Lucas 15
SOE A TOꞌTOꞌ (TPZ) vs ARIB
1 A ma teꞌ kokon takis me a ma teꞌ nonok vahat to huk vatet ee manuh pe Ieesuꞌ pa pënton a soe peꞌ.
1 Ora, chegavam-se a ele todos os publicanos e pecadores para o ouvir.
2 Ka ma Parësiꞌ, me o teꞌ vavaasis to nat ne o Vavaasis pe Mosës to vaato vaheheve e ne pan, “A teꞌ vaꞌih to vakamöꞌ me non a ma teꞌ nonok vahat, pareꞌ vavaëën me non raoe.”
2 E os fariseus e os escribas murmuravam, dizendo: Este recebe pecadores, e come com eles.
3 Ivëh, ke Ieesuꞌ heꞌ raoe a soe vapipinoꞌ vëh,
3 Então ele lhes propôs esta parábola:
4 “Ta pah teꞌ topnineöm se keh teꞌ me non a 100 sipsip ka paeh se keh ro, e tövaneah pa ma sipsip se këh en pa 99 sipsip to ënëën ne, pareꞌ nö en pa vaiu a paeh sipsip vëh to ro, keꞌ onöt rakah a ö neꞌ se taum poan.
4 Qual de vós é o homem que, possuindo cem ovelhas, e perdendo uma delas, não deixa as noventa e nove no deserto, e não vai após a perdida até que a encontre?
5 O poen neꞌ to taum hah poan, eꞌ to vatok poan pa koꞌkoneah, pareꞌ vaeö rakah, pareꞌ teꞌ hah en peꞌ manuh pa ö no 99 sipsip to teꞌ vavih ne.
5 E achando-a, põe-na sobre os ombros, cheio de júbilo;
6 Ko tavus en iuun peꞌ, pareꞌ vaoe a ma vakamöꞌ me a ta vöön peꞌ, kee tönun maꞌ, keꞌ soe ke raoe pan, ‘Eöm se vaeö me a neoꞌ. A pah sipsip peöꞌ to ro köꞌ vaiu eah, paröꞌ taum hah eoꞌ peꞌ.’
6 e chegando a casa, reúne os amigos e vizinhos e lhes diz: Alegrai-vos comigo, porque achei a minha ovelha que se havia perdido.
7 Eöꞌ to soe ka neöm, “Kuru vëh manuh pa vöön va kin, ee to vaeö e ne po 99 teꞌ totoopin to hikta teꞌ me ne ta ma taateꞌ hat nee se panih suk. Ivëhkëk, ta pah teꞌ nonok vahat se keh panih a ma taateꞌ hat peꞌ, a, o vaeö apuh oah se tavus manuh pa vöön va kin.”
7 Digo-vos que assim haverá maior alegria no céu por um pecador que se arrepende, do que por noventa e nove justos que não necessitam de arrependimento.
8 “Ta pah köövo se keh teꞌ me non a K10.00 ka K1.00 ro, eꞌ se vëkrea o ram, pareꞌ vavaiu koman a iuun pareꞌ epep vavih, keꞌ onöt rakah a ö neꞌ se taum hah a moniꞌ vëh to ro.
8 Ou qual é a mulher que, tendo dez dracmas e perdendo uma dracma, não acende a candeia, e não varre a casa, buscando com diligência até encontrá-la?
9 O poen neꞌ to taum hah poan, eꞌ se vaoe a ma vakamöꞌ me a ta vöön peꞌ, kee tönun maꞌ, keꞌ soe ke raoe pan, ‘Eöm se vaeö me a neoꞌ. A moniꞌ peöꞌ to ro voh, ivëhkëk, eöꞌ to taum hah eoꞌ peꞌ.’
9 E achando-a, reúne as amigas e vizinhas, dizendo: Alegrai-vos comigo, porque achei a dracma que eu havia perdido.
10 Eöꞌ to soe ka neöm, kuru vëh manuh pa vöön va kin a ma ankeroꞌ pe Sosoenën to vavaeö ne sih a pah teꞌ nonok vahat to panih a ma taateꞌ hat peꞌ, ko tarih hah maꞌ pe Sosoenën.”
