João 12
Se-nānā Diosē nanā sāʼ me rá catūū nimán níʼ a (TRCNT) vs NAA
1 Dan me se achiin yatanꞌ güii ca̱nuû chaꞌanj pascuá, ne̱ caꞌanj Jesucristó chumanꞌ Betania a. Chumanꞌ Betania roꞌ, ne síí cuꞌna̱j Lázaro síí cunuu iꞌna̱ꞌ uún quiꞌyaj Jesucristó a.
1 Seis dias antes da Páscoa, Jesus foi para Betânia, onde estava Lázaro, a quem ele tinha ressuscitado dentre os mortos.
2 Dan me se quiꞌyaj chuvi̱i nii cha̱ niꞌyánj Jesucristó, ne̱ chana̱ cuꞌna̱j Marta me chana̱ rqué chá niꞌyánj nij síí ꞌnaꞌ, ne̱ ne̱ síí cuꞌna̱j Lázaro rihaan mesá ga̱ Jesucristó ga̱a chá soꞌ chraa a.
2 Prepararam-lhe, ali, uma ceia. Marta servia, e Lázaro era um dos que estavam à mesa com Jesus.
3 Dan me se nica̱j chana̱ cuꞌna̱j Mariá yoꞌo̱ agaꞌ xi̱j casté gunꞌ da̱j tuꞌve̱e̱ ndoꞌo, ne̱ caxríj noꞌ tacóó Jesucristó, ga̱a ne̱ yuvé raa̱ maꞌa̱n noꞌ tanacoo̱ noꞌ tacóó Jesucristó a. Ga̱a ne̱ nasíj totoꞌ nu̱ꞌ rá veꞌ yoꞌ, quiꞌyaj casté caxríj chana̱ cuꞌna̱j Mariá tacóó Jesucristó a.
3 Então Maria, pegando um frasco de perfume de nardo puro, muito precioso, ungiu os pés de Jesus e os enxugou com os seus cabelos. E toda a casa se encheu com o cheiro do perfume.
4 Dan me se ne̱ síí cuꞌna̱j Judas Iscariote, ne̱ yoꞌo̱ síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ Jesucristó me soꞌ, ne̱ síí tacuachén man Jesucristó rihaan nij síí ta̱j riꞌyunj man Jesucristó me soꞌ a. Dan me se cataj soꞌ:
4 Mas Judas Iscariotes, um dos seus discípulos, aquele que estava para trair Jesus, disse:
5 ―Me cheꞌé ne cutuꞌve̱e̱ nii casté nihánj ne̱ quiri̱ꞌ uxrá nii saꞌanj ga̱. ꞌO̱ se ase vaa saꞌanj ꞌyaj canaán yuvii̱ rque ꞌo̱ yoꞌ nó casté nihánj, ne̱ vaa cheꞌé rque̱ níꞌ saꞌanj yoꞌ rihaan nij síí nique̱ na̱nj á ―taj síí cuꞌna̱j Judas yoꞌ a.
5 — Por que este perfume não foi vendido por trezentos denários e o valor não foi dado aos pobres?
6 Dan me se da̱nj tuꞌva maꞌa̱n síí cuꞌna̱j Judas yoꞌ, tza̱j ne̱ a̱ doj ne nanó rá Judas yoꞌ cheꞌé nij síí nique̱ a̱ maꞌ. Ma̱a̱n se si̱j tumé se‑chru̱nj nij tuvi̱ꞌ Jesucristó chrúún saꞌanj me soꞌ, tza̱j ne̱ síí itu̱u̱ me soꞌ, ne̱ quiꞌyaj itu̱u̱ ndoꞌo soꞌ saꞌanj ma̱n rque chrúún yoꞌ, ne̱ cheꞌé dan caꞌmii soꞌ da̱nj na̱nj ei.
6 Ele disse isso não porque se preocupava com os pobres, mas porque era ladrão e, tendo a bolsa do dinheiro, tirava o que era colocado nela.
7 Dan me se cataj Jesucristó rihaan soꞌ a:
7 Mas Jesus disse:
8 Xa̱ꞌ nij síí nique̱, tza̱j ne̱ nu̱ꞌ güii mán nij síí nique̱ ga̱ soj, ne̱ xa̱ꞌ ma̱ꞌanj, tza̱j ne̱ se̱ canicúnꞌ ꞌu̱nj rihaan soj nu̱ꞌ cavii nu̱ꞌ caꞌanj ni̱ꞌyaj soj maꞌ ―taj Jesucristó rihaan síí cuꞌna̱j Judas yoꞌ a.
