João 8

SOE A TOꞌTOꞌ (TPZ) vs AAI

Sair da comparação
AAI TUR GEWASIN O BAIBASIT BOUBUN
1 A napan to këh ee pa Iuun Hinhin Apuh, pare vahah ee pa ma vöön pee. Ivëhkëk, e Ieesuꞌ to nö en manuh pa Tope Öliv.
1 Imaibo Jesu Olive Oyaw na’at tit yen in.
2 Pa pöstakah ne Ieesuꞌ to taneꞌ hah maꞌ nën, pareꞌ hah en manuh pa Iuun Hinhin Apuh. Ka napan nö ee maꞌ manih peꞌ, ko tönun töön poë, keꞌ ihoꞌ, pareꞌ taneo en pa vavaasis raoe.
2 Maraumanika Jesu matabir maiye Tafaror Bar ana meraramaim bat, sabuw moumurin maiyow hiru’ay hi’arbebera’uh naatu i busuruf ma sabuw i’ubaibiyih.
3 Ko teꞌ vavaasis to nat i ne o Vavaasis pe Mosës, me ro Parësiꞌ, me ee maꞌ pa pah köövo nee to nat ne sih poë, pan eꞌ a köövo teꞌteꞌvaasiꞌ, pare vasun poë manih pa matëëra napan,
3 Ofafar bai’obaiyenayah naatu Pharisee babin turan aawan hairi hi’inu’in hibai hina hirun. Naatu hi’u kou’ay nahimaim bat.
4 ko soe ke Ieesuꞌ pan, “Tövavaasis, e köövo vëh to teꞌteꞌ me non sih a meh voe, e voe pamëh hikta teꞌ non pan e voe koman peꞌ, ahik.
4 Naatu Jesu isan hi’o, “Bai’obaiyenayan, iti babin i turan aawan hairi hi’inu’in atita’ur.
5 Eën koman va poꞌ nom nih, o Vavaasis pe Mosës to soe ka rora sih pan, ea se tösvös ee po köövo to nonok ne a ma taateꞌ to matan va ne manih?”
5 Ofafaramaim Moses aki iti na’atube eobaiyuni, babin yait ta iti na’atube nasisinaf boro kabayamaim anarab namorob. O a not ta ema’am boro inao.”
6 Ee to nok a soe vaꞌih pan ee se ep këh ta hanan nee se vahoꞌ koe e Ieesuꞌ po vahutët. Ivëhkëk, e Ieesuꞌ to ihoꞌ vaseak, pareꞌ kinkiun en po oeh pa kumis koreneah.
6 Iti baibat hibai hititit i mi’itube Jesu hitikubibiruw, saise abitur ta’o na’at imaim hitabat ubar hititin isan.
7 Kee ihi avoeꞌ e ne peꞌ pa ma hi. Ivëh, ke Ieesuꞌ takëp taꞌtaꞌ maꞌ, pareꞌ soe ke raoe pan, “Etereh varih peöm to teꞌ nem manih kuru to hikta nat ne pa nok a taateꞌ hat, ee se sun, ko vi na a vös vamomoaan manih pe köövo pamëh.”
7 Hi’u hibibabatiy anamaramaim, Jesu nakwetan tara’ah naatu isah eo, “O yait aur bowabow kakafin men nama’am na’at, o wan kabay kubai babin isan kurouw.”
8 E Ieesuꞌ to ihoꞌ vaseak hah, pareꞌ kinkiun hahah kov en po oeh pa kumis koreneah.
8 Naatu i kwafure maiye me yan ma kubebebeyan.
9 Ko teꞌ varih to tënan ne a soe ne Ieesuꞌ to sosoe non, taneo ee pa nö veveahih. Ee to taneo manih pa nap mamanot, pareꞌ öök non pa napan kurus. Ee to vakëkëh tavus ee pe Ieesuꞌ me e köövo pamëh to sun non pa mataneah.
9 Iti tur hinonowar anamaramaim ta’ita’imon hitabartaitit hin, oro’orot atamanih wan hi’iyon hibusuruf hitit. Babin akisinamo hihamiy Jesu nanamaim bat
10 E Ieesuꞌ to taꞌkë maꞌ, pareꞌ hi e köövo pamëh pan, “A napan varih to teꞌ ko ne manih nö nih? Ahikta paeh pee to teꞌ non manih se vahoꞌ a oah po vahutët.”
