João 19
SOE A TOꞌTOꞌ (TPZ) vs AAI
1 Ke Paëlat taꞌ a nap vëvënsun, kee rëp poë po uris rëprëp teꞌ.
1 Naatu Pilate ma’utenayah uwih, Jesu hibai hibowabiwabir sawar.
2 Vasuksuk in a ö nee to rëp vahik poë, ka nap vëvënsun kon o uris toꞌtoꞌ, pare nok o tah to matan va non manih po uvan, pare vahoꞌ manih pa pasuneah. Pare nok ohop to matan va non manih po ohop rë ereraꞌ pa teꞌ sunön.
2 imaibo ma’utenayah kokor hi’afuw hififin ana kowasimih ukwarin hiyoun, naatu faifuw wair hibai hi’osenawein,
3 A ma tëëm peo rakah nee to nönö ne maꞌ manih peꞌ, pare sosoe va ne manih pan, “Potan avih Sunön po Jiuꞌ.” Ee to sosoe vahik va ko ne manih, pare tatapan ee peꞌ.
3 naatu hiyen hin biyan hitit naatu hi’o, “Jew hai aiwob ma’ama’anin!” Naatu yumatanamaim hifafar.
4 E Paëlat to tavus hah en maꞌ, pareꞌ soe ke ra napan pan, “Ep këk öm, eöꞌ to me tavus hah eoꞌ maꞌ peꞌ manih peöm, to vataare a neöm, peöꞌ to hikta taum ta hat manih peꞌ, na se vahoꞌ suk eah po vahutët.
4 Pilate ibanak tit maiye sabuw rou’ay isah eo, “Ayu iti orot kwa namaim abai atitit i anao kwanaso’ob, i biyanamaim ayu men kakafin ta atita’ur.”
5 Ke Ieesuꞌ tavus taneꞌ hah en maꞌ manuh pa iuun pe Paëlat. Ee to uvan maꞌ poë po uvan nee to nok po uris toꞌtoꞌ, pareꞌ ohop non o ohop rë ereraꞌ. Ke Paëlat soe va maꞌ manih pan, “Ep öm, ivaꞌih a teꞌ pamëh.”
5 Jesu ana kowas kokor ukwarin hiyow naatu ana waifuw wair hi’osenawein imaibo hibai hititit. Pilate sabuw isah eo, “Orotoban iti.”
6 O teꞌ susunön ësës heꞌ, me ro teꞌ utut to ep in e Ieesuꞌ, pare taoa ko soe pan, “Ni öm eah pa kuruse, ni eah öm pa kuruse.” Ke Paëlat soe ken pee pan, “Eöm koman se öt eah, paröm ni eah pa kuruse, peöꞌ to hikta taum ta hat manih peꞌ.”
6 Firis ukwarih naatu i ana sabuw ukwa’ukwarih bairi hinuw hi’i’itin anamaramaim hitarakouw hi’o, “ku’onaf, ku’onaf!”
7 Ko Jiuꞌ soe ke na e Paëlat pan, “Ea to teꞌ me no a taateꞌ to soe non pan, a teꞌ vëh eꞌ se mët rakah. Suk ataeah, eꞌ to soe voh pan, ‘Eöꞌ E Koaꞌ Pe Sosoenën.’”
7 Sabuw hiya’afut maiye hi’o, “Aki ai ofafar eo i boro namorob, anayabin i taiyuwin eorerereb God natun rauw eo.”
8 E Paëlat to pënton a napan to soe a soe vaꞌih, ko pah naöp suntan rakah en.
8 Pilate iti nonowar i ana bir ra’at,
9 E Paëlat to ho hah en manuh pa iuun pa kaman, pareꞌ hi en pe Ieesuꞌ pan, “Eën a teꞌ va pa vöön poanheh?” Ivëhkëk, e Ieesuꞌ to hikta piun hah poan.
9 matabir maiye bar wanawanan run naatu Jesu ibatiy, “O menane ina?” Baise Jesu men tur ta eomih.
10 Ke Paëlat hi hahah kov en peꞌ pan, “Eën rës rakah e nom pa piun a soe peöꞌ öh? Eën nat poꞌ e nom peöꞌ to teꞌ me e noꞌ po kikis va pa ö nöꞌ se vahah toꞌtoꞌ eoꞌ pën toh, me eöꞌ to onöt e noꞌ pa soe, kee ni ee pën pa kuruse.”
