2 Coríntios 12
Mbeɗe sáka kuni fie (XUO) vs VC
1 Ɓi na, ze ndáka giri ndaɗ na ya hɔy kara, ɗo nun haŋa mì nda giri sùo-i. Timbɛɗɛ key na mì loko soro feri ká Ŋgɛrɛmbay ha̰ mì kɔ ɓáy lɔm, rɔɔ ɓáy feri ká ɗo zaɗ muni káʼa mgbuɗa nun-i ká ɗi ha̰ mì kɔ na, ɓo ha rì laa.
1 Importa que me glorie? Na verdade, não convém! Passarei, entretanto, às visões e revelações do Senhor.
2 Maa mbiimbam duɔ falɛ niŋ ro, mì kɔ nzoɓ mbḭw munu ká se fal Zezu *Krisi ká Ŋgɛrɛwṵru mbi ni ha̰ ni se nulue lew. Ka mbi ni ɓáy kumnun, mase ɓáy lɔm kara mì kɔ mbǎa; Ŋgɛrɛwṵru huo-ɛ hɔy ze kɔ.
2 Conheço um homem em Cristo que há catorze anos foi arrebatado até o terceiro céu. Se foi no corpo, não sei. Se fora do corpo, também não sei; Deus o sabe.
3 Ɓa tusuɛ, mì kɔ lɛ, nzoɓke ku na Ŋgɛrɛwṵru mbi ni ha̰ ni se zaɗ káw ndaɗi ká luo-ɛ. Roo lɛ, ka ha̰ ni se ɓáy lɔm, mase ɓáy kumnun kara mì kɔ ya; Ŋgɛrɛwṵru huo-ɛ hɔy ze kɔ.
3 E sei que esse homem - se no corpo ou se fora do corpo, não sei; Deus o sabe -
4 Ká zaɗɛ ku na, Ŋgɛrɛwṵru ha̰ nzoɓke laa ɓayri ká nzoɓ maa ɓay ndáy ya, nzoɓ mbḭw kara ɗo ɓáy faa ká ɓay ɓáa ɓayke ya nda̰w.
4 foi arrebatado ao paraíso e lá ouviu palavras inefáveis, que não é permitido a um homem repetir.
5 Nzoɓke ku na, mì ndáka giri sùo-i ɓay tul-e, a ɓay ɓi hɔy lɛ, mì ti ndáka giri sùo-i ya, mase munu ya lɛ, mì ndáka giri sùo-i ɓay tul hṵrusuo-i ká tiya.
5 Desse homem eu me gloriarei, mas de mim mesmo não me gloriarei, a não ser das minhas fraquezas.
6 A ze mì hii na ɓay ndáka giri sùo-i hɔy kara, mì ti ɓá kɔ̀kɔ nzoɓ ya, ɓay ḭi lɛ, ɓi na, ɓay ká mì ɓáa na ɓa sùo ɓay. Ze munu hɔy kara, mì ti ndáka giri sùo-i ká ɗi ya, ɓay ḭi lɛ, mì hii ɓay haŋa nzoɓri kɔ mì ɓa hḭɛ zikiki ɓay tul feri ká mì ndáke giri sùo-i na ya, roo lɛ, i hḭ́ɛ mì ɓay tul fe ɗáa ɓi nda̰w, ɓáy tusuɛ ɓayri ká mì ɓaa nda̰w pi.
6 Pois, ainda que me quisesse gloriar, não seria insensato, porque diria a verdade. Mas abstenho-me, para que ninguém me tenha em conta de mais do que vê em mim ou ouve dizer de mim.
7 A feri ká nulue ká mì kɔ na, Ŋgɛrɛwṵru hii ɓay haŋa mì sìi sùo-i ká ɗi ya. Ɓe ze, ka ɗaa sɛm ɓo sùo-i, munu ɓa nzoɓ nzaapeɗ Satan ɓay haŋa ni ka ɗaa nun-i tuɔ síe, a ɓo ha̰ mi ziŋ faa siika sùo-i ya.
7 Demais, para que a grandeza das revelações não me levasse ao orgulho, foi-me dado um espinho na carne, um anjo de Satanás para me esbofetear e me livrar do perigo da vaidade.