10 Jesu totofar misir babin itin basit isan eo, “Babin iti sabuw menika hin? Naatu yait ta o isa rouw’ouri ai en?”
11 Ke köövo pamëh soe ke Ieesuꞌ pan, “Topoan, ee to vanönö vahik vur ee.”
11 Babin eo, “Regah men yait ta ema’am.” Naatu Jesu eo, “Basit gewasin! Ayu auman men karam boro anibatiyi. Kwen, iti boun inabubusuruf bowabow kakafih men inasinaf maiye.”
12 Vasuksuk in a ö no teꞌ vavaasis to nat ne o Vavaasis pe Mosës, me ro Parësiꞌ to pupunöꞌ ne e Ieesuꞌ. Ke Ieesuꞌ vavaato avoeꞌ me non pa napan, pareꞌ soe ke raoe pan, “Eöꞌ to teꞌ va noꞌ manih po ëman va po oeh vëh, ka teꞌ vëh to vavatet non a taateꞌ vih me a ma soe peöꞌ, eꞌ to hikta antoen non a teꞌ manih pa popoen, eꞌ se kon en po ëman vëh se heꞌ poan o toꞌtoꞌ tamoaan.”
12 Jesu sabuw isah eo maiye, “Ayu i tafaram ana marakaw. Yait ayu ebi’ufnunu i boro men guguminamaim naremor, baise i boro yawas ana marakaw nab.”
13 O Parësiꞌ to tënan ee pa soe ne Ieesuꞌ to vavaasis non, pare soe ke poë pan, “A ma tamoaan nën to vavaato vaviꞌ suk hah a nom sih me a ma kiu nën to nonok nom, keꞌ ivëh, a tah no a napan to hikta onöt ne a vaman suk a oah.”
13 Pharisee Jesu isan hi’o, “Iti tur ku’o’o i o taiyuw isa ku’o’orerereb naatu abistan o ku’o’orerereb i men turobe.”
14 Ke Ieesuꞌ piun raoe, pareꞌ soe pan, “Oman, eöꞌ to vavatvus noꞌ sih a soe to soe suk koman e non peöꞌ. Ivëhkëk, eöꞌ to hikta pikpiuk a no neöm pa ma soe poë varih, ahik, a ma soe poë varih ee a ma soe man. Suk ataeah, eöꞌ to nat e noꞌ pa vöön nöꞌ to taneꞌ voh maꞌ, paröꞌ nat me e noꞌ pa vöön nöꞌ to nönö hah noꞌ. Ivëhkëk, eöm to hikta nat nem pa vöön peöꞌ, paröm hikta nat me nem pa vöön poanheh nöꞌ to nönö hah noꞌ.
14 Jesu iyafutih eo, “Ayu taiyuwu isou ana’orerereb na’at, ayu ao’orereb i turobe, anayabin ayu aso’ob menane ana naatu menamaim ananan. Baise ayu menane ana naatu menamaim ananan kwa i men kwa so’ob.
15 Eöm to kiiki nem sih a taateꞌ pa teꞌ pa taateꞌ va po oeh vëh, peöꞌ to hikta kiiki noꞌ a taateꞌ pa ta pah teꞌ.
15 Kwa sabuw hai itininamaim kwa’itih kwabibabatiyih. Ayu men yait ta ana itininamaim aitin abibabatiyimih.
16 Ivëhkëk, eöꞌ se keh nok a taateꞌ kiiki teꞌ, a taateꞌ kiiki teꞌ peöꞌ a man. Suk ataeah, eꞌ to hikta teꞌ non pan eöꞌ varoe to nonok noꞌ a taateꞌ pamëh, ahik. E Tamön vëh to vanö voh a maꞌ neoꞌ to teꞌ vaꞌpeh me e non peöꞌ, köꞌ kiiki noꞌ a taateꞌ pa teꞌ.
16 Baise ayu anabibatiyi na’at, ayu au baibatiyen i turobe. Anayabin ayu i men akisu. Ayu Tamai iyunu anan i airi ama’am.
17 O Vavaasis pe Mosës to soe non pan, ta poa teꞌ se keh soe ta pah tah, pare vapöh kokoman a soe pamëh, ea se vaman ee pataeah nee to soe.
