João 18
Mbeɗe sáka kuni fie (XUO) vs ARA
1 Falɛ ká Zezu ɓaa ɓayri na ku riw bele báyḭi lɛ, ka fa̰a leɗ nduoɓal-ɛri zuɔ fal-ɛ a tǔoke nduo mbii ká riŋ-ɛ ɓa Sedo̰ro a í tḭi fi kɛlu. Lɛɛ, zaɗɛ ku na wáa ɗo ɗi, ze Zezu ɓáy leɗ nduoɓal-ɛri í se ɗi.
1 Tendo Jesus dito estas palavras, saiu juntamente com seus discípulos para o outro lado do ribeiro Cedrom, onde havia um jardim; e aí entrou com eles.
2 Zudas nzoɓ ká ɓa nzoɓ mbika tul-e na, kɔ zaɗ na ku ta-taŋ nda̰w, ɓay ḭi lɛ, ɓa zaɗ ká Zezu ɓáy leɗ nduoɓal-ɛri i mbṵ kḭ ká ɗi ɓaŋguɔ kpaɗara.
2 E Judas, o traidor, também conhecia aquele lugar, porque Jesus ali estivera muitas vezes com seus discípulos.
3 Báyḭi lɛ, ɓe Zudas na, ka se wáa na ku ɓáy kuɗu nzoɓ yṵmri ɓáy nzoɓ kɔ́rɔ zaɗri ká *ŋgɛrɛnzoɓ fe poyri ɓáy *Fariziri ha̰ ni na. Ɓari na i fa̰a fe yṵmri zuɔ sùo-ri; i se ɓáy huu ndeleri nda̰w, huu mbɔ̰nri nda̰w rɔɔ í tḭ́ike tul-ri ɓáy.
3 Tendo, pois, Judas recebido a escolta e, dos principais sacerdotes e dos fariseus, alguns guardas, chegou a este lugar com lanternas, tochas e armas.
4 Lɛɛ, feri káʼa tḭ́i tul Zezu na, ka kɔ riw bele ro. Ze a soro ɓa luo-ri a vbi ri ɓay mii: «Wa̰a, a ve ze ì nzaa ni lɛ?»
4 Sabendo, pois, Jesus todas as coisas que sobre ele haviam de vir, adiantou-se e perguntou-lhes: A quem buscais?
5 I yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Ɓuru nzaa Zezu ká Nazarɛɗ.» Lɛɛ, Zezu ɓaa ha ri mii: «Ɓa ɓi kḭ ze mì ɗo key.» Lɛɛ, Zudas ká ɓa nzoɓ mbika tul-e na, ɗo ziŋ nzoɓri na ku nda̰w.
5 Responderam-lhe: A Jesus, o Nazareno. Então, Jesus lhes disse: Sou eu. Ora, Judas, o traidor, estava também com eles.
6 Zaɗka Zezu ɓaa ha ri mii: «Ɓa ɓi na kḭ ze mì ɗo key» na báyḭi lɛ, i yḭ̀i í naa tigba̰a ri tuɗ tuɗ ɓa fal, í lie raɗ zuɔ siri.
6 Quando, pois, Jesus lhes disse: Sou eu, recuaram e caíram por terra.
7 Lɛɛ, Zezu yḭ̀i a vbi ri ɓay ɓa kḭ na rɔɓay mii: «Wa̰a, a ve ze ì nzaa ni lɛ?» I yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Ɓuru nzaa Zezu ká Nazarɛɗ.»
7 Jesus, de novo, lhes perguntou: A quem buscais? Responderam: A Jesus, o Nazareno.
8 Lɛɛ, Zezu yḭiŋra ɓáy ɓay mii: «Mì ɓaa ha rì ro, ɓa ɓi na kḭ zu. Ze ɓa ɓi kḭ ze ì nzáa mì laa lɛ, ì pɔ́ŋ faa ha̰ nzoɓri key na i se zaɗ seɗ ɓari.»