8 Porque os pobres estão sempre com vocês, mas a mim vocês nem sempre terão.
9 Dan me se xcaj ndoꞌo nij yuvii̱ israelitá cuentá se vaa ne̱ Jesucristó chumanꞌ Betania, ne̱ cheꞌé dan caꞌanj uxrá nij soꞌ chumanꞌ yoꞌ a. Dan me se nuveé ina̱nj cheꞌé maꞌa̱n Jesucristó me caꞌanj nij soꞌ maꞌ. ꞌO̱ se me rá nij soꞌ queneꞌe̱n nij soꞌ man síí cuꞌna̱j Lázaro síí cunuu iꞌna̱ꞌ uún quiꞌyaj Jesucristó a.
9 Uma numerosa multidão dos judeus ficou sabendo que Jesus estava em Betânia. Eles foram até lá não só por causa dele, mas também para ver Lázaro, a quem ele tinha ressuscitado dentre os mortos.
10 Ga̱a ne̱ guun ꞌo̱ rá nij xrej ata̱ suun noco̱o doj se vaa cavi̱ꞌ síí cuꞌna̱j Lázaro uún, quiꞌya̱j nij soꞌ a.
10 Mas os principais sacerdotes resolveram matar também Lázaro,
11 ꞌO̱ se cheꞌé síí cuꞌna̱j Lázaro me se cavii ndoꞌo nij yuvii̱ israelitá canocoꞌ nij soꞌ man Jesucristó, ne̱ cuchumán rá nij yuvii̱ israelitá niꞌya̱j nij soꞌ man Jesucristó a.
11 porque muitos dos judeus, por causa dele, voltavam crendo em Jesus.
12 Ga̱a ne̱ güii aꞌyuj me se cuchiꞌ nana̱ rihaan taranꞌ nij yuvii̱ israelitá navi̱j rá chaꞌanj pascuá se vaa catu̱u̱ Jesucristó chumanꞌ Jerusalén a.
12 No dia seguinte, a numerosa multidão que tinha vindo à festa, tendo ouvido que Jesus estava a caminho de Jerusalém,
13 Cheꞌé dan me cuta nij yuvii̱ raꞌa chruun yu̱un, ne̱ curiha̱nj nij yuvii̱ tuꞌva chumanꞌ nari̱ꞌ tuviꞌ nij soꞌ ga̱ Jesucristó a. Ga̱a ne̱ caguáj nij yuvii̱, cataj nij yuvii̱:
13 pegou ramos de palmeiras e saiu ao encontro dele, clamando: “Hosana! Bendito o que vem em nome do Senhor e que é Rei de Israel!”
14 Ga̱a ne̱ nariꞌ Jesucristó yoꞌo̱ burró, ga̱a ne̱ cavii soꞌ xráá burró a. Dan me se cuya̱a̱n quiꞌyaj soꞌ ga̱ nana̱ nihánj nana̱ no̱ rihaan danj Diose̱ a:
14 E Jesus, tendo conseguido um jumentinho, montou-o, segundo está escrito:
15 “Soj si̱j ma̱n chumanꞌ Jerusalén me se se̱ cuchuꞌviꞌ soj maꞌ. ꞌO̱ se xca̱j soj cuentá se vaa ꞌnaꞌ síí gu̱un chij rihaan soj na̱nj ado̱nj. Dan me se síí nica̱ꞌ nimán me soꞌ, ne̱ táá soꞌ xráá burró leꞌe̱j taꞌníí xcuu burró cha̱na̱ ado̱nj”, taj nana̱ no̱ rihaan danj Diose̱ yoꞌ a.
15 “Não tema, filha de Sião, eis que o seu Rei está vindo, montado num filho de jumenta.”
16 Dan me se nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ Jesucristó me se ga̱a güii catúj Jesucristó chumanꞌ Jerusalén, ne̱ ne xca̱j nij soꞌ cuentá, ne̱ ne caxri̱i̱ rá nij soꞌ se vaa quiꞌyaj soꞌ nda̱a vaa cataj nana̱ no̱ rihaan yanj yoꞌ maꞌ. Tza̱j ne̱ nda̱a quisíj cavii sa̱ꞌ Jesucristó quiꞌyaj Diose̱, ga̱a ne̱ ninuj rá nij soꞌ nana̱ no̱ rihaan danj Diose̱, ne̱ ninuj rá nij soꞌ se vaa guun cheꞌé Jesucristó a.