17 Kwa taiyuw a’ofafaramaim iti na’atube hikirum, anamaramaim sifroubonayan orot rou’ab te’orereb tebibasit nati i turobe.
18 Ivëh, ke eöꞌ koman peheoꞌ to vavatvus noꞌ sih a soe to soe suk koman e non peöꞌ, ke Tamön vöh pa vöön va kin to vanö voh a maꞌ neoꞌ to vavaꞌaus me e non pa ma soe peöꞌ.”
18 Ayu i orot ta taiyuwu isou ao’orereb; Tamai ayu iyunu anan ayu au sifroubounayan ta.”
19 E Ieesuꞌ to sosoe va non manih, ko Parësiꞌ hi hah ee peꞌ pan, “E tamömah vëh nën to tooto suk nom teꞌ non nih?”
19 Naatu sabuw hibatiy, “O Tamat i menamaim ema’am?” Jesu iyafutih eo, “Kwa ayu men kwaso’ob na’atube Tamai auman men kwaso’ob. Kwa ayu kwatasusu’ubu na’at Tamai auman boro kwatasu’ub.”
20 E Ieesuꞌ to sosoe non a soe vaꞌih pa ö neꞌ to vavaasis non a napan koman A Iuun Hinhin Apuh pa ö neꞌ to sun vatët non pa ö no a napan to vavahoꞌ ne sih a ma heꞌ pee. Ivëhkëk, a hikta teꞌ to öt poan, suk ataeah o poen neꞌ se taum a punis me o kamis to meꞌ avoeꞌ e non pa tavus maꞌ.
20 Iti tur i tafaroror bar wanawanan kabay teya’ay ana efan sisibinamaim Jesu ma i’obaibiyih. Men yait ta bai fatumimih, anayabin i ana veya men baimih.
21 E Ieesuꞌ to soe hah ke raoe pan, “Eöꞌ se nö eoꞌ, köm hikta onöt nem a ep hah a neoꞌ. Eöm se mët vaꞌpeh me em pa ma hat peöm. Eöm to hikta antoen nem a nö pa vöön nöꞌ to nönö noꞌ.”
21 Jesu ibanak isah eo maiye, “Ayu boro kwa anihamiyi anan, naatu kwa boro ayu isou kwananuwet naatu kwa a kakafih wanawanahimaim boro kwanamorob. Ayu menamaim ananan kwa boro men imaim kwanan.”
22 Ivëh, ko teꞌ susunön po Jiuꞌ vaiihi e ne, pare soe pan, “A teꞌ vëh se kës ip vamët hah ea, peꞌ to sosoe va non manih pan, ‘Eöm to hikta onöt nem nö pa vöön nöꞌ to nönö noꞌ’?”
22 Naatu Jew hai ukwarih hi’o, “I eo, ayu menamaim anan kwa men karam kwanan. Iti eo anayabin i boro taiyuwin na’asabun?”
23 Ke Ieesuꞌ soe ke raoe pan, “Eöm varih, eöm a napan va vakunah, peöꞌ a te va pa vöön va kin, eöm varih a napan va po oeh vëh, peöꞌ a teꞌ to hikta teꞌ noꞌ pan eöꞌ a teꞌ va po oeh vëh.
23 Baise Jesu eo maiye in, “Kwa i babe ma’ani, Ayu i yate ma’anu. Kwa i tafaram nowan, baise ayu i men tafaram nowan.
24 Ivëh, nöꞌ to soe suk voh ka neöm manih pan, eöm se mët vaꞌpeh me em pa ma hat peöm. Oman, eöm se keh hikta vaman a non neoꞌ pan, Eöꞌ Kove Vëh, Eöꞌ! Ka ma hat peöm se teꞌ e ne, köm mët vaꞌpeh me em pee.”
24 Ayu ao kwanowaraka, ayu men kwanasu’ubu kwanabitutumu na’at, kwa boro anababatun a kakafih wanawanahimaim kwanamorob. Ayu’uban tur iti ao’o.”
