Hebreus 11
Mbeɗe sáka kuni fie (XUO) vs NAA
1 Ɗáa law ɓo tul Ŋgɛrɛwṵru na wa̰a, ɓa ḭi lɛ? Zaɗka nzoɓ ɗaa law-ɛ ɓo tul-e lɛ, fe káʼa giyaŋ kekeke ɓay haŋa Ŋgɛrɛwṵru ka ha̰ ni na, ka kɔ ta-taŋ mii, ɓeri zíŋ ɓa tusuɛ, a fe ká nzoɓ kɔ ɓáy nun-ɛ ya ɓáy na, ka kɔ ɓa tusuɛ mii, feke a ɗoko.
1 Ora, a fé é a certeza de coisas que se esperam, a convicção de fatos que não se veem.
2 Ɓáy faa law-ri ká i ɗaa ɓo tul Ŋgɛrɛwṵru na, Ŋgɛrɛwṵru písike bulu naari ká pola lew na.
2 Pois, pela fé, os antigos obtiveram bom testemunho.
3 Ɓáy faa law naari ká náa ɗáari ɓo tul Ŋgɛrɛwṵru na, náa kɔ́keri mii, Ŋgɛrɛwṵru ɗaa feri riw bele ɓáy faa ɓay ká tḭi ká nzi-ɛ. Ze feri riw bele ká náa kɔ́ri ɓáy nun naari na, ka ɗaa ɓáy fe ká nzoɓ kɔ ɓáy nun-ɛ ya.
3 Pela fé, entendemos que o universo foi formado pela palavra de Deus, de maneira que o visível veio a existir das coisas que não são visíveis.
4 Ɓáy faa ɗáa law ɓo tul Ŋgɛrɛwṵru na, *Abɛl púoke *fe poy ká ndaɗ kal tul-e taa *Ka̰yi ha̰ Ŋgɛrɛwṵru, ɓa fe poy ká rii law-ɛ. Ɓáy faa law-ɛ káʼa ɗaa ɓo tul-e na, ka kɔ́ke ni ɓa nzoɓ ká ɗo ɓáy zaɗɛ nzɛɗɛm ká nun-ɛ. Ze Abɛl hu na hu hɔy kara, ɓáy faa law-ɛ káʼa ɗaa ɓo tul Ŋgɛrɛwṵru na, fe ɗáa ɓeri ɓaa ɓay kɔɓ rɔɓay tḭi vuri.
4 Pela fé, Abel ofereceu a Deus um sacrifício mais excelente do que Caim, pelo qual obteve testemunho de ser justo, tendo a aprovação de Deus quanto às suas ofertas. Por meio da fé, mesmo depois de morto, ainda fala.
5 Ɓáy faa ɗáa law ɓo tul Ŋgɛrɛwṵru na, Enok zǐŋke huɗ ya. Ŋgɛrɛwṵru mbi ni ɓáy kumnun ha̰ nzoɓ ziŋ ni ya wṵ̌m, ɓay ḭi lɛ, ka mbi ni ɗo ziŋ ni. Tusuɛke lɛ, mbeɗe Ŋgɛrɛwṵru ɓaa mii, pola rɔɔ ɓay haŋa Ŋgɛrɛwṵru mbi ni ha̰ ni kaw ziŋ ni na, ka rii law-ɛ.
5 Pela fé, Enoque foi levado a fim de não passar pela morte; não foi achado, porque Deus o havia levado. Pois, antes de ser levado, obteve testemunho de que havia agradado a Deus.
6 Zaɗka nzoɓ ɗaa law-ɛ ɓo tul Ŋgɛrɛwṵru ya lɛ, faa ká ɓay haŋa ni rii law-ɛ na tiya. Nzoɓ ká soro ɓa lakun-ɛ na, ɗo nun haŋa ni ɗaa law-ɛ ɓo ɗi mii, ka ɗo ɗi, a ha̰ fe kereri ha̰ nzoɓri ká i soro ɓa lakun-ɛ.
