Atos 24
Mbeɗe sáka kuni fie (XUO) vs NTLH
1 Falɛ ká ɗaa nam ndeɓe na báyḭi lɛ, Ananiyas ká ɓa *ŋgɛrɛnzoɓ fe poy luye na se Sezare. Ŋgɛrɛ Ziɓ ha̰nɛri ɓáy nzoɓ mbḭw ká riŋ-ɛ ɓa Tɛrtulus ká kɔ *bol kusol Rɔmri ɓáy zaɗɛ a ɓa nzoɓ ya̰aŋa tul nzoɓ na, i se ziŋ ni í vǎa kiɛ sùo-ri ká pol Felis nzoɓ réke tul puo na ɓay ɗáa ɓay ɓo tul Pol.
1 Cinco dias depois o Grande Sacerdote Ananias foi até Cesareia com alguns líderes do povo e com um advogado chamado Tértulo. Eles se apresentaram ao governador Félix para fazer acusações contra Paulo.
2 Zaɗkaʼa ɗi Pol vi na báyḭi lɛ, Tɛrtulus tii sa̰w ɗáa ɓay ɓo tul-e a ɓaa mii: «Ɓo Felis ká mù ɓa Mbay luye, taambɔl ɓo ze ɗɛkɛkɛ ɗǒke tusiri ɓuru key ha̰ ɓuru kaw ɓáy law pie kpala kpala. Taambɔl nun nzɛm ɓo kḭ ze, mù lěkeke feri ká tusiri ɓuru na ha̰ ni ɗo ɓa fie.
2 Depois que Paulo foi chamado, Tértulo começou a acusação, dizendo: — Excelentíssimo Senhor Governador, o seu governo nos tem trazido um longo tempo de paz, e graças à sua sábia administração muitas reformas necessárias estão sendo feitas para o bem deste povo.
3 Ɓay tul feri riw bele ká ɓuru ziŋ ɓáy namri riw nda̰w, ɓáy zaɗri riw bele nda̰w na, ɓuru ɗáake law ɓuru ɓo tul-a.
3 Somos muito agradecidos por tudo aquilo que temos recebido em todas as ocasiões e em todos os lugares.
4 Roo lɛ, ɓuru hii ɓay kúŋ mù kaw bole ɗi ɓamba ya. Ɓay ɓuru ndḭi ɗo ku, ɓuru hii ɓay haŋa mù laa ziŋ ɓuru. Mbay nzoɓ law kere, mu íki law-a ɓo mú laa ha̰y ká ndḭi key zíŋ ɓuru.
4 Mas não quero tomar muito do seu tempo e por isso peço que tenha a bondade de nos escutar apenas um pouco mais.
5 «Ɓuru na, ɓuru ziŋ leɗban key na ɓa nzoɓ ɗoko law nzoɓ, a wal nzoɓri kpɛrkɛ kpɛrkɛ ká sakra Ziɓri riw bele ká tusiri key. Ɓe na, ka ɓa nzoɓ ndáka faa pol ha̰ Ziɓri fɛrɛ kér ɓay ɓari í se fal nzoɓ ká Nazarɛɗ na.
5 Nós achamos, de fato, que este homem é uma peste. Ele provoca desordens entre os judeus do mundo inteiro e é também o líder do partido dos nazarenos.
6 Ka nzaa faa kpṵru, ɓay ɗáa ɓíɛ ɓo tul *hul ka̰ni Ŋgɛrɛwṵru ɓuru ká taŋ kaɗaŋ na, lɛ, ɓuru mgba ni ká ɗi. [Ɓuru hii ɓay kúŋ ɓay ɓo tul-e munu ká bol kusol ɓuru kiɛ,
6 Além disso tentou profanar o Templo, e então nós o prendemos. Nós íamos julgá-lo de acordo com a nossa Lei ,
7 roo lɛ, Liziyas ŋgɛrɛ tul nzoɓ yṵmri na, tḭi tul ɓuru hiyaw a ví naa ni ɓáy wa̰ra hǎr saa nduo ɓuru, a ya̰a tul-e.