25 Ko teꞌ susunön po Jiuꞌ hi hah ee peꞌ pan, “Soe ka möm ah, eën poꞌ eteh?”
25 Hibatiy hio, “O i yait?” Jesu iyafutih eo, “Tabubusurufika kwa a tur aowen taremor tana.
26 Eöꞌ to teꞌ me noꞌ a ma soe nöꞌ se vahoꞌ rakah manih pa ma taateꞌ peöm. Eöꞌ se iniinan a ma taateꞌ peöm vamanih pa tökiiki teꞌ. Ivëhkëk, eöꞌ se soe varoe ka neöm a ma napan va po oeh vëh, pataeah nöꞌ to pënton manuh pa Teꞌ vëh to vanö voh a maꞌ neoꞌ. Ka Teꞌ pamëh, eꞌ a sosoe man.”
26 Kwa isa ayu boro tur moumurika anao anibabatiyi. Baise yait ayu iyunu anan i turobe? Naatu abistan i eo anonowar ayu sabuw hai tur ao’owen.”
27 O teꞌ susunön po Jiuꞌ to hikta nat ne pe Ieesuꞌ to sosoe vanat e non pee pe Tamaneah, Sosoenën.
27 Jesu Tamah isan sabuw hai tur eo’eowen naniyan men hibai.
28 Eꞌ to soe ke raoe pan, “A poen nöm se kë a neoꞌ e Koaꞌ Teꞌ Pa Napan Kurus manih po naon, eöm se nat va poꞌ em manih pan, Eöꞌ Kove Vëh, Eöꞌ! Eöm me se nat va e nem manih pan a ma tah kurus nöꞌ to nonok noꞌ, nöꞌ to hikta nonok noꞌ pa tasun me o kokoman koman peöꞌ. Ahik, a ma tah kurus varih nöꞌ to nonok noꞌ sih, eꞌ a ma tah ne Tamön vöh pa vöön va kin to vataare voh a neoꞌ köꞌ nonok noꞌ.
28 Imih Jesu eo, “Orot Natun kwanabobora’ah anamaramaim, kwa boro kwanaso’ob; Ayu i Yait; naatu ayu men taiyuwu au kokomaim asisinafumih, baise Tamai abistan tur mutufor bi’obaiyu’umaim ao’o.
29 E Tamön vöh pa vöön va kin to vanö voh a maꞌ neoꞌ, pareꞌ teꞌ vaꞌpeh tamoaan me e non peöꞌ. Ka ma tah nöꞌ to nonok noꞌ sih, ee a ma tah to heꞌ vaeö ne sih poë, keꞌ hikta onöt non a anoe a neoꞌ pa ta pah poen.”
29 Naatu yait ayu iyunu anan airi ama’am i men ihamiyu, anayabin mar etei i ana kokomaim asisinaf isan ebiyasisir.”
30 E Ieesuꞌ to sosoe va ko non nën, ka nap peo vaman ee peꞌ.
30 Nati eo’omaim sabuw moumurih maiyow hitumitum.
31 E Ieesuꞌ to soe ke ra napan va Israël varih to vaman poë pan, “Eöm se keh vatet vavih rakah a soe peöꞌ, paröm öt vakis o vaman me o vavaasis peöꞌ, eöm se tavus rakah em o vamomhë peöꞌ.
31 Imih Jesu Jew sabuw iyab i hibitumatum isah eo, “Ayu au bai’obaiyen kwanabubukikin na’at, kwa i anababatun ayu au bai’ufununayah,
32 Paröm nat va nem manih pan a ma soe peöꞌ ee a ma man rakah, ka ma soe man poë varih se me hah ee peöm manih pa taateꞌ teꞌ vavih.”
32 naatu kwa boro turobe kwanaso’ob naatu turobe boro imaim narufami kwanatit.”
33 Ka napan varih to tënan ne a soe pe Ieesuꞌ piun poë, pare soe pan, “Emöm to nat e nem pemöm ö pus koaꞌ pe Abraham, ka hikta paeh pemöm to tavus voh a teꞌ kikiu akuk manih pa ta meh teꞌ. Vahvanih kën soe kamöm pan, ‘Emöm se tavus vavih hah?’”
33 Sabuw hiya’afut hi’o, “Aki Abraham ana a’agir. Naatu aki men yait ta ana akir wairafin. Mi’itube inarufami anatit isan kuo’o?”
