Hebreus 11

Mbeɗe sáka kuni fie (XUO) vs VC

Sair da comparação
VC Versão Católica
1 Ɗáa law ɓo tul Ŋgɛrɛwṵru na wa̰a, ɓa ḭi lɛ? Zaɗka nzoɓ ɗaa law-ɛ ɓo tul-e lɛ, fe káʼa giyaŋ kekeke ɓay haŋa Ŋgɛrɛwṵru ka ha̰ ni na, ka kɔ ta-taŋ mii, ɓeri zíŋ ɓa tusuɛ, a fe ká nzoɓ kɔ ɓáy nun-ɛ ya ɓáy na, ka kɔ ɓa tusuɛ mii, feke a ɗoko.
1 A fé é o fundamento da esperança, é uma certeza a respeito do que não se vê.
2 Ɓáy faa law-ri ká i ɗaa ɓo tul Ŋgɛrɛwṵru na, Ŋgɛrɛwṵru písike bulu naari ká pola lew na.
2 Foi ela que fez a glória dos nossos, antepassados.
3 Ɓáy faa law naari ká náa ɗáari ɓo tul Ŋgɛrɛwṵru na, náa kɔ́keri mii, Ŋgɛrɛwṵru ɗaa feri riw bele ɓáy faa ɓay ká tḭi ká nzi-ɛ. Ze feri riw bele ká náa kɔ́ri ɓáy nun naari na, ka ɗaa ɓáy fe ká nzoɓ kɔ ɓáy nun-ɛ ya.
3 Pela fé reconhecemos que o mundo foi formado pela palavra de Deus e que as coisas visíveis se originaram do invisível.
4 Ɓáy faa ɗáa law ɓo tul Ŋgɛrɛwṵru na, *Abɛl púoke *fe poy ká ndaɗ kal tul-e taa *Ka̰yi ha̰ Ŋgɛrɛwṵru, ɓa fe poy ká rii law-ɛ. Ɓáy faa law-ɛ káʼa ɗaa ɓo tul-e na, ka kɔ́ke ni ɓa nzoɓ ká ɗo ɓáy zaɗɛ nzɛɗɛm ká nun-ɛ. Ze Abɛl hu na hu hɔy kara, ɓáy faa law-ɛ káʼa ɗaa ɓo tul Ŋgɛrɛwṵru na, fe ɗáa ɓeri ɓaa ɓay kɔɓ rɔɓay tḭi vuri.
4 Pela fé Abel ofereceu a Deus um sacrifício bem superior ao de Caim, e mereceu ser chamado justo, porque Deus aceitou as suas ofertas. Graças a ela é que, apesar de sua morte, ele ainda fala.
5 Ɓáy faa ɗáa law ɓo tul Ŋgɛrɛwṵru na, Enok zǐŋke huɗ ya. Ŋgɛrɛwṵru mbi ni ɓáy kumnun ha̰ nzoɓ ziŋ ni ya wṵ̌m, ɓay ḭi lɛ, ka mbi ni ɗo ziŋ ni. Tusuɛke lɛ, mbeɗe Ŋgɛrɛwṵru ɓaa mii, pola rɔɔ ɓay haŋa Ŋgɛrɛwṵru mbi ni ha̰ ni kaw ziŋ ni na, ka rii law-ɛ.
5 Pela fé Henoc foi arrebatado, sem ter conhecido a morte: e não foi achado, porquanto Deus o arrebatou; mas a Escritura diz que, antes de ser arrebatado, ele tinha agradado a Deus {Gn 5,24}.
6 Zaɗka nzoɓ ɗaa law-ɛ ɓo tul Ŋgɛrɛwṵru ya lɛ, faa ká ɓay haŋa ni rii law-ɛ na tiya. Nzoɓ ká soro ɓa lakun-ɛ na, ɗo nun haŋa ni ɗaa law-ɛ ɓo ɗi mii, ka ɗo ɗi, a ha̰ fe kereri ha̰ nzoɓri ká i soro ɓa lakun-ɛ.