8 Mì koɗ Ŋgɛrɛwṵru faa ɓal ba say, ɓay haŋa ni ka naa sɛm ká ɗo sùo-i na ɓa fal,
8 Três vezes roguei ao Senhor que o apartasse de mim.
9 roo lɛ, ka yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ mì mii: «Law kere ɓi na maa ɓay sɔ́kɔ mù, ɓay ḭi lɛ, zaɗka hṵrusuo-ɔ tiya na nda̰w rɔɔ, hṵrusuo-i tina sùo-ɛ kaɗ kaɗ ká ɗi ɓáy.» Ɓe ze, mì hii ɓay ndáka giri sùo-i ɓay tul hṵrusuo-i ká tiya na, ɓay haŋa hṵrusuo Krisi ka puɗ mì.
9 Mas ele me disse: Basta-te minha graça, porque é na fraqueza que se revela totalmente a minha força. Portanto, prefiro gloriar-me das minhas fraquezas, para que habite em mim a força de Cristo.
10 Ɓe mini ze, mì ɗaa suoriya ɓay tul hṵrusuo-i ká tiya, mase tḭ́iri ká nzoɓri tḭiri mì, mase ɓil huɗ ká mì ɗo ɗi, mase nzoɓri ká i ɗaa nun-i tuɔ síe, mase kɔ́kɔ sɛkɛ feri ɓoɗ ɓoɗ ká tḭi tul-i ɓay tul Krisi na. Tusuɛke lɛ, zaɗka hṵrusuo-i tiya na, ɓe nda̰w rɔɔ, mì ziŋ hṵrusuo ɓa tusuɛ ɓáy.
10 Eis por que sinto alegria nas fraquezas, nas afrontas, nas necessidades, nas perseguições, no profundo desgosto sofrido por amor de Cristo. Porque quando me sinto fraco, então é que sou forte.
11 Mì ɓaa ɓay rìi fe ká mì tḭi kɔ̀kɔ nzoɓ. Ɓaarì ze ì suru mì ha̰ mì ɗaa munu ku. Tusuɛke lɛ, ɓa ɓaarì ze ì ɓá nzoɓ ya̰aŋa tul-i! Ze mì ɓa na fe ya hɔy kara, ɓari ká i ɗi sùo-ri ɓa nzoɓ ndáy nzaapeɗ luyeri na, fe mbḭw ká i kɔ mba mì ká ɗi mba na tiya.
11 Tenho-me tornado insensato! Vós a isso me obrigastes. Vós é que deveríeis fazer o meu elogio, visto que em nada fui inferior a esses eminentes apóstolos, se bem que nada sou.
12 Feri ká kiɛ mii, mì ɓa nzoɓ ndáy nzaapeɗ na, ɗo kɛlɛ gbay gbay ɓáy ɗol ɓi ká sakra ɓaarì. Mì sṵu law-i ká tul peɗ, mí ɗaa feri ká mba kɔ́kɔ, ɓáy fe saŋri ɓoɗ ɓoɗ nda̰w.
12 Os sinais distintivos do verdadeiro apóstolo se realizaram em vosso meio através de uma paciência a toda prova, de sinais, prodígios e milagres.
13 Wa̰a, fe ḭi ze ɓa fe kere ká mì ɗaa ha̰ nzoɓ mbika law ha̰wri, rɔɔ mí ɗaa ha rì ya lɛ woo? Fe mbḭw ká mì kɔ lɛ, mì vi ɓa soɓa ɓaarì ya. Ze ɓo munu zu lɛ, ì nda buma ziŋ mì ɓay tul fe ɗáa ɓi na ku!
13 Em que fostes inferiores às outras igrejas, senão no fato de que a vós não vos fui pesado? Relevai-me esta injúria!...
14 Ì kɔ, timbɛɗɛ key na, faa ɓal ba sayke ro mì ɗo ɗi ya ɓay séke luo-rì key, lɛ, mì ti ɓá soɓa ɓaarì mbḭw ya. Ɓi na, káw ɓáy kumnun ɓaarì ze mì nzaa faake ɓo, mì se síe lari ɓaarì ya. Ká ɓa tusuɛke lɛ, ŋgɛrɛri ze i kɔrɔ lari ɓay ɗáake fe ha̰ vu ɓari, ɓo ɓa leɗri ze i kɔrɔ lari ɓay ɗáake fe ha̰ ŋgɛrɛri ya.
14 Eis que estou pronto a ir ter convosco pela terceira vez. Não vos serei oneroso, porque não busco os vossos bens, mas sim a vós mesmos. Com efeito, não são os filhos que devem entesourar para os pais, mas os pais para os filhos.