7 mas o comandante Lísias veio e o tirou de nós à força.
8 Falɛ ku lɛ, ka mbi nzi-ɛ ha̰ ɓuru nzoɓ ɗáa ɓay ɓo tul-eri na, ha̰ ɓuru vi pol-a kḭ nda̰w rɔ.] Ɓo kḭ mù vbi ni ɓay lɛ, mù kɔ́kɔ feri riw bele ká ɓuru ɗáake ɓay ɓo tul-e na ɓa sùo ɓay.»
8 Aí o próprio Lísias mandou que os acusadores viessem até aqui e fizessem a acusação diante do senhor. Se o senhor fizer perguntas a este homem, ele mesmo confirmará todas as acusações que estamos fazendo contra ele.
9 Ziɓri riw bele na, i mbṵ nzaa-ri zuɔ tul ɓay na í ɓaa mii, ɓa tusuɛ, zaɗɛ kḭ zu.
9 Então os judeus concordaram, dizendo que tudo era verdade.
10 Báyḭi lɛ, nzoɓ réke tul puo na kaa nduo-ɛ ha̰ Pol ɓay haŋa ni ɓaa ɓay ɓe na, lɛ, Pol ɓaa ha̰ ni mii: «Mì kɔ mù ɓa nzoɓ kúŋ sal ɓay ká tusiri key mbiimbam ŋgḭi ɓamba ro. Sa̰wke mini ze, mì ɗaa law-i ɓo tul-a ɓáy law kere mí ɗǒke pol-a key ɓay ɓáake sa̰w ɓay ɓi ká ɓay ya̰aŋake tul-i na ha̰ mù laa ziŋ mì.
10 O Governador fez sinal para que Paulo falasse. Então ele disse: — Eu sei que há muitos anos o senhor é juiz do povo judeu e por isso eu me sinto à vontade para fazer a minha defesa na sua presença.
11 «Kal nam duɔ falɛ siɗi ya rɔɓay ze mì se Zuruzalɛm ɓay rúo Ŋgɛrɛwṵru ká ɗi. Ɓo kḭ mù maa ɓay bɛ́klɛ sa̰w ɓayke mú kɔ.
11 Como o senhor mesmo pode comprovar, faz apenas doze dias que fui a Jerusalém para adorar a Deus.
12 Ɓi na, i ziŋ mì ba mbḭw mini ká ɓil *hul ka̰ni Ŋgɛrɛwṵru, mase ɓil *hul mbṵ́ kḭ Ziɓri, mase ká ɓil ŋgɛrɛpuo, ká mì ɗo má̰y ɓay ziŋ nzoɓ, mase mì mbṵ nzoɓri ha ri uru ɓáy ɓay ya nda̰w pi.
12 Os judeus não me viram discutindo com ninguém nos pátios do Templo, nem agitando o povo nas suas sinagogas ou em qualquer outro lugar da cidade.
13 Ɓari key na, i maa ɓay zíŋ fe ká i ɗáake ɓay ɓo tul-i timbɛɗɛ key na ya.
13 E eles não podem provar nenhuma das acusações que agora estão fazendo contra mim.
14 Roo lɛ, mì kɔ fe ɗáa ɓiri key na ká pol-a: Ɓi na, mì ɗaa peɗ ha̰ Ŋgɛrɛwṵru bulu ɓuru mí séke Faa Ŋgɛrɛmbay ká ɓari na i ɓaa mii, ɓa faa ɓíɛ kér ɓay nzoɓri. Mì ɗaa law-i ɓo tul ɓayri riw bele ká i ɗaa ɗo ɓil *mbeɗe bol kusol nda̰w, ɓáy taa *nzoɓ ya̰aŋa ɓayri saa nzaa Ŋgɛrɛwṵru nda̰w pi.
