Hebreus 11
Mbeɗe sáka kuni fie (XUO) vs NVI
1 Ɗáa law ɓo tul Ŋgɛrɛwṵru na wa̰a, ɓa ḭi lɛ? Zaɗka nzoɓ ɗaa law-ɛ ɓo tul-e lɛ, fe káʼa giyaŋ kekeke ɓay haŋa Ŋgɛrɛwṵru ka ha̰ ni na, ka kɔ ta-taŋ mii, ɓeri zíŋ ɓa tusuɛ, a fe ká nzoɓ kɔ ɓáy nun-ɛ ya ɓáy na, ka kɔ ɓa tusuɛ mii, feke a ɗoko.
1 Ora, a fé é a certeza daquilo que esperamos e a prova das coisas que não vemos.
2 Ɓáy faa law-ri ká i ɗaa ɓo tul Ŋgɛrɛwṵru na, Ŋgɛrɛwṵru písike bulu naari ká pola lew na.
2 Pois foi por meio dela que os antigos receberam bom testemunho.
3 Ɓáy faa law naari ká náa ɗáari ɓo tul Ŋgɛrɛwṵru na, náa kɔ́keri mii, Ŋgɛrɛwṵru ɗaa feri riw bele ɓáy faa ɓay ká tḭi ká nzi-ɛ. Ze feri riw bele ká náa kɔ́ri ɓáy nun naari na, ka ɗaa ɓáy fe ká nzoɓ kɔ ɓáy nun-ɛ ya.
3 Pela fé entendemos que o universo foi formado pela palavra de Deus, de modo que o que se vê não foi feito do que é visível.
4 Ɓáy faa ɗáa law ɓo tul Ŋgɛrɛwṵru na, *Abɛl púoke *fe poy ká ndaɗ kal tul-e taa *Ka̰yi ha̰ Ŋgɛrɛwṵru, ɓa fe poy ká rii law-ɛ. Ɓáy faa law-ɛ káʼa ɗaa ɓo tul-e na, ka kɔ́ke ni ɓa nzoɓ ká ɗo ɓáy zaɗɛ nzɛɗɛm ká nun-ɛ. Ze Abɛl hu na hu hɔy kara, ɓáy faa law-ɛ káʼa ɗaa ɓo tul Ŋgɛrɛwṵru na, fe ɗáa ɓeri ɓaa ɓay kɔɓ rɔɓay tḭi vuri.
4 Pela fé Abel ofereceu a Deus um sacrifício superior ao de Caim. Pela fé ele foi reconhecido como justo, quando Deus aprovou as suas ofertas. Embora esteja morto, por meio da fé ainda fala.
5 Ɓáy faa ɗáa law ɓo tul Ŋgɛrɛwṵru na, Enok zǐŋke huɗ ya. Ŋgɛrɛwṵru mbi ni ɓáy kumnun ha̰ nzoɓ ziŋ ni ya wṵ̌m, ɓay ḭi lɛ, ka mbi ni ɗo ziŋ ni. Tusuɛke lɛ, mbeɗe Ŋgɛrɛwṵru ɓaa mii, pola rɔɔ ɓay haŋa Ŋgɛrɛwṵru mbi ni ha̰ ni kaw ziŋ ni na, ka rii law-ɛ.
5 Pela fé Enoque foi arrebatado, de modo que não experimentou a morte; "ele já não foi encontrado porque Deus o havia arrebatado", pois antes de ser arrebatado recebeu testemunho de que tinha agradado a Deus.
6 Zaɗka nzoɓ ɗaa law-ɛ ɓo tul Ŋgɛrɛwṵru ya lɛ, faa ká ɓay haŋa ni rii law-ɛ na tiya. Nzoɓ ká soro ɓa lakun-ɛ na, ɗo nun haŋa ni ɗaa law-ɛ ɓo ɗi mii, ka ɗo ɗi, a ha̰ fe kereri ha̰ nzoɓri ká i soro ɓa lakun-ɛ.
6 Sem fé é impossível agradar a Deus, pois quem dele se aproxima precisa crer que ele existe e que recompensa aqueles que o buscam.
7 Ɓáy faa ɗáa law ɓo tul Ŋgɛrɛwṵru na, *Noe láake baka ɓay Ŋgɛrɛwṵru ká se tul feri káʼa vika vuku káʼa kɔ ɓáy nun-ɛ ya rɔɓay na. Ka ɗaa vu mbom ɓo tul Ŋgɛrɛwṵru, ze a ɗáake hul tumbii a yǎ̰ake sùo-ɛ ɓáy nzoɓ ɓil hul ɓeri riw bele. Ɓe ze, ɓáy faa law-ɛ káʼa ɗaa ɓo tul Ŋgɛrɛwṵru na, Ŋgɛrɛwṵru kɔ́ke ni ɓa nzoɓ ká ɗo ɓáy zaɗɛ nzɛɗɛm ká nun-ɛ. Ɓe ze, fe ɗáa ɓe na ɗaa ɓay ɓo tul ɓie nzoɓri ká i ɗaa law-ri ɓo tul-e ya na.