6 De fato, sem fé é impossível agradar a Deus, porque é necessário que aquele que se aproxima de Deus creia que ele existe e que recompensa os que o buscam.
7 Ɓáy faa ɗáa law ɓo tul Ŋgɛrɛwṵru na, *Noe láake baka ɓay Ŋgɛrɛwṵru ká se tul feri káʼa vika vuku káʼa kɔ ɓáy nun-ɛ ya rɔɓay na. Ka ɗaa vu mbom ɓo tul Ŋgɛrɛwṵru, ze a ɗáake hul tumbii a yǎ̰ake sùo-ɛ ɓáy nzoɓ ɓil hul ɓeri riw bele. Ɓe ze, ɓáy faa law-ɛ káʼa ɗaa ɓo tul Ŋgɛrɛwṵru na, Ŋgɛrɛwṵru kɔ́ke ni ɓa nzoɓ ká ɗo ɓáy zaɗɛ nzɛɗɛm ká nun-ɛ. Ɓe ze, fe ɗáa ɓe na ɗaa ɓay ɓo tul ɓie nzoɓri ká i ɗaa law-ri ɓo tul-e ya na.
7 Pela fé, Noé, divinamente instruído a respeito de acontecimentos que ainda não se viam e sendo temente a Deus, construiu uma arca para a salvação de sua família. Assim, ele condenou o mundo e se tornou herdeiro da justiça que vem da fé.
8 Ɓáy faa ɗáa law ɓo tul Ŋgɛrɛwṵru na, zaɗka Ŋgɛrɛwṵru ɗi *Abaraham na, ka ɗaa vu mbom ɓo tul-e, a uru ká tusiri ɓe a se ɓa tusiri ká Ŋgɛrɛwṵru a haŋa ni ɓa taa ɓe. Ze tusiri káʼa séke ɓa ɓaɗi na, ka kɔ na ya hɔy kara, ka uru a se ɓa ɓaɗi.
8 Pela fé, Abraão, quando chamado, obedeceu, a fim de ir para um lugar que devia receber como herança; e partiu sem saber para onde ia.
9 Ɓay faa law-ɛ káʼa ɗaa ɓo tul Ŋgɛrɛwṵru na, ka ɗáake puo ká tusiri ká Ŋgɛrɛwṵru waa ɓay haŋa ni munu ká varu nzoɓ. Ka naa ɓil hul ká i puɗ tul-e ɓáy huɔ munu ká vi-e Izak ɓáy vu bul-e *Zakoɓ, ká i zíŋ fe kere taa mbḭwke ká Ŋgɛrɛwṵru waa ziŋ Abaraham na,
9 Pela fé, peregrinou na terra da promessa como em terra alheia, habitando em tendas com Isaque e Jacó, herdeiros com ele da mesma promessa.
10 ɓay ḭi lɛ, ka giyaŋ ŋgɛrɛpuo káʼa ɗoko ɓaŋguɔ ɓay ɗáa puo ká ɗi; ɓa puo ká Ŋgɛrɛwṵru kḭ ɓa nzoɓ léke faa ɗáake, a ɓa nzoɓ ɗáake.
10 Porque Abraão aguardava a cidade que tem fundamentos, da qual Deus é o arquiteto e construtor.
11 Ɓáy faa ɗáa law ɓo tul Ŋgɛrɛwṵru na nda̰w ze, *Saara kḭ sùo-ɛ ká se suo a ɗi tá̰w na kara, ya̰a ɓil ɓay mbóŋ nzoɓ, ɓay ḭi lɛ, ka kɔ ta-taŋ mii, Ŋgɛrɛwṵru ká ɓa nzoɓ wáa fe na ɗo tul ɓay ɓe.
