Lucas 14

SOE A TOꞌTOꞌ (TPZ) vs ACF

Sair da comparação
ACF Almeida Corrigida Fiel
1 O pöh Poen Apaapo ne Ieesuꞌ to nö pa ëën pa iuun pe susun po Parësiꞌ. Ka napan ut rakah e ne peꞌ.
1 Aconteceu num sábado que, entrando ele em casa de um dos principais dos fariseus para comer pão, eles o estavam observando.
2 A pah teꞌ supsup sionin to teꞌ vatët non manih pe Ieesuꞌ.
2 E eis que estava ali diante dele um certo homem hidrópico.
3 Ke Ieesuꞌ hi a ma teꞌ vavaasis to nat ne o Vavaasis pe Mosës, me o Parësiꞌ pan, “A taateꞌ kës pea to vaonöt e non pa ö na se vatoꞌ hah a teꞌ koman o Poen Apaapo, keꞌ ahik?”
3 E Jesus, tomando a palavra, falou aos doutores da lei, e aos fariseus, dizendo: É lícito curar no sábado?
4 Ivëhkëk, a ma teꞌ vavaasis to nat ne o Vavaasis pe Mosës, me o Parësiꞌ to teꞌ vasup e ne. Ke Ieesuꞌ vaket pa teꞌ pamëh, pareꞌ vavih hah poan, ko vanö hah en peꞌ.
4 Eles, porém, calaram-se. E, tomando-o, o curou e despediu.
5 Pareꞌ soe ke raoe pan, “Ta pah teꞌ manih peöm se keh teꞌ me non a pah koaꞌ oeteꞌ, keꞌ, a purmakaöꞌ, keꞌ vuꞌ hop pa koveꞌ ruen ruruvun, ka teꞌ pamëh to hikta onöt pöꞌ non a rëh peah vëhöꞌ hah poan po Poen Apaapo, ha?”
5 E respondendo-lhes disse: Qual será de vós o que, caindo-lhe num poço, em dia de sábado, o jumento ou o boi, o não tire logo?
6 Ivëhkëk, ee to hikta onöt ne a piun a soe pamëh.
6 E nada lhe podiam replicar sobre isto.
7 E Ieesuꞌ to inan a napan to nö maꞌ pa ëën a taëën, ko iu ihoꞌ rakah ne pa ma ö ihoꞌ vamomoaan. Ivëh, keꞌ heꞌ a pah soe vapipinoꞌ manih pee. Eꞌ to soe pan,
7 E disse aos convidados uma parábola, reparando como escolhiam os primeiros assentos, dizendo-lhes:
8 “A pah teꞌ se keh vaoe maꞌ oah pa nö po vaënëën apuh va po vaen, eën se nat nom ihoꞌ manih pa ö ihöꞌ pa nap apaꞌpuh. A teꞌ pamëh tomeꞌ vaoe a meh teꞌ no a ëhnaneah to teꞌ oah e non pa ëhnöömah.
8 Quando por alguém fores convidado às bodas, não te assentes no primeiro lugar; não aconteça que esteja convidado outro mais digno do que tu;
9 Eꞌ se keh teꞌ va non nën, a, a teꞌ vëh to vaoe a neöm pom se nö maꞌ, pareꞌ soe ka oah pan, ‘Eën se heꞌ a ö ihoꞌ vamomoaan manih pa teꞌ vëh’. Kën se pah poet rakah eom ko nö, parën ihoꞌ e nom maꞌ manuh po vasuksuk rakah.
9 E, vindo o que te convidou a ti e a ele, te diga: Dá o lugar a este; e então, com vergonha, tenhas de tomar o derradeiro lugar.
10 Ivëh, ka teꞌ se keh vaoe maꞌ oah po to vaënëën, eën se nö, parën ihoꞌ manih pa ö ihoꞌ vasuksuk, a, ka teꞌ vëh to vaoe maꞌ oah se nö maꞌ, pareꞌ soe ka oah pan, ‘Vakamöꞌ peöꞌ, eën se nö maꞌ, parën ihoꞌ pa ö ihoꞌ vamomoaan.’ Eꞌ se nok va nën, kën kon o ëhnan apuh manih pa matëëra napan kurus to ënëën vaꞌpeh me ne oah.
10 Mas, quando fores convidado, vai, e assenta-te no derradeiro lugar, para que, quando vier o que te convidou, te diga: Amigo, sobe mais para cima. Então terás honra diante dos que estiverem contigo à mesa.
11 A, a teꞌ to kë koman hah non a ëhnaneah, e Sosoenën se vöknah rakah en peꞌ. Ivëhkëk, a teꞌ to vöknah koman hah a non, e Sosoenën se kë poan.”
11 Porquanto qualquer que a si mesmo se exaltar será humilhado, e aquele que a si mesmo se humilhar será exaltado.
12 Ke Ieesuꞌ soe ke a teꞌ vëh to vaoe maꞌ poan po vaënëën pan. “Eën se keh nok to vaënëën, eën se nat nom vaoe a ma vakamöꞌ pën, kea pën, pömah, me a ta vöön pën varih o momoniꞌ. Suk ataeah, ee se piun ke pën pa taëën nën to vaëën me raoe.
