João 4
Mbeɗe sáka kuni fie (XUO) vs NTLH
1 — ausente —
1 Os fariseus ouviram dizer que Jesus estava ganhando mais discípulos e batizava mais pessoas do que João.
2 — ausente —
2 (De fato, não era Jesus quem batizava, e sim os seus discípulos.)
3 — ausente —
3 Quando Jesus ficou sabendo disso, saiu da Judeia e voltou para a Galileia.
4 Roo lɛ, ká ɓay haŋa ni se kuɗu zaɗ ká Galele na, a kál ɓáy faa ká ɓo kuɗu zaɗ ká Samari.
4 No caminho, ele tinha de passar pela região da Samaria.
5 Báyḭi lɛ, ka tḭi puo mbḭw ká riŋ-ɛ ɓa Sikar ká ɗo ɗi ya deɓ ɓáy wáa ká bulu ɓari *Zakoɓ ha̰ vi-e Zezeɓ ká pola lew na.
5 Ele chegou a uma cidade da Samaria, chamada Sicar, que ficava perto das terras que Jacó tinha dado ao seu filho José.
6 — ausente —
6 Ali ficava o poço de Jacó. Era mais ou menos meio-dia quando Jesus, cansado da viagem, sentou-se perto do poço.
7 — ausente —
7 Uma mulher samaritana veio tirar água, e Jesus lhe disse:
8 — ausente —
8 (Os discípulos de Jesus tinham ido até a cidade comprar comida.)
9 Báyḭi lɛ, má̰y na ɗo yer a yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Ɗaa mina rɔɔ ɓo ká mù ɓa Ziɓ lɛ, mù gɔ́ŋ mì mbii ɓay nzɔkɔ, ɓi ká mì ɓa má̰y ká Samari na lɛ woo!» (Ka ɓaa munu, ɓay ḭi lɛ, Ziɓri ɓáy *nzoɓri ká Samari na zuɔ kḭ ɓari tiya.)
9 A mulher respondeu: — O senhor é judeu, e eu sou samaritana. Então como é que o senhor me pede água? (Ela disse isso porque os judeus não se dão com os samaritanos.)
10 Lɛɛ, Zezu yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Zaɗka mù kɔ fe law kere ká Ŋgɛrɛwṵru mgba ziŋ nzoɓri, a mú tuu nzoɓ ká gɔŋ mù mbii nzɔkɔ na lɛ, ɓo kḭ sùo-ɔ ze mù gɔ́ŋ ni mbii na pola, lɛ, a haŋa mù mbii ká uo yaw yaw ká ɓay haŋa mù kǎwke ɓáy kumnun ká ɗo ɓaŋguɔ na.»
10 Então Jesus disse:
11 Báyḭi lɛ, má̰y na yḭ̀i a vbi ni mii: «Mbay, luɔ mbii lɛ ɗi ɓamba, a ɓo lɛ, mù ti ɓáy fe ɗáŋ mbii ya; wa̰a, mù ɗáa mina nda̰w rɔɔ ɓay zíŋ mbii ni key ká uo yaw yaw na ɓay nzɔkɔ lɛ?
11 Ela respondeu: — O senhor não tem balde para tirar água, e o poço é fundo. Como é que vai conseguir essa água da vida?
12 Luɔ mbii key na bulu ɓuru Zakoɓ ze ha̰ ɓuru. Ɓa luɔ mbii ká ɓe kḭ ka nzɔ, ɓáy vi-eri ɓáy fe hɔl ɓeri kara nda̰w pi. Wa̰a, ɓo na mù mba tul bulu ɓuru Zakoɓ na lɛ woo?»
12 Nosso antepassado Jacó nos deu este poço. Ele, os seus filhos e os seus animais beberam água daqui. Será que o senhor é mais importante do que Jacó?
13 Báyḭi lɛ, Zezu yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Nzoɓ ha̰a ha̰a ká nzɔ mbii ká luɔ mbii key na lɛ, kɔn mbii kḭ a sɛkɛ ni ɓáy.Zezu ɓaa ɓay ziŋ má̰y ká Samari.|src="CN01674C.TIF" size="span" loc="Jn 4.5-27" copy="David C. Cook" ref="4.13"
13 Então Jesus disse:
14 Roo lɛ, nzoɓ ká nzɔ mbii ká mì haŋa ni na lɛ, kɔn mbii kḭ ti sɛkɛ ni mbǎa mgbaŋ, ɓay ḭi lɛ, mbii ká mì haŋa ni na, a ɗoko munu ɓa mbii ká uo suɔ suɔ ká ɓil law-ɛ ɓay haŋa ni káwke ɓáy kumnun káʼa ɗoko ɓaŋguɔ na.»