8 Então, lhes disse Jesus: Já vos declarei que sou eu; se é a mim, pois, que buscais, deixai ir estes;
9 Zezu ɓaa munu ɓay haŋa ɓay káʼa ɓaa ziŋ Bi-ɛ pola mii: «Nzoɓri ká mù ha̰ mì na, nzoɓ mbḭw mini kara zee ya» na, ɓayke ɗo munu ɓáy zaɗɛ.
9 para se cumprir a palavra que dissera: Não perdi nenhum dos que me deste.
10 Báyḭi lɛ, Simo̰n Piyɛr ká ɗo ɓáy maamii na, ka naa hǎr a téke suku leɗ káw ŋgɛrɛnzoɓ fe poy luye na fi hoɗo mbɛkɛɗ ɓo ɓisuy. Riŋ leɗ káwke ku na ɓa Malkus.
10 Então, Simão Pedro puxou da espada que trazia e feriu o servo do sumo sacerdote, cortando-lhe a orelha direita; e o nome do servo era Malco.
11 Ro, Zezu ɓaa ha̰ Piyɛr mii: «Mu yḭ́iŋra maamii ɓo na ka nduo ŋgole. Kɔ́kɔ sɛkɛ fe ká Bǎa leke ɓay haŋa ni ka tḭi tul-i na wa̰a, mì maa ɓay kɔ́kɔ ya maalɛ?»
11 Mas Jesus disse a Pedro: Mete a espada na bainha; não beberei, porventura, o cálice que o Pai me deu?
12 Ro, kuɗu nzoɓ yṵmri ɓáy ŋgɛrɛ tul-ri, ɓáy nzoɓ kɔ́rɔ zaɗri ká i ɓa Ziɓri na, i lie Zezu ruɗ í mgba ni í siŋ ni nda̰w rɔɔ,
12 Assim, a escolta, o comandante e os guardas dos judeus prenderam Jesus, manietaram-no
13 í sùu ni titire í séke luo Anasi, ɓe káʼa ɓa fay Kayif. Kayif na ɓa *ŋgɛrɛnzoɓ fe poy luye ká ɓil sewke na ku.
13 e o conduziram primeiramente a Anás; pois era sogro de Caifás, sumo sacerdote naquele ano.
14 Ɓa ɓe na ze ka ha̰ nzaa ɓoko ha̰ ŋgɛrɛdɔma̰y Ziɓri mii: «Ɗo ndaɗ ɓamba ɓay haŋa nzoɓ mbḭw hɔy ka hu ɓay tul ruɔ nzoɓri.»
14 Ora, Caifás era quem havia declarado aos judeus ser conveniente morrer um homem pelo povo.
15 Báyḭi lɛ, Simo̰n Piyɛr ɓáy leɗ nduoɓal Zezu kḭ munu dii fal-ɛ. Ɓe leɗ nduoɓalke ku na, *ŋgɛrɛnzoɓ fe poy luye kɔ ni ta-taŋ. Ɓe mini ze, ka rǐike ɓil mgbaŋ ŋgɛrɛnzoɓ fe poy luye na ziŋ Zezu mbḭw hɔy.
15 Simão Pedro e outro discípulo seguiam a Jesus. Sendo este discípulo conhecido do sumo sacerdote, entrou para o pátio deste com Jesus.
16 Roo lɛ, Piyɛr na kaw faa kɔ̀kɔ ká kɛlɛ. Lɛɛ, leɗ nduoɓal Zezu ká ŋgɛrɛnzoɓ fe poy luye kɔ ni ta-taŋ na tḭi a vǎa ɓaa ɓay ziŋ leɗ má̰y ká kɔrɔ faa kɔ̀kɔ ká kɛlɛ na, a ha̰ Piyɛr na rìi ziŋ ni.
16 Pedro, porém, ficou de fora, junto à porta. Saindo, pois, o outro discípulo, que era conhecido do sumo sacerdote, falou com a encarregada da porta e levou a Pedro para dentro.
