João 4
Mbeɗe sáka kuni fie (XUO) vs ARA
1 — ausente —
1 Quando, pois, o Senhor veio a saber que os fariseus tinham ouvido dizer que ele, Jesus, fazia e batizava mais discípulos que João
2 — ausente —
2 (se bem que Jesus mesmo não batizava, e sim os seus discípulos),
3 — ausente —
3 deixou a Judeia, retirando-se outra vez para a Galileia.
4 Roo lɛ, ká ɓay haŋa ni se kuɗu zaɗ ká Galele na, a kál ɓáy faa ká ɓo kuɗu zaɗ ká Samari.
4 E era-lhe necessário atravessar a província de Samaria.
5 Báyḭi lɛ, ka tḭi puo mbḭw ká riŋ-ɛ ɓa Sikar ká ɗo ɗi ya deɓ ɓáy wáa ká bulu ɓari *Zakoɓ ha̰ vi-e Zezeɓ ká pola lew na.
5 Chegou, pois, a uma cidade samaritana, chamada Sicar, perto das terras que Jacó dera a seu filho José.
6 — ausente —
6 Estava ali a fonte de Jacó. Cansado da viagem, assentara-se Jesus junto à fonte, por volta da hora sexta.
7 — ausente —
7 Nisto, veio uma mulher samaritana tirar água. Disse-lhe Jesus: Dá-me de beber.
8 — ausente —
8 Pois seus discípulos tinham ido à cidade para comprar alimentos.
9 Báyḭi lɛ, má̰y na ɗo yer a yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Ɗaa mina rɔɔ ɓo ká mù ɓa Ziɓ lɛ, mù gɔ́ŋ mì mbii ɓay nzɔkɔ, ɓi ká mì ɓa má̰y ká Samari na lɛ woo!» (Ka ɓaa munu, ɓay ḭi lɛ, Ziɓri ɓáy *nzoɓri ká Samari na zuɔ kḭ ɓari tiya.)
9 Então, lhe disse a mulher samaritana: Como, sendo tu judeu, pedes de beber a mim, que sou mulher samaritana (porque os judeus não se dão com os samaritanos )?
10 Lɛɛ, Zezu yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Zaɗka mù kɔ fe law kere ká Ŋgɛrɛwṵru mgba ziŋ nzoɓri, a mú tuu nzoɓ ká gɔŋ mù mbii nzɔkɔ na lɛ, ɓo kḭ sùo-ɔ ze mù gɔ́ŋ ni mbii na pola, lɛ, a haŋa mù mbii ká uo yaw yaw ká ɓay haŋa mù kǎwke ɓáy kumnun ká ɗo ɓaŋguɔ na.»
10 Replicou-lhe Jesus: Se conheceras o dom de Deus e quem é o que te pede: dá-me de beber, tu lhe pedirias, e ele te daria água viva.
11 Báyḭi lɛ, má̰y na yḭ̀i a vbi ni mii: «Mbay, luɔ mbii lɛ ɗi ɓamba, a ɓo lɛ, mù ti ɓáy fe ɗáŋ mbii ya; wa̰a, mù ɗáa mina nda̰w rɔɔ ɓay zíŋ mbii ni key ká uo yaw yaw na ɓay nzɔkɔ lɛ?
11 Respondeu-lhe ela: Senhor, tu não tens com que a tirar, e o poço é fundo; onde, pois, tens a água viva?
12 Luɔ mbii key na bulu ɓuru Zakoɓ ze ha̰ ɓuru. Ɓa luɔ mbii ká ɓe kḭ ka nzɔ, ɓáy vi-eri ɓáy fe hɔl ɓeri kara nda̰w pi. Wa̰a, ɓo na mù mba tul bulu ɓuru Zakoɓ na lɛ woo?»
12 És tu, porventura, maior do que Jacó, o nosso pai, que nos deu o poço, do qual ele mesmo bebeu, e, bem assim, seus filhos, e seu gado?
13 Báyḭi lɛ, Zezu yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Nzoɓ ha̰a ha̰a ká nzɔ mbii ká luɔ mbii key na lɛ, kɔn mbii kḭ a sɛkɛ ni ɓáy.Zezu ɓaa ɓay ziŋ má̰y ká Samari.|src="CN01674C.TIF" size="span" loc="Jn 4.5-27" copy="David C. Cook" ref="4.13"
13 Afirmou-lhe Jesus: Quem beber desta água tornará a ter sede;
14 Roo lɛ, nzoɓ ká nzɔ mbii ká mì haŋa ni na lɛ, kɔn mbii kḭ ti sɛkɛ ni mbǎa mgbaŋ, ɓay ḭi lɛ, mbii ká mì haŋa ni na, a ɗoko munu ɓa mbii ká uo suɔ suɔ ká ɓil law-ɛ ɓay haŋa ni káwke ɓáy kumnun káʼa ɗoko ɓaŋguɔ na.»