34 Ke Ieesuꞌ piun a soe pee, pareꞌ soe pan, “Eöꞌ to soe vaman rakah ke voh eoꞌ peöm, o teꞌ varih to nonok ne sih a ma taateꞌ hat, ee o teꞌ to kiu akuk ne manih paan a taateꞌ hat.
34 Jesu sabuw isah eo, “Turobe a tur ao’owen, o yait ta bowabow kakafin kukusisinaf i bowabow kakafin ana akir wairafin imatar.
35 O teꞌ kikiu akuk to hikta a onöt ne a teꞌ manih pa iuun pa kën tom taman varih to matop ne raoe. Ahik, o koaꞌ varoe to antoen ne a teꞌ tamoaan manih pa iuun pee ra kën tom taman.
35 Akir wairafin taitin tuwahinah wanawanahimaim i boro namarorore, baise Natun i ana efan wanatowan.
36 Ivëh, keöꞌ e Koaꞌ pe Sosoenën se keh vaꞌaus a neöm, köm tavus këh maꞌ a taateꞌ hat, a, eöm se teꞌ tamoaan nem manih pa taateꞌ teꞌ vavih.
36 Imih Natun kwa narurufami, kwa i anababatun narufami,
37 Eöꞌ to nat e noꞌ peöm o pus koaꞌ pe Abraham. Ivëhkëk, eöꞌ to nat e noꞌ peöm to kehkeh ip vamët e nem peöꞌ. Suk eöm to hikta iu tënan nem a soe peöꞌ, paröm öt vakis.
37 Ayu aso’ob kwa i Abraham ana a’agir, baise kwa i ef kwanunuwet ayu kwana’asbunu. Anayabin kwa dogor wanawanan, ayu au tur ana efan i men ema’am.
38 Eöꞌ to sosoe ke noꞌ peöm pa ma taneah ne Tamön to soe voh ka neoꞌ. Ivëhkëk, eöm to nonok e nem pa ma taateꞌ nöm to kon taneꞌ voh manih pe tamëneöm.”
38 Ayu Tamai ana taragub wanawanan abistan i’obaiyu ai’itin i a tur ao’owen, naatu kwabo tamat demon hi’o kwanonowar na’at kwasisinaf.”
39 O teꞌ susunön po Jiuꞌ to pënton a soe pe Ieesuꞌ, pare soe ee pan, “E tamamöm e Abraham.”
39 Sabuw hiya’afut hi’o, “Abraham i aki tamai.” Jesu eo maiye, “Kwa Abraham natunatun na’at kwa boro i sisinafube kwatasinaf.
40 Eöꞌ to sosoe ke noꞌ peöm pa ma soe man, nöꞌ to tënan manuh pe Sosoenën. Ivëhkëk, eöm to pupunöꞌ e nem pa ip vamët a neoꞌ. E Abraham to hikta nok voh ta tah to matan va non manih pa ma taateꞌ nöm to nonok nem. Ahik.
40 Itinin i iti. God anababatun au tur eowen ao kwanonowar isan kwa a not kwabobaifufun ayu asabunu’umih. Abraham iti na’atube men sinaf.
41 A ma taateꞌ varih nöm to nonok nem, eꞌ a ma taateꞌ nonok voh pe tamëneöm.”
41 Kwa tamatanah mi’itube hisisinaf na’atube kwasisinaf.” Sabuw hiya’afut hi’o, “Aki Tamai i ta’imon God akisinamo, aki i men ometakek aki i natunatun anababatun.”
42 Ke Ieesuꞌ soe ke raoe pan, “E Sosoenën se keh teꞌ vamaman non pan eꞌ e Tamaneöm, köm onöt e nem pa iu a neoꞌ. Suk ataeah, eöꞌ to taneꞌ voh maꞌ manuh peꞌ, paröꞌ teꞌ noꞌ manih kuru. Eöꞌ to hikta nö voh maꞌ manih pa tasun me o kikis koman peöꞌ. Ahik, e Sosoenën koman to vanö voh a maꞌ neoꞌ, köꞌ nö maꞌ manih po oeh vëh.
42 Jesu sabuw isah eo, “God kwa Tamat na’at ayu boro kwatiyabuwu, anayabin ayu Godane ana naatu boun iti bairit tama’am. Ayu men taiyuwu au kokomaim anamih, baise i ayu iyunu ana.