7 Pela fé Noé, quando avisado a respeito de coisas que ainda não se viam, movido por santo temor, construiu uma arca para salvar sua família. Por meio da fé ele condenou o mundo e tornou-se herdeiro da justiça que é segundo a fé.
8 Ɓáy faa ɗáa law ɓo tul Ŋgɛrɛwṵru na, zaɗka Ŋgɛrɛwṵru ɗi *Abaraham na, ka ɗaa vu mbom ɓo tul-e, a uru ká tusiri ɓe a se ɓa tusiri ká Ŋgɛrɛwṵru a haŋa ni ɓa taa ɓe. Ze tusiri káʼa séke ɓa ɓaɗi na, ka kɔ na ya hɔy kara, ka uru a se ɓa ɓaɗi.
8 Pela fé Abraão, quando chamado, obedeceu e dirigiu-se a um lugar que mais tarde receberia como herança, embora não soubesse para onde estava indo.
9 Ɓay faa law-ɛ káʼa ɗaa ɓo tul Ŋgɛrɛwṵru na, ka ɗáake puo ká tusiri ká Ŋgɛrɛwṵru waa ɓay haŋa ni munu ká varu nzoɓ. Ka naa ɓil hul ká i puɗ tul-e ɓáy huɔ munu ká vi-e Izak ɓáy vu bul-e *Zakoɓ, ká i zíŋ fe kere taa mbḭwke ká Ŋgɛrɛwṵru waa ziŋ Abaraham na,
9 Pela fé peregrinou na terra prometida como se estivesse em terra estranha; viveu em tendas, bem como Isaque e Jacó, co-herdeiros da mesma promessa.
10 ɓay ḭi lɛ, ka giyaŋ ŋgɛrɛpuo káʼa ɗoko ɓaŋguɔ ɓay ɗáa puo ká ɗi; ɓa puo ká Ŋgɛrɛwṵru kḭ ɓa nzoɓ léke faa ɗáake, a ɓa nzoɓ ɗáake.
10 Pois ele esperava a cidade que tem alicerces, cujo arquiteto e edificador é Deus.
11 Ɓáy faa ɗáa law ɓo tul Ŋgɛrɛwṵru na nda̰w ze, *Saara kḭ sùo-ɛ ká se suo a ɗi tá̰w na kara, ya̰a ɓil ɓay mbóŋ nzoɓ, ɓay ḭi lɛ, ka kɔ ta-taŋ mii, Ŋgɛrɛwṵru ká ɓa nzoɓ wáa fe na ɗo tul ɓay ɓe.
11 Pela fé, Abraão — e também a própria Sara, apesar de estéril e avançada em idade — recebeu poder para gerar um filho, porque considerou fiel aquele que lhe havia feito a promessa.
12 Sa̰wke mini ze, ɓáy faa nzoɓ mbḭw ká ɓa Abaraham ká naa nzaa huɗ na, ka mboŋ leɗ mbḭw ha̰ vu bul-eri sìe ɓa pola pola munu ɓa mbaymawri ká nulue, mase munu ɓa dikuɗi ká mba kḭiŋa ká ɗo nzaa máa mbii.
12 Assim, daquele homem já sem vitalidade originaram-se descendentes tão numerosos como as estrelas do céu e tão incontáveis como a areia da praia do mar.
13 Nzoɓkeri ku na, i hu riw bele ká ɓil mbika law taŋ haŋa ri ziŋ fe ká Ŋgɛrɛwṵru waa ɓay tul-ri. Roo lɛ, i kɔ fekeri ɗi ɗi ɓáy nun-ri, í ɓaa mii, nam mbḭw lɛ, Ŋgɛrɛwṵru a ɗáa fe káʼa waa na zuɔ nduo-ri ɓáy, a í ɗaa suoriya ká ɗi. I ɓaa ta-taŋ ɓa kɛlɛ mii, ɓari ɓa varuri, i ɓa nzoɓ kál siyari hɔy ká tusiri key.
13 Todos estes ainda viveram pela fé, e morreram sem receber o que tinha sido prometido; viram-nas de longe e de longe as saudaram, reconhecendo que eram estrangeiros e peregrinos na terra.