17 Báyḭi lɛ, leɗ má̰y ká kɔrɔ faa kɔ̀kɔ ká kɛlɛ na ɓaa ha̰ Piyɛr mii: «Ɓo na wa̰a, mù ɓa leɗ nduoɓal leɗban na key nda̰w ya lɛ woo?» Lɛɛ, ka yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Hay! Ɓa ɓi ya.»
17 Então, a criada, encarregada da porta, perguntou a Pedro: Não és tu também um dos discípulos deste homem? Não sou, respondeu ele.
18 Munu ká teɗ hu-huo na báyḭi lɛ, leɗ káwri ɓáy nzoɓ kɔ́rɔ zaɗri, i kiri síe huu ká i fa̰a na í ɗo nṵ́uke. Lɛɛ, Piyɛr kara kaw ziŋ ri a ɗo nṵ́u huu na nda̰w pi.
18 Ora, os servos e os guardas estavam ali, tendo acendido um braseiro, por causa do frio, e aquentavam-se. Pedro estava no meio deles, aquentando-se também.
19 Báyḭi lɛ, *ŋgɛrɛnzoɓ fe poy luye na tii sa̰w vbika Zezu ɓay ká se tul leɗ nduoɓal-ɛri, ɓáy fe fére káʼa fere nzoɓri na.
19 Então, o sumo sacerdote interrogou a Jesus acerca dos seus discípulos e da sua doutrina.
20 Lɛɛ, Zezu yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Mì ɓaa ɓay ká nun ruɔ nzoɓri riw bele ta-taŋ. Mì fere nzoɓri fe ɓaŋguɔ ká ɓil hul mbṵ́ kḭri mase, ká ɓil *hul ka̰ni Ŋgɛrɛwṵru ká ɓa zaɗri ká Ziɓri mbṵ kḭ ká ɗi ɓaŋguɔ, ɓo mì ɓaa ɓay ká zaɗ muni ya.
20 Declarou-lhe Jesus: Eu tenho falado francamente ao mundo; ensinei continuamente tanto nas sinagogas como no templo, onde todos os judeus se reúnem, e nada disse em oculto.
21 Wa̰a, ɓay ḭi nda̰w rɔɔ, mù vbi mì ɓay mini lɛ? Mu vbi nzoɓri ká i laa ɓayke na. Ɓari na, fe ká mì fere nzoɓri na i laa ta-taŋ.»
21 Por que me interrogas? Pergunta aos que ouviram o que lhes falei; bem sabem eles o que eu disse.
22 Zaɗka Zezu ɓaa ɓay munu lɛ, nzoɓ kɔ́rɔ zaɗ mbḭw munu ká ɗo lakun-ɛ na nda hala nun-ɛ kpaɗ a ɓaa ha̰ ni mii: «Wa̰a, i yḭiŋra ɓáy ɓay munu munu ze ha̰ ŋgɛrɛnzoɓ fe poy luye lɛ woo?»
22 Dizendo ele isto, um dos guardas que ali estavam deu uma bofetada em Jesus, dizendo: É assim que falas ao sumo sacerdote?
23 Lɛɛ, Zezu yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Zaɗka mì ɓaa ɓay na ɓáy zaɗɛ ya lɛ, mu ɓaa. A ze ɓo, zaɗka ɓay ká mì ɓaa na ɗo ɓáy zaɗɛ lɛ, ɓay ḭi nda̰w rɔɔ, mù nda mì munu lɛ?»
