Hebreus 11
SOE A TOꞌTOꞌ (TPZ) vs VC
1 Ka taateꞌ va po vaman to teꞌ va non manih, ea to nat vavih va e no manih pan, a tah na to anoeh no se tanok, eꞌ se tanok en. Ea to hikta ep avoeꞌ no pa tah pamëh na to nat no pan, eꞌ se tanok, ivëhkëk, eꞌ se tanok amot en.
1 A fé é o fundamento da esperança, é uma certeza a respeito do que não se vê.
2 Ivëh, ka manih po vaman pe sipuura ne Sosoenën to vaeö me raoe, suk ee to vaman ne a soe vaman peꞌ.
2 Foi ela que fez a glória dos nossos, antepassados.
3 Manih po vaman pea, ea to maaka e no pan, e Sosoenën to nok voh a akis, me o oeh manih pa soe varoe ko peꞌ. Ivëh, ka ma tah varih na to ep no, ne Sosoenën to nok taneꞌ manih pa ma tah na to hikta onöt no a ep.
3 Pela fé reconhecemos que o mundo foi formado pela palavra de Deus e que as coisas visíveis se originaram do invisível.
4 E Ebel to vaman voh a soe vaman pe Sosoenën, ivëh, keꞌ heꞌ o heꞌ va pa vönaꞌ manuh pe Sosoenën to vih oah e non po teꞌ heꞌ pe kea peꞌ Keen. Manih po vaman pe Ebel, e Sosoenën to pokaꞌ voh poan a teꞌ totoopin. Ke Sosoenën vaeö in o heꞌ peꞌ. Eꞌ to mët voh en, ivëhkëk, a taateꞌ vaman peꞌ to vavaasis avoeꞌ e non pea pa vatet a taateꞌ pamëh.
4 Pela fé Abel ofereceu a Deus um sacrifício bem superior ao de Caim, e mereceu ser chamado justo, porque Deus aceitou as suas ofertas. Graças a ela é que, apesar de sua morte, ele ainda fala.
5 E Inök to vaman voh non a soe vaman pe Sosoenën, ivëh, keꞌ nö en pa vöön va kin, eꞌ hikta mët, ivëh, ka napan hikta taum voh poë. E Sosoenën to me këh en peꞌ po oeh, suk a pop peꞌ to vih pa epep pe Sosoenën.
5 Pela fé Henoc foi arrebatado, sem ter conhecido a morte: e não foi achado, porquanto Deus o arrebatou; mas a Escritura diz que, antes de ser arrebatado, ele tinha agradado a Deus {Gn 5,24}.
6 Ahikta teꞌ se heꞌ vaeö e Sosoenën pa ö neꞌ to hikta teꞌ me non o vaman. A teꞌ to nö non manuh pe Sosoenën, eꞌ se teꞌ me non o vaman, pan e Sosoenën to teꞌ e non, keꞌ se tapui en po teꞌ varih to vaiu ne poë.
6 Ora, sem fé é impossível agradar a Deus, pois para se achegar a ele é necessário que se creia primeiro que ele existe e que recompensa os que o procuram.
7 E Noaꞌ to vaman voh non a soe pe Sosoenën to soe non pan, a unat se miröꞌ o oeh. Ivëhpëhkëk, a unat to meꞌ avoeꞌ voh e non pa tavus, ke Noaꞌ tënan a soe pe Sosoenën, pareꞌ nok en po paröꞌ apuh, ne eꞌ me ra kën tom sinan peꞌ se hop ko teꞌ ne, ko nat ne kon vahat. Manih po vaman peꞌ, eꞌ to vataare a ma taateꞌ hat pa napan. Ivëh, ke Sosoenën pokaꞌ en peꞌ a teꞌ totoopin.
7 Pela fé na palavra de Deus, Noé foi avisado a respeito de acontecimentos imprevisíveis; cheio de santo temor, construiu a arca para salvar a sua família. Pela fé ele condenou o mundo e se tornou o herdeiro da justificação mediante a fé.