14 Nzoɓri ká i ɓaa ɓay munu ku na kiɛ ta-taŋ mii, i nzaara tusiri taa tusuɛke ká ɓay ɗáa puɔ ká ɗi.
14 Os que assim falam mostram que estão buscando uma pátria.
15 Ɓa fe ká i ker se tul tusiri ká i pɔŋ í zɔl na lɛ, i zíŋ faa í yḭ̀i í se ɗi.
15 Se estivessem pensando naquela de onde saíram, teriam oportunidade de voltar.
16 A roo lɛ, i ɗaa kɔn tusiri taa ha̰y ká ndaɗ ka-kali; ɓayke ɓaa mii, tusiri ká nulue. Sa̰wke mini ze, Ŋgɛrɛwṵru ɗaa sahoy ká ɓay haŋa ri ɗi ni ɓa Ŋgɛrɛwṵru ɓari na ya. Tusuɛke lɛ, ka ɗaa ŋgɛrɛpuo ɗo nulue ha ri.
16 Em vez disso, esperavam eles uma pátria melhor, isto é, a pátria celestial. Por essa razão Deus não se envergonha de ser chamado o Deus deles, pois preparou-lhes uma cidade.
17 — ausente —
17 Pela fé Abraão, quando Deus o pôs à prova, ofereceu Isaque como sacrifício. Aquele que havia recebido as promessas estava a ponto de sacrificar o seu único filho,
18 — ausente —
18 embora Deus lhe tivesse dito: "Por meio de Isaque a sua descendência será considerada".
19 Ka kɔ ká ɓil law-ɛ mii, ze ɓay túma Izak saa luɔ huɗ hɔy kara, Ŋgɛrɛwṵru ma-maa. Sa̰wke mini ze, zaɗka Ŋgɛrɛwṵru yḭiŋra Izak ha̰ Abaraham na, rìi fe káʼa tuma ni saa luɔ huɗ.
19 Abraão levou em conta que Deus pode ressuscitar os mortos; e, figuradamente, recebeu Isaque de volta dentre os mortos.
20 Ɓáy faa ɗáa law ɓo tul Ŋgɛrɛwṵru na, Izak sǎ̰mke fe zuɔ tul Zakoɓ ɓáy *Esaw, a ɓaa ɓay se tul feri káʼa vika vuku.
20 Pela fé Isaque abençoou Jacó e Esaú com respeito ao futuro deles.
21 Ɓáy faa ɗáa law ɓo tul Ŋgɛrɛwṵru na, zaɗka Zakoɓ ɗo ɗi ya ɓay huka na, ka sa̰m fe zuɔ tul vu Zezeɓri siɗi bele. Ka ɗaa ká̰w ɓe sìi, a uru a ɗaa nduo-ɛ zuɔ ɗi a pisi Ŋgɛrɛwṵru.
21 Pela fé Jacó, à beira da morte, abençoou cada um dos filhos de José e adorou a Deus, apoiado na extremidade do seu bordão.
22 Ɓáy faa ɗáa law ɓo tul Ŋgɛrɛwṵru na, zaɗka nam huɗ Zezeɓ tɔ̀ŋ ɗi ya deɓ na, ka ɓaa ɓay nam ká leɗ Izarayɛlri i tḭ́ike saa tusiri Eziɓte, rɔɔ a ɓaa ɓay se tul huɗ ɓe káʼa ɓóko luɔ ká mak vǎw lɛ, vu bul-eri i vǎa ar hṵruke í voro ɗo tusiri ká Ŋgɛrɛwṵru waa ɓay haŋa ri na.
22 Pela fé José, no fim da vida, fez menção do êxodo dos israelitas do Egito e deu instruções acerca dos seus próprios ossos.
23 Ɓáy faa ɗáa law ɓo tul Ŋgɛrɛwṵru na, nzoɓ mbóŋ Moyzeri ɗaa ni mṵu few say ká fal mboŋa ɓe, ɓay ḭi lɛ, i kɔ vu ɓari na ndaɗ wa̰ra ɓamba; ze ɓay waɗ bol nzaa mbay ká Eziɓte na, hḭɛke ɗaa ri ya.
23 Pela fé Moisés, recém-nascido, foi escondido durante três meses por seus pais, pois estes viram que ele não era uma criança comum, e não temeram o decreto do rei.
24 Ɓáy faa ɗáa law ɓo tul Ŋgɛrɛwṵru na, *Moyze hɔy kara, zaɗkaʼa ŋgɔŋ na, ka hii ɓay haŋa ri ɗi ni ɓa vu ɓil vu mbay *Farawo̰n taa má̰yke ya.