15 A ɓi lɛ, mì ɗoko ɓáy suoriya ɓay fá̰a feri riw bele ká mì ɗǒke, ɓay ɗáa sùo-i taa tom ɓay tul-rì ɓay sɔ́ke rì. Wa̰a, ɓay kɔ́kɔ ká mì kɔ rì ɓa nzoɓ nun-i na ro ze, ì yḭ̀i í hii ɓay ɓi ya lɛ?
15 De mui boa vontade darei o que é meu, e me darei a mim mesmo pelas vossas almas, ainda que, amando-vos mais, seja menos amado por vós.
16 Ɓaarì na ì kɔ nda̰w, ɓáy ɗol ɓi ká sakra ɓaarì na, mì ɓa soɓa ɓaarì ya. Roo lɛ, nzoɓ ha̰nɛri ker í ɓaa mii, ɓi na mì mba ɓáy law, ze mí ɗo úla rì ku.
16 Mas seja! Não vos fui pesado. Como, porém, sou esperto, apanhei-vos pela astúcia...
17 Wa̰a, yṵ-iri ká mì pie ri se luo-rì na, i ya̰a fe saa nduo-rì lɛ?
17 Acaso tirei proveito de vós por meio de algum daqueles que vos enviei?
18 Mì koɗ Tite ɓay haŋa ni ka se luo-rì, rɔɓay mì pie yṵ ɓuru ká ì kɔ ni kɔ na se ziŋ ni. A ku na wa̰a, ì ɓáa mii, Tite na ula rì a ya̰a fe saa nduo-rì lɛ? Wa̰a, nzaa nduo peɗ ɓúru Tite, ɓáy simseɗ ɓúru kḭ na, maa kḭ ya lɛ?
18 Roguei a Tito, e com ele enviei um irmão que conheceis. Por acaso tirou Tito de vós alguma coisa? Não andamos nós com o mesmo espírito, sobre as mesmas pegadas?
19 Kɔ ya lɛ, ɓa ɗḭ̌ɛ hɔy ì ker ká ɓil law-rì mii, ɓuru nzaa faa náa ɓay ká tul ɓuru hɔy. Ṵ́-uu munu ya. Yṵ-iri ká mì kɔ rì ɓa nzoɓ nun-i, ká pol Ŋgɛrɛwṵru na, ɓuru ɓaa ɓayri key na munu ká *Krisi hii, ɓuru ɓaa ɓaykeri riw bele ku na ha rì ɓay haŋa rì ŋgɔ́ŋke ká tul mbika law ɓaarì.
19 Já há muito pensais que nos justificamos diante de vós. Perante Deus, em Cristo, é que nós falamos; mas tudo isto, meus caríssimos, para vossa edificação.
20 Mì ɗaa hḭɛ mí ɓaa mii, kɔ ya lɛ, zaɗka mì tḭi luo-rì lɛ, mì ti zíŋ rì munu ká law-i hii na ya. Zaɗka ɗo munu zu lɛ, ɓaarì hɔy kara, ì kɔ́kɔ mì ɓáy suoriya ya! Mì ɗaa hḭɛ ɓay rɔɗi, mase ɗáa sere, mase law fá̰a, mase kɔ́kɔ nun fe, mase tḭiri kḭ, mase raɗ kḭ, mase siika sùo, mase ɗáa fe nduo kḭ ká ɗo sakra ɓaarì nda̰w pi.
20 Temo que, quando for, não vos ache quais eu quisera, e que vós me acheis qual não quereríeis. Receio encontrar entre vós contendas, invejas, rixas, dissensões, calúnias, murmurações, arrogâncias e desordens.
21 Mì ɗaa hḭɛ ɓay yḭ́i ɓi fal ká mì séke luo-rì na, Ŋgɛrɛwṵru ka ɗaa sahoy ɓo nun-i ɓay tul-rì ha̰ mì rɛ-rɛw ɓay tul ruɔkeri ká i rḭi tul feya̰a ɓari ɓaŋguɔ, ká í hii ɓay pɔ́ŋ fal fe ɗáa ḭ̌mri ya nda̰w, ɗáa nun pieri ya nda̰w, rɔɔ fe ɗáa gɔɓ gɔɓkeri ya nda̰w na.
21 Receio que à minha chegada entre vós Deus me humilhe ainda a vosso respeito; e tenha de chorar por muitos daqueles que pecaram e não fizeram penitência da impureza, fornicação e dissolução que cometeram.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar 2 Coríntios 12, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.