João 21
Mbeɗe sáka kuni fie (XUO) vs NTLH
1 Fal feri na ku báyḭi lɛ, Zezu kiɛ sùo-ɛ ɓa kḭ ha̰ leɗ nduoɓal-ɛri ká nzaa maambii ká Tiberiyaɗ. Faa káʼa kǐɛke sùo-ɛ na ze ɗo key:
1 Depois disso, Jesus apareceu outra vez aos seus discípulos, na beira do lago da Galileia. Foi assim que aconteceu:
2 Simo̰n Piyɛr nda̰w, Toma ká i ɗi ni ɓa leɗ ndɔ̰ŋɔ nda̰w, Nataniyɛl ká puo ɓe ɗo Kana ká kuɗu zaɗ ká Galele nda̰w, vu Zebederi nda̰w, rɔɔ ɓáy leɗ nduoɓal Zezu kḭri ká tul-ri siɗi na, i ɗo ziŋ ri mbḭw hɔy.
2 Estavam juntos Simão Pedro e Tomé, chamado “o Gêmeo”; Natanael, que era de Caná da Galileia; os filhos de Zebedeu e mais dois discípulos.
3 Ro, Simo̰n Piyɛr ɓaa ha ri mii: «Mì séke ɓay sáa basaŋ.» Lɛɛ, i ɓaa ha̰ ni mii: «Ɓuru hɔy kara ɓuru séke ziŋ mù nda̰w.» Ro ze, í zɔl í vǎa kaw ɓil tuo, lɛ, ɓil suŋke ku na i suo mbii kpṵy í mgba sḭ̀i mbḭw vbeŋ ya.
3 Simão Pedro disse aos outros: — Eu vou pescar. — Nós também vamos pescar com você! — disseram eles. Então foram todos e subiram no barco, mas naquela noite não pescaram nada.
4 Nzaa fa̰a ruo ká zaɗ fa̰a hie na báyḭi lɛ, Zezu tḭi nzaa kporombii, roo lɛ, leɗ nduoɓal-ɛri kɔ ni ɓa ɓe ya.
4 De manhã, quando começava a clarear, Jesus estava na praia. Porém eles não sabiam que era ele.
5 Lɛɛ, ka ɓaa ha ri mii: «Nzoɓ buɔ-iri, lɛ, ì mgba sḭ̀i mgba kḭ zu lɛ woo?» Lɛɛ, i yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Kúy! Ɓuru ziŋ fe mbḭw ya!»
5 Então Jesus perguntou: — Nada! — responderam eles.
6 Báyḭi lɛ, Zezu ɓaa ha ri mii: «Munu lɛ, ì mbi basaŋ ɓaarì na í vbu ɓa laa ɓil tuo ká fi hoɗo ku í kɔ, ì mgbaka fe.» Lɛɛ, i vbu basaŋ ɓari na. Ro ze, sḭiri taɓ ɗi tusuru ha ri ta̰a kúɔ saa ɓil mbii ɓa kɛlɛ na kpṵy.
6 — Joguem a rede do lado direito do barco, que vocês acharão peixe! — disse Jesus. Eles jogaram a rede e logo depois já não conseguiam puxá-la para dentro do barco, por causa da grande quantidade de peixes que havia nela.
7 Báyḭi lɛ, leɗ nduoɓal ká Zezu hii ni ɓamba na ɓaa ha̰ Piyɛr mii: «Ɓa Ŋgɛrɛmbay!»
7 Aí o discípulo que Jesus amava disse a Pedro: — É o Senhor Jesus! Quando Simão Pedro ouviu dizer que era o Senhor, vestiu a
8 Ɓie leɗ nduoɓal Zezuri ká i kaw ɓil tuo na, i kuɔ basaŋ ɓáy sḭiri ká taɓ ɗi tusuru na í séke ɓa nzaa kporombii. Zaɗɛ ɗo ɗi ya, ɗi maa ika nduo isɔɗri munu hɔy.
8 Os outros discípulos foram no barco, puxando a rede com os peixes, pois estavam somente a uns cem metros da praia.
9 Zaɗka i tḭi saa ɓil tuo na báyḭi lɛ, i kɔ síe huu ɗo ká i ɗaa sḭ̀i ɓo tul-e, ɓáy maapa.
9 Quando saíram do barco, viram ali uma pequena fogueira, com alguns peixes em cima das brasas. E também havia pão.
10 Lɛɛ, Zezu ɓaa ha ri mii: «Sḭiri ká ì mgba na ì wál ha̰nɛri í víke ha̰ mì.»
10 Então Jesus disse:
11 Báyḭi lɛ, Simo̰n Piyɛr na hil a kaw ɓil tuo, a vǎa kuɔ basaŋ ká bawda sḭiri mbaa ɗi tusuru na a tḭ́ike kɛlɛ. Sḭ̀ikeri riw bele na ɓa isɔɗ ɓáy síŋ ndeɓe pa̰rɛ say. Ze munu hɔy kara basaŋ na gɔɗɔ ya.