6 Ora, sem fé é impossível agradar a Deus, pois para se achegar a ele é necessário que se creia primeiro que ele existe e que recompensa os que o procuram.
7 Ɓáy faa ɗáa law ɓo tul Ŋgɛrɛwṵru na, *Noe láake baka ɓay Ŋgɛrɛwṵru ká se tul feri káʼa vika vuku káʼa kɔ ɓáy nun-ɛ ya rɔɓay na. Ka ɗaa vu mbom ɓo tul Ŋgɛrɛwṵru, ze a ɗáake hul tumbii a yǎ̰ake sùo-ɛ ɓáy nzoɓ ɓil hul ɓeri riw bele. Ɓe ze, ɓáy faa law-ɛ káʼa ɗaa ɓo tul Ŋgɛrɛwṵru na, Ŋgɛrɛwṵru kɔ́ke ni ɓa nzoɓ ká ɗo ɓáy zaɗɛ nzɛɗɛm ká nun-ɛ. Ɓe ze, fe ɗáa ɓe na ɗaa ɓay ɓo tul ɓie nzoɓri ká i ɗaa law-ri ɓo tul-e ya na.
7 Pela fé na palavra de Deus, Noé foi avisado a respeito de acontecimentos imprevisíveis; cheio de santo temor, construiu a arca para salvar a sua família. Pela fé ele condenou o mundo e se tornou o herdeiro da justificação mediante a fé.
8 Ɓáy faa ɗáa law ɓo tul Ŋgɛrɛwṵru na, zaɗka Ŋgɛrɛwṵru ɗi *Abaraham na, ka ɗaa vu mbom ɓo tul-e, a uru ká tusiri ɓe a se ɓa tusiri ká Ŋgɛrɛwṵru a haŋa ni ɓa taa ɓe. Ze tusiri káʼa séke ɓa ɓaɗi na, ka kɔ na ya hɔy kara, ka uru a se ɓa ɓaɗi.
8 Foi pela fé que Abraão, obedecendo ao apelo divino, partiu para uma terra que devia receber em herança. E partiu não sabendo para onde ia.
9 Ɓay faa law-ɛ káʼa ɗaa ɓo tul Ŋgɛrɛwṵru na, ka ɗáake puo ká tusiri ká Ŋgɛrɛwṵru waa ɓay haŋa ni munu ká varu nzoɓ. Ka naa ɓil hul ká i puɗ tul-e ɓáy huɔ munu ká vi-e Izak ɓáy vu bul-e *Zakoɓ, ká i zíŋ fe kere taa mbḭwke ká Ŋgɛrɛwṵru waa ziŋ Abaraham na,
9 Foi pela fé que ele habitou na terra prometida, como em terra estrangeira, habitando aí em tendas com Isaac e Jacó, co-herdeiros da mesma promessa.
10 ɓay ḭi lɛ, ka giyaŋ ŋgɛrɛpuo káʼa ɗoko ɓaŋguɔ ɓay ɗáa puo ká ɗi; ɓa puo ká Ŋgɛrɛwṵru kḭ ɓa nzoɓ léke faa ɗáake, a ɓa nzoɓ ɗáake.
10 Porque tinha a esperança fixa na cidade assentada sobre os fundamentos {eternos}, cujo arquiteto e construtor é Deus.
11 Ɓáy faa ɗáa law ɓo tul Ŋgɛrɛwṵru na nda̰w ze, *Saara kḭ sùo-ɛ ká se suo a ɗi tá̰w na kara, ya̰a ɓil ɓay mbóŋ nzoɓ, ɓay ḭi lɛ, ka kɔ ta-taŋ mii, Ŋgɛrɛwṵru ká ɓa nzoɓ wáa fe na ɗo tul ɓay ɓe.