14 aquele, porém, que beber da água que eu lhe der nunca mais terá sede; pelo contrário, a água que eu lhe der será nele uma fonte a jorrar para a vida eterna.
15 Lɛɛ, má̰y na ɓaa ha̰ Zezu mii: «Mbay, ze ɓo munu zu lɛ, mu ha̰ mì mbiike na ɓay haŋa kɔn mbii kḭ ka sɛ mì mbǎa nda̰w, a mí se síe yḭ́i vi zaɗ ni key ɓay ɗáŋ mbii kḭ na mbǎa nda̰w pi.»
15 Disse-lhe a mulher: Senhor, dá-me dessa água para que eu não mais tenha sede, nem precise vir aqui buscá-la.
16 Zezu yḭ̀i a ɓaa ha̰ ni mii: «Mu se mú vǎa ɗi wa̰ra ɓo, a ɓo ɓáy kḭ, í yḭ̀i í vi.»
16 Disse-lhe Jesus: Vai, chama teu marido e vem cá;
17 Lɛɛ, má̰y na yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Mì ti ɓáy wa̰ra ya.» Lɛɛ, Zezu ɓaa ha̰ ni mii: «Ɓay ɓo ɗo ɓáy zaɗɛ. Wa̰ra ɓo tiya munu ká mù ɓaa,
17 ao que lhe respondeu a mulher: Não tenho marido. Replicou-lhe Jesus: Bem disseste, não tenho marido;
18 roo lɛ, mù ya̰a wa̰ra zaɗ ndeɓe, a ha̰y ká mù kǎwke timbɛɗɛ key kara, ɓa wa̰ra ɓo ya nda̰w. Ɓo na, mù ɓaa sùo ɓay kḭ ze ha̰ mì.»
18 porque cinco maridos já tiveste, e esse que agora tens não é teu marido; isto disseste com verdade.
19 Báyḭi lɛ, má̰y na yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Mbay, mì kɔ lɛ, mù ɓa nzoɓ ya̰aŋa ɓay saa nzaa Ŋgɛrɛwṵru.
19 Senhor, disse-lhe a mulher, vejo que tu és profeta.
20 Bulu ɓururi na, i rùo Ŋgɛrɛwṵru ká tul kuo ká kuɗu zaɗ ká Samari key, roo lɛ, ɓaarì Ziɓri kḭ ì geɗe mii, zaɗ ká ɓay rúo Ŋgɛrɛwṵru ká ɗi na ɓa Zuruzalɛm.»
20 Nossos pais adoravam neste monte; vós, entretanto, dizeis que em Jerusalém é o lugar onde se deve adorar.
21 Báyḭi lɛ, Zezu yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Má̰y, mu ɗaa law-a ka ɓo tul ɓay ká mì ɓáa ha̰ mù key. Nam káʼa ví vuku na, zaɗ rúo Bǎa Ŋgɛrɛwṵru a ɗoko ɓa kḭ-kii; nzoɓ ti séke síe séke tul kuo key ya nda̰w, ká Zuruzalɛm ya nda̰w pi.
21 Disse-lhe Jesus: Mulher, podes crer-me que a hora vem, quando nem neste monte, nem em Jerusalém adorareis o Pai.
22 Ɓaarì nzoɓri ká kuɗu zaɗ ká Samari na, nzoɓ ká ì ruo ni na ì kɔ sa̰wke taŋ ya. A ɓuru Ziɓri laa lɛ, nzoɓ ká ɓuru ruo ni na, ɓuru kɔ sa̰wke ta-taŋ, ɓay ḭi lɛ, pam na vi ɓáy faa Ziɓri.
22 Vós adorais o que não conheceis; nós adoramos o que conhecemos, porque a salvação vem dos judeus.
23 A lɛ, nam a ví vuku, ze namke na vi ro, ká nzoɓ rúo Bǎa taa tusuɛkeri na, i rúo ni ɓáy faa Tem nda̰w, ɓáy faa tusuɛ ɓay nda̰w pi. Nzoɓri ká i ruo ni mini key na ze ka hii.
23 Mas vem a hora e já chegou, em que os verdadeiros adoradores adorarão o Pai em espírito e em verdade; porque são estes que o Pai procura para seus adoradores.