23 Replicou-lhe Jesus: Se falei mal, dá testemunho do mal; mas, se falei bem, por que me feres?
24 Báyḭi lɛ, Anasi ha ri sùu ni ɓáy sal ká ɗo sùo-ɛ kɔɓ, í séke ni ha̰ Kayif ká ɓa ŋgɛrɛnzoɓ fe poy luye na.
24 Então, Anás o enviou, manietado, à presença de Caifás, o sumo sacerdote.
25 Báyḭi lɛ, sa̰w síeke ku na, Simo̰n Piyɛr kaw nṵ́u huu ká zaɗɛ na ku kɔɓ. Lɛɛ, i vbi ni mii: «Ɓo na wa̰a, mù ɓa leɗ nduoɓal leɗban na key nda̰w ya lɛ woo?» Roo lɛ, Piyɛr ma̰y ɓay a ɓaa mii: «Hay! Ɓa ɓi ya.»
25 Lá estava Simão Pedro, aquentando-se. Perguntaram-lhe, pois: És tu, porventura, um dos discípulos dele? Ele negou e disse: Não sou.
26 Rɔɓay, nzoɓ mbḭw munu ká sakra leɗ káw *ŋgɛrɛnzoɓ fe poy luye na ɓa nzoɓ ini nzoɓ ká Piyɛr kuŋ basuk-e na vbi ni ɓay mii: «Wa̰a, ɓa ɓo ze mì kɔ mù ɓáy Zezu ká ɓil wáa na ku ya lɛ?»
26 Um dos servos do sumo sacerdote, parente daquele a quem Pedro tinha decepado a orelha, perguntou: Não te vi eu no jardim com ele?
27 Báyḭi lɛ, Piyɛr ma̰y ɓay na ɓa kḭ rɔɓay mii, ɓa ɓeri ya. Lɛɛ, ká zaɗɛ ku hɔy, tuo ka-káa kɔŋrɔŋ.
27 De novo, Pedro o negou, e, no mesmo instante, cantou o galo.
28 Tiɓie piɛɗ na, ŋgɛrɛdɔma̰y Ziɓri sùu Zezu saa luo Kayif í séke ni boro mbay nzoɓ réke tul puo. Roo lɛ, ɓari Ziɓri na i rìi ɗi ya, ɓay haŋa ɓo, i zaa fe ká *bol kusol ɓari ɗi ɓa fe ḭ̌m na ya, ɓo í maa sṵŋa fe sṵm suoriya tḭ́i saa ɓil koy na.
28 Depois, levaram Jesus da casa de Caifás para o pretório. Era cedo de manhã. Eles não entraram no pretório para não se contaminarem, mas poderem comer a Páscoa.
29 Sa̰wke mini ze, Pilaɗ ká ɓa nzoɓ réke tul puo na tḭi a vǎa ziŋ ri ká kɛlɛ a vbi ri ɓay mii: «Ɓay ḭi ze ì ɗaa ɓo tul leɗban na key lɛ?»
29 Então, Pilatos saiu para lhes falar e lhes disse: Que acusação trazeis contra este homem?
30 Báyḭi lɛ, i yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Zaɗkaʼa ɓa dɔmbirim nzoɓ ya lɛ, ɓuru ti mgbaka ni ɓay ɗáa ni nduo nduo-ɔ ya.»
30 Responderam-lhe: Se este não fosse malfeitor, não to entregaríamos.
31 Lɛɛ, Pilaɗ yḭiŋra ɓáy ɓay ha ri mii: «Munu zu lɛ, ɓaarì kḭ ze ì ya̰a ni í vǎa kuŋ ɓay ɓo tul-e sùo-rì ɓáy faa bol kusol-rì na.»
31 Replicou-lhes, pois, Pilatos: Tomai-o vós outros e julgai-o segundo a vossa lei. Responderam-lhe os judeus: A nós não nos é lícito matar ninguém;
32 Ɓe mini ze, feri key kal mini ɓay haŋa ɓay ká Zezu ɓaa se tul kḭri huɗ káʼa huka na, ka ɗo munu ɓáy zaɗɛ.
32 para que se cumprisse a palavra de Jesus, significando o modo por que havia de morrer.