11 Foi pela fé que a própria Sara cobrou o vigor de conceber, apesar de sua idade avançada, porque acreditou na fidelidade daquele que lhe havia prometido.
12 Sa̰wke mini ze, ɓáy faa nzoɓ mbḭw ká ɓa Abaraham ká naa nzaa huɗ na, ka mboŋ leɗ mbḭw ha̰ vu bul-eri sìe ɓa pola pola munu ɓa mbaymawri ká nulue, mase munu ɓa dikuɗi ká mba kḭiŋa ká ɗo nzaa máa mbii.
12 Assim, de um só homem quase morto nasceu uma posteridade tão numerosa como as estrelas do céu e inumerável como os grãos de areia da praia do mar.
13 Nzoɓkeri ku na, i hu riw bele ká ɓil mbika law taŋ haŋa ri ziŋ fe ká Ŋgɛrɛwṵru waa ɓay tul-ri. Roo lɛ, i kɔ fekeri ɗi ɗi ɓáy nun-ri, í ɓaa mii, nam mbḭw lɛ, Ŋgɛrɛwṵru a ɗáa fe káʼa waa na zuɔ nduo-ri ɓáy, a í ɗaa suoriya ká ɗi. I ɓaa ta-taŋ ɓa kɛlɛ mii, ɓari ɓa varuri, i ɓa nzoɓ kál siyari hɔy ká tusiri key.
13 Foi na fé que todos {nossos pais} morreram. Embora sem atingir o que lhes tinha sido prometido, viram-no e o saudaram de longe, confessando que eram só estrangeiros e peregrinos sobre a terra {Gn 23,4}.
14 Nzoɓri ká i ɓaa ɓay munu ku na kiɛ ta-taŋ mii, i nzaara tusiri taa tusuɛke ká ɓay ɗáa puɔ ká ɗi.
14 Dizendo isto, declaravam que buscavam uma pátria.
15 Ɓa fe ká i ker se tul tusiri ká i pɔŋ í zɔl na lɛ, i zíŋ faa í yḭ̀i í se ɗi.
15 E se se referissem àquela donde saíram, ocasião teriam de tornar a ela...
16 A roo lɛ, i ɗaa kɔn tusiri taa ha̰y ká ndaɗ ka-kali; ɓayke ɓaa mii, tusiri ká nulue. Sa̰wke mini ze, Ŋgɛrɛwṵru ɗaa sahoy ká ɓay haŋa ri ɗi ni ɓa Ŋgɛrɛwṵru ɓari na ya. Tusuɛke lɛ, ka ɗaa ŋgɛrɛpuo ɗo nulue ha ri.
16 Mas não. Eles aspiravam a uma pátria melhor, isto é, à celestial. Por isso, Deus não se dedigna de ser chamado o seu Deus; de fato, ele lhes preparou uma cidade.
17 — ausente —
17 Foi pela sua fé que Abraão, submetido à prova, ofereceu Isaac, seu único filho,
18 — ausente —
18 depois de ter recebido a promessa e ouvido as palavras: Uma posteridade com o teu nome te será dada em Isaac {Gn 21,12}.
19 Ka kɔ ká ɓil law-ɛ mii, ze ɓay túma Izak saa luɔ huɗ hɔy kara, Ŋgɛrɛwṵru ma-maa. Sa̰wke mini ze, zaɗka Ŋgɛrɛwṵru yḭiŋra Izak ha̰ Abaraham na, rìi fe káʼa tuma ni saa luɔ huɗ.
19 Estava ciente de que Deus é poderoso até para ressuscitar alguém dentre os mortos. Assim, ele conseguiu que seu filho lhe fosse devolvido. E isso é um ensinamento para nós!
20 Ɓáy faa ɗáa law ɓo tul Ŋgɛrɛwṵru na, Izak sǎ̰mke fe zuɔ tul Zakoɓ ɓáy *Esaw, a ɓaa ɓay se tul feri káʼa vika vuku.