16 Seus discípulos a princípio não compreenderam isso. Mas, quando Jesus foi glorificado, então eles se lembraram de que essas coisas estavam escritas a respeito dele e também de que tinham feito isso com ele.
17 Dan me se nij yuvii̱ cumán ga̱ Jesucristó me se cataj xnaꞌanj nij soꞌ nu̱ꞌ se vaa guun ga̱a canacúún Jesucristó man síí cuꞌna̱j Lázaro se vaa cu̱riha̱nj soꞌ yuꞌuj yuvej ne̱ cunuu iꞌna̱ꞌ uún ya̱ síí cuꞌna̱j Lázaro quiꞌyaj Jesucristó a.
17 A multidão que estava com Jesus quando ele chamou Lázaro do túmulo e o levantou dentre os mortos dava testemunho.
18 Ga̱a ne̱ cheꞌé se cuno nij yuvii̱ ma̱n chumanꞌ Jerusalén se vaa quiꞌyaj soꞌ suun sa̱ꞌ noco̱o yoꞌ, ga̱a ne̱ cheꞌé dan caꞌnaꞌ nari̱ꞌ nij soꞌ man Jesucristó a.
18 Por causa disso, também, a multidão saiu ao encontro de Jesus, pois ouviu que ele tinha feito esse sinal.
19 Cheꞌé dan cataj nij síí fariseo rihaan tuviꞌ nij soꞌ a:
19 Então os fariseus disseram entre si: — Vocês podem ver que não estão conseguindo nada! Eis que o mundo vai atrás dele.
20 Dan me se mán taꞌa̱j nij síí aꞌmii xnaꞌánj griego, ne̱ si̱j cuchiꞌ chumanꞌ Jerusalén ga̱a anuû chaꞌanj pascuá me nij soꞌ, ne̱ cuchiꞌ nij soꞌ naꞌvi̱j nij soꞌ rihaan Diose̱ a.
20 Ora, entre os que foram para adorar durante a festa, havia alguns gregos.
21 Dan me se cuchiꞌ nij soꞌ rihaan síí cuꞌna̱j Felipé síí cavii chumanꞌ Betsaida chumanꞌ na̱j estadó Galilea, ga̱a ne̱ xnáꞌanj nij soꞌ man soꞌ, ne̱ cataj nij soꞌ:
21 Estes se dirigiram a Filipe, que era de Betsaida da Galileia, e lhe pediram: — Senhor, queremos ver Jesus.
22 Ga̱a ne̱ caꞌanj síí cuꞌna̱j Felipé cata̱j xnaꞌanj soꞌ rihaan síí cuꞌna̱j Andrés se vaa cataj nij síí aꞌmii xnaꞌánj griego yoꞌ rihaan soꞌ a. Ga̱a ne̱ caꞌanj cata̱j xnaꞌanj ro̱j soꞌ rihaan Jesucristó, ne̱ cataj ro̱j soꞌ rihaan Jesucristó se vaa caꞌnaꞌ nij síí aꞌmii xnaꞌánj griego ne̱ me rá nij soꞌ caꞌmi̱i̱ nij soꞌ ga̱ Jesucristó a.
22 Filipe foi dizê-lo a André, e André e Filipe o comunicaram a Jesus.
23 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan ro̱j soꞌ a:
23 Então Jesus se dirigiu a eles, dizendo:
24 Ya̱ ya̱ cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan soj cuano̱ se vaa ase vaa ꞌnúú vaa níꞌ, ne̱ sese se̱ quinij ꞌnúú ya̱a̱n rihaan yoꞌóó ne̱ cavi̱ꞌ maꞌa̱n ꞌnúú ya̱a̱n yoꞌ, ne̱ quinavi̱j u̱u̱n ꞌnúú ya̱a̱n, tza̱j ne̱ sese cavi̱ꞌ ꞌnúú ya̱a̱n yoꞌ, ne̱ quisi̱j queꞌe̱e̱ doj ꞌnúú quiꞌya̱j yoꞌ na̱nj ado̱nj.
24 Em verdade, em verdade lhes digo: se o grão de trigo, caindo na terra, não morrer, fica ele só; mas, se morrer, produz muito fruto.