24 Pela fé Moisés, já adulto, recusou ser chamado filho da filha do faraó,
25 Ka mbi nzi-ɛ ɓay kɔ́kɔ sɛkɛ fe ziŋ nzoɓ Ŋgɛrɛwṵruri ndaɗ mba káw ɓáy suoriya ká ɓil feya̰a ká bole a ɗí ndḭi hɔy.
25 preferindo ser maltratado com o povo de Deus a desfrutar os prazeres do pecado durante algum tempo.
26 Ka ker mii: haŋa nzoɓri ḭm ni ɓay tul *Krisi, nzoɓ ká Ŋgɛrɛwṵru a píe ni na, ndaɗ mba bawda feziŋari riw bele ká tusiri Eziɓte. Ka ɗaa nun-ɛ geɗe tul fe tunduo káʼa vika.
26 Por amor de Cristo, considerou a desonra riqueza maior do que os tesouros do Egito, porque contemplava a sua recompensa.
27 Ɓáy faa law-ɛ káʼa ɗaa ɓo tul Ŋgɛrɛwṵru na, ka zɔ̌lke saa tusiri Eziɓte taŋ ɗáa hḭɛ hɛrɛ mbay Farawo̰n. Ka mgba sùo-ɛ ŋgɔ-ŋgɔŋ a yḭ̀i fal ya, ɓay ḭi lɛ, rìi fe káʼa kɔ Ŋgɛrɛwṵru ɓáy nun-ɛ, ɓe ká nzoɓ kɔ ni ɓáy nun ya na.
27 Pela fé saiu do Egito, não temendo a ira do rei, e perseverou, porque via aquele que é invisível.
28 Ɓáy faa law-ɛ káʼa ɗaa ɓo tul Ŋgɛrɛwṵru na, ka ɗaa *nam suoriya tḭ́i saa ɓil koy na ɓo. Ka ɓaa ha̰ leɗ Izarayɛlri ɗaa sím mḭɛ faa hul ɓari ɓay haŋa leɗ nzaapeɗ ká Ŋgɛrɛwṵru pie ni i nzoɓri na, ka i leɗ pol leɗ Izarayɛlri ya.
28 Pela fé celebrou a Páscoa e fez a aspersão do sangue, para que o destruidor não tocasse nos fihos mais velhos dos israelitas.
29 Ɓáy faa ɗáa law ɓo tul Ŋgɛrɛwṵru na, maambii ká i ɗi ɓa Maambii Sḭ́ɛ na kuŋ saa sikɗa gbaɗ a ha̰ faa huɔ kurum kurum ha̰ leɗ Izarayɛlri se ɗi í tḭi fi kɛlu. Zaɗka nzoɓri ká tusiri Eziɓte fɔŋ fal-ri ɓáy faa na ku nda̰w laa lɛ, mbii vi puɗa tul-ri sṵ̌n ha ri hu ɓáy zaɗ ɓari riw bele.
29 Pela fé o povo atravessou o mar Vermelho como em terra seca; mas, quando os egípcios tentaram fazê-lo, morreram afogados.
30 Ɓáy faa ɗáa law ɓo tul Ŋgɛrɛwṵru na, leɗ Izarayɛlri vǎa ha̰a fal kɔ̀kɔ dudu ká ŋgɛrɛpuo ká Zeriko nam yie, a ndeke ɗi nam tɔnɔ sayke ká i ha̰a fal-ɛ na báyḭi lɛ, kɔ̀kɔ dudu na nda siri rukum.
30 Pela fé caíram os muros de Jericó, depois de serem rodeados durante sete dias.
31 Ɓáy faa ɗáa law ɓo tul Ŋgɛrɛwṵru na, Rahaɓ ká ɓa má̰y ɗáa nun pie na zǐŋke huɗ ziŋ nzoɓri ká i tḭ̀i ká tul Ŋgɛrɛwṵru na ya, ɓay ḭi lɛ, ka mgba leɗ Izarayɛlri ká i vi ɓay piyɛŋ zaɗ ká ɓil ŋgɛrɛpuoke ku ɓay kɔ́kɔ ɓáy law kere ɓa luo-ɛ.
31 Pela fé a prostituta Raabe, por ter acolhido os espiões, não foi morta com os que haviam sido desobedientes.
32 Ɓay ḭi ze mì ɓáa rɔɓay lɛ? Sa̰w síe ká ɓay haŋa mì ɓǎake ɓay se tul Gedeo̰n, Barak, Samso̰n, Zefte, *Daviɗ, Samiyɛl, rɔɔ *nzoɓ ya̰aŋa ɓayri saa nzaa Ŋgɛrɛwṵru nda̰w na, tiya.