20 Foi inspirado pela fé que Isaac deu a Jacó e a Esaú uma bênção em vista de acontecimentos futuros.
21 Ɓáy faa ɗáa law ɓo tul Ŋgɛrɛwṵru na, zaɗka Zakoɓ ɗo ɗi ya ɓay huka na, ka sa̰m fe zuɔ tul vu Zezeɓri siɗi bele. Ka ɗaa ká̰w ɓe sìi, a uru a ɗaa nduo-ɛ zuɔ ɗi a pisi Ŋgɛrɛwṵru.
21 Foi pela fé que Jacó, estando para morrer, abençoou cada um dos filhos de José e venerou a extremidade do seu bastão.
22 Ɓáy faa ɗáa law ɓo tul Ŋgɛrɛwṵru na, zaɗka nam huɗ Zezeɓ tɔ̀ŋ ɗi ya deɓ na, ka ɓaa ɓay nam ká leɗ Izarayɛlri i tḭ́ike saa tusiri Eziɓte, rɔɔ a ɓaa ɓay se tul huɗ ɓe káʼa ɓóko luɔ ká mak vǎw lɛ, vu bul-eri i vǎa ar hṵruke í voro ɗo tusiri ká Ŋgɛrɛwṵru waa ɓay haŋa ri na.
22 Foi pela fé que José, quando estava para morrer, fez menção da partida dos filhos de Israel e dispôs a respeito dos seus despojos.
23 Ɓáy faa ɗáa law ɓo tul Ŋgɛrɛwṵru na, nzoɓ mbóŋ Moyzeri ɗaa ni mṵu few say ká fal mboŋa ɓe, ɓay ḭi lɛ, i kɔ vu ɓari na ndaɗ wa̰ra ɓamba; ze ɓay waɗ bol nzaa mbay ká Eziɓte na, hḭɛke ɗaa ri ya.
23 Foi pela fé que os pais de Moisés, vendo nele uma criança encantadora, o esconderam durante três meses e não temeram o edito real.
24 Ɓáy faa ɗáa law ɓo tul Ŋgɛrɛwṵru na, *Moyze hɔy kara, zaɗkaʼa ŋgɔŋ na, ka hii ɓay haŋa ri ɗi ni ɓa vu ɓil vu mbay *Farawo̰n taa má̰yke ya.
24 Foi pela fé que Moisés, uma vez crescido, renunciou a ser tido como filho da filha do faraó,
25 Ka mbi nzi-ɛ ɓay kɔ́kɔ sɛkɛ fe ziŋ nzoɓ Ŋgɛrɛwṵruri ndaɗ mba káw ɓáy suoriya ká ɓil feya̰a ká bole a ɗí ndḭi hɔy.
25 preferindo participar da sorte infeliz do povo de Deus, a fruir dos prazeres culpáveis e passageiros.
26 Ka ker mii: haŋa nzoɓri ḭm ni ɓay tul *Krisi, nzoɓ ká Ŋgɛrɛwṵru a píe ni na, ndaɗ mba bawda feziŋari riw bele ká tusiri Eziɓte. Ka ɗaa nun-ɛ geɗe tul fe tunduo káʼa vika.
26 Com os olhos fixos na recompensa, considerava os ultrajes por amor de Cristo como um bem mais precioso que todos os tesouros dos egípcios.
27 Ɓáy faa law-ɛ káʼa ɗaa ɓo tul Ŋgɛrɛwṵru na, ka zɔ̌lke saa tusiri Eziɓte taŋ ɗáa hḭɛ hɛrɛ mbay Farawo̰n. Ka mgba sùo-ɛ ŋgɔ-ŋgɔŋ a yḭ̀i fal ya, ɓay ḭi lɛ, rìi fe káʼa kɔ Ŋgɛrɛwṵru ɓáy nun-ɛ, ɓe ká nzoɓ kɔ ni ɓáy nun ya na.
