Gálatas 4

SOE A TOꞌTOꞌ (TPZ) vs AAI

Sair da comparação
AAI TUR GEWASIN O BAIBASIT BOUBUN
1 Ivëh, köꞌ se soe keoꞌ peöm pa tah vaꞌih, a pah voe se keh teꞌ me non ta pah koaꞌ peꞌ, amot ne koaꞌ pamëh se kon en pa ma moeh tah kurus peꞌ. Eꞌ to teꞌ va non manih pan, a ma moeh tah kurus poë varih to teꞌ e nee a ma tah pe koaꞌ. Ivëhkëk, o poen ne koaꞌ pamëh to teꞌ sekaꞌ non, eꞌ to teꞌ va non manih pa teꞌ kikiu akuk pe tamaneah.
1 Tur tabo anao maiye kwana’itin, orot emomorob nati tot buyoy tutufin etei i natun kek nowan, baise nati kek i akir mowan na’atube boro hinao’waiwin, ana bowabow hinabowawain, anayabin i kek sosof.
2 Ko poen neꞌ to teꞌ non a koaꞌ, eꞌ se ta rakah non o teꞌ varih to matop ne poë, me ra ma teꞌ susun, keꞌ se onöt po poen ne tamaneah to soe voh.
2 Kek sosof ana veya na orot namamatar ana founamaim, orot gagamih afa nati kek boro hinakaif, naatu ana sawar tutufin etei auman boro hinakaif nanan tamah ana kwamur ya’iyai na’atube nab, imaibo ana sawar tutufin etei boro hinaya’abun umanamaim nayen.
3 Ea me to teꞌ akuk va e no nën. Moaan voh ne ea to teꞌ voh no manih po Vavaasis pe Mosës, ko Vavaasis pamëh matop voh a rora sih. Ka teꞌ va no manih po siꞌ koaꞌ sosoneꞌ, para teꞌ va e no manih po teꞌ kikiu akuk varih to kiu ne manih pa ma taateꞌ va pa ma kum varih to teꞌ ne manih po oeh vëh.
3 Ef i nati ta’imon it isat na’atube matar, it kek na’atube tai’akir iti tafaram hai afiy kakafih hibonawiyit, tanot boro imaim hitiyawasit.
4 Ivëhkëk, o poen ne Sosoenën to vamatop voh pan, eꞌ se vanö maꞌ e Koaꞌ Oeteꞌ peꞌ, ka köövo vahuh poan. Keꞌ teꞌ en paan o Vavaasis pe Mosës.
4 Baise veya anababatun na titit ana maramaim, God taiyuwin Natun iyafar na tafaram babin natun na’atube taub yai, Jew sabuw hai ofafar babanamaim ma.
5 E Sosoenën to nok a tah vaꞌih, marën e Koaꞌ pamëh se voen taneꞌ hah a ra a napan to teꞌ no paan o Vavaasis pe Mosës. Ke Sosoenën nök a ra, ka tavus o pus koaꞌ vamanman peꞌ.
5 Sabuw iyab ofafar babanamaim hima’am tobon botaitih, saise it mi’itube tatan God natunatun tatamatar.
6 Kuru ne ea to teꞌ no o pus koaꞌ pe Sosoenën, ke Sosoenën vanö maꞌ a Tuvuh pe Koaꞌ Oeteꞌ peꞌ manih po toꞌtoꞌ pea. Ka Tuvuh pamëh to nok a ra, ka ook va ee na manih pe Sosoenën. “Tamön, Tamön”.
6 Natunatun baiturobe isan, God Natun Anun Kakafiyin iyafar it dogorot wanawanan rerey eo, “Abba, Tamaiya!”
7 Ivëh, ka kuru vaꞌih, ne ea to hikta teꞌ hah no pan, ea o teꞌ kikiu akuk. Ahik, ea to tavus ee o pus koaꞌ pe Sosoenën. Ea se keh teꞌ no o pus koaꞌ pe Sosoenën, ea se kon taneꞌ ee pa ma tah vihvih neꞌ to vamatop keon voh ka ra.
7 Imih kwa i men akir sabuw, baise God natunatun, naatu kwa i kwana natunatun kwamatar, imih toto buyoy tutufin etei God nowan boro natunatun nitih.
8 Moaan voh nöm to hikta nat nem pe Sosoenën, paröm teꞌ va e nem manih po teꞌ kikiu akuk manih po tah varih to hikta teꞌ ne pan, ee ro sosoenën vamaman.
8 Marasika kwa God men kwaso’ob imih tafaram hai afiy isah kwai’akir, nati i men God hai babatun.
9 Ivëh, ka kuru vaꞌih nöm to nat em pe Sosoenën vamaman. Ke Sosoenën nat e non peöm. Keꞌ teꞌ vah va poꞌ non nih, köm tarih hah em manuh pa ma taateꞌ tekö va pa ma kum teꞌ varih to teꞌ ne manih po oeh vëh? A ma kum poë varih to hikta onöt ne a vatotoopin a neöm manih pa matan e Sosoenën.
9 Baise boun i kwa God kwasu’ub naatu God kwa su’ubi, naatu mi’itube iban maiye kwakokok kwanamatabir wagabur ririmih naatu murubih kwani’uf nunihimih. Aisim kwakokok iban hai akir kwanamatar maiye.