10 Pilate Jesu isan eo, “O men kukokok tur ta ayu isou inao?” “Inaso’ob, ayu isou i fair ema’am boro o ana botaiti inatit o boro ana onafi.”
11 E Ieesuꞌ to piun a soe peꞌ, pareꞌ soe pan, “E Sosoenën vöh pa vöön va kin se keh hikta heꞌ voh a oah o kikis vaꞌih, eën to hikta onöt nom a vöknah a neoꞌ. Ivëh, ka teꞌ vëh to vahoꞌ voh a neoꞌ manih pa koreomah, a hat pa teꞌ pamëh to apuh oah e non pa teꞌ hat pën.
11 Jesu iya’afut, “Iti fair ayu tafau’umaim ibai kuma’am, anayabin iti fair i God it. Imih orot yait ayu o isa yayabunu i bowabow kakafin gagamin maiyow bai.
12 E Paëlat to pënton a soe vaꞌih, pareꞌ punöꞌ vakis rakah en pa ep këh ta hanan neꞌ se amun vah va in e Ieesuꞌ, kee nat ne ip vamët poë. Ivëhkëk, a napan va Israël to tënan a soe vaꞌih, pare taoa suntan rakah ee, pare soe na pan, “Eën se keh vahah toꞌtoꞌ maꞌ a teꞌ vaꞌih, eën to hikta onöt nom a ö sën teꞌ hah nom e vamomhë pe Sisaꞌ. Etereh to koman ne a tavus o teꞌ sunön, ee o teꞌ poë varih ne Sisaꞌ to hat ov e non pee.”
12 Ana maramaim Pilate iti tur nonowar ef nuwet mi’itube Jesu tabotait isan. Baise rou’ay hitarakouw i matabir maiye run, “o nati orot inabobotait ana itinin o i men Caesar ana ofamih. O yait ta aiwob inararouw, o i Ceaser ana wosai orot”.
13 E Paëlat to tënan a soe vaꞌih, pareꞌ me tavus en maꞌ pe Ieesuꞌ, pareꞌ ihoꞌ en pa ö ihihoꞌ pa teꞌ pëpënton vahutët. Manih pa ö pamëh, nee to pokaꞌ ne pan, “a moeh vösvös”, po to po Jiuꞌ o ëhnan pamëh to teꞌ va non manih Gabataꞌ.
13 Pilate iti tur nonowar ana maramaim Jesu bai tit ufun efan wabin teo kabay ana’ubun imaim baibabatiyen ana ura ma’ama tafan mare (Hebrew tur i te’o Gabbatha).
14 A tah to matan va non manih pa topnin potan va po Vatönim. O Vatönim eꞌ o poen va pa vamatop a ma tah va po nënkikiu va po Pasovaꞌ, ko poen pamëh, eꞌ o Poen Apaapo. Ke Paëlat soe ke ro Jiuꞌ pan, “Ep öm, eꞌ ivaꞌih a teꞌ sunön peöm.”
14 Veya na bi’ouyit nati i Tar Nowaten ana hiyuw ana veya nanamaim Pilate sabuw isah eo. “Kwa a aiwob orot i iti”.
15 Ka napan taoa, ko pët soe maꞌ pan, “Ip vamët öm eah, ip vamët öm eah! Ni öm eah pa kuruse.”
15 Hitarkoukuw hi’o, “kwa’asabun! kwa’asabun!” kwa’onaf! Pilate ibatiyih, “Kwakokok ayu a aiwob ana onaf?” Firis ukwa’ukwarih hiya’afut hi’o, “Aki ai aiwob i ta’imon maiyow, Caesar akisinamo”.
16 Ke Paëlat heꞌ en pe Ieesuꞌ pan ee se ni poë pa kuruse.
16 Imaibo Pilate Jesu ya’abun i isah onafinamih hibai hin.
17 pare heꞌ poë a kuruse vëh, nee se ni poë, keꞌ teꞌ en. Ee to këh ee pa vöön, pare tavus ee pa tope nee to popokaꞌ ne a ö to matan va non manih po Kahoꞌ In A Teꞌ Mët. Manih po to Hibru nee to pokaꞌ ne pan, a Gölgötaꞌ.