27 Foi pela fé que deixou o Egito, não temendo a cólera do rei, com tanta segurança como estivesse vendo o invisível.
28 Ɓáy faa law-ɛ káʼa ɗaa ɓo tul Ŋgɛrɛwṵru na, ka ɗaa *nam suoriya tḭ́i saa ɓil koy na ɓo. Ka ɓaa ha̰ leɗ Izarayɛlri ɗaa sím mḭɛ faa hul ɓari ɓay haŋa leɗ nzaapeɗ ká Ŋgɛrɛwṵru pie ni i nzoɓri na, ka i leɗ pol leɗ Izarayɛlri ya.
28 Foi pela fé que mandou celebrar a Páscoa e aspergir {os portais} com sangue, para que o anjo exterminador dos primogênitos poupasse os dos filhos de Israel.
29 Ɓáy faa ɗáa law ɓo tul Ŋgɛrɛwṵru na, maambii ká i ɗi ɓa Maambii Sḭ́ɛ na kuŋ saa sikɗa gbaɗ a ha̰ faa huɔ kurum kurum ha̰ leɗ Izarayɛlri se ɗi í tḭi fi kɛlu. Zaɗka nzoɓri ká tusiri Eziɓte fɔŋ fal-ri ɓáy faa na ku nda̰w laa lɛ, mbii vi puɗa tul-ri sṵ̌n ha ri hu ɓáy zaɗ ɓari riw bele.
29 Foi pela fé que os fez atravessar o mar Vermelho, como por terreno seco, ao passo que os egípcios que se atreveram a persegui-los foram afogados.
30 Ɓáy faa ɗáa law ɓo tul Ŋgɛrɛwṵru na, leɗ Izarayɛlri vǎa ha̰a fal kɔ̀kɔ dudu ká ŋgɛrɛpuo ká Zeriko nam yie, a ndeke ɗi nam tɔnɔ sayke ká i ha̰a fal-ɛ na báyḭi lɛ, kɔ̀kɔ dudu na nda siri rukum.
30 Foi pela fé que desabaram as muralhas de Jericó, depois de rodeadas por sete dias.
31 Ɓáy faa ɗáa law ɓo tul Ŋgɛrɛwṵru na, Rahaɓ ká ɓa má̰y ɗáa nun pie na zǐŋke huɗ ziŋ nzoɓri ká i tḭ̀i ká tul Ŋgɛrɛwṵru na ya, ɓay ḭi lɛ, ka mgba leɗ Izarayɛlri ká i vi ɓay piyɛŋ zaɗ ká ɓil ŋgɛrɛpuoke ku ɓay kɔ́kɔ ɓáy law kere ɓa luo-ɛ.
31 Foi pela fé que Raab, a meretriz, não pereceu com aqueles que resistiram, por ter dado asilo aos espias.
32 Ɓay ḭi ze mì ɓáa rɔɓay lɛ? Sa̰w síe ká ɓay haŋa mì ɓǎake ɓay se tul Gedeo̰n, Barak, Samso̰n, Zefte, *Daviɗ, Samiyɛl, rɔɔ *nzoɓ ya̰aŋa ɓayri saa nzaa Ŋgɛrɛwṵru nda̰w na, tiya.
32 Que mais direi? Faltar-me-á o tempo, se falar de Gedeão, Barac, Sansão, Jefté, Davi, Samuel e dos profetas.
33 Ɓari na, ɓáy faa ɗáa law ɓo tul Ŋgɛrɛwṵru na, nzoɓ ha̰nɛri ɗaa ruy ziŋ nzoɓri ká tusiri kḭ a í haw yṵm ká tul-ri. Nzoɓ ha̰nɛri i re tul nzoɓri ɓáy faake. Nzoɓ ha̰nɛri ziŋ fe ká Ŋgɛrɛwṵru waa ɓay tul-ri. Nzoɓ ha̰nɛri mgba nzaa mbakiri.