12 E dizia também ao que o tinha convidado: Quando deres um jantar, ou uma ceia, não chames os teus amigos, nem os teus irmãos, nem os teus parentes, nem vizinhos ricos, para que não suceda que também eles te tornem a convidar, e te seja isso recompensado.
13 Ahik, eën se keh nok to vaënëën apuh, eën se vaoe a nap arus, me a napan varih no a sioniire to hat, me o teꞌ no a ma moeere to hat, me a nap kekehoꞌ.
13 Mas, quando fizeres convite, chama os pobres, aleijados, mancos e cegos,
14 A pap teꞌ poë varih to hikta onöt ne a piun hah a taëën pën. Ivëh, kën se vaoe raoe, suk ataeah, amot ne Sosoenën se piun hah a taëën pën, pa ö no a nap totoopin se sun hah taneꞌ pa mët.”
14 E serás bem-aventurado; porque eles não têm com que to recompensar; mas recompensado te será na ressurreição dos justos.
15 A pah teꞌ va pee to pënton a soe vëh, pareꞌ soe ke Ieesuꞌ pan, “A teꞌ se keh ënëën non koman a Matop Vih pe Sosoenën, eꞌ se vaeö rakah.”
15 E, ouvindo isto, um dos que estavam com ele à mesa, disse-lhe: Bem-aventurado o que comer pão no reino de Deus.
16 Ke Ieesuꞌ soe ke poan pan, “A pah teꞌ to kehkeh nok non o vaënëën apuh, ivëh, keꞌ vipuh a ma napan pa nö maꞌ po vaënëën peꞌ.
16 Porém, ele lhe disse: Um certo homem fez uma grande ceia, e convidou a muitos.
17 O poen vaënëën to öök vatët rakah en, keꞌ vavipuh en pa teꞌ kikiu peꞌ, keꞌ nö ko vaoe maꞌ a napan varih neꞌ to vipuh moaan voh na pa nö maꞌ. Eꞌ to nö, pareꞌ soe vamanih pan, ‘Nö kurus maꞌ öm, a ma taëën to vamatop vahik en.’
17 E à hora da ceia mandou o seu servo dizer aos convidados: Vinde, que já tudo está preparado.
18 Ivëhkëk, ee papaeh to nö, pare soe pan, eꞌe to hikta onöt ne a nö maꞌ. A pah teꞌ to soe pan, ‘Eöꞌ to voen a rak, köꞌ se nö paröꞌ ep. Eöꞌ to hikta onöt noꞌ a nö nös.’
18 E todos à uma começaram a escusar-se. Disse-lhe o primeiro: Comprei um campo, e importa ir vê-lo; rogo-te que me hajas por escusado.
19 Ka meh teꞌ soe maꞌ pan, ‘Eöꞌ to voen maꞌ a havun purmakaöꞌ marën a nok a kiu, ivëh, köꞌ iu nö noꞌ pa kiu me raoe. Eöꞌ to hikta onöt noꞌ a nö nös.’
19 E outro disse: Comprei cinco juntas de bois, e vou experimentá-los; rogo-te que me hajas por escusado.
20 Ka vakön teꞌ soe maꞌ pan, ‘Kuru vaꞌih eöꞌ to vaen vavoon, ivëh, köꞌ hikta onöt noꞌ a nö nös.’
20 E outro disse: Casei, e portanto não posso ir.
21 Ka teꞌ kikiu pamëh hah en, pareꞌ soe ke susun peꞌ a ma tah poë varih. Ke tövaneah pa iuun pah heve en, pareꞌ soe ke a teꞌ kikiu peꞌ, ‘Eën se nö vëvëhöꞌ pa ma hanan apaꞌpuh, me o hanan sosoneꞌ va pa vöön vëh, parën me maꞌ a nap arus, me a napan varih no a ma moeere to hat, me o teꞌ kekehoꞌ, me ro teꞌ varih no a ma sioniire to hat, parën me ho maꞌ raoe manih pa iuun peöꞌ.’
21 E, voltando aquele servo, anunciou estas coisas ao seu senhor. Então o pai de família, indignado, disse ao seu servo: Sai depressa pelas ruas e bairros da cidade, e traze aqui os pobres, e aleijados, e mancos e cegos.
22 Ka vasuksuk no a teꞌ kikiu pamëh to soe pan, ‘Apuh, eöꞌ to vatet rakah eoꞌ pa soe pën, ivëhkëk, a ma meh ö ihoꞌ to hikta puh avoeꞌ ne.’
22 E disse o servo: Senhor, feito está como mandaste; e ainda há lugar.
23 Ka teꞌ apuh soe ke a teꞌ kikiu peꞌ pan, ‘Eën se nö pa ma hanan apaꞌpuh parën suk a sinten a oro koman a rak, parën me ho maꞌ a ma napan. Eöꞌ to iu noꞌ a iuun peöꞌ se puh rakah.