17 Jesu tit ana onaf abar remor in ukwarih rarik ana efanamaim tit. (Hebrew fanahimaim Golgotha). Jesus ana koros eabar enan|alt="Jesus carrying cross" src="cn01833B.tif" size="col" loc="Jhn 19.17" copy="©1978 David C. Cook Publishing Co." ref="19.17"
18 Manih Gölgötaꞌ nee to ni ee pe Ieesuꞌ pa kuruse me ra meh poa teꞌ. E Ieesuꞌ to han non pa teꞌ kuruse peꞌ po topnin, ka meh poa teꞌ to han vakëh ne.
18 Nati’imaim hi’onafen, naatu orot rou’ab auman, Jesu foun in, orot rou’ab roun roun hi’in.
19 E Paëlat me to taꞌ a napan, kee kiun o kiun, pare vahan manih pa pasun a kuruse. O kiun pamëh to soe va non manih pan, “IVAꞌIH E IEESUꞌ VA NASARËT A TEꞌ SUNÖN PO JIUꞌ.”
19 Pilate fef kirum naatu onafamaim hidudun, Kikirum i JESU NASARETH OROT, JEWS HAI AIWOB.
20 A nap peo po Jiuꞌ to ëh o soe vanat pamëh, suk ataeah, a ö vëh ne Ieesuꞌ to han non to hikta teꞌ varo këh non a vöön va Jerusalëm, o soe vanat pamëh nee to kiun voh po kukön to, o Hibru, me o Latin, me o Grik.
20 Sabuw moumurih maiyow iti kikirum hi’itin hiyab, anayabin efan iti Jesu hio’onaf i men yokomih bar merar gagamin sisibin. Iti tur i Hebrew, Latin naatu Greekamaim kirum.
21 O teꞌ susunön ësës heꞌ to ep a tah vaꞌih, pare pah heve suntan ee, pare soe ke Paëlat pan, “Eën se nat nom kiun vamanih pan, ‘Sunön po Jiuꞌ’. Eën se kiun vamanih pa ö neꞌ to soe vavoh, ‘Eöꞌ a teꞌ Sunön po Jiuꞌ.’”
21 Firis ukwarih, Pilate isan hio, “Jew hai aiwob bikirumin, i eo i Jew hai aiwob.”
22 Ke Paëlat piun raoe, pareꞌ soe pan, “A soe nöꞌ to taꞌ, kee kiun eꞌ se pah teꞌ va e non nën.”
22 Pilate iya’afut, “Abistan ayu akikirum, i kirum.”
23 A nap vëvënsun to ihan këh e Ieesuꞌ pa ma ohop peꞌ. Pare ni ee peꞌ pa kuruse, ko ki vakëkëh ee pa ma ohop peꞌ pa taanaꞌ ö. Ka taanaꞌ teꞌ vëvënsun kon vakëkëh ee pa ma ohop peꞌ. Ee to kon me ee po ohop rë peꞌ, o teꞌ vëvënsun to ep va ne manih pan, o ohop pamëh nee to hikta kukurus o rara, pare kun vavaꞌpeh. Ahik, o ohop pamëh nee to nok voh po paeoh o rara.
23 Rakit wairafih Jesu hio’onaf ufunamaim ana waifuw hibow hiyarouseben matah kwafe’en himatar, matah taita’imon hiya, rakit wairafih taita’imon isah. Naatu faifuw tafan ebiyoun aurin sakisakir en auman hibai.
24 Ee koman to vavasoe e ne, pare soe pan, “Ea se vi a saatuꞌ, para ep këh eteh se kon po ohop pamëh.” Ka tah pamëh to tanok to vapuh en pa soe to kiun non po Puk pe Sosoenën to soe non pan,
24 Rakit sabuw taiyuwih isah hio, “Men tanasib baise tani’arow tana’itin yait boro nab.” Iti mamatar i tur marasika hio hikirum inu’in i titurobe isan.
25 Manih pa sinten a kuruse ne Ieesuꞌ to han non, ne sinaneah, pen e kea peꞌ, me e Mariaꞌ köövo pe Kliopas, me e Mariaꞌ va Makdalaꞌ to sun ne.
25 Jesu ana onaf anamaim i hinah batabat, naatu i hinah rubun, Mary Clopas aawan naatu Mary Magdalin.
26 E Ieesuꞌ to ep in e sinaneah pen e vamomhë peꞌ vëh neꞌ to iu suntan non sih, to sun ne nën, ivëh neꞌ to soe suk va maꞌ manih pe sinaneah pan, “Eꞌ i maneom e koaꞌ pën.”