10 Assim, digo-vos, há alegria na presença dos anjos de Deus por um só pecador que se arrepende.
11 Ke Ieesuꞌ vavaato avoeꞌ e non, pareꞌ soe pan, “A pah teꞌ to teꞌ me non a poa koaꞌ oeteꞌ.
11 Disse-lhe mais: Certo homem tinha dois filhos.
12 Ka vapöök koaꞌ soe ke tamëëre pan, ‘Tamön, eöꞌ to koman noꞌ a ma tah kurus nën to iu ki vakëh ka no möm a poa tom kea. A papan peöꞌ sën heꞌ eöm peöꞌ kuru. Ke tamëëre ki vakëh ken pee pa ma tah kurus peꞌ manih pee pon.
12 O mais moço deles disse ao pai: Pai, dá-me a parte dos bens que me toca. Repartiu-lhes, pois, os seus haveres.
13 Keꞌ hikta teꞌ varë, ke vapöök koaꞌ ununun a ma tah kurus peꞌ, pareꞌ nö en ko teꞌ e non maꞌ pa meh muhin. Eꞌ to teꞌ non pa muhin pamëh, pareꞌ pah vi vahik en pa ma moniꞌ peꞌ, pa ma taateꞌ hat vatösoe neꞌ to nonok non.
13 Poucos dias depois, o filho mais moço ajuntando tudo, partiu para um país distante, e ali desperdiçou os seus bens, vivendo dissolutamente.
14 Eꞌ to vi vahik rakah en pa ma tah peꞌ, ko maë apuh tavus pa muhin pamëh, keꞌ hikta teꞌ rakah me non ta moniꞌ seꞌ voen ta taëën, me ta tah ohop, pareꞌ pah mamaë rakah e non.
14 E, havendo ele dissipado tudo, houve naquela terra uma grande fome, e começou a passar necessidades.
15 Ivëh, keꞌ nö pareꞌ kiu non pa pah teꞌ va pa muhin pamëh. Ka teꞌ vanö en peꞌ manuh pa matop o pus kuꞌ peꞌ.
15 Então foi encontrar-se a um dos cidadãos daquele país, o qual o mandou para os seus campos a apascentar porcos.
16 O kuꞌ to ënëën ne sih a ma voaꞌ pin, keꞌ pah iu rakah e non pa ëën a ma kap pin ëën këh po kuꞌ. Ivëhkëk, a hikta pah teꞌ to heꞌ poan a taëën neꞌ se ëën.
16 E desejava encher o estômago com as alfarrobas que os porcos comiam; e ninguém lhe dava nada.
17 Ka varuꞌ vamanih, eꞌ to kokoman vörep en pa ö neꞌ to teꞌ vahat va non, pareꞌ soe hah kea pan, ‘A ma teꞌ kikiu pe tamön to teꞌ me ne pa ma taëën peo rakah. Ivëhkëk, eöꞌ to teꞌ noꞌ manih, paröꞌ pah mamaë rakah e noꞌ.
17 Caindo, porém, em si, disse: Quantos empregados de meu pai têm abundância de pão, e eu aqui pereço de fome!
18 Eöꞌ se nö hah eöꞌ manuh pe tamön, paröꞌ soe keah pan, ‘Tamön, eöꞌ to nok a hat manih pe Sosoenën me manih pën.
18 Levantar-me-ei, irei ter com meu pai e dir-lhe-ei: Pai, pequei contra o céu e diante de ti;
19 Eöꞌ to hikta teꞌ noꞌ a teꞌ vih to onöt noꞌ a ö nën se pokaꞌ a neoꞌ e koaꞌ pën. Eën se vateꞌ va ka neoꞌ manih pa teꞌ kikiu pën.’
19 já não sou digno de ser chamado teu filho; trata-me como um dos teus empregados.
20 Keꞌ sun ko nö hah en manuh pe tamaneah.
20 Levantou-se, pois, e foi para seu pai. Estando ele ainda longe, seu pai o viu, encheu-se de compaixão e, correndo, lançou-se-lhe ao pescoço e o beijou.
21 Ke koaꞌ soe ke tamaneah pan, ‘Tamön, eöꞌ to nok voh a hat manih pe Sosoenën me manih pën. Eöꞌ to hikta teꞌ vih onöt noꞌ a ö nën se pokaꞌ a neoꞌ e koaꞌ pën.’
21 Disse-lhe o filho: Pai, pequei conta o céu e diante de ti; já não sou digno de ser chamado teu filho.
22 Ivëhkëk, e tamaneah soe ke a ma teꞌ kikiu peꞌ pan, ‘Eöm se kon maꞌ o ohop rë vih oah peöꞌ, paröm teꞌ ohoꞌ maꞌ, paröm ohop eah. Paröm vahoꞌ a pë manih pa koreneah, ko ohop eah pa suꞌ.