8 E Abraham to vaman voh non e Sosoenën, pareꞌ pënton a soe peꞌ, pareꞌ këh en pa muhin koman peꞌ, pareꞌ hikta nat non eꞌ nönö non nih. A muhin pamëh ne Sosoenën to soe vaman voh a ö neꞌ se heꞌ poan.
8 Foi pela fé que Abraão, obedecendo ao apelo divino, partiu para uma terra que devia receber em herança. E partiu não sabendo para onde ia.
9 E Abraham to vaman voh non pan, e Sosoenën se heꞌ poan a muhin koman peꞌ, ivëh, keꞌ teꞌ vavoh non manih pa teꞌ va pa meh muhin manih pa muhin neꞌ to teꞌ non. E Abraham, ke Aësak, ke Jekop, to teꞌ voh ne pa ma iuun teꞌteꞌ vah. Ke Aësak, me e Jekop to nat e ne pan, ee se kon vaꞌpeh me e Abraham a muhin vëh ne Sosoenën to soe vaman voh.
9 Foi pela fé que ele habitou na terra prometida, como em terra estrangeira, habitando aí em tendas com Isaac e Jacó, co-herdeiros da mesma promessa.
10 Ivëh, ke Abraham to anoeh voh e non o poen ne Sosoenën se eok a vöön eh vëh se teꞌ tamoaan non.
10 Porque tinha a esperança fixa na cidade assentada sobre os fundamentos {eternos}, cujo arquiteto e construtor é Deus.
11 E Saraꞌ me to vaman voh non pa ö neꞌ se han koaꞌ en, ivëhkëk, eꞌeꞌ pen e voe peꞌ Abraham to manot ee, me e Saraꞌ to vavihi, ivëh, kee hikta onöt ne a vatvus ta koaꞌ. E Saraꞌ to vaman voh e non pe Sosoenën se suk en pa soe vaman peꞌ, ko heꞌ en pee ta koaꞌ.
11 Foi pela fé que a própria Sara cobrou o vigor de conceber, apesar de sua idade avançada, porque acreditou na fidelidade daquele que lhe havia prometido.
12 E Abraham to manot ro voh en, ivëhkëk, eꞌ to vasipun en pa napan to teꞌ peo va i ne manih po vesun varuh akis me manih po kösan va sinten tahiꞌ, no a hikta teꞌ to onöt non a ëh.
12 Assim, de um só homem quase morto nasceu uma posteridade tão numerosa como as estrelas do céu e inumerável como os grãos de areia da praia do mar.
13 A ma teꞌ varih, e Abraham, me Aësak, me Jekop, to vaman voh ne, pare mët ee. Ee to hikta ep in a ma tah ne Sosoenën to soe vaman ke voh raoe. Ee to meꞌ voh e ne pa vaneah a ma tah poë varih. Ivëh, kee nat e ne pan, ee a nap aun.
13 Foi na fé que todos {nossos pais} morreram. Embora sem atingir o que lhes tinha sido prometido, viram-no e o saudaram de longe, confessando que eram só estrangeiros e peregrinos sobre a terra {Gn 23,4}.
14 A napan to sosoe va ne nën to nat e ne pee to vavaiu ne ta teꞌ muhin se vaneah ne.
14 Dizendo isto, declaravam que buscavam uma pátria.
15 Eꞌe to hikta koman hah ne a muhin vöh, nee to këh voh maꞌ. Ee se keh koman ne, eꞌe se hah ee pa muhin pamëh.
15 E se se referissem àquela donde saíram, ocasião teriam de tornar a ela...
16 Ivëhpëhkëk, ee to anoeh voh ne a vöön vih oah pee ipamëh, ivöh pa vöön va kin. Ivëh, ke Sosoenën hikta haraꞌ vapoet non pa ö nee to pokaꞌ ne poë e Sosoenën pee. Suk eꞌ to vamatop ken pee pa vöön voon pee vöh pa vöön va kin.
16 Mas não. Eles aspiravam a uma pátria melhor, isto é, à celestial. Por isso, Deus não se dedigna de ser chamado o seu Deus; de fato, ele lhes preparou uma cidade.
