acaso da Galiléia que há de vir o Cristo?
42 Mbeɗe Ŋgɛrɛwṵru ɓaa mii, nzoɓ ká Ŋgɛrɛwṵru waa ɓay píe ni ví ya̰a nzoɓri na, a ɓá nzoɓ ká sa̰w bulu Mbay *Daviɗ, káʼa úru saa Betelehɛm, puo ká Daviɗ kaw ɗi pola lew na.»
42 Não diz a Escritura: O Cristo há de vir da família de Davi, e da aldeia de Belém, onde vivia Davi?
43 Ro, ruɔ nzoɓri rɔɗ kḭ ɓa lie ɓa lew, í téke ɓil kḭ ɓay tul Zezu.
43 Houve por isso divisão entre o povo por causa dele.
44 Nzoɓ ha̰nɛri ká sakra ɓari ku na hii ɓay mgbaka ni, roo lɛ, nzoɓ mbḭw ɗaa nduo-ɛ zaa ni ya.
44 Alguns deles queriam prendê-lo, mas ninguém lhe lançou as mãos.
45 Báyḭi lɛ, nzoɓ kɔ́rɔ hul ka̰ni Ŋgɛrɛwṵruri ká ŋgɛrɛnzoɓ fe poyri ɓáy Fariziri pie ri ɓay mgbaka Zezu na, i yḭ̀i í ví ziŋ ri. Lɛɛ, ŋgɛrɛri na vbi ri mii: «Ɓay ḭi nda̰w rɔɔ, ì mgba ni í víke ya lɛ?»
45 Voltaram os guardas para junto dos príncipes dos sacerdotes e fariseus, que lhes perguntaram: Por que não o trouxestes?
46 Lɛɛ, nzoɓ kɔ́rɔ hul ka̰ni Ŋgɛrɛwṵruri na yḭiŋra ɓáy ɓay ha ri mii: «Ɓuru kɔ nzoɓ ɓaa ɓay munu ká leɗban nu ku ba mbḭw ya mgbaŋ!»
46 Os guardas responderam: Jamais homem algum falou como este homem!...
47 Báyḭi lɛ, Fariziri uru ziŋ ri mii: «Ṵ́u! Ɓaarì hɔy kara, ì ya̰a nzaa úla ɓe nda̰w kɛ́lɛ?
47 Replicaram os fariseus: Porventura também vós fostes seduzidos?
48 Wa̰a ká sakra ɓuru Fariziri ɓáy ŋgɛrɛ Ziɓri na, nzoɓ mbḭw ká ɗaa law-ɛ ɓo tul-e na, ɗo ɗi ku lɛ woo?
48 Há, acaso, alguém dentre as autoridades ou fariseus que acreditou nele?
49 A ruɔ nzoɓri key ká i ɗaa law-ri ɓo tul-e na, i tuu *bol kusol *Moyze na ya. I ɓa nzoɓri ká ɓeɓi Ŋgɛrɛwṵru mgba tul-ri.»
49 Este poviléu que não conhece a lei é amaldiçoado!...
50 Báyḭi lɛ, Nikɔdɛm ká ɓa Farizi mbḭw munu, ɓe káʼa se luo Zezu pola ɓa suŋ na ɓaa ha ri mii:
50 Replicou-lhes Nicodemos, um deles, o mesmo que de noite o fora procurar:
51 «Lɛɛ, bol kusol naari na ha̰ naari faa ɓay ɗáa ɓay ɓo tul nzoɓ taŋ láa ɓay ká nzi-ɛ ya nda̰w, taŋ kɔ́kɔ fe ndaya káʼa ɗaa na ya mgbum lɛ woo?»
51 Condena acaso a nossa lei algum homem, antes de o ouvir e conhecer o que ele faz?
52 Ro, Farizi ha̰wri ɓáy ŋgɛrɛ Ziɓri na, i yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Áa! Ɓo kara, mù ɓa nzoɓ ká kuɗu zaɗ ká Galele nda̰w lɛ woo? Mù bɛklɛ ɓil mbeɗe Ŋgɛrɛwṵru ɓáy kere lɛ, mù ti zíŋ nzoɓ mbḭw ká ɓa nzoɓ ya̰aŋa ɓay saa nzaa Ŋgɛrɛwṵru ká úru saa Galele na ya!»
52 Responderam-lhe: Porventura és também tu galileu? Informa-te bem e verás que da Galiléia não saiu profeta.
53 [Falɛ ku lɛ, nzoɓ ha̰a ha̰a lɛ, uru a zɔl faa puɔ.
53 E voltaram, cada um para sua casa.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 7, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.