11 Pela fé, também, a própria Sara, apesar de não poder ter filhos e já ser idosa, recebeu poder para ser mãe, pois considerou fiel aquele que lhe havia feito a promessa.
12 Sa̰wke mini ze, ɓáy faa nzoɓ mbḭw ká ɓa Abaraham ká naa nzaa huɗ na, ka mboŋ leɗ mbḭw ha̰ vu bul-eri sìe ɓa pola pola munu ɓa mbaymawri ká nulue, mase munu ɓa dikuɗi ká mba kḭiŋa ká ɗo nzaa máa mbii.
12 Por isso, também de um só homem, praticamente morto, saiu uma posteridade tão numerosa como as estrelas do céu e inumerável como a areia que está na praia do mar.
13 Nzoɓkeri ku na, i hu riw bele ká ɓil mbika law taŋ haŋa ri ziŋ fe ká Ŋgɛrɛwṵru waa ɓay tul-ri. Roo lɛ, i kɔ fekeri ɗi ɗi ɓáy nun-ri, í ɓaa mii, nam mbḭw lɛ, Ŋgɛrɛwṵru a ɗáa fe káʼa waa na zuɔ nduo-ri ɓáy, a í ɗaa suoriya ká ɗi. I ɓaa ta-taŋ ɓa kɛlɛ mii, ɓari ɓa varuri, i ɓa nzoɓ kál siyari hɔy ká tusiri key.
13 Todos estes morreram na fé. Não obtiveram as promessas, mas viram-nas de longe e se alegraram com elas, confessando que eram estrangeiros e peregrinos na terra.
14 Nzoɓri ká i ɓaa ɓay munu ku na kiɛ ta-taŋ mii, i nzaara tusiri taa tusuɛke ká ɓay ɗáa puɔ ká ɗi.
14 Porque os que falam desse modo manifestam estar procurando uma pátria.
15 Ɓa fe ká i ker se tul tusiri ká i pɔŋ í zɔl na lɛ, i zíŋ faa í yḭ̀i í se ɗi.
15 E, se, na verdade, se lembrassem daquela de onde saíram, teriam oportunidade de voltar.
16 A roo lɛ, i ɗaa kɔn tusiri taa ha̰y ká ndaɗ ka-kali; ɓayke ɓaa mii, tusiri ká nulue. Sa̰wke mini ze, Ŋgɛrɛwṵru ɗaa sahoy ká ɓay haŋa ri ɗi ni ɓa Ŋgɛrɛwṵru ɓari na ya. Tusuɛke lɛ, ka ɗaa ŋgɛrɛpuo ɗo nulue ha ri.
16 Mas, agora, desejam uma pátria superior, isto é, celestial. Por isso, Deus não se envergonha deles, de ser chamado o seu Deus, porque lhes preparou uma cidade.
17 — ausente —
17 Pela fé, Abraão, quando posto à prova, ofereceu Isaque. Aquele que acolheu as promessas de Deus estava a ponto de sacrificar o seu único filho,
18 — ausente —
18 do qual havia sido dito: “A sua descendência virá por meio de Isaque.”
19 Ka kɔ ká ɓil law-ɛ mii, ze ɓay túma Izak saa luɔ huɗ hɔy kara, Ŋgɛrɛwṵru ma-maa. Sa̰wke mini ze, zaɗka Ŋgɛrɛwṵru yḭiŋra Izak ha̰ Abaraham na, rìi fe káʼa tuma ni saa luɔ huɗ.
19 Abraão considerou que Deus era poderoso até para ressuscitar Isaque dentre os mortos, de onde também figuradamente o recebeu de volta.
20 Ɓáy faa ɗáa law ɓo tul Ŋgɛrɛwṵru na, Izak sǎ̰mke fe zuɔ tul Zakoɓ ɓáy *Esaw, a ɓaa ɓay se tul feri káʼa vika vuku.