17 E Abraham to vaman voh non, ko heꞌ en pe koaꞌ peꞌ Aësak vamanih pa vönaꞌ nee se ës ke na e Sosoenën. Pa ö ne Sosoenën to punöꞌ poan. E Abraham voh, ivëh ne Sosoenën to heꞌ voh a soe vaman peꞌ. Ivëh, ke Abraham vamatop voh en pa heꞌ a pah koaꞌ ro peꞌ, vamanih pa vönaꞌ neꞌ to ës ke na e Sosoenën.
17 Foi pela sua fé que Abraão, submetido à prova, ofereceu Isaac, seu único filho,
18 E Sosoenën to soe vovoh voh ken pe Abraham, “E Aësak se vasipun in a ma napan.”
18 depois de ter recebido a promessa e ouvido as palavras: Uma posteridade com o teu nome te será dada em Isaac {Gn 21,12}.
19 E Abraham to vaman non pan, e Sosoenën se vatoꞌ hah e Aësak, pa ö neꞌ se keh ip vamët voh poan, vamanih po heꞌ neꞌ to ës ke na e Sosoenën. Ivëhkëk, e Abraham to kon hah en pe Aësak to hikta mët.
19 Estava ciente de que Deus é poderoso até para ressuscitar alguém dentre os mortos. Assim, ele conseguiu que seu filho lhe fosse devolvido. E isso é um ensinamento para nós!
20 E Aësak to vaman voh non e Sosoenën. Ivëh, keꞌ heꞌ voh en pa tapui peꞌ manih pe Jekop, pen Isoꞌ. A tapui pamëh nee se kon amot a ma tah vihvih.
20 Foi inspirado pela fé que Isaac deu a Jacó e a Esaú uma bênção em vista de acontecimentos futuros.
21 E Jekop to vaman voh non e Sosoenën, ivëh, keꞌ heꞌ en pa tapui peꞌ manih pa poa koaꞌ oeteꞌ pe Jeosëp, vamomoaan in a mët peꞌ. Eꞌ he toon hah a non po toknon, pareꞌ hinhin non e Sosoenën se tapui a poa koaꞌ pe Jeosëp.
21 Foi pela fé que Jacó, estando para morrer, abençoou cada um dos filhos de José e venerou a extremidade do seu bastão.
22 E Jeosëp to vaman voh non e Sosoenën pa ö neꞌ to vavaato suk non a nö pa napan va Israël se tavus këh a muhin va Isip. Eꞌ to soe voh a soe pamëh pa ö neꞌ to vatët non pa mët, me o soe vanat va pa ö nee se teꞌ a ma soaꞌ peꞌ pa ö nee se tavus këh a muhin va Isip.
22 Foi pela fé que José, quando estava para morrer, fez menção da partida dos filhos de Israel e dispôs a respeito dos seus despojos.
23 E taman me sinan e Mosës to vaman voh ne e Sosoenën, pare hikta nanaöp ne a soe kikis pa teꞌ sunön va Isip. A soe kikis pamëh to soe non pan, a napan va Israël se ip vamët a ma koaꞌ oeteꞌ pee. Ee to ep voh e koaꞌ pee to matan vavih. Ivëh, kee koaan e Mosës pa kukön sivö, suk ee to vaman ne pan, e Sosoenën se vateꞌ poan pa vaꞌaus a napan va Israël.
23 Foi pela fé que os pais de Moisés, vendo nele uma criança encantadora, o esconderam durante três meses e não temeram o edito real.
24 E Mosës to vaman voh non e Sosoenën pa ö neꞌ to apuh maꞌ. Pareꞌ hikta iu voh non a ö ne semon a teꞌ sunön va Isip se vasinan avoeꞌ i non poan. Ivëh, keꞌ koe en pa kon a tasun pa teꞌ sunön va Isip.
24 Foi pela fé que Moisés, uma vez crescido, renunciou a ser tido como filho da filha do faraó,
25 Ivëhpëhkëk, e Mosës to vamatop e non pa kon kamis vaꞌpeh me ra napan pe Sosoenën, varih a napan va Israël. Pareꞌ rës e non pa heꞌ tonun e Sosoenën pa kon vaeö pa tëëm kökööt, vamanih pa ö no napan va Isip to nonok va ne.
25 preferindo participar da sorte infeliz do povo de Deus, a fruir dos prazeres culpáveis e passageiros.