14 Porém uma coisa confesso ao senhor: eu sigo o Caminho que os judeus dizem ser falso; mas é desse modo que sirvo ao Deus dos nossos antepassados. Creio em tudo o que está escrito na Lei de Moisés e nos livros dos Profetas .
15 Mì ɗaa law-i nzokɗo te tul Ŋgɛrɛwṵru munu ká ɓari na ku, a mí kɔ mii, ɓe na a haŋa nzoɓ fe ɗáa ɓáy zaɗɛri ɓáy nzoɓ fe ɗáa ka̰ayari na riw bele tḭi saa luɔ huɗ.
15 Eu e os meus acusadores temos esta mesma esperança em Deus: todos vão ressuscitar, tanto os bons como os maus.
16 Sa̰wke mini ze, mì ɗaa hṵrusuo-i tuŋ kḭ, ɓay káw ɓáy kér ɓay ká taŋ kaɗ ká pol Ŋgɛrɛwṵru nda̰w, pol nzoɓri nda̰w pi.
16 Por isso faço tudo para sempre ter a consciência limpa diante de Deus e das pessoas.
17 «Falɛ ká ɗaa mbiimbam ŋgḭi maa fe ká mì ti Zuruzalɛm ya na, mì yḭ̀i saa ɗi mí se ɓay haŋa fe ká nzoɓ mbika lawri mbṵ na ha̰ nzoɓri ká i ɓa sa̰w ɓiri nda̰w, ɓay púo feri ha̰ Ŋgɛrɛwṵru nda̰w pi.
17 E Paulo continuou: — Depois de ter ficado fora de Jerusalém durante alguns anos, voltei para lá a fim de levar algum dinheiro para o meu próprio povo e para oferecer
18 Sa̰wke mini ze, mì ɗǒke ɓil hul ka̰ni Ŋgɛrɛwṵru mí ɗo ɗáa peɗkeri, ze i ví ziŋ mì ká ɗi. Roo lɛ, mì saŋ sùo-i mí puo fe, a mí ɗaa fe sa̰w puo Ziɓri na pola nda̰w rɔɔ mí rìi ɗi ɓáy. Ruɔ nzoɓri ɗo zíŋ mì ya nda̰w, fe ndúo kḭ kara ti ɗi ya nda̰w pi.
18 Quando estava fazendo isso, depois de eu ter acabado a cerimônia de purificação , alguns judeus me encontraram na área do Templo . Não havia muita gente comigo nem desordem.
19 Roo lɛ, Ziɓ ha̰nɛri ká kuɗu zaɗ ká Azi na i ɗo zaɗɛ. Zaɗka i ɗo ɓáy fe ha̰nɛ ká ɓay ɗáa ziŋ mì lɛ, ɓa ɓari kḭ ze, ɗo nun haŋa ri ɗo pol-a ɓay ɗáa ɓay ɓo tul-i.
19 Porém alguns judeus da província da Ásia estavam lá. São eles que devem se apresentar diante do senhor e fazer as acusações, se é que têm alguma coisa contra mim.
20 Mase, ɓáy nam ká mì kǎwke pol nzoɓ kúŋ sal ɓay luye Ziɓri na, ɓari ká i ɗo zaɗ ni key na, ndaɗ ɓay haŋa ri ɓaa ɓay fe ka̰aya ká mì ɗaa na ha̰ mu laa.
20 Ou então que estes homens que estão aqui digam se, quando eu estive diante do Conselho Superior , eles me acharam culpado de qualquer crime.
21 Fe mbḭw hɔy ká mì ɗaa ká namke ku na, ɓa ɓay ká mì ɓaa ɓáy bawda kusol-i gbarara gbarara ká sakra ɓari mii: “Ɓay tul ɗáa law nzokɗo te tul tḭ́i nzoɓri saa luɔ huɗ na ze, i ɗáake ɓay ɓo tul-i ká pol-rì ká vuri key!”»