24 Ŋgɛrɛwṵru na ɓa Tem, a lɛ, nzoɓri ká i ruo ni na, ka hii ɓay haŋa ri rúo ni ɓáy faa Tem nda̰w, ɓáy faa tusuɛ ɓay nda̰w pi.»
24 Deus é espírito; e importa que os seus adoradores o adorem em espírito e em verdade.
25 Báyḭi lɛ, má̰y na ɓaa ha̰ ni mii: «Mì kɔ lɛ, nzoɓ ká Ŋgɛrɛwṵru waa ɓay píe ni ví ya̰a nzoɓri, ɓe ká i ɗi ni ɓa *Krisi na a vika. Zaɗkaʼa vi lɛ, kaʼa tína sa̰w feri *taŋ kaɗ kaɗ riw bele ha̰ naari.»
25 Eu sei, respondeu a mulher, que há de vir o Messias, chamado Cristo; quando ele vier, nos anunciará todas as coisas.
26 Lɛɛ, Zezu yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Ɓa ɓi kḭ ze mì ɗo ɓáa ɓay ziŋ mù key.»
26 Disse-lhe Jesus: Eu o sou, eu que falo contigo.
27 Ká zaɗɛ ku na, leɗ nduoɓal-ɛri ví ziŋ ni, lɛ, tuku ri ha ri kaw yer ɓay tul má̰y ká Samari káʼa ɗo ɓáa ɓay ziŋ ni na ku. Ɓe nu ku hɔy kara, nzoɓ mbḭw ká sakra ɓari káʼa maa ɓay vbika ni ɓay mii, fe ḭi ze ɓeri vbi, mase ɓay ḭi kḭ rɔɔ ɓeri ɓaa ziŋ má̰y na ku kara, tiya nda̰w.
27 Neste ponto, chegaram os seus discípulos e se admiraram de que estivesse falando com uma mulher; todavia, nenhum lhe disse: Que perguntas? Ou: Por que falas com ela?
28 Báyḭi lɛ, má̰y na pɔŋ tinay mbii ɓe na ɓo nzaa luɔ mbii, a yḭ̀i a se ɓil puɔ a vǎa ɓaa ha̰ nzoɓri mii:
28 Quanto à mulher, deixou o seu cântaro, foi à cidade e disse àqueles homens:
29 «Ì vi í kɔ leɗban ká kḭi fal fe ɗáa ɓiri riw bele ká mì ɗaa ká pola lew key na zíŋ mì. Wa̰a, a ɓá Krisi, nzoɓ ká Ŋgɛrɛwṵru waa ɓay píe ni ví ya̰a nzoɓri na zu lɛ woo?»
29 Vinde comigo e vede um homem que me disse tudo quanto tenho feito. Será este, porventura, o Cristo?!
30 Lɛɛ, nzoɓri tḭi ká ɓil puɔ yir a í se ɓa luo Zezu na.
30 Saíram, pois, da cidade e vieram ter com ele.
31 Sa̰w síeke ku na leɗ nduoɓal-ɛri koɗ ni mii: «Mbay, mu sṵ fe!»
31 Nesse ínterim, os discípulos lhe rogavam, dizendo: Mestre, come!
32 Roo lɛ, ka yḭiŋra ɓáy ɓay ha ri mii: «Fe sṵm ɓi ɗo ɗi ku ká ɓay haŋa mì sṵ, roo lɛ, ɓaarì na ì kɔ fe sṵmke ya.»
32 Mas ele lhes disse: Uma comida tenho para comer, que vós não conheceis.
33 Báyḭi lɛ, leɗ nduoɓal-ɛri vbi kḭ ɓay ɓa lie ɓa lew mii: «A ku wa̰a, nzoɓ ha̰nɛ vi ɓáy fe sṵm ha̰ ni sṵ lɛ woo?»
33 Diziam, então, os discípulos uns aos outros: Ter-lhe-ia, porventura, alguém trazido o que comer?
34 Lɛɛ, Zezu ɓa ha ri mii: «Fe sṵm ɓi na ɓa ɗáa law hiiya nzoɓ ká píe mì, a mí ɗaa peɗ káʼa pɔŋ zuɔ nduo-i na ha̰ ni ɔ ɓáy zaɗɛ.
