Romanos 14

SOE A TOꞌTOꞌ (TPZ) vs ARA

Sair da comparação
ARA Almeida Revista e Atualizada 1993
1 Eöm se vatompoan vavih me a teꞌ vëh no vaman peꞌ to hikta teꞌ eh non, keꞌ hop maꞌ po kum peöm. Paröm koe a vasosöë suk a ma ö nöm to koman vakëkëh va nem.
1 Acolhei ao que é débil na fé, não, porém, para discutir opiniões.
2 A pah teꞌ to vaman va non manih pan, eꞌ to teꞌ vih e non peꞌ pa ëën a ma moeh taëën kurus. Ivëhkëk, a meh teꞌ vëh no vaman peꞌ to töötö, eꞌ to vaman va non manih pan, eꞌ to vih e non peꞌ pa ëën varoe a pöꞌ.
2 Um crê que de tudo pode comer, mas o débil come legumes;
3 A teꞌ vëh to nat va non manih pan, eꞌ to teꞌ vih e non peꞌ pa ëën a ma moeh taëën, eꞌ se nat non kökö non a teꞌ vëh to ënëën varoe non sih a pöꞌ. Ka teꞌ vëh to ënëën varoe non sih a pöꞌ, se nat non ep vöknah non a teꞌ vëh to ënëën non sih a ma moeh taëën kurus, pan eꞌ to nonok e non pa hat. Suk ataeah, e Sosoenën to vatompoan vavih me voh en pee pon.
3 quem come não despreze o que não come; e o que não come não julgue o que come, porque Deus o acolheu.
4 Eën eteh, kën kiiki nom a teꞌ kikiu pa meh teꞌ? Eꞌ se keh sun vakis e non pa nok vavih a kiu peꞌ, keꞌ, eꞌ se keh hikta sun vakis non pa nok vavih a kiu peꞌ, eꞌ a tah koman pe torara peꞌ. Ivëh, keꞌ se sun vakis e non pa nok a kiu peꞌ, suk ataeah, e Sunön to toon vakis e non peꞌ pa nok vavih a kiu peꞌ.
4 Quem és tu que julgas o servo alheio? Para o seu próprio senhor está em pé ou cai; mas estará em pé, porque o Senhor é poderoso para o suster.
5 O upöm teꞌ to koman ne pan, o pöh poen to apuh oah e non pa ma meh poen. Ka meh to koman non pan, a ma poen kurus to vatoe e ne. Ivëhkëk, a ma papaeh teꞌ se keh vaman va ne manih pan, o poen vëh neꞌ to vaman non to teꞌ vih e non peꞌ, eꞌ a tah koman peꞌ pa ö neꞌ to vaman va non.
5 Um faz diferença entre dia e dia; outro julga iguais todos os dias. Cada um tenha opinião bem-definida em sua própria mente.
6 O teꞌ varih to koman ne pan, o pöh poen to apuh oah e non pa ma meh poen, ee to koman va ne nën marën a vavaeö e Sunön. Ko teꞌ varih to ënëën ne sih a ma moeh taëën kurus, to ënëën suk ne a ö nee se vavaeö e Sunön, pare sosoe vavihvih pet ke ne sih pe Sosoenën, pa ma taëën nee to ënëën ne sih. O upöm teꞌ varih to kokoe ne sih a ëën a ma meh taëën, ee to kokoe suk ne a ö nee se vavaeö e Sunön, pare sosoe vavihvih pet ke ne sih pe Sosoenën, pa ma teꞌ taëën varih nee to nat ne a ëën.
6 Quem distingue entre dia e dia para o Senhor o faz; e quem come para o Senhor come, porque dá graças a Deus; e quem não come para o Senhor não come e dá graças a Deus.
7 — ausente —
7 Porque nenhum de nós vive para si mesmo, nem morre para si.
8 — ausente —
8 Porque, se vivemos, para o Senhor vivemos; se morremos, para o Senhor morremos. Quer, pois, vivamos ou morramos, somos do Senhor.
9 Ka pusun in a ö ne Ieesuꞌ to mët, pareꞌ sun taneꞌ hah pa nap mët, eꞌ marën a ö neꞌ se tavus e Sunön pa nap mët, me ra nap toꞌtoꞌ.
9 Foi precisamente para esse fim que Cristo morreu e ressurgiu: para ser Senhor tanto de mortos como de vivos.
10 Eën eteh, kën kiiki nom a kën pömah manih pa ëhnan e Ieesuꞌ Kristo? Parën koman suk nom ataeah pan, eën to vih oah e nom pee? Ea kurus se sun amot ee pa matan e Sosoenën marën a ö neꞌ se kiiki a ra.
10 Tu, porém, por que julgas teu irmão? E tu, por que desprezas o teu? Pois todos compareceremos perante o tribunal de Deus.
11 Peꞌ to kiun va non manih po Puk pe Sosoenën, pareꞌ soe non pan,
11 Como está escrito: Por minha vida, diz o Senhor, diante de mim se dobrará todo joelho, e toda língua dará louvores a Deus.