20 Pela fé, igualmente Isaque abençoou Jacó e Esaú, a respeito de coisas que ainda estavam para vir.
21 Ɓáy faa ɗáa law ɓo tul Ŋgɛrɛwṵru na, zaɗka Zakoɓ ɗo ɗi ya ɓay huka na, ka sa̰m fe zuɔ tul vu Zezeɓri siɗi bele. Ka ɗaa ká̰w ɓe sìi, a uru a ɗaa nduo-ɛ zuɔ ɗi a pisi Ŋgɛrɛwṵru.
21 Pela fé, Jacó, quando estava para morrer, abençoou cada um dos filhos de José e, apoiado sobre a extremidade do seu bordão, adorou a Deus.
22 Ɓáy faa ɗáa law ɓo tul Ŋgɛrɛwṵru na, zaɗka nam huɗ Zezeɓ tɔ̀ŋ ɗi ya deɓ na, ka ɓaa ɓay nam ká leɗ Izarayɛlri i tḭ́ike saa tusiri Eziɓte, rɔɔ a ɓaa ɓay se tul huɗ ɓe káʼa ɓóko luɔ ká mak vǎw lɛ, vu bul-eri i vǎa ar hṵruke í voro ɗo tusiri ká Ŋgɛrɛwṵru waa ɓay haŋa ri na.
22 Pela fé, José, próximo do seu fim, fez menção do êxodo dos filhos de Israel, bem como deu ordens a respeito de seus próprios ossos.
23 Ɓáy faa ɗáa law ɓo tul Ŋgɛrɛwṵru na, nzoɓ mbóŋ Moyzeri ɗaa ni mṵu few say ká fal mboŋa ɓe, ɓay ḭi lɛ, i kɔ vu ɓari na ndaɗ wa̰ra ɓamba; ze ɓay waɗ bol nzaa mbay ká Eziɓte na, hḭɛke ɗaa ri ya.
23 Pela fé, Moisés, depois de nascer, foi escondido por seus pais durante três meses, porque viram que era um menino bonito e não temeram o decreto do rei.
24 Ɓáy faa ɗáa law ɓo tul Ŋgɛrɛwṵru na, *Moyze hɔy kara, zaɗkaʼa ŋgɔŋ na, ka hii ɓay haŋa ri ɗi ni ɓa vu ɓil vu mbay *Farawo̰n taa má̰yke ya.
24 Pela fé, Moisés, sendo homem feito, recusou ser chamado filho da filha de Faraó,
25 Ka mbi nzi-ɛ ɓay kɔ́kɔ sɛkɛ fe ziŋ nzoɓ Ŋgɛrɛwṵruri ndaɗ mba káw ɓáy suoriya ká ɓil feya̰a ká bole a ɗí ndḭi hɔy.
25 preferindo ser maltratado junto com o povo de Deus a usufruir prazeres transitórios do pecado.
26 Ka ker mii: haŋa nzoɓri ḭm ni ɓay tul *Krisi, nzoɓ ká Ŋgɛrɛwṵru a píe ni na, ndaɗ mba bawda feziŋari riw bele ká tusiri Eziɓte. Ka ɗaa nun-ɛ geɗe tul fe tunduo káʼa vika.
26 Ele entendeu que ser desprezado por causa de Cristo era uma riqueza maior do que os tesouros do Egito, porque contemplava a recompensa.
27 Ɓáy faa law-ɛ káʼa ɗaa ɓo tul Ŋgɛrɛwṵru na, ka zɔ̌lke saa tusiri Eziɓte taŋ ɗáa hḭɛ hɛrɛ mbay Farawo̰n. Ka mgba sùo-ɛ ŋgɔ-ŋgɔŋ a yḭ̀i fal ya, ɓay ḭi lɛ, rìi fe káʼa kɔ Ŋgɛrɛwṵru ɓáy nun-ɛ, ɓe ká nzoɓ kɔ ni ɓáy nun ya na.