14 mas a pessoa que beber da água que eu lhe der nunca mais terá sede. Porque a água que eu lhe der se tornará nela uma fonte de água que dará vida eterna.
15 Lɛɛ, má̰y na ɓaa ha̰ Zezu mii: «Mbay, ze ɓo munu zu lɛ, mu ha̰ mì mbiike na ɓay haŋa kɔn mbii kḭ ka sɛ mì mbǎa nda̰w, a mí se síe yḭ́i vi zaɗ ni key ɓay ɗáŋ mbii kḭ na mbǎa nda̰w pi.»
15 Então a mulher pediu: — Por favor, me dê dessa água! Assim eu nunca mais terei sede e não precisarei mais vir aqui buscar água.
16 Zezu yḭ̀i a ɓaa ha̰ ni mii: «Mu se mú vǎa ɗi wa̰ra ɓo, a ɓo ɓáy kḭ, í yḭ̀i í vi.»
16 — Vá chamar o seu marido e volte aqui! — ordenou Jesus.
17 Lɛɛ, má̰y na yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Mì ti ɓáy wa̰ra ya.» Lɛɛ, Zezu ɓaa ha̰ ni mii: «Ɓay ɓo ɗo ɓáy zaɗɛ. Wa̰ra ɓo tiya munu ká mù ɓaa,
17 — Eu não tenho marido! — respondeu a mulher. Então Jesus disse:
18 roo lɛ, mù ya̰a wa̰ra zaɗ ndeɓe, a ha̰y ká mù kǎwke timbɛɗɛ key kara, ɓa wa̰ra ɓo ya nda̰w. Ɓo na, mù ɓaa sùo ɓay kḭ ze ha̰ mì.»
18 pois já teve cinco, e este que você tem agora não é, de fato, seu marido. Sim, você falou a verdade.
19 Báyḭi lɛ, má̰y na yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Mbay, mì kɔ lɛ, mù ɓa nzoɓ ya̰aŋa ɓay saa nzaa Ŋgɛrɛwṵru.
19 A mulher respondeu: — Agora eu sei que o senhor é um
20 Bulu ɓururi na, i rùo Ŋgɛrɛwṵru ká tul kuo ká kuɗu zaɗ ká Samari key, roo lɛ, ɓaarì Ziɓri kḭ ì geɗe mii, zaɗ ká ɓay rúo Ŋgɛrɛwṵru ká ɗi na ɓa Zuruzalɛm.»
20 Os nossos antepassados adoravam a Deus neste monte , mas vocês, judeus, dizem que Jerusalém é o lugar onde devemos adorá-lo.
21 Báyḭi lɛ, Zezu yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Má̰y, mu ɗaa law-a ka ɓo tul ɓay ká mì ɓáa ha̰ mù key. Nam káʼa ví vuku na, zaɗ rúo Bǎa Ŋgɛrɛwṵru a ɗoko ɓa kḭ-kii; nzoɓ ti séke síe séke tul kuo key ya nda̰w, ká Zuruzalɛm ya nda̰w pi.
21 Jesus disse:
22 Ɓaarì nzoɓri ká kuɗu zaɗ ká Samari na, nzoɓ ká ì ruo ni na ì kɔ sa̰wke taŋ ya. A ɓuru Ziɓri laa lɛ, nzoɓ ká ɓuru ruo ni na, ɓuru kɔ sa̰wke ta-taŋ, ɓay ḭi lɛ, pam na vi ɓáy faa Ziɓri.
22 Vocês, samaritanos, não sabem o que adoram, mas nós sabemos o que adoramos porque a salvação vem dos judeus.
23 A lɛ, nam a ví vuku, ze namke na vi ro, ká nzoɓ rúo Bǎa taa tusuɛkeri na, i rúo ni ɓáy faa Tem nda̰w, ɓáy faa tusuɛ ɓay nda̰w pi. Nzoɓri ká i ruo ni mini key na ze ka hii.
23 Mas virá o tempo, e, de fato, já chegou, em que os verdadeiros adoradores vão adorar o Pai em espírito e em verdade. Pois são esses que o Pai quer que o adorem.