21 Quando estava de pé diante deles, eu apenas disse em voz alta: “Hoje estou sendo julgado por vocês porque creio que os mortos vão ressuscitar.”
22 Báyḭi lɛ, Felis, nzoɓ réke tul puo ká kɔ Faa Ŋgɛrɛmbay maa fe na, ka fɔŋ ɓay Pol na ya, a ha nzoɓri zɔl a ɓaa ha ri mii: «Zaɗka Liziyas, ŋgɛrɛ tul nzoɓ yṵmri na vi nda̰w rɔɔ, mì mbika nzaa-i ɓay tul ɓay ɓaarì na ɓáy.»
22 Então Félix, que estava bem-informado a respeito do Caminho, deixou a questão para depois, dizendo a eles: — Quando o comandante Lísias chegar, eu resolverei o caso de vocês.
23 Falɛ ku báyḭi lɛ, ka mbi nzi-ɛ ha̰ ŋgɛrɛnzoɓ yṵm ɓay haŋa ni ka kɔ́rɔ Pol ha̰ ni ka naa ɓil hul sal ká nziiya ya, a haa faa ha̰ nzoɓ buɔ-ɛri ká i hii ɓay víke ɓáy feri ha̰ ni na ya nda̰w pi.
23 Ele mandou que o oficial pusesse um guarda para tomar conta de Paulo e ordenou que lhe dessem alguma liberdade e licença para receber ajuda dos amigos.
24 Nam kal maa fe nda̰w rɔɔ, Felis vi ɓáy má̰y ɓe Dursil ká ɓa Ziɓ. Ka pie nzaapeɗ ha ri vǎa ɗi Pol, a laa ɓay ɓeri ká se tul ɗáa law ɓo tul Zezu *Krisi.
24 Alguns dias mais tarde Félix veio com Drusila, a sua esposa, que era judia. Mandou chamar Paulo e o ouviu falar a respeito da fé em Cristo Jesus.
25 Roo lɛ, zaɗka Pol tii sa̰w ɓáa ɓayri ká se tul simseɗ ká ɗo ɓáy zaɗɛ nda̰w, mgbaka sùo ká tul fe ɗáa ndaya nda̰w ɓáy nam kúŋ sal ɓay Ŋgɛrɛwṵru káʼa ví nda̰w na, Felis ɗaa hḭɛ a ɓaa ha̰ ni mii: «Mu se mgbum ro. Ze, zaɗka mì ziŋ faa lɛ, mì píe ha ri vǎa ɗí mù ɓa kḭ ɓáy.»
25 Mas, quando Paulo começou a falar sobre uma vida correta, o domínio próprio e o Dia do Juízo Final, Félix ficou com medo e disse: — Agora pode ir. Quando eu puder, chamarei você de novo.
26 Rɔɓay, ka ɗaa law-ɛ nzokɗo te tul Pol a ker mii, kɔ ya lɛ, a haŋa ɓeri lari. Sa̰wke mini ze, ka pie nzaapeɗ ha̰ Pol vi luo-ɛ ɓaŋguɔ ɓay sorori ziŋ ni.
26 Além disso Félix esperava que Paulo lhe desse algum dinheiro. Por isso o chamava muitas vezes e conversava com ele.
27 Falɛ ká mbiimbam kal siɗi mini na báyḭi lɛ, i tina Felis í ha̰ Pɔrsiyus Fetus suo bol-e ɓa nzoɓ réke tul puo. Felis ká hii ɓay ɗáa fe ká rii law Ziɓri na, ka pɔŋ Pol naa hul sal na rɔɓay.
27 Dois anos depois Pórcio Festo ficou no lugar de Félix como governador. Félix queria agradar os judeus; por isso, ao sair, deixou Paulo na prisão.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 24, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.