32 Que mais direi? Não tenho tempo para falar de Gideão, Baraque, Sansão, Jefté, Davi, Samuel e os profetas,
33 Ɓari na, ɓáy faa ɗáa law ɓo tul Ŋgɛrɛwṵru na, nzoɓ ha̰nɛri ɗaa ruy ziŋ nzoɓri ká tusiri kḭ a í haw yṵm ká tul-ri. Nzoɓ ha̰nɛri i re tul nzoɓri ɓáy faake. Nzoɓ ha̰nɛri ziŋ fe ká Ŋgɛrɛwṵru waa ɓay tul-ri. Nzoɓ ha̰nɛri mgba nzaa mbakiri.
33 os quais pela fé conquistaram reinos, praticaram a justiça, alcançaram o cumprimento de promessas, fecharam a boca de leões,
34 Nzoɓ ha̰nɛri ruma bawda huu ká sɛ bilam bilam. Nzoɓ ha̰nɛri tḭi saa nzaa huɗ maamii. Nzoɓ ha̰nɛri ká i ta̰a ɗɛk ɗɛk na, Ŋgɛrɛwṵru vaa ri a ha ri ziŋ hṵrusuo. Nzoɓ ha̰nɛri ɗaa hḭɛ ká nzaa ruy ya. Nzoɓ ha̰nɛri haw yṵm, ha̰ nzoɓ tul ŋga̰ni ɓari ká tusiri kḭ haw ɗul ká pol-ri
34 apagaram o poder do fogo e escaparam do fio da espada; da fraqueza tiraram força, tornaram-se poderosos na batalha e puseram em fuga exércitos estrangeiros.
35 Má̰y ha̰nɛri ziŋ nzoɓ ini ɓari ká hu ká i yḭ̀i í fil ɓa kḭ.
35 Houve mulheres que, pela ressurreição, tiveram de volta os seus mortos. Alguns foram torturados e recusaram ser libertados, para poderem alcançar uma ressurreição superior.
36 Nzoɓ ha̰nɛri rɔɓay, i siɛ ri í zɔɗ ri ɓáy ndoy haɓla; i siŋ nzoɓ ha̰nɛri ɓáy sal lari a í vbuku ri zuɔ hul sal.
36 Outros enfrentaram zombaria e açoites, outros ainda foram acorrentados e colocados na prisão,
37 I vbuku nzoɓ ha̰nɛri ɓáy tisawri í i ri. I kuɗ nzoɓ ha̰nɛri saa sikɗa a í i nzoɓ ha̰nɛri ɓáy maamii. I ha̰ nzoɓ ha̰nɛri ha̰ari ɓa pola pola, gari ndúo ɓari ɓa huɔ baɗu ɓáy huɔ vuy. I ɓa nzoɓ kṵkuri í ɓa nzoɓri ká i ɗaa nun-ri tuɔ síe, a í ɓa nzoɓri ká i ɗara ri mboloŋ mboloŋ.
37 apedrejados, serrados ao meio, postos à prova, mortos ao fio da espada. Andaram errantes, vestidos de pele de ovelhas e de cabras, necessitados, afligidos e maltratados.
38 Nzoɓkeri ku ká nzoɓ tukɛlɛri kɔ ri fe ya na, ká nun Ŋgɛrɛwṵru lɛ, i ndaɗ kal nzoɓ tukɛlɛri na riw bele pavbaɗ! I ha̰ari yeŋ yeŋ ɓáy ɓil law kɔrri ɓáy tul kuori; i naa ɓil pṵy kuori ɓáy ɓil pṵyri.
38 O mundo não era digno deles. Vagaram pelos desertos e montes, pelas cavernas e grutas.
39 Ɓáy faa ɗáa law ɓo tul Ŋgɛrɛwṵru ze ɓari nzoɓkeri riw bele ku na, i ríike law-ɛ ha̰ ni písike ri. Roo lɛ, fe káʼa waa ɓay tul-ri na i ziŋ ya.
39 Todos estes receberam bom testemunho por meio da fé; no entanto, nenhum deles recebeu o que havia sido prometido.
40 Tusuɛke lɛ, ka leke fe ká ndaɗ kal taa ha̰y ká pola ɓay tul naari. A roo lɛ, ka hii ɓay haŋa ri ziŋ fe kerekeri ká ha̰ náa tǎŋkeri kaɗ kaɗ na pola ha̰ naari ya.
40 Deus havia planejado algo melhor para nós, para que conosco fossem eles aperfeiçoados.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Hebreus 11, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.