25 Dan me se xa̱ꞌ síí me rá ga̱a̱ iꞌna̱ꞌ rihaan chumii̱ nihánj, tza̱j ne̱ yoꞌo̱ cavi̱ꞌ soꞌ, ne̱ xa̱ꞌ síí aꞌvej rá cavi̱ꞌ rihaan chumii̱ nihánj cheꞌé se me soꞌ síí noco̱ꞌ manj, tza̱j ne̱ yoꞌo̱ ga̱a̱ iꞌna̱ꞌ nimán soꞌ nu̱ꞌ cavii nu̱ꞌ caꞌanj ado̱nj.
25 Quem ama a sua vida perde-a; mas aquele que odeia a sua vida neste mundo irá preservá-la para a vida eterna.
26 Cheꞌé dan me sese vaa ꞌo̱ soꞌ nu̱u̱ rihanj ꞌyaj suun rihanj, ne̱ canoco̱ꞌ soꞌ manj cuaj ei. Ne̱ me rej maꞌa̱n canicu̱nꞌ ma̱ꞌanj roꞌ, ma̱a̱n dan canicu̱nꞌ síí nu̱u̱ rihanj uún na̱nj ei. Ga̱a ne̱ cavi̱i̱ sa̱ꞌ uxrá síí ꞌyaj suun rihanj, quiꞌya̱j Réj ado̱nj.
26 Se alguém me serve, siga-me, e, onde eu estou, ali estará também o meu servo. E, se alguém me servir, meu Pai o honrará.
27 “Cuano̱ nihánj me se nanó ndoꞌo raj chugua̱nj. Ne̱ da̱j qui̱ꞌyáj a̱ ranj a. Cachi̱nj ni̱ꞌyáj rihaan Réj se vaa ti̱nanii soꞌ manj rihaan sayuun qui̱ranj cuano̱, rá soj naꞌ. Taj cheꞌé qui̱ꞌyáj da̱nj maꞌ. Cheꞌe̱ yan qui̱ránꞌ ꞌu̱nj sayuun caꞌnaj ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan ro̱j soꞌ a.
27 — Agora a minha alma está angustiada, e o que direi? “Pai, salva-me desta hora”? Não, pois foi precisamente com este propósito que eu vim para esta hora.
28 Ga̱a ne̱ cachíín niꞌya̱j Jesucristó rihaan Diose̱, cataj soꞌ:
28 Pai, glorifica o teu nome. Então veio uma voz do céu: — Eu já o glorifiquei e ainda o glorificarei.
29 Dan me se nicu̱nꞌ uxrá yuvii̱ ga̱ Jesucristó, ne̱ cuno nij soꞌ nana̱ yoꞌ, ne̱ cataj nij soꞌ se vaa caguáj tuꞌvii rej xta̱ꞌ a. Ne̱ yoꞌó taꞌa̱j nij soꞌ cataj se vaa caꞌmii yoꞌo̱ se‑mo̱zó Diose̱ nana̱ yoꞌ rihaan Jesucristó a.
29 A multidão que ali estava e que ouviu aquela voz dizia ter havido um trovão. Outros diziam: — Foi um anjo que lhe falou.
30 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan nij yuvii̱:
30 Então Jesus explicou:
31 Cheꞌé se vaa qui̱ranj cuano̱ caꞌne̱ꞌ Diose̱ cacunꞌ cheꞌé nij yuvii̱ ma̱n rihaan chumii̱ nihánj, ne̱ quiri̱i̱ yaníj Diose̱ man síí chre̱e síí uun chij rihaan chumii̱ nihánj chugua̱nj.
31 Chegou o momento de este mundo ser julgado, e agora o seu príncipe será expulso.
32 Ga̱a ne̱ asa̱ꞌ quisíj naxca̱j nii manj rihaan chumii̱ nihánj cachro̱n nii manj rihaan rcutze̱, ga̱a ne̱ gu̱un rá cunuda̱nj nij yuvii̱ canoco̱ꞌ nij yuvii̱ manj, qui̱ꞌyáj ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan nij yuvii̱ a.
32 E eu, quando for levantado da terra, atrairei todos a mim.
33 Ne̱ maꞌa̱n nana̱ nihánj nana̱ caꞌmii Jesucristó roꞌ, taj xnaꞌanj da̱j quiꞌya̱j nii man soꞌ ne̱ cavi̱ꞌ soꞌ a.
33 Ele dizia isto, significando com que tipo de morte estava para morrer.
34 Ga̱a ne̱ cataj nij yuvii̱ rihaan Jesucristó a:
34 A multidão disse: — Nós ouvimos da Lei que o Cristo permanece para sempre. Como, então, você diz que é necessário que o Filho do Homem seja levantado? Quem é esse Filho do Homem?