27 Pela fé, Moisés abandonou o Egito, não ficando amedrontado com a ira do rei, pois permaneceu firme como quem vê aquele que é invisível.
28 Ɓáy faa law-ɛ káʼa ɗaa ɓo tul Ŋgɛrɛwṵru na, ka ɗaa *nam suoriya tḭ́i saa ɓil koy na ɓo. Ka ɓaa ha̰ leɗ Izarayɛlri ɗaa sím mḭɛ faa hul ɓari ɓay haŋa leɗ nzaapeɗ ká Ŋgɛrɛwṵru pie ni i nzoɓri na, ka i leɗ pol leɗ Izarayɛlri ya.
28 Pela fé, celebrou a Páscoa e o derramamento do sangue, para que o exterminador não tocasse nos primogênitos dos israelitas.
29 Ɓáy faa ɗáa law ɓo tul Ŋgɛrɛwṵru na, maambii ká i ɗi ɓa Maambii Sḭ́ɛ na kuŋ saa sikɗa gbaɗ a ha̰ faa huɔ kurum kurum ha̰ leɗ Izarayɛlri se ɗi í tḭi fi kɛlu. Zaɗka nzoɓri ká tusiri Eziɓte fɔŋ fal-ri ɓáy faa na ku nda̰w laa lɛ, mbii vi puɗa tul-ri sṵ̌n ha ri hu ɓáy zaɗ ɓari riw bele.
29 Pela fé, os israelitas atravessaram o mar Vermelho como por terra seca. Quando os egípcios tentaram fazer o mesmo, foram engolidos pelo mar.
30 Ɓáy faa ɗáa law ɓo tul Ŋgɛrɛwṵru na, leɗ Izarayɛlri vǎa ha̰a fal kɔ̀kɔ dudu ká ŋgɛrɛpuo ká Zeriko nam yie, a ndeke ɗi nam tɔnɔ sayke ká i ha̰a fal-ɛ na báyḭi lɛ, kɔ̀kɔ dudu na nda siri rukum.
30 Pela fé, ruíram as muralhas de Jericó, depois de rodeadas por sete dias.
31 Ɓáy faa ɗáa law ɓo tul Ŋgɛrɛwṵru na, Rahaɓ ká ɓa má̰y ɗáa nun pie na zǐŋke huɗ ziŋ nzoɓri ká i tḭ̀i ká tul Ŋgɛrɛwṵru na ya, ɓay ḭi lɛ, ka mgba leɗ Izarayɛlri ká i vi ɓay piyɛŋ zaɗ ká ɓil ŋgɛrɛpuoke ku ɓay kɔ́kɔ ɓáy law kere ɓa luo-ɛ.
31 Pela fé, Raabe, a prostituta, não foi destruída com os desobedientes, porque acolheu os espias com paz.
32 Ɓay ḭi ze mì ɓáa rɔɓay lɛ? Sa̰w síe ká ɓay haŋa mì ɓǎake ɓay se tul Gedeo̰n, Barak, Samso̰n, Zefte, *Daviɗ, Samiyɛl, rɔɔ *nzoɓ ya̰aŋa ɓayri saa nzaa Ŋgɛrɛwṵru nda̰w na, tiya.
32 E que mais direi? Certamente me faltará o tempo necessário para falar de Gideão, de Baraque, de Sansão, de Jefté, de Davi, de Samuel e dos profetas,
33 Ɓari na, ɓáy faa ɗáa law ɓo tul Ŋgɛrɛwṵru na, nzoɓ ha̰nɛri ɗaa ruy ziŋ nzoɓri ká tusiri kḭ a í haw yṵm ká tul-ri. Nzoɓ ha̰nɛri i re tul nzoɓri ɓáy faake. Nzoɓ ha̰nɛri ziŋ fe ká Ŋgɛrɛwṵru waa ɓay tul-ri. Nzoɓ ha̰nɛri mgba nzaa mbakiri.