11 Aí Simão Pedro subiu no barco e arrastou a rede para a terra. Ela estava cheia, com cento e cinquenta e três peixes grandes, e mesmo assim não se rebentou.
12 Lɛɛ, Zezu ɓaa ha ri mii: «Ì vi ɓo í sṵ fe key.» Ká sakra leɗ nduoɓal-ɛri ku na, nzoɓ mbḭw mini ká maa ɓay vbika ɓay mii, «Mù ɓa ve lɛ» na tiya, ɓay ḭi lɛ, ɓari na i kɔ nda̰w mii, ɓe na ka ɓa Ŋgɛrɛmbay.
12 Jesus disse: Nenhum deles tinha coragem de perguntar quem ele era, pois sabiam que era o Senhor.
13 Báyḭi lɛ, Zezu soro ɓa lakun-ri a mbi maapa na, a leke ri a yḭ̀i a mbi sḭ̀i na a leke ri faa mbḭw munu na nda̰w.
13 Então Jesus veio, pegou o pão e deu a eles. E fez a mesma coisa com os peixes.
14 Úru saa nam ká Zezu tḭ́ike saa luɔ huɗ na, ɓe ni key na ɓa kíɛ sùo faa ɓal ba sayke ro, ka tḭ́ike tul leɗ nduoɓal-ɛri key.
14 Foi esta a terceira vez que Jesus, depois de ter sido ressuscitado, apareceu aos seus discípulos.
15 Falɛ ká i sṵ feri na ku báyḭi lɛ, Zezu fɛrɛ nun-ɛ ɓa luo Simo̰n Piyɛr a vbi ni ɓay mii: «Simo̰n vu Za̰a, wa̰a, mù kɔ mì ɓa nzoɓ nun-a mba nzoɓ niri key lɛ?» Lɛɛ, ka yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Ṵ̀u, Ŋgɛrɛmbay, mù kɔ nda̰w, mì hii mù.» Lɛɛ, Zezu ɓaa ha̰ ni mii: «Munu zu lɛ, hɔ́l baɗu ɓiri ha̰ mì.»
15 Quando eles acabaram de comer, Jesus perguntou a Simão Pedro: — Sim, o senhor sabe que eu o amo, Senhor! — respondeu ele. Então Jesus lhe disse:
16 Falɛ ku lɛ, Zezu vbi ni ɓay faa ɓal ba siɗike mii: «Simo̰n vu Za̰a, wa̰a, mù kɔ mì ɓa nzoɓ nun-a lɛ?» Lɛɛ, ka yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Ṵ̀u, Ŋgɛrɛmbay, mù kɔ nda̰w, mì hii mù.» Lɛɛ, Zezu ɓaa ha̰ ni mii: «Munu zu lɛ, nda faa pol baɗu ɓiri ha̰ mì.»
16 E perguntou pela segunda vez: Pedro respondeu: — Sim, o senhor sabe que eu o amo, Senhor! E Jesus lhe disse outra vez:
17 Báyḭi lɛ, Zezu yḭ̀i a vbi ni ɓay ndeke ɗi faa ɓal ba sayke mii: «Simo̰n vu Za̰a, wa̰a, mù kɔ mì ɓa nzoɓ nun-a lɛ?» Vbiw ndeke ɗi faa ɓal ba sayke ká Zezu vbi Piyɛr mii, «Mù kɔ mì ɓa nzoɓ nun-a lɛ» na báyḭi lɛ, law Piyɛr kuŋ mbii gbaɗ ro a ha̰ ni yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ Zezu mii: «Mbay, ɓo na mù kɔ feri riw bele. Mù kɔ nda̰w, mì hii mù.» Lɛɛ, Zezu ɓaa ha̰ ni mii: «Munu zu lɛ, hɔ́l baɗu ɓiri ha̰ mì.