24 Ŋgɛrɛwṵru na ɓa Tem, a lɛ, nzoɓri ká i ruo ni na, ka hii ɓay haŋa ri rúo ni ɓáy faa Tem nda̰w, ɓáy faa tusuɛ ɓay nda̰w pi.»
24 Deus é Espírito, e por isso os que o adoram devem adorá-lo em espírito e em verdade.
25 Báyḭi lɛ, má̰y na ɓaa ha̰ ni mii: «Mì kɔ lɛ, nzoɓ ká Ŋgɛrɛwṵru waa ɓay píe ni ví ya̰a nzoɓri, ɓe ká i ɗi ni ɓa *Krisi na a vika. Zaɗkaʼa vi lɛ, kaʼa tína sa̰w feri *taŋ kaɗ kaɗ riw bele ha̰ naari.»
25 A mulher respondeu: — Eu sei que o
26 Lɛɛ, Zezu yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Ɓa ɓi kḭ ze mì ɗo ɓáa ɓay ziŋ mù key.»
26 Então Jesus afirmou:
27 Ká zaɗɛ ku na, leɗ nduoɓal-ɛri ví ziŋ ni, lɛ, tuku ri ha ri kaw yer ɓay tul má̰y ká Samari káʼa ɗo ɓáa ɓay ziŋ ni na ku. Ɓe nu ku hɔy kara, nzoɓ mbḭw ká sakra ɓari káʼa maa ɓay vbika ni ɓay mii, fe ḭi ze ɓeri vbi, mase ɓay ḭi kḭ rɔɔ ɓeri ɓaa ziŋ má̰y na ku kara, tiya nda̰w.
27 Naquele momento chegaram os seus discípulos e ficaram admirados, pois ele estava conversando com uma mulher. Mas nenhum deles perguntou à mulher o que ela queria. E também não perguntaram a Jesus por que motivo ele estava falando com ela.
28 Báyḭi lɛ, má̰y na pɔŋ tinay mbii ɓe na ɓo nzaa luɔ mbii, a yḭ̀i a se ɓil puɔ a vǎa ɓaa ha̰ nzoɓri mii:
28 Em seguida, a mulher deixou ali o seu pote, voltou até a cidade e disse a todas as pessoas:
29 «Ì vi í kɔ leɗban ká kḭi fal fe ɗáa ɓiri riw bele ká mì ɗaa ká pola lew key na zíŋ mì. Wa̰a, a ɓá Krisi, nzoɓ ká Ŋgɛrɛwṵru waa ɓay píe ni ví ya̰a nzoɓri na zu lɛ woo?»
29 — Venham ver o homem que disse tudo o que eu tenho feito. Será que ele é o Messias?
30 Lɛɛ, nzoɓri tḭi ká ɓil puɔ yir a í se ɓa luo Zezu na.
30 Muitas pessoas saíram da cidade e foram para o lugar onde Jesus estava.
31 Sa̰w síeke ku na leɗ nduoɓal-ɛri koɗ ni mii: «Mbay, mu sṵ fe!»
31 Enquanto isso, os discípulos pediam a Jesus: — Mestre, coma alguma coisa!
32 Roo lɛ, ka yḭiŋra ɓáy ɓay ha ri mii: «Fe sṵm ɓi ɗo ɗi ku ká ɓay haŋa mì sṵ, roo lɛ, ɓaarì na ì kɔ fe sṵmke ya.»
32 Jesus respondeu:
33 Báyḭi lɛ, leɗ nduoɓal-ɛri vbi kḭ ɓay ɓa lie ɓa lew mii: «A ku wa̰a, nzoɓ ha̰nɛ vi ɓáy fe sṵm ha̰ ni sṵ lɛ woo?»
33 Então os discípulos começaram a perguntar uns aos outros: — Será que alguém já trouxe comida para ele?
34 Lɛɛ, Zezu ɓa ha ri mii: «Fe sṵm ɓi na ɓa ɗáa law hiiya nzoɓ ká píe mì, a mí ɗaa peɗ káʼa pɔŋ zuɔ nduo-i na ha̰ ni ɔ ɓáy zaɗɛ.
34 — A minha comida — disse Jesus — é fazer a vontade daquele que me enviou e terminar o trabalho que ele me deu para fazer.
35 Ɓaarì na ì ɓaa mii: “Few niŋ nda̰w rɔɔ, a ɓá few vbíe fe pay ɓáy.” A ɓi lɛ, mì ɓaa ha rì: ì mbi nun-rì í kɔ wáari ká ɗo ku. Pa̰ra fe paykeri ŋgɔŋ riw bele, a ɗo ɗi ya ɓay vbíe ro! Ɗo faa mbḭw munu ɓa nzoɓri ká i ɗo ɗi ya ɓay ɗáa law-rì ɓo tul-i.