35 Cheꞌé dan cataj Jesucristó rihaan nij soꞌ a:
35 Jesus respondeu:
36 Dan me se va̱j soj rej chuguu̱n yaꞌan, ne̱ cheꞌé dan cuchuma̱n rá soj ni̱ꞌyaj soj yaꞌan sa̱ꞌ ei. Quisi̱j quiꞌya̱j soj da̱nj, ga̱a ne̱ gu̱un soj taꞌníí yaꞌan chuguu̱n, ne̱ si̱j xcaj cuentá gu̱un soj ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan nij yuvii̱ a.
36 Enquanto vocês têm a luz, creiam na luz, para que se tornem filhos da luz. Depois de dizer isso, Jesus foi embora e ocultou-se deles.
37 Nda̱ꞌ se uxrá quiꞌyaj Jesucristó suun sa̱ꞌ noco̱o niꞌya̱j nij yuvii̱, quiꞌyaj Diose̱, tza̱j ne̱ ne cuchuma̱n rá nij yuvii̱ se vaa si̱j caꞌnéé Diose̱ me soꞌ a̱ maꞌ.
37 E, embora tivesse feito tantos sinais na presença deles, não creram nele,
38 Ne̱ veé da̱nj quisíj ya̱ nu̱ꞌ se‑na̱na̱ síí cuꞌna̱j Isaías síí nataꞌ se‑na̱na̱ Diose̱ ga̱a naá a. Dan me se cataj síí cuꞌna̱j Isaías:
38 para se cumprir a palavra do profeta Isaías, que diz: “Senhor, quem creu em nossa pregação? E a quem foi revelado o braço do Senhor?”
39 Ne̱ vaa doj nana̱ nihánj nana̱ caꞌmii Diose̱ ne̱ cachrón síí cuꞌna̱j Isaías rihaan yanj, ne̱ dan me se cataj xnaꞌanj Diose̱ me cheꞌé ne gu̱un nucua̱j nij yuvii̱ israelitá cuchuma̱n rá nij soꞌ ni̱ꞌyaj nij soꞌ man Jesucristó a:
39 Por isso, não podiam crer, porque Isaías disse ainda:
40 ―Síí caꞌnéé ꞌu̱nj me se nataꞌ uxrá soꞌ se‑na̱na̱j rihaan yuvii̱ nihánj nda̱a se caráán rihaan nij yuvii̱, ne̱ se̱ caꞌvee queneꞌe̱n nij soꞌ doj maꞌ. Ne̱ ne caꞌve̱e catu̱u̱ doj se‑na̱na̱j nimán nij soꞌ maꞌ. ꞌO̱ se naꞌvej uxrá rá nij soꞌ xca̱j nij soꞌ cuentá ne̱ ca̱nica̱j nimán nij soꞌ ne̱ nahu̱un sa̱ꞌ nij soꞌ qui̱ꞌyáá ꞌu̱nj maꞌ ―taj Diose̱ ne̱ cachrón síí cuꞌna̱j Isaías rihaan yanj ga̱a naá a.
40 “Cegou os olhos deles e endureceu-lhes o coração, para que não vejam com os olhos, nem entendam com o coração, e se convertam, e sejam por mim curados.”
41 Da̱nj caꞌmii Isaías cheꞌé se a̱j queneꞌen soꞌ se vaa sa̱ꞌ uxrá quiꞌya̱j Jesucristó, ne̱ cheꞌé dan caꞌmii soꞌ da̱nj cheꞌé Jesucristó a.
41 Isaías disse isso porque viu a glória dele e falou a respeito dele.
42 Tza̱j ne̱ cuchumán rá queꞌe̱e̱ nij síí uun chij rihaan nij yuvii̱ israelitá niꞌya̱j nij soꞌ man Jesucristó a. Tza̱j ne̱ ne cata̱j xnaꞌanj nij soꞌ se vaa cuchumán rá nij soꞌ maꞌ. ꞌO̱ se cuchuꞌviꞌ nij soꞌ niꞌya̱j nij soꞌ man nij síí fariseo, se vaa cuta̱ꞌ nij síí fariseo cacunꞌ xráá nij soꞌ, ga̱a ne̱ quiri̱i̱ yaníj nij síí fariseo man nij soꞌ rque nij yuvii̱ israelitá yoꞌ a.