26 Jesu hinah naatu ana bai’ufununayan orot i ana yabow hairi hibatabat itih, imih hinah isan eo, “Natu ina’itin.”
27 Vasuksuk poꞌ ne Ieesuꞌ to soe ke poꞌ en pe vamomhë peꞌ pamëh pan, “Eꞌ i maneom e sinömah.” Taneo non po poen pamëh no e vamomhë peꞌ pamëh to me en pe sisiꞌ pe Ieesuꞌ pa iuun peꞌ, pareꞌ matop e non peꞌ.
27 Naatu bai’ufununayan orot isan eo, “Hinat ina’itin”. Nati ana veya’amaim bai’ufununayan orot hinah bai hairi hin ana baremaim hima.
28 A ma tah kurus to hik ee ke Ieesuꞌ nat en pa ma kiu peꞌ neꞌ to nok to hik en, pareꞌ soe vamanih pan, “Eöꞌ to mët eoꞌ po manoe.” Eꞌ to soe suk a soe vaꞌih marën a vapuh a soe to kiun non po Puk pe Sosoenën.
28 Jesu so’ob bounabo sawar etei’imak na ana yomanin tit, marasika Buk Atamaninamaim hikirum inu’in na iturobe. Jesu eo “Ayu sikou mamah.”
29 Eꞌ to teꞌ non a nöh to pet vatët non nën, no voaën to teꞌ non peꞌ. Ivëh ka nap vëvënsun kon a ta tah pupui nöh, ko vapuhpuh na po voaën, pare vahoꞌ manih po noton in o naon nee to popokaꞌ ne o hisop, ko vahoꞌ na pa rivon e Ieesuꞌ.
29 Tew ta nati’imaim harew tenakuyakuy awan karatan batabat, wanabir hibai harew hibu’utu’ub isikar wan himetan hi’otra’ah Jesu ufurinamaim hiyei.
30 Ke Ieesuꞌ kaak poꞌ en po voaën pamëh, pareꞌ soe en pan, “Eꞌ to hik en”. Eꞌ to soe vahik vakomanih, ka tuvuh peꞌ hik këh en peꞌ, keꞌ vamösru ko mët en.
30 Jesu harew kartoman naatu eo, “Iti’imaim sawar.” Imaibo sikan sir naatu ayubin tabaratait.
31 Eꞌ o poen vamatop a ma tah va pa taëën va po Poen Apaapo. Ko Poen Apaapo pamëh, eꞌ o poen apuh rakah. Ko Jiuꞌ nö maꞌ pe Paëlat, pare hi poë, teꞌ vaonöt ke raoe kee kökök a ma moeero teꞌ varih to han ne pa kuruse, pan ee se mët vëvëhöꞌ. Ee to kehkeh herep ne raoe këh a ma kuruse. Suk ataeah, eꞌ o Vatönim ipamëh, kee hikta iu ne a ma sioniire se han ne pa kuruse po Poen Apaapo apuh pee.
31 Jew ukwa’ukwarih Pilate hifefeyan baibasit baitih orot hio’onafih ah tarkakakiren isan, naatu biyah onaf afe’enane bow yara’iyen isan. Hifefeyan anayabin ana mar natot i Baiyarir Ana Veya. I men hikok biyah boro auyom hita’in.
32 A nap vëvënsun to nö maꞌ ko taneo ee pa kökök a ma moeera poa teꞌ varih to han vaꞌpeh me ne e Ieesuꞌ.
32 Imih baiyowayah hin orot ta wan an hitarkakiren naatu hin orot bairu’abin an hitar kakiren, iti orot hairi i Jesu bairi hio’onafih.
33 Ivëhkëk, ee to öök manih pe Ieesuꞌ, pare ep ee peꞌ to mët en. Ivëh, nee to hikta kökök suk pa poa moneah.
33 Baise hina Jesu biyan hititit i moroboka inu’in hi’itin, isan imih an men hitarkakiren.
34 Ka pah teꞌ vëvënsun ruk na a apan e Ieesuꞌ po peö, ko eraꞌ me a ruen takoꞌ vëvëhöꞌ rakah ee maꞌ.
34 An hitatakakiren efanin sorodiy kiram robra’at Jesu naiwan yi naatu mar ta’imon rara naatu harew auman suwa re.
35 Ka teꞌ to ep voh non pa tah pamëh to hutët en pa tah neꞌ to ep voh, ka tah pamëh neꞌ to ep voh eꞌ a tah a man rakah. Ivëh, ke eöm me se vaman o vahutët pamëh.