35 Vocês costumam dizer: “Daqui a quatro meses teremos a colheita.” Mas olhem e vejam bem os campos: o que foi plantado já está maduro e pronto para a colheita.
36 Nzoɓ ká vbie fe pay na, ka ziŋ fe tunduo-ɛ ro; ka mbṵ fe paykeri ká ɓa nzoɓri na, ɓay haŋa ri káw ɓáy kumnun ká ɗo ɓaŋguɔ na. Ɓe mini ze, nzoɓ ká ru fe, ɓáy nzoɓ ká vbie fe pay na, i ɗaa suoriya ziŋ kḭ mbḭw hɔy,
36 Quem colhe recebe o seu salário, e o resultado do seu trabalho é a vida eterna para as pessoas. E assim tanto o que semeia como o que colhe se alegrarão juntos.
37 ɓay ḭi lɛ, sim ɓay ɓáa nzoɓri ká ɓaa mii, “nzoɓ mbḭw ru fe, a nzoɓ kḭ laa lɛ, vbi-vbieke” na ɓa tusuɛ ɓay na kḭ.
37 Porque é verdade o que dizem: “Um semeia, e outro colhe.”
38 Mì píe rì ha rì vbie fe pay ká zaɗ ká ì ru fe ká ɗi ya. Nzoɓ kḭri ze i ru fe, rɔɔ ɓaarì na ì vbie fe pay ɓari na ɓáy.»
38 Eu mandei vocês colherem onde não trabalharam; outros trabalharam ali, e vocês aproveitaram o trabalho deles.
39 Nzoɓri ŋgḭi ɓamba ká ɓil kuɗu zaɗ ká Samari na, i ɗaa law-ri ɓo tul Zezu ɓay tul ɓay ká má̰y na ɓaa ha ri mii: «Ka kḭi fal fe ɗáa ɓiri ká pola lew riw bele ha̰ mì na.»
39 Muitos samaritanos daquela cidade creram em Jesus porque a mulher tinha dito: “Ele me disse tudo o que eu tenho feito.”
40 Sa̰wke mini ze, zaɗka nzoɓkeri ku vi luo Zezu na, i koɗ ni ɓay haŋa ni ka káw ziŋ ri. Ze, Zezu kaw ziŋ ri nam siɗi.
40 Quando os samaritanos chegaram ao lugar onde Jesus estava, pediram a ele que ficasse com eles, e Jesus ficou ali dois dias.
41 Nzoɓri ŋgḭi ɓamba tasiri i ɗaa law-ri ɓo tul-e ɓay tul ɓay káʼa ɓaa ha ri na.
41 E muitos outros creram por causa da mensagem dele.
42 I ɓaa ha̰ má̰y na mii: «Timbɛɗɛ key na, ɓuru ɗaa law ɓuru ɓo tul Zezu ɓay tul ɓayri ká mù kḭi ha̰ ɓuru hɔy ya, roo lɛ, ɓa fe ká ɓuru laa ɓáy suku ɓuru kḭ, a ɓúru kɔ ta-taŋ mii, ɓa ɓe na kḭ ze ka ɓa Nzoɓ Ya̰aŋa Nzoɓri ká tusiri key.»
42 Eles diziam à mulher: — Agora não é mais por causa do que você disse que nós cremos, mas porque nós mesmos o ouvimos falar. E sabemos que ele é, de fato, o Salvador do mundo.
43 Zaɗka Zezu ɗaa nam siɗi ziŋ ri ká zaɗɛ ku na, ka uru a se ɓa puo ɓe ká kuɗu zaɗ ká Galele.
43 Depois de ficar dois dias ali, Jesus foi para a região da Galileia.
44 Tusuɛke lɛ, Zezu ɓaa ta-taŋ sùo-ɛ kḭ mii, nzoɓ ya̰aŋa ɓay saa nzaa Ŋgɛrɛwṵru na, i ɗaa mbay ɓo tul-e ká tusiri ɓe ya.
44 Pois, como ele mesmo disse: “Um profeta não é respeitado na sua própria terra.”
45 Roo lɛ, zaɗkaʼa tḭi kuɗu zaɗ ká Galele na, nzoɓkeri ya̰a ni ɓáy kere, ɓay ḭi lɛ, ɓari kara i se zaɗ *nam suoriya tḭ́i saa ɓil koy ká Zuruzalɛm na nda̰w, a í kɔ fe saŋri riw bele ká Zezu ɗaa ká ɗi na.