42 No entanto, muitos dentre as próprias autoridades creram em Jesus, mas, por causa dos fariseus, não o confessavam, para não serem expulsos da sinagoga.
43 Dan me se niha̱ꞌ rá nij soꞌ doj cuno̱ nij soꞌ caꞌmi̱i̱ sa̱ꞌ yuvii̱ cheꞌé nij soꞌ, ne̱ ne cara̱yaꞌa̱nj nij soꞌ se vaa veꞌé caꞌmi̱i̱ Diose̱ cheꞌé nij soꞌ a̱ maꞌ.
43 Porque amaram mais a glória dos homens do que a glória de Deus.
44 Ne̱ sca̱ꞌ ndoꞌo caꞌmii Jesucristó, cataj soꞌ:
44 E Jesus clamou, dizendo:
45 Ne̱ xa̱ꞌ síí acaj cuentá cheꞌej, tza̱j ne̱ soꞌ me síí acaj cuentá cheꞌé síí caꞌnéé manj rihaan chumii̱ nihánj ado̱nj.
45 E quem vê a mim vê aquele que me enviou.
46 Xa̱ꞌ ma̱ꞌanj, tza̱j ne̱ chuguu̱n yaꞌan rihaan chumii̱ nihánj quiꞌyáj ga̱a caꞌnaj rihaan chumii̱ nihánj, cheꞌé rej se̱ quináj nij síí amán rá niꞌya̱j manj rej rmi̱ꞌ man chugua̱nj.
46 Eu vim como luz para o mundo, a fim de que todo aquele que crê em mim não permaneça nas trevas.
47 “Ne̱ caꞌve̱e se se̱ caꞌvej rá yoꞌo̱ soꞌ cuno̱ soꞌ se‑na̱na̱j nana̱ catúj xréé soꞌ, tza̱j ne̱ nuveé ꞌu̱nj me síí cuta̱ꞌ cacunꞌ xráá soꞌ a̱ maꞌ. ꞌO̱ se nuveé cheꞌe̱ se cuta̱ꞌ ꞌu̱nj cacunꞌ xráá yuvii̱ me caꞌnáꞌ ꞌu̱nj rihaan chumii̱ nihánj maꞌ. Tana̱nj caꞌnáꞌ ꞌu̱nj rihaan chumii̱ nihánj cheꞌé rej ti̱nanii ꞌu̱nj man nij yuvii̱ ma̱n rihaan chumii̱ nihánj rihaan chrej chiꞌi̱i̱ uun chij nimán nij soꞌ ado̱nj.
47 Se alguém ouvir as minhas palavras e não as guardar, eu não o julgo. Porque eu não vim para julgar o mundo, e sim para salvá-lo.
48 Dan me se síí tanáj xco̱ manj ne̱ naꞌvej rá cuno̱ se‑na̱na̱j me se quita̱j cacunꞌ xráá soꞌ ei. ꞌO̱ se cheꞌé se ne cuno̱ soꞌ nana̱ caꞌmij rihaan soꞌ roꞌ, cheꞌé dan quita̱j cacunꞌ xráá soꞌ asa̱ꞌ quisíj güii caꞌne̱ꞌ Diose̱ cacunꞌ cheꞌé yuvii̱ chugua̱nj.
48 Quem me rejeita e não recebe as minhas palavras tem quem o julgue; a própria palavra que falei, essa o julgará no último dia.
49 Ne̱ ꞌu̱nj nihánj me se nuveé ina̱nj nana̱ cavii raj me nana̱ caꞌmij maꞌ. ꞌO̱ se Réj síí caꞌnéé manj me síí cataj xnaꞌanj rihanj da̱j caꞌmi̱j ei.
49 Porque eu não falei por mim mesmo, mas o Pai, que me enviou, esse me ordenou o que dizer e o que anunciar.
50 Ne̱ a̱j neꞌenj se vaa sese cuno̱ níꞌ se vaa cataj xnaꞌanj soꞌ rihaan níꞌ, ne̱ ca̱yáán níꞌ ga̱ soꞌ nu̱ꞌ cavii nu̱ꞌ caꞌanj a. Cheꞌé dan nana̱ aꞌmij me se maꞌa̱n nana̱ caꞌmii Réj rihanj me nij nana̱ aꞌmij ado̱nj. ―Da̱nj cataj Jesucristó a.
50 E sei que o seu mandamento é a vida eterna. Portanto, as coisas que eu digo, digo exatamente assim como o Pai me falou.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 12, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.