12 Ivëh, ke ea papaeh se soe tavus koman ke Sosoenën a pusun in a ma taateꞌ kurus na to nok voh.
12 Assim, pois, cada um de nós dará contas de si mesmo a Deus.
13 Ivëh, ka se koe a kiiki a taateꞌ po upöm teꞌ va po vaman, para koman vahat no raoe. Para koe a nok ataeah to antoen non a miröꞌ a ma kokoman pee, kee kuꞌ pa taateꞌ hat.
13 Não nos julguemos mais uns aos outros; pelo contrário, tomai o propósito de não pordes tropeço ou escândalo ao vosso irmão.
14 Eöꞌ to vatös me noꞌ e Ieesuꞌ Kristo, ivëh, köꞌ vaman rakah e noꞌ pa hikta pah taëën to teꞌ hat non pa ëën. Ivëhkëk, a teꞌ se keh ep va non ta pah tah manih pan eꞌ to hat, a tah pamëh to hat e non peꞌ.
14 Eu sei e estou persuadido, no Senhor Jesus, de que nenhuma coisa é de si mesma impura, salvo para aquele que assim a considera; para esse é impura.
15 Eën se keh vaharaꞌ vahat o vaman pa kën pömah manih pa ëhnan e Ieesuꞌ, suk a ö nën to ënëën nom a taëën nee to hikta ënëën ne, eën hikta vavatët rakah nom a taateꞌ iu teꞌ. Koe a miröꞌ o vaman po upöm peöm, pa ö nën to ënëën nom a taëën, nee to koman ne pan eꞌ to hat, suk e Ieesuꞌ Kristo to mët suk pet me voh en pee.
15 Se, por causa de comida, o teu irmão se entristece, já não andas segundo o amor fraternal. Por causa da tua comida, não faças perecer aquele a favor de quem Cristo morreu.
16 Ivëh, kën se koe a nok a tah nën to koman nom pan, eꞌ to teꞌ vih e non, keꞌ tavus vamanih pa tah no upöm peöm to sosoe ne pan eꞌ to hat.
16 Não seja, pois, vituperado o vosso bem.
17 Manih pa koman o Matop Vih pe Sosoenën, a ëën me a kaak to hikta teꞌ apuh ne. A ma tah apuh oah ivarih pan, ea se vatet no a ma taateꞌ totoopin, para vakamöꞌ vavih me no o upöm pea, ko teꞌ vaeö me no raoe. A ma tah kurus poë varih to taneꞌ maꞌ pa Tuvuh Vasioꞌ.
17 Porque o reino de Deus não é comida nem bebida, mas justiça, e paz, e alegria no Espírito Santo.
18 Suk a teꞌ vëh to vavatet non sih e Ieesuꞌ Kristo pa tëëm neꞌ to suksuk non a ma taateꞌ poë varih, to vavaeö e non pe Sosoenën, ko upöm teꞌ se ep va e ne peꞌ manih pa teꞌ vih.
18 Aquele que deste modo serve a Cristo é agradável a Deus e aprovado pelos homens.
19 Ivëh, ka se punöꞌ rakah pa nok a ma tah varih se vakikis ne a taateꞌ vakamöꞌ, para vavaꞌaus koman hah a.
19 Assim, pois, seguimos as coisas da paz e também as da edificação de uns para com os outros.
20 Koe a vaonöt a taateꞌ ëën taëën, keꞌ miröꞌ a tah ne Sosoenën to nok voh po toꞌtoꞌ pe kea pën, a ma taëën kurus to vih e ne pa ëën. Ivëhkëk, eꞌ to hat e non pa ëën a taëën vëh se nok e kea pën keꞌ kuꞌ pa taateꞌ hat.
20 Não destruas a obra de Deus por causa da comida. Todas as coisas, na verdade, são limpas, mas é mau para o homem o comer com escândalo.
21 Eꞌ to paraꞌ vih pa ö na se koe ee pa ëën a vönaꞌ, keꞌ a kaak o voaën, keꞌ a nok a tah vëh se nok e kea pën keꞌ e vameomah, keꞌ kuꞌ pa taateꞌ hat.
21 É bom não comer carne, nem beber vinho, nem fazer qualquer outra coisa com que teu irmão venha a tropeçar [ou se ofender ou se enfraquecer].
22 O vaman peöm se suk a ma tah poë varih, pare teꞌ varoe rakah ne topnin in ne eöm, ke Sosoenën, paröm nat nem toon o upöm peöm, kee suk a ö nöm to vaman va nem. O upöm teꞌ va po vaman to teꞌ vaeö e ne pa ö nee se keh nonok e ne pa ma taneah nee to koman ne pan, eꞌ to teꞌ vih e non, pare hikta se haraꞌ ke ne pan, ee to teen ne ta tah.
22 A fé que tens, tem-na para ti mesmo perante Deus. Bem-aventurado é aquele que não se condena naquilo que aprova.
23 Ivëhkëk, o teꞌ varih to ënëën ne a ma taëën, pare teꞌ me ne o pöök kokoman, ee to nonok e ne pa hat, suk ataeah, ee to hikta vaman va ne manih pan, ee teꞌ vavih kov e ne, keꞌ ahik. Ataeah no o teꞌ to nonok ne, no vaman pee to hikta soe vaonöt ke non raoe, ee to nok ee pa hat.
23 Mas aquele que tem dúvidas é condenado se comer, porque o que faz não provém de fé; e tudo o que não provém de fé é pecado.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Romanos 14, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.