23 E disse o senhor ao servo: Sai pelos caminhos e valados, e força-os a entrar, para que a minha casa se encha.
24 Eöꞌ to soe ka neöm, a ma teꞌ kurus varih moaan voh nöꞌ to vipuh raoe, eꞌe to hikta onöt rakah ne a vaëën me a neoꞌ.’”
24 Porque eu vos digo que nenhum daqueles homens que foram convidados provará a minha ceia.
25 A ma nap peo rakah to nönö vah me ne e Ieesuꞌ, keꞌ tarih, pareꞌ soe ke raoe pan,
25 Ora, ia com ele uma grande multidão; e, voltando-se, disse-lhe:
26 “Ta pah teꞌ se keh nö maꞌ peöꞌ, ivëhkëk, eꞌ to hikta iu oah rakah a no neoꞌ pa ö neꞌ to iu va e non e tamaneah, sinaneah, köövo peꞌ, koaꞌ peꞌ, kea peꞌ, vameneah, me o toꞌtoꞌ koman peꞌ, a teꞌ pamëh to hikta teꞌ non e vamomhë rakah peöꞌ.
26 Se alguém vier a mim, e não aborrecer a seu pai, e mãe, e mulher, e filhos, e irmãos, e irmãs, e ainda também a sua própria vida, não pode ser meu discípulo.
27 Ka teꞌ to hikta koman non a mët vaꞌpeh me a neoꞌ pa kuruse, eꞌ me to hikta onöt non a tavus e vamomhë peöꞌ.
27 E qualquer que não levar a sua cruz, e não vier após mim, não pode ser meu discípulo.
28 A paeh va peöm se iu eok non ta pah iuun vakin rakah, eꞌ se ihoꞌ, pareꞌ kokoman vavih këh o voen in a iuun pamëh. Eꞌ to iu nat non pa tovih moniꞌ rakah neꞌ to öt non to onöt non a vahik a iuun.
28 Pois qual de vós, querendo edificar uma torre, não se assenta primeiro a fazer as contas dos gastos, para ver se tem com que a acabar?
29 Eꞌ se keh hikta kokoman vavih momoaan, ko vahoꞌ vahik o simen, pareꞌ hikta onöt non a vahik a iuun. A napan kurus se ep, pare vavovoeak ee pa teꞌ pamëh.
29 Para que não aconteça que, depois de haver posto os alicerces, e não a podendo acabar, todos os que a virem comecem a escarnecer dele,
30 Eꞌe se soe pan, ‘A teꞌ vëh to taneo a iuun vëh, ivëhkëk, eꞌ to hikta onöt non a vahik.’
30 Dizendo: Este homem começou a edificar e não pôde acabar.
31 Ka teꞌ sunön se iu vapus me non a meh teꞌ sunön, eꞌ se ihoꞌ voh, pareꞌ kokoman vavih momoaan, pan eꞌ to teꞌ me non po 10,000 teꞌ vëvënsun peꞌ, ka meh teꞌ sunön nö me maꞌ po 20,000 teꞌ vëvënsun peꞌ. Ivëh, keꞌ iu nat momoaan non, pan eꞌ to onöt e non pa vapus me a meh teꞌ sunön peꞌ. Keꞌ ahik?
31 Ou qual é o rei que, indo à guerra a pelejar contra outro rei, não se assenta primeiro a tomar conselho sobre se com dez mil pode sair ao encontro do que vem contra ele com vinte mil?
32 Eꞌ se keh nat non pan, eꞌ to hikta öt onöt non a nap vapus, ee se teꞌ varo avoeꞌ e ne maꞌ, keꞌ vanö a soe pan, ee se vaato ko vahik o kokoman va pa vapus.
32 De outra maneira, estando o outro ainda longe, manda embaixadores, e pede condições de paz.
33 Keꞌ teꞌ va kov e non manih peöm, ta paeh peöm se keh hikta heꞌ tonun a ma tah kurus peꞌ, ko vatet a neoꞌ, eꞌ to hikta onöt non a tavus e vamomhë peöꞌ.”
33 Assim, pois, qualquer de vós, que não renuncia a tudo quanto tem, não pode ser meu discípulo.
34 “A sö a tah a pah vih rakah, ivëhkëk, o tetehean pa sö se keh hik këh en peꞌ, ea se nok vahvanih, keꞌ tetehean hah?
34 Bom é o sal; mas, se o sal degenerar, com que se há de salgar?
35 A sö to teꞌ va non nën to hikta onöt non a nok a tah manih peꞌ. Ea se vi rakah ee peꞌ, suk o tetehean to hik këh en peꞌ. A teꞌ to teꞌ me non a tenaneah, eꞌ se pënton.”
35 Nem presta para a terra, nem para o monturo; lançam-no fora. Quem tem ouvidos para ouvir, ouça.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 14, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.