33 os quais, por meio da fé, conquistaram reinos, praticaram a justiça, obtiveram promessas, fecharam a boca de leões,
34 Nzoɓ ha̰nɛri ruma bawda huu ká sɛ bilam bilam. Nzoɓ ha̰nɛri tḭi saa nzaa huɗ maamii. Nzoɓ ha̰nɛri ká i ta̰a ɗɛk ɗɛk na, Ŋgɛrɛwṵru vaa ri a ha ri ziŋ hṵrusuo. Nzoɓ ha̰nɛri ɗaa hḭɛ ká nzaa ruy ya. Nzoɓ ha̰nɛri haw yṵm, ha̰ nzoɓ tul ŋga̰ni ɓari ká tusiri kḭ haw ɗul ká pol-ri
34 extinguiram a violência do fogo, escaparam de ser mortos à espada, da fraqueza tiraram força, fizeram-se poderosos na guerra, puseram em fuga exércitos estrangeiros.
35 Má̰y ha̰nɛri ziŋ nzoɓ ini ɓari ká hu ká i yḭ̀i í fil ɓa kḭ.
35 Mulheres receberam, pela ressurreição, os seus mortos. Alguns foram torturados, não aceitando seu resgate, para obterem superior ressurreição;
36 Nzoɓ ha̰nɛri rɔɓay, i siɛ ri í zɔɗ ri ɓáy ndoy haɓla; i siŋ nzoɓ ha̰nɛri ɓáy sal lari a í vbuku ri zuɔ hul sal.
36 outros, por sua vez, passaram pela prova de zombarias e açoites, sim, até de algemas e prisões.
37 I vbuku nzoɓ ha̰nɛri ɓáy tisawri í i ri. I kuɗ nzoɓ ha̰nɛri saa sikɗa a í i nzoɓ ha̰nɛri ɓáy maamii. I ha̰ nzoɓ ha̰nɛri ha̰ari ɓa pola pola, gari ndúo ɓari ɓa huɔ baɗu ɓáy huɔ vuy. I ɓa nzoɓ kṵkuri í ɓa nzoɓri ká i ɗaa nun-ri tuɔ síe, a í ɓa nzoɓri ká i ɗara ri mboloŋ mboloŋ.
37 Foram apedrejados, serrados ao meio, mortos ao fio da espada. Andaram como peregrinos, vestidos de peles de ovelhas e de cabras; passaram por necessidades, foram afligidos e maltratados.
38 Nzoɓkeri ku ká nzoɓ tukɛlɛri kɔ ri fe ya na, ká nun Ŋgɛrɛwṵru lɛ, i ndaɗ kal nzoɓ tukɛlɛri na riw bele pavbaɗ! I ha̰ari yeŋ yeŋ ɓáy ɓil law kɔrri ɓáy tul kuori; i naa ɓil pṵy kuori ɓáy ɓil pṵyri.
38 O mundo não era digno deles. Andaram errantes pelos desertos, pelos montes, pelas covas, pelos antros da terra.
39 Ɓáy faa ɗáa law ɓo tul Ŋgɛrɛwṵru ze ɓari nzoɓkeri riw bele ku na, i ríike law-ɛ ha̰ ni písike ri. Roo lɛ, fe káʼa waa ɓay tul-ri na i ziŋ ya.
39 Todos estes, mesmo tendo obtido bom testemunho por meio da fé, não obtiveram a concretização da promessa,
40 Tusuɛke lɛ, ka leke fe ká ndaɗ kal taa ha̰y ká pola ɓay tul naari. A roo lɛ, ka hii ɓay haŋa ri ziŋ fe kerekeri ká ha̰ náa tǎŋkeri kaɗ kaɗ na pola ha̰ naari ya.
40 porque Deus tinha previsto algo melhor para nós, para que eles, sem nós, não fossem aperfeiçoados.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Hebreus 11, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.