22 Mas o pai disse aos seus servos: Trazei depressa a melhor roupa, e vesti-lha, e ponde-lhe um anel no dedo e alparcas nos pés;
23 Paröm nö ko teꞌ maꞌ a purmakaöꞌ sekaꞌ vëh a vusvus, paröm ip vamët. Ka se ëën para vaeö rakah.
23 trazei também o bezerro, cevado e matai-o; comamos, e regozijemo-nos,
24 Suk e koaꞌ peöꞌ vëh to mët voh en, ivëhkëk, eꞌ to toꞌ hah en. Eꞌ to ro voh en, ivëhkëk, ea to taum hah ee peꞌ.’ Ivëh, kee nok ee po vaënëën.
24 porque este meu filho estava morto, e reviveu; tinha-se perdido, e foi achado. E começaram a regozijar-se.
25 Ivëhkëk, e koaꞌ vamomoaan to teꞌ no maꞌ pa rak. Eꞌ to hah maꞌ, ko öök vatët maꞌ iuun, pareꞌ tënan a napan to vaeö ne po pinoꞌ.
25 Ora, o seu filho mais velho estava no campo; e quando voltava, ao aproximar-se de casa, ouviu a música e as danças;
26 Pareꞌ vaoe na a pah teꞌ kikiu pareꞌ hi poan, ‘Eꞌe nonok ne ataeah?’
26 e chegando um dos servos, perguntou-lhe que era aquilo.
27 Ka teꞌ kikiu soe ke poan pan, ‘E kea pën to hah en maꞌ, ke tamëneöm ip a purmakaöꞌ sekaꞌ vusvus, suk eꞌ to taum hah en pe koaꞌ to teꞌ toꞌtoꞌ e non to hikta ro voh.’
27 Respondeu-lhe este: Chegou teu irmão; e teu pai matou o bezerro cevado, porque o recebeu são e salvo.
28 Ivëhkëk, e koaꞌ vamomoaan to pah heve rakah en, ko hikta iu ho non manuh iuun. Ke tamaneah tavus maꞌ, pareꞌ heꞌ poan a soe vih pa vöknah o heve peꞌ, ko keh vakis rakah en peꞌ pan, eꞌ se ho maꞌ.
28 Mas ele se indignou e não queria entrar. Saiu então o pai e instava com ele.
29 Ivëhkëk, e koaꞌ to piun a soe pe tamëëre pareꞌ soe pan, ‘Pa ma kirismas peo rakah nöꞌ to matop voh noꞌ a kiu pën, vamanih pa teꞌ kikiu akuk. Eöꞌ to hikta pënton varo voh a oah. Ivëhkëk, eën to hikta heꞌ voh a neöꞌ ta pah soneꞌ meemeꞌ, köꞌ se ëën vaeö me voh a ma vakamöꞌ peöꞌ, ahik rakah.
29 Ele, porém, respondeu ao pai: Eis que há tantos anos te sirvo, e nunca transgredi um mandamento teu; contudo nunca me deste um cabrito para eu me regozijar com meus amigos;
30 Ivëhkëk, e siꞌ koaꞌ pën to vahik voh en maꞌ pa ma tah kurus pën manih po köövo teꞌteꞌvaasiꞌ. Pareꞌ hah maꞌ, kën uruan eah parën ip keah a purmakaöꞌ sekaꞌ vusvus rakah na to teꞌ me no.’
30 vindo, porém, este teu filho, que desperdiçou os teus bens com as meretrizes, mataste-lhe o bezerro cevado.
31 Ke tamëëre soe ke poan pan, ‘Koaꞌ peöꞌ, a ma tamoaan voh ne ea to teꞌ vaꞌpeh e no. Ka ma tah kurus peöꞌ, eꞌe a ma tah pën.
31 Replicou-lhe o pai: Filho, tu sempre estás comigo, e tudo o que é meu é teu;
32 Ivëhkëk, kuru ea se vaeö ko kokoman pea se teꞌ vavih rakah non. Suk e kea pën vaꞌih to mët voh en, ivëhkëk, kuru eꞌ to toꞌtoꞌ hah en. Eꞌ to ro voh en, ivëhkëk, kuru ea to taum hah ee peꞌ.’”
32 era justo, porém, regozijarmo-nos e alegramo-nos, porque este teu irmão estava morto, e reviveu; tinha-se perdido, e foi achado.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 15, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.