26 E Mosës to vamatop voh e non pa kon poet vaꞌpeh me ra napan pe Mesaëaꞌ. Eꞌ to rës voh e non pa öt a moniꞌ, me a ma moeh tah vihvih va pa kaman va Isip. Suk ataeah, eꞌ to ep e non na po voen apuh oah neꞌ se kon amot ne Sosoenën se heꞌ poan.
26 Com os olhos fixos na recompensa, considerava os ultrajes por amor de Cristo como um bem mais precioso que todos os tesouros dos egípcios.
27 E Mosës to vaman voh non e Sosoenën, ivëh, keꞌ këh tavus a muhin va Isip, pareꞌ hikta nanaöp non o heve pa teꞌ sunön va Isip. Ea to hikta onöt no a ep in e Sosoenën pa mataara, ivëhkëk, e Mosës to teꞌ me non a taateꞌ vaman, vamanih pa teꞌ to ep in e Sosoenën, ko vaman peꞌ manih pe Sosoenën to eh.
27 Foi pela fé que deixou o Egito, não temendo a cólera do rei, com tanta segurança como estivesse vendo o invisível.
28 E Mosës to vaman voh non pan, e Sosoenën se kon ke a ma koaꞌ oeteꞌ vamomoaan va Israël, kee hikta se mët ne, ivëh, keꞌ vavaasis a ma napan va Israël pan, ee se ip a sipsip vamanih pa ö ne Sosoenën to soe, pare kon o eraꞌ peꞌ ko rëp manih pa ma hopaꞌ. Suk a ankeroꞌ se ep in o eraꞌ ko hikta se ip vamët non a ma koaꞌ oeteꞌ vamomoaan pee.
28 Foi pela fé que mandou celebrar a Páscoa e aspergir {os portais} com sangue, para que o anjo exterminador dos primogênitos poupasse os dos filhos de Israel.
29 A napan va Israël to vaman voh ne pan, e Sosoenën se me tavus këh raoe a muhin va Isip, ivëh, ka naman vëh nee to popokaꞌ ne a Naman Ereraꞌ nö vakëh, ka napan suk ee po oeh. Ka nap vëvënsun va Isip kehkeh vatet ne raoe, ka naman takök hah maꞌ ko kopös en pee, kee mëtmët ee.
29 Foi pela fé que os fez atravessar o mar Vermelho, como por terreno seco, ao passo que os egípcios que se atreveram a persegui-los foram afogados.
30 A napan va Israël to vaman voh ne pan, e Sosoenën se vaꞌaus raoe, ivëh, kee vavatvi ne a kiikin vös va Jerikoꞌ po tönim me ro pöök poen. Ke Sosoenën vaꞌaus raoe ka kiikin vös pamëh takök, ko taru vahik en.
30 Foi pela fé que desabaram as muralhas de Jericó, depois de rodeadas por sete dias.
31 E Rehap a köövo teꞌteꞌvaasiꞌ moaan voh to vaman non pan, e Sosoenën se kon ke en peꞌ keꞌ hikta se mët non, ivëh, ke Rehap vaꞌaus vavih a poa teꞌ to nö pa epep aven pa vöön va Jerikoꞌ. Ke Sosoenën vaꞌaus en peꞌ, keꞌ hikta mët vaꞌpeh me ra napan varih Jerikoꞌ to vatösoe ne e Sosoenën.
31 Foi pela fé que Raab, a meretriz, não pereceu com aqueles que resistiram, por ter dado asilo aos espias.
32 Eöꞌ to hikta teꞌ me noꞌ ta tëëm, nöꞌ se vahutët suk pet noꞌ na a ma teꞌ varih to vaman voh ne e Sosoenën, e Gideon, me Barak, me Samson, me Jëptaꞌ, me Devit, me Samuël, me ra ma meh teꞌ vanënën soe.