33 Báyḭi lɛ, Pilaɗ rìi a se ɓil hul ɓe a ɗi Zezu a vbi ni ɓay mii: «Ɓo kḭ ze mù ɓa mbay Ziɓri kɛ́lɛ?»
33 Tornou Pilatos a entrar no pretório, chamou Jesus e perguntou-lhe: És tu o rei dos judeus?
34 Lɛɛ, Zezu yḭ̀i a vbi ni ɓay mii: «Ɓay ká mù ɓaa key na wa̰a, uru saa ɓil law-a kḭ mase, mù laa ká nzaa nzoɓ kḭri lɛ?»
34 Respondeu Jesus: Vem de ti mesmo esta pergunta ou to disseram outros a meu respeito?
35 Báyḭi lɛ, Pilaɗ yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Wa̰a, ɓi na mì ɓa Ziɓ maalɛ? Sa̰w ɓori ɓáy *ŋgɛrɛnzoɓ fe poyri ze i pɔŋ mù nduo nduo-i. Wa̰a, fe ḭi ze mù ɗaa lɛ?»
35 Replicou Pilatos: Porventura, sou judeu? A tua própria gente e os principais sacerdotes é que te entregaram a mim. Que fizeste?
36 Lɛɛ, Zezu yḭiŋra ɓáy ɓay mii: «Hṵrusuo nzoɓ ká tusiri key ze ɗáa mì kaw mbay ya. Zaɗka mì re mbay ká tusiri key lɛ, nzoɓ ɓiri máa ɓay ru-ruy ká tul-i ha̰ mì tuo ɓo ɓil nduo Ziɓri key ya. Roo lɛ, hṵrusuo-i na uru saa luo nzoɓ ká tusiri key ya.»
36 Respondeu Jesus: O meu reino não é deste mundo. Se o meu reino fosse deste mundo, os meus ministros se empenhariam por mim, para que não fosse eu entregue aos judeus; mas agora o meu reino não é daqui.
37 Báyḭi lɛ, Pilaɗ ɓaa ha̰ ni mii: «Wa̰a, mù ɓa mbay lɛ woo?» Lɛɛ, Zezu yḭiŋra ɓáy ɓay mii: «Ɓe kḭ ze mù ɓaa ku, mì ɓa mbay. Ɓi na, i mbóŋ mì a mí vi tusiri key ɓay ɓáa nasi ɓay ká se tul tusuɛ ɓay. Nzoɓ ha̰a ha̰a ká hii tusuɛ ɓay na, ka te suk-e a láake ɓay ɓi key.»
37 Então, lhe disse Pilatos: Logo, tu és rei? Respondeu Jesus: Tu dizes que sou rei. Eu para isso nasci e para isso vim ao mundo, a fim de dar testemunho da verdade. Todo aquele que é da verdade ouve a minha voz.
38 Báyḭi lɛ, Pilaɗ vbi ni mii: «Tusuɛ ɓay ze ɓa ḭi lɛ?»
38 Perguntou-lhe Pilatos: Que é a verdade? Tendo dito isto, voltou aos judeus e lhes disse: Eu não acho nele crime algum.
39 Roo lɛ, munu ká ɓa fe sa̰w puo ɓaarì ká mì tina nzoɓ mbḭw saa hul sal ha rì ɓaŋguɔ ɓáy *nam suoriya tḭ́i saa ɓil koy na, ì hii ɓay haŋa mì tina Zezu, mbay ɓaarì Ziɓri na ha rì lɛ?»
39 É costume entre vós que eu vos solte alguém por ocasião da Páscoa; quereis, pois, que vos solte o rei dos judeus?
40 Ɓe nu ku báyḭi lɛ, i ɓaa ɓay ɓáy nzaa-ri gǔrum mii: «Ṵ́-uu, ɓe ya! Barabas ze ɓuru hii!» Ɓe Barabaske ku na ka ɓa dɔmbirim nzoɓ.
40 Então, gritaram todos, novamente: Não este, mas Barrabás! Ora, Barrabás era salteador.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 18, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.