34 Disse-lhes Jesus: A minha comida consiste em fazer a vontade daquele que me enviou e realizar a sua obra.
35 Ɓaarì na ì ɓaa mii: “Few niŋ nda̰w rɔɔ, a ɓá few vbíe fe pay ɓáy.” A ɓi lɛ, mì ɓaa ha rì: ì mbi nun-rì í kɔ wáari ká ɗo ku. Pa̰ra fe paykeri ŋgɔŋ riw bele, a ɗo ɗi ya ɓay vbíe ro! Ɗo faa mbḭw munu ɓa nzoɓri ká i ɗo ɗi ya ɓay ɗáa law-rì ɓo tul-i.
35 Não dizeis vós que ainda há quatro meses até à ceifa? Eu, porém, vos digo: erguei os olhos e vede os campos, pois já branquejam para a ceifa.
36 Nzoɓ ká vbie fe pay na, ka ziŋ fe tunduo-ɛ ro; ka mbṵ fe paykeri ká ɓa nzoɓri na, ɓay haŋa ri káw ɓáy kumnun ká ɗo ɓaŋguɔ na. Ɓe mini ze, nzoɓ ká ru fe, ɓáy nzoɓ ká vbie fe pay na, i ɗaa suoriya ziŋ kḭ mbḭw hɔy,
36 O ceifeiro recebe desde já a recompensa e entesoura o seu fruto para a vida eterna; e, dessarte, se alegram tanto o semeador como o ceifeiro.
37 ɓay ḭi lɛ, sim ɓay ɓáa nzoɓri ká ɓaa mii, “nzoɓ mbḭw ru fe, a nzoɓ kḭ laa lɛ, vbi-vbieke” na ɓa tusuɛ ɓay na kḭ.
37 Pois, no caso, é verdadeiro o ditado: Um é o semeador, e outro é o ceifeiro.
38 Mì píe rì ha rì vbie fe pay ká zaɗ ká ì ru fe ká ɗi ya. Nzoɓ kḭri ze i ru fe, rɔɔ ɓaarì na ì vbie fe pay ɓari na ɓáy.»
38 Eu vos enviei para ceifar o que não semeastes; outros trabalharam, e vós entrastes no seu trabalho.
39 Nzoɓri ŋgḭi ɓamba ká ɓil kuɗu zaɗ ká Samari na, i ɗaa law-ri ɓo tul Zezu ɓay tul ɓay ká má̰y na ɓaa ha ri mii: «Ka kḭi fal fe ɗáa ɓiri ká pola lew riw bele ha̰ mì na.»
39 Muitos samaritanos daquela cidade creram nele, em virtude do testemunho da mulher, que anunciara: Ele me disse tudo quanto tenho feito.
40 Sa̰wke mini ze, zaɗka nzoɓkeri ku vi luo Zezu na, i koɗ ni ɓay haŋa ni ka káw ziŋ ri. Ze, Zezu kaw ziŋ ri nam siɗi.
40 Vindo, pois, os samaritanos ter com Jesus, pediam-lhe que permanecesse com eles; e ficou ali dois dias.
41 Nzoɓri ŋgḭi ɓamba tasiri i ɗaa law-ri ɓo tul-e ɓay tul ɓay káʼa ɓaa ha ri na.
41 Muitos outros creram nele, por causa da sua palavra,
42 I ɓaa ha̰ má̰y na mii: «Timbɛɗɛ key na, ɓuru ɗaa law ɓuru ɓo tul Zezu ɓay tul ɓayri ká mù kḭi ha̰ ɓuru hɔy ya, roo lɛ, ɓa fe ká ɓuru laa ɓáy suku ɓuru kḭ, a ɓúru kɔ ta-taŋ mii, ɓa ɓe na kḭ ze ka ɓa Nzoɓ Ya̰aŋa Nzoɓri ká tusiri key.»
42 e diziam à mulher: Já agora não é pelo que disseste que nós cremos; mas porque nós mesmos temos ouvido e sabemos que este é verdadeiramente o Salvador do mundo.
43 Zaɗka Zezu ɗaa nam siɗi ziŋ ri ká zaɗɛ ku na, ka uru a se ɓa puo ɓe ká kuɗu zaɗ ká Galele.
43 Passados dois dias, partiu dali para a Galileia.
44 Tusuɛke lɛ, Zezu ɓaa ta-taŋ sùo-ɛ kḭ mii, nzoɓ ya̰aŋa ɓay saa nzaa Ŋgɛrɛwṵru na, i ɗaa mbay ɓo tul-e ká tusiri ɓe ya.
44 Porque o mesmo Jesus testemunhou que um profeta não tem honras na sua própria terra.
45 Roo lɛ, zaɗkaʼa tḭi kuɗu zaɗ ká Galele na, nzoɓkeri ya̰a ni ɓáy kere, ɓay ḭi lɛ, ɓari kara i se zaɗ *nam suoriya tḭ́i saa ɓil koy ká Zuruzalɛm na nda̰w, a í kɔ fe saŋri riw bele ká Zezu ɗaa ká ɗi na.