32 Que mais direi? Faltar-me-á o tempo, se falar de Gedeão, Barac, Sansão, Jefté, Davi, Samuel e dos profetas.
33 Eꞌe to vaman voh ne ko vavatet ne e Sosoenën, pare kon a ma tah ne Sosoenën to soe vaman voh, pa ö nee to vapus pip vaeh suk a napan pee Israël. Pare onoah a ma napan va pa meh muhin to vakihat me ne e Sosoenën. Pare hinhin ne e Sosoenën se matop non raoe, pareꞌ sunpip ko ötöön a rivoeero laëon, kee hikta onöt ne a miröꞌ ko ëën ta ma paeh pee.
33 Graças à sua fé conquistaram reinos, praticaram a justiça, viram se realizar as promessas. Taparam bocas de leões,
34 Eꞌe to vaman voh ne pan, e Sosoenën se vaꞌaus raoe, ivëh, ka suraꞌ hikta ës i raoe, ka ma meh tavus këh ee po teꞌ se ip raoe po rapis rë. Eꞌe ro sunë, ivëhkëk, ee to kon eh hah ee, pare teꞌ eh oah rakah e ne koman a ma vapus me ro upöm teꞌ.
34 extinguiram a violência do fogo, escaparam ao fio de espada, triunfaram de enfermidades, foram corajosos na guerra e puseram em debandada exércitos estrangeiros.
35 O köövo to vaman voh ne pan, e Sosoenën se vaꞌaus raoe, ivëh, ke Sosoenën vatoꞌ hah en pa ma paeh teꞌ pee to mët voh ee. Ivëhkëk, a ma meoh upöm teꞌ to mët, suk o teꞌ to rës voh ne a taateꞌ vaman po teꞌ poë varih, pare nohnoh voh raoe, ko ip vamët ee pee. Ivëh, ka ma teꞌ poë varih to vaman ne se sun hah, ko teꞌ ne po toꞌtoꞌ vih manuh pa vöön va kin. Suk ee to koe ee pa rusin këh o kamis no teꞌ hat to nonok ne manih pee.
35 Devolveram vivos às suas mães os filhos mortos. Alguns foram torturados, por recusarem ser libertados, movidos pela esperança de uma ressurreição mais gloriosa.
36 A ma meh teꞌ va po vaman no teꞌ hat to rëp vavakmis voh raoe po uris, ka ma meh nee to nohnoh po uris eh, ko vahoꞌ raoe manuh pa iuun nohnoh, pare kö raoe.
36 Outros sofreram escárnio e açoites, cadeias e prisões.
37 O teꞌ hat to tösvös voh a ma meh teꞌ va po vaman, ko soꞌ kukurus a ma meh pee, ko moes kukurus ee pa ma meh po rapis rë. O teꞌ va po vaman to arus voh, pare ohop voh ne a ma kap sipsip me a ma kap meemeꞌ. Ka nap hat nonok vahat voh ne raoe.
37 Foram apedrejados, massacrados, serrados ao meio, mortos a fio de espada. Andaram errantes, vestidos de pele de ovelha e de cabra, necessitados de tudo, perseguidos e maltratados,
38 O teꞌ va po vaman varih, to vih oah e ne po teꞌ to nonok vahat ne raoe. Ko teꞌ va po vaman to nönö vah voh kov e ne, vamanih po teꞌ aun koman a moeh totope upin, pare teꞌ voh ne koman o oeh me manih pa ma vëvë.
38 homens de que o mundo não era digno! Refugiaram-se nas solidões das montanhas, nas cavernas e em antros subterrâneos.
39 A ma teꞌ varih to vaman voh ne. Ivëh, ke Sosoenën pokaꞌ raoe pan, ee a ma teꞌ vih vörep. Ivëhkëk ee to meꞌ avoeꞌ e ne pa kon a ma tah vih ne Sosoenën to soe vaman voh.
39 E, no entanto, todos estes mártires da fé não conheceram a realização das promessas!
40 Suk ataeah, e Sosoenën to teꞌ me voh non o meoh kokoman to teꞌ vih oah e non, to onöt non a ö na se kon a ma tah vihvih to se vaꞌaus vaꞌpeh raoe. Suk ee to hikta onöt ne a kon vovoh këh voh a ra.
40 Porque Deus, que tinha para nós uma sorte melhor, não quis que eles chegassem sem nós à perfeição {da felicidade}.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Hebreus 11, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.