43 Eöm to hikta iniinan vavih pataeah nöꞌ to sosoe noꞌ sih, suk eöm to hikta iu tënan nem o vavaasis peöꞌ.
43 Aisimamih ayu tur ao’o naniyan men kwabaib? Abistan ayu ao men kwananonowar anayabin kwa tain i gugurih.
44 Eöm o pus koaꞌ vamaman rakah pe susun po oraꞌ hat. Eöm to iu nok rakah nem a ma taateꞌ neꞌ to iu non. Moaan voh po taneo neꞌ to hinën a napan pa ip vamët raoe. Pareꞌ teꞌ non pa vapikpiuk a soe man. Suk ataeah, a soe man to hikta teꞌ non manih peꞌ. Ko poen neꞌ se nok o piuk, ko piuk pamëh vateeraꞌ en peꞌ, eꞌ e taman rakah in a taateꞌ piuk.
44 Kwa i tamat demon mowan natunatun, naatu kwa a kok i tamat esisinafube kwani’ufunun. Aneika i asbunubunuwenayan, i men turobe’emaim batamih, anayabin i wanawanan turobe en. Baifufuwen nati i ana tur, anayabin i baifufuwenayan naatu baifufuwenayah etei tamah.
45 Eöꞌ to sosoe vatëh ke noꞌ sih peöm pa taateꞌ man, ivëhkëk, eöm to hikta vaman nem a tah nöꞌ to sosoe noꞌ.
45 Baise ayu tur anababatun ao’o, kwa i men kwabitutumu.
46 Eteh rakah va peöm to nat non a hat nöꞌ to nok voh? Eöꞌ to vavaasis a noꞌ neöm sih pa soe man. Eöm hikta vaman suk poꞌ nem a soe peöꞌ ataeah?
46 O yait ta karam ayu au kakafin inaorerereb? Ayu turobe ana’o na’at, aisim men kwabitutumu?
47 A teꞌ to kon a soe pe Sosoenën, eꞌ a teꞌ pe Sosoenën. Ivëhkëk, eöm varih o teꞌ to hikta tënan nem a soe ne Sosoenën to sosoe non, eöm to hikta teꞌ nem pan eöm o pus koaꞌ pe Sosoenën.”
47 Yait Godamaim ema’am naatu ana tur enonowar i i God nowan. Kwa tur men kwanonowar anayabin Kwa i men God nowan.”
48 Ko teꞌ susunön po Jiuꞌ piun a soe pe Ieesuꞌ, pare soe pan, “A tuvuh hat to teꞌ non pën, suk eën a to Samëriaꞌ. A soe kës pemöm a man, keꞌ ataeah?”
48 Jew sabuw Jesu hiya’afut hi’o, “Aki’ima turobe ao’o, oma Samaria mowan naatu demon hitounbuburi kuma’am.”
49 Ke Ieesuꞌ piun raoe, pareꞌ soe pan, “Ahikta oraꞌ hat to teꞌ non manih peöꞌ, eöꞌ to kë varoe ko noꞌ sih e Tamön. Ivëhkëk, eöm to hikta iu kë nem sih a teꞌ ëhnaneoꞌ.
49 Jesu iya’afutih eo, “Ayu men demon hitounbuburu ama’am. Ayu Tamai akisinamo akakakafiy, baise kwa ayu men kwakakafiyu.
50 Eöꞌ to hikta kehkeh noꞌ pan, ta teꞌ se kë ëhnaneoꞌ, ahik, eꞌ to teꞌ ro non a pah tökiiki Teꞌ ivëh e Sosoenën se kë a ëhnaneoꞌ. Köm inan, paröm nat poꞌ a soe peöꞌ a man.
50 Ayu men taiyuwu wabu bora’ara’ahin isan anunuwet, baise orot ta i ayu isou akisinamo nanuwet naatu i boro ayu nibabatiyu.