17 E perguntou pela terceira vez: Então Pedro ficou triste por Jesus ter perguntado três vezes: “Você me ama?” E respondeu: — O senhor sabe tudo e sabe que eu o amo, Senhor! E Jesus ordenou:
18 Mì ɓaa ha̰ mù ta-taŋ ɓa tusuɛ kḭ: zaɗka mù ɓa kuban rɔɓay na, mù siŋ tul gari ɓo ɓáy sal ɓil sùo-ɔ kḭ, a mú séke zaɗ ká law-a hii. Roo lɛ, zaɗka mù ɗí tá̰w na, mù ndáɗa nduo-ɔ kparak ɓay haŋa nzoɓ kḭ ro ka siŋ sal ɓil ɓo na ha̰ mù, a kuɔ mù a séke zaɗ ká law-a hii ya.»
18 Quando você era moço, você se aprontava e ia para onde queria. Mas eu afirmo a você que isto é verdade: quando for velho, você estenderá as mãos, alguém vai amarrá-las e o levará para onde você não vai querer ir.
19 (Ɓáy faa ɓayri key na, Zezu kǐɛke faa ká Piyɛr a húkake ɓay ɗáake riŋ ɗika ɓo tul Ŋgɛrɛwṵru.) Falɛ ku lɛ, ka ɓaa ha̰ Piyɛr mii: «Mu se fal-i.»
19 Ao dizer isso, Jesus estava dando a entender de que modo Pedro ia morrer e assim fazer com que Deus fosse louvado. Então Jesus disse a Pedro:
20 Báyḭi lɛ, Piyɛr fɛrɛ kɔ́m ɓa fal-ri, lɛ, ka kɔ leɗ nduoɓal ká Zezu hii ni ɓamba na dii fal-ri. Ɓa ɓe káʼa ɗaa nzi-ɛ hula basuku Zezu ká nzaa fe sṵm a ɗakla ɓay mii: «Mbay, wa̰a, a ve kḭ ze a mbika tul-a lɛ» na.
20 Então Pedro virou para trás e viu que o discípulo que Jesus amava vinha atrás dele. Este era o mesmo que estava ao lado de Jesus durante o jantar da Páscoa e que havia chegado para mais perto dele e perguntado: “Senhor, quem é o traidor?”
21 Zaɗka Piyɛr kɔ Za̰a na munu báyḭi lɛ, ka ɓaa ha̰ Zezu mii: «Mbay, a ɓe na wa̰a, fe ḭi kḭ ze a tḭ́i tul-e lɛ?»
21 Quando Pedro viu aquele discípulo, perguntou a Jesus: — O que diz, Senhor, a respeito deste aqui?
22 Zezu yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Ze mì hii ɓay haŋa ni kaw ɓáy kumnun kpṵru maa ɓáy nam yḭ́i ɓi hɔy kara, ɓay ɓo ti ɗi ya. Ɓo na, mu se fal-i.»
22 Jesus respondeu:
23 Ɓe nu ku báyḭi lɛ, soro ɓayke nda nzaa nzoɓri haraŋ haraŋ ká sakra nzoɓ mbika lawri mii, leɗ nduoɓal-ɛke ku na ti hu-huɗ mbǎa. Tusuɛke lɛ, Zezu ɓaa munu ya, roo lɛ, ka ɓaa mii: «Ze mì hii ɓay haŋa ni kaw ɓáy kumnun kpṵru maa ɓáy nam yḭ́i ɓi hɔy kara, ɓay ɓo ti ɗi ya.»
23 Então se espalhou entre os seguidores de Jesus a notícia de que aquele discípulo não ia morrer. Mas Jesus não disse isso. Ele apenas disse: “Se eu quiser que ele viva até que eu volte, o que é que você tem com isso?”
24 Ɓa leɗ nduoɓal-ɛ taa mbḭwke ká ɓaa ɓay nasi fekeri na ze, ka ɗaa ɓay fekeri key na ɗo mbeɗe. A ɓay nasi ɓeri káʼa ɓaa na, ɓuru kɔ ɓa sùo ɓay.
24 Este é o discípulo que falou destas coisas e as escreveu. E nós sabemos que o que ele disse é verdade.
25 Zezu ɗaa kḭri feri ɓoɗ ɓoɗ ŋgḭi ɓamba tasiri. Zaɗka náa vbíeri fekeri ɓáy nzi-ɛ lɛm lɛm riw bele ɗo ɓi mbeɗe lɛ, mì ker mí kɔ lɛ, ká ɓil tusiri key riw bele na, zaɗ ká ɓay ɗáa mbeɗekeri zuɔ ɗi na, a tiika ya mgbaŋ.
25 Ainda há muitas outras coisas que Jesus fez. Se todas elas fossem escritas, uma por uma, acho que nem no mundo inteiro caberiam os livros que seriam escritos.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 21, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.