45 Assim, quando chegou à Galileia, os galileus o receberam, porque viram todas as coisas que ele fizera em Jerusalém, por ocasião da festa, à qual eles também tinham comparecido.
46 Zezu ɓáy leɗ nduoɓal-ɛri i yḭ̀i ɓa kḭ í se Kana ká ɗo kuɗu zaɗ ká Galele káʼa fɛrɛ mbii ha̰ ni vi ɓa him ká ɗi na. Ká zaɗɛ ku na, ŋgɛrɛdɔma̰y mbḭw ɗo ɗi ká sùo vi-e sɛ ni naa puo ká Kapɛrnayum.
46 Dirigiu-se, de novo, a Caná da Galileia, onde da água fizera vinho. Ora, havia um oficial do rei, cujo filho estava doente em Cafarnaum.
47 Zaɗkaʼa laa mii Zezu vi saa kuɗu zaɗ ká Zude a ɗo kuɗu zaɗ ká Galele na báyḭi lɛ, ka se luo-ɛ a koɗ ni ɓay haŋa ni ka se a vǎa vaa vi-e ká ɗo ɗi ya ɓay huka na.
47 Tendo ouvido dizer que Jesus viera da Judeia para a Galileia, foi ter com ele e lhe rogou que descesse para curar seu filho, que estava à morte.
48 Lɛɛ, Zezu ɓaa ha̰ ni mii: «Zaɗka ì kɔ fe saŋri ɓáy feri ká ndaɗ kɔ́kɔ ya lɛ, ì ti ɗáa law-rì ɓo tul-i ya.»
48 Então, Jesus lhe disse: Se, porventura, não virdes sinais e prodígios, de modo nenhum crereis.
49 Báyḭi lɛ, ŋgɛrɛdɔma̰y na yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Mbay, kóɗ ŋguɔ hɔy mu se puo ɓi ɓa vaa ká vu-i na a huka.»
49 Rogou-lhe o oficial: Senhor, desce, antes que meu filho morra.
50 Lɛɛ, Zezu ɓaa ha̰ ni mii: «Mu zɔ́l mú se puɔ; vu-ɔ na vaa ro.» Ŋgɛrɛdɔma̰y na ɗaa law-ɛ ɓo tul ɓay ká Zezu ɓaa ha̰ ni na a zɔl faa puɔ.
50 Vai, disse-lhe Jesus; teu filho vive. O homem creu na palavra de Jesus e partiu.
51 Zaɗkaʼa se faa kɔɓ rɔɓay na báyḭi lɛ, nzoɓ peɗ ɓeri i suɔ nun-ɛ í ɓaa ha̰ ni mii: «Vu-ɔ na vaa ɓáy kere!»
51 Já ele descia, quando os seus servos lhe vieram ao encontro, anunciando-lhe que o seu filho vivia.
52 Báyḭi lɛ, ŋgɛrɛdɔma̰y na vbi ri ɓay mii: «Maa ɓáy sa̰w síe mina nda̰w rɔɔ leɗ na vaa ku lɛ?» Lɛɛ, i yḭiŋra ɓáy ɓay ha ni mii: «Liɛ ku na, maa ɓáy síe ká fɛrɛ sùo-ɛ, ze sùo zaŋa ɓe na ɔ̌ke.»
52 Então, indagou deles a que hora o seu filho se sentira melhor. Informaram: Ontem, à hora sétima a febre o deixou.
53 Lɛɛ, bi-ɛ kɔ ro, ɓa sa̰w síeke ká Zezu ɓaa ha̰ ni mii, vu-ɔ na vaa ro na zu. Báyḭi lɛ, ɓe ɓáy nzoɓ ini ɓeri riw bele na, i ɗaa law-ri ɓo tul Zezu.
53 Com isto, reconheceu o pai ser aquela precisamente a hora em que Jesus lhe dissera: Teu filho vive; e creu ele e toda a sua casa.
54 Ɓe ze ɓa fe saŋ ndeke ɗi ba siɗike ká Zezu ɗaa ká fal yḭ́i ɓe saa kuɗu zaɗ ká Zude, a vi kuɗu zaɗ ká Galele na.
54 Foi este o segundo sinal que fez Jesus, depois de vir da Judeia para a Galileia.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 4, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.