51 Eöꞌ to soe vaman rakah keoꞌ peöm, etereh to vaman ne o vavaasis peöꞌ ee to hikta onöt ne a mët.”
51 Tur anababatun au’uwi, yait ayu au tur ebobosiyasiyar boro men namorob.”
52 Ko teꞌ susunön po Jiuꞌ piun poë, pare soe pan, “Kuru emöm to nat vavih em pën no a oraꞌ hat to teꞌ non manih pën. O teꞌ vanënën soe ke Abraham to mëtmët vahik voh ee. Ivëhkëk, eën to sosoe avoeꞌ e nom pan, ‘Etereh to vaman ne o vavaasis pën, ee hikta se mët ne.’
52 Jew sabuw Jesu isan hi’o, “Aki bounabo aso’ob o i demon hitoububuni kuma’am! Abraham morob naatu dinab oro’orot himorob, baise o ku’o’o yait ta ayu au tur nabobosiyasiyar boro men namorob.
53 Eën koman kës nom pan a tasun pën to apuh oah e non pa teꞌ tasun pe tamaara Abraham, me ro teꞌ vanënën soe varih to mët voh, eën koman nom pan eën eteh?”
53 Aki tamai Abraham i morob o men taiyuw inabora’ahi Abraham inanatabir? Naatu God ana dinab auman himorob. O kunotanot o i yait?”
54 Ke Ieesuꞌ piun a soe pee, pareꞌ soe pan, “Eöꞌ se keh ta koman hah a noꞌ, a, a taateꞌ ta hah öꞌ, se teꞌ e non a tah akuk. Ka Teꞌ vëh to kë non a ëhnaneoꞌ, eꞌ e Tamaneoꞌ. Ivëhkëk, eöm to sosoe nem pan, ‘Eꞌ e Sosoenën peöm.’
54 Jesu iya’afutih eo, “Ayu taiyuwu anabobora’ahu na’at ayu au bora’ara’aten anayabin en. Ayu Tamai kwa a God kwarouw kwa’o’o i akisinamo ayu ebobora’ara’ahu.
55 Eöm to hikta nat vavih rakah nem peꞌ. Eöꞌ se keh soe ka neöm pan eöꞌ to hikta nat vavih rakah noꞌ eah, eöꞌ se tavus rakah eoꞌ a teꞌ pikpiuk vamanih peöm. Ivëhkëk, eöꞌ to nat vavih rakah e noꞌ peꞌ e Tamön, paröꞌ tënan vavih rakah e noꞌ pa ma taneah neꞌ to sosoe ka no neoꞌ.
55 Kwa i men kafa’imo kwasu’ub, baise ayu asu’ub. Ayu men su’ubin anarouw ana’o na’at, ayu boro baifuwenayan kwa ana karam, baise ayu i asu’ub naatu i ana tur abobosiyasiyar.
56 E sipuineöm Abraham to haraꞌ suntan rakah voh e non po vaeö pa poen nöꞌ to nö maꞌ. Eꞌ to ep vahik voh en po poen pamëh nöꞌ to nö maꞌ ko kokoman peꞌ puh rakah e non po vaeö.”
56 Kwa tamat Abraham ayu au na ana veya nuw i’itin i iyasisir naatu veya na titit isan i kawasa.”
57 Ko teꞌ susunön po Jiuꞌ soe pan, “Eën to hikta ep avoeꞌ voh nom pe Abraham, suk ataeah, eën to hikta manot onöt avoeꞌ nom to 50 kirismas.”
57 Jew sabuw Jesu isan hi’o, “O a kwamur i men 50 baimih naatu mi’itube Abraham i’itin.”
58 Ke Ieesuꞌ piun raoe, pareꞌ soe pan, “Eöꞌ to soe vamaman rakah ke voh eoꞌ peöm, moaan voh ne sinan e Abraham to meꞌ avoeꞌ voh e non pa vahuh poan, eöꞌ to teꞌ momoaan voh e noꞌ, paröꞌ teꞌ avoeꞌ va e noꞌ manih kuru.”
58 Jesu iyafutih eo, “Anababatun a tur ao’owen, ayu wan ama’abo Abraham tufuw.”
59 E Ieesuꞌ to soe vakomanih, ka napan kokon ee po vös to tösvös in poë, ivëhkëk, eꞌ to ro këh en pee, kee hikta ep hah ne poë to këh tavus en pa Iuun Hinhin Apuh.
59 Nati isan sabuw kabay hi’o’on Tafaror Bar wanawanan hitarabimih baise Jesu sabuw umah aren sorabon ufun tit.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 8, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.