45 Quando chegou à Galileia, os moradores dali o receberam bem. É que eles tinham ido à Festa da Páscoa , em Jerusalém, e tinham visto tudo o que Jesus havia feito lá.
46 Zezu ɓáy leɗ nduoɓal-ɛri i yḭ̀i ɓa kḭ í se Kana ká ɗo kuɗu zaɗ ká Galele káʼa fɛrɛ mbii ha̰ ni vi ɓa him ká ɗi na. Ká zaɗɛ ku na, ŋgɛrɛdɔma̰y mbḭw ɗo ɗi ká sùo vi-e sɛ ni naa puo ká Kapɛrnayum.
46 Jesus voltou a Caná da Galileia, onde havia transformado água em vinho. Estava ali um alto funcionário público que morava em Cafarnaum. Ele tinha em casa um filho doente.
47 Zaɗkaʼa laa mii Zezu vi saa kuɗu zaɗ ká Zude a ɗo kuɗu zaɗ ká Galele na báyḭi lɛ, ka se luo-ɛ a koɗ ni ɓay haŋa ni ka se a vǎa vaa vi-e ká ɗo ɗi ya ɓay huka na.
47 Quando ouviu dizer que Jesus tinha vindo da Judeia para a Galileia, foi pedir a ele que fosse a Cafarnaum e curasse o seu filho, que estava morrendo.
48 Lɛɛ, Zezu ɓaa ha̰ ni mii: «Zaɗka ì kɔ fe saŋri ɓáy feri ká ndaɗ kɔ́kɔ ya lɛ, ì ti ɗáa law-rì ɓo tul-i ya.»
48 Jesus disse ao funcionário:
49 Báyḭi lɛ, ŋgɛrɛdɔma̰y na yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Mbay, kóɗ ŋguɔ hɔy mu se puo ɓi ɓa vaa ká vu-i na a huka.»
49 Ele respondeu: — Senhor, venha depressa, antes que o meu filho morra!
50 Lɛɛ, Zezu ɓaa ha̰ ni mii: «Mu zɔ́l mú se puɔ; vu-ɔ na vaa ro.» Ŋgɛrɛdɔma̰y na ɗaa law-ɛ ɓo tul ɓay ká Zezu ɓaa ha̰ ni na a zɔl faa puɔ.
50 — Volte para casa! O seu filho vai viver! — disse Jesus. Ele creu nas palavras de Jesus e foi embora.
51 Zaɗkaʼa se faa kɔɓ rɔɓay na báyḭi lɛ, nzoɓ peɗ ɓeri i suɔ nun-ɛ í ɓaa ha̰ ni mii: «Vu-ɔ na vaa ɓáy kere!»
51 No caminho encontrou-se com os seus empregados, que disseram: — O seu filho está vivo!
52 Báyḭi lɛ, ŋgɛrɛdɔma̰y na vbi ri ɓay mii: «Maa ɓáy sa̰w síe mina nda̰w rɔɔ leɗ na vaa ku lɛ?» Lɛɛ, i yḭiŋra ɓáy ɓay ha ni mii: «Liɛ ku na, maa ɓáy síe ká fɛrɛ sùo-ɛ, ze sùo zaŋa ɓe na ɔ̌ke.»
52 Então ele perguntou a que horas o filho havia começado a melhorar. Os empregados responderam: — Ontem, à uma da tarde, a febre passou.
53 Lɛɛ, bi-ɛ kɔ ro, ɓa sa̰w síeke ká Zezu ɓaa ha̰ ni mii, vu-ɔ na vaa ro na zu. Báyḭi lɛ, ɓe ɓáy nzoɓ ini ɓeri riw bele na, i ɗaa law-ri ɓo tul Zezu.
53 Aí o pai lembrou que havia sido naquela mesma hora que Jesus tinha dito: “O seu filho vai viver.” Então ele e toda a família creram em Jesus.
54 Ɓe ze ɓa fe saŋ ndeke ɗi ba siɗike ká Zezu ɗaa ká fal yḭ́i ɓe saa kuɗu zaɗ ká Zude, a vi kuɗu zaɗ ká Galele na.
54 Esse foi o segundo milagre que Jesus fez depois de ter ido da Judeia para a Galileia.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 4, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.