35 Orot iti matar i’itin i eo’orereb, naatu anaorerereb i turobe. I so’ob abistan eo i turobe, isan imih kwa auman kwana’itin kwanitumatum.
36 Ka ma tah poë varih to tanok, ee to vapuh ee pa soe to kiun non po Puk pe Sosoenën to soe non pan,
36 Iti na’atube matar saise abisa Buk Atamaninamaim hikikirum na iturobe. “Boro men ana rarik ta natato’ob.”
37 Me a meh soe to kiun non po Puk pe Sosoenën to soe non pan,
37 Tur tabo Buk Atamaninamaim eo, “Sabuw boro hinanuw nati hiyiy hina’itin.”
38 Vasuksuk poꞌ in a mët pe Ieesuꞌ, ne Jeosëp va pa vöön va Arimatiaꞌ to nö manuh pe Paëlat, pareꞌ hi poan pan, eꞌ se iu non ko heꞌ poan a sionin e Ieesuꞌ. E Jeosëp me voh to vavatet aven voh e non pe Ieesuꞌ. Suk ataeah, eꞌ to nanaöp voh non o te susunön po Jiuꞌ, pareꞌ hikta vataare non o vaman peꞌ. Ke Paëlat soe vaonöt ken peꞌ pa teꞌ a sionin e Ieesuꞌ. Keꞌ nö ko teꞌ en pa sionineah.
38 Iti ufunamaim Joseph Arimathea orot, Jesu ana bai’ufununayan ta wa’iwa’iramaim na Pilate ifefeyan Jesu biyan tab isan. Anayabin Jew hai ukwarih isah bir. Pilate ana baibasitamaim, Joseph na Jesu biyan bai yare.
39 Ke Nikodimus a teꞌ vëh to nö voh pa ep pe Ieesuꞌ pa pah popoen, to nö vaꞌpeh me en pe Jeosëp. Eꞌ to teꞌ maꞌ o vanom avavuh vih rakah, o vanom pamëh nee to kon taneꞌ po hunun in o pöök naon, pare hovën. Ka punis in o vanom pamëh to oah non o 30 kilogram.
39 Nicodemus gugumin ta i wan in Jesu i’itin, i boun raiy ta wabin myrrh naatu raiy ta wabin aloes auman higagamuw ana bit i 30 kilos bai na Joseph hairi hin.
40 Ka poa teꞌ poë varih e Nikodimus pen Jeosëp to teꞌ ee pa sionin e Ieesuꞌ, pare kupkup poë po rara matan vavih rakah. Ko vatëk poë po vanom vamanih pa ö no o Jiuꞌ to nonok va ne sih po teꞌ mët.
40 Orot hairi Jesu biyan hibu’ub hiyare naatu Jew hai bairahiya ana efamaim biyan raiyamaim hibobunei naatu rah ana faifuwamaim hisum.
41 Eꞌ to teꞌ voh non a rak, pareꞌ teꞌ non a ö vavahoꞌ teꞌ mët no a hikta pah teꞌ to pet avoeꞌ non nën, to teꞌ vatët non pa ö vëh no a nap vëvënsun to ni voh e Ieesuꞌ pa kuruse.
41 Efan menamaim Jesu momorob i sisibinamaim i masaw ta, naatu nati masaw wanawanan hub boubun men yait ta imaim hiyai.
42 Eꞌ to matanpoen en po poen vamatop in a ma tah va po Poen Apaapo. Ivëh, ke Jeosëp pen e Nikodimus kehkeh vahoꞌ vëhöꞌ ne a sionin e Ieesuꞌ pa ö vavahoꞌ teꞌ mët. A ö vavahoꞌ teꞌ mët pamëh to teꞌ vatët non manih pa ö nee to ni e Ieesuꞌ pa kuruse. Ee to teꞌ ee pa sionin e Ieesuꞌ, pare vahoꞌ ee peꞌ nën.
42 Iti ufunamaim i Baiyarir Ana Veya, anayabin hub i yubin, isan imih Jesu biyan hibai hin imaim hiyai.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 19, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.