33 Graças à sua fé conquistaram reinos, praticaram a justiça, viram se realizar as promessas. Taparam bocas de leões,
34 Nzoɓ ha̰nɛri ruma bawda huu ká sɛ bilam bilam. Nzoɓ ha̰nɛri tḭi saa nzaa huɗ maamii. Nzoɓ ha̰nɛri ká i ta̰a ɗɛk ɗɛk na, Ŋgɛrɛwṵru vaa ri a ha ri ziŋ hṵrusuo. Nzoɓ ha̰nɛri ɗaa hḭɛ ká nzaa ruy ya. Nzoɓ ha̰nɛri haw yṵm, ha̰ nzoɓ tul ŋga̰ni ɓari ká tusiri kḭ haw ɗul ká pol-ri
34 extinguiram a violência do fogo, escaparam ao fio de espada, triunfaram de enfermidades, foram corajosos na guerra e puseram em debandada exércitos estrangeiros.
35 Má̰y ha̰nɛri ziŋ nzoɓ ini ɓari ká hu ká i yḭ̀i í fil ɓa kḭ.
35 Devolveram vivos às suas mães os filhos mortos. Alguns foram torturados, por recusarem ser libertados, movidos pela esperança de uma ressurreição mais gloriosa.
36 Nzoɓ ha̰nɛri rɔɓay, i siɛ ri í zɔɗ ri ɓáy ndoy haɓla; i siŋ nzoɓ ha̰nɛri ɓáy sal lari a í vbuku ri zuɔ hul sal.
36 Outros sofreram escárnio e açoites, cadeias e prisões.
37 I vbuku nzoɓ ha̰nɛri ɓáy tisawri í i ri. I kuɗ nzoɓ ha̰nɛri saa sikɗa a í i nzoɓ ha̰nɛri ɓáy maamii. I ha̰ nzoɓ ha̰nɛri ha̰ari ɓa pola pola, gari ndúo ɓari ɓa huɔ baɗu ɓáy huɔ vuy. I ɓa nzoɓ kṵkuri í ɓa nzoɓri ká i ɗaa nun-ri tuɔ síe, a í ɓa nzoɓri ká i ɗara ri mboloŋ mboloŋ.
37 Foram apedrejados, massacrados, serrados ao meio, mortos a fio de espada. Andaram errantes, vestidos de pele de ovelha e de cabra, necessitados de tudo, perseguidos e maltratados,
38 Nzoɓkeri ku ká nzoɓ tukɛlɛri kɔ ri fe ya na, ká nun Ŋgɛrɛwṵru lɛ, i ndaɗ kal nzoɓ tukɛlɛri na riw bele pavbaɗ! I ha̰ari yeŋ yeŋ ɓáy ɓil law kɔrri ɓáy tul kuori; i naa ɓil pṵy kuori ɓáy ɓil pṵyri.
38 homens de que o mundo não era digno! Refugiaram-se nas solidões das montanhas, nas cavernas e em antros subterrâneos.
39 Ɓáy faa ɗáa law ɓo tul Ŋgɛrɛwṵru ze ɓari nzoɓkeri riw bele ku na, i ríike law-ɛ ha̰ ni písike ri. Roo lɛ, fe káʼa waa ɓay tul-ri na i ziŋ ya.
39 E, no entanto, todos estes mártires da fé não conheceram a realização das promessas!
40 Tusuɛke lɛ, ka leke fe ká ndaɗ kal taa ha̰y ká pola ɓay tul naari. A roo lɛ, ka hii ɓay haŋa ri ziŋ fe kerekeri ká ha̰ náa tǎŋkeri kaɗ kaɗ na pola ha̰ naari ya.
40 Porque Deus, que tinha para nós uma sorte melhor, não quis que eles chegassem sem nós à perfeição {da felicidade}.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Hebreus 11, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.