10 A ma tamoaan nöm to koman vaviꞌ e nem pa vatet a ma vavaasis vamoaan varih, a taateꞌ va pa ma poen apaꞌpuh, me a ma taateꞌ va pa ma sivö voon me a ma poen apaꞌpuh vatötönun va pa ö na to vaphan na po meoh Kirismas.
10 Kwa i tafaror hai veya gagamih, sumar yomanih hai hiyuw, mour hai veya gagamih naatu kwamur yomanih veya gagamih imaim a not gagamin kwabitin, kwanotanot boro imaim yawas kwanab.
11 Eöꞌ to koman noꞌ a ma taateꞌ poë varih, paröꞌ nanaöp rakah me e noꞌ peöm. A ma kiu varih nöꞌ to nok voh topnineöm, tomeꞌ ro akuk ee.
11 Bowabow nati na’atube kwasisinaf i ayu abirubir, nati ana itinin kwa baibaisi isan asisinaf i yabin en?
12 Kën kea, moaan voh nöꞌ to teꞌ vavoh e noꞌ manih peöm, ivëh, nöꞌ to hin vakis suk rakah e noꞌ peöm se tavus vamanih peöꞌ, eöꞌ to këh vöh maꞌ a ma tah va po Vavaasis pe Mosës varih to nohnoh voh a ne neöꞌ. Moaan voh ne eöꞌ koman to këh voh maꞌ o Vavaasis pamëh, paröꞌ teꞌ va noꞌ manih peöm o teꞌ varih to hikta teꞌ nem pan eöm ro Jiuꞌ. Ka manih pa ma poen poë varih nöm to hikta nok voh ta pah hat manih peöꞌ, pa ö ne eöꞌ to vavaasis voh a noꞌ neöm a Soe Vih.
12 Ayu ana kwabe amatar bairi tama’am ana veya, ayu isou men kafai kakafin ta kwasinaf. Imih taitu ao’ototofari ayu’ube kwanamatar.
13 Suk ataeah, eöm to nat e nem peöꞌ to teꞌ me noꞌ o kamis manih pa sionineoꞌ, paröꞌ vovoh voh eoꞌ nös manem peöm, ko vatvus momoaan a Soe Vih manih peöm.
13 Kwaso’ob ayu boubuntoro’ot Tur Gewasin kwa isa abai anan ana veya i sawow auman baise a binan kwanowar.
14 A sionineoꞌ to sunë. Ka tah pamëh tomeꞌ heꞌ kokoman a neöm köm koman em pan, eöm se heꞌ tonun em peöꞌ. Ivëhkëk, eöm to hikta heꞌ tonun a neoꞌ, paröm hikta tetekö nem pa teꞌ vaꞌpeh me a neoꞌ. Ahik, eöm to öt em peöꞌ. Vamanih pa ö nöm to öt va in a pah ankeroꞌ pe Sosoenën, keꞌ eöm to öt e Ieesuꞌ Kristo.
14 Basit, ayu biyou sawowomaim iwa’an kwa rurutubuni na’atube, kwa men kafai ayu kwanuw furuwu o kwahaiwu, baise au merar kwayi kwabuwu God ana tounamatar ta na’atube, naatu Keriso Jesu ana merar kwatay kwatabaib na’atube ayu kwabuwu.
15 Manih po poen pamëh ne eöm to haraꞌ rakah em po vaeö manih pa ma kokoman peöm, paröm vih ke nem peöꞌ. Ivëhkëk, o vaeö pamëh teꞌ poꞌ non nih kuru? Eöꞌ to soe vamaman rakah keoꞌ peöm, manih po poen pamëh neöm to teꞌ rakah me e nem po iu apuh va pa vaꞌaus a neoꞌ. Ivëh, köm se keh onöt e nem, köm të a ma tök matëëneöm, paröm heꞌ em peöꞌ.
15 Kwa ayasisir i ra’at, baise boun abistan matar? Ayu boro iti na’atube kwa isa atao, “Matah hitabobotaitenamih tim mata kwatabotaiten, ayu kwatitu.”
16 Eꞌ teꞌ vahvapoꞌ non nih, köꞌ vavatvus noꞌ a Soe man manih peöm, köm tënan a soe pamëh, ko vakihat hah me em peöꞌ?
16 Ana itinin i ayu ana kwa arakit amatar, anayabin ayu tur anababatun ao kwanowar imih i?
17 Pënton poꞌ öm, o teꞌ varih to kiu vëhvaꞌ rakah ne pa vamanman a neöm, eꞌ to hat ov e non peöm pa vatet o iu pee. Ee to kehkeh rëh hah e ne peöm, pan eöm se tarih hah këh a möm, paröm vatet o iu pee. Paröm iu raoe.
17 Nati sabuw baifuwenayah hai kok gagamin i kwa hinabuwi isah kwanarabon ayu kwanihamiyu, baise men kwa a gewasin isan tisisinaf. Nati hai not i kwa hinabuwi i hai gewasin isan.
18 Eöꞌ se keh nö ro eoꞌ nös peöm, paröꞌ teꞌ vaꞌpeh me a noꞌ neöm, ivëh, ka ma pah teꞌ se keh nö maꞌ peöm, pare vamanman a no neöm, eꞌ to teꞌ vih e non pa ö no a ma taateꞌ po teꞌ poë varih se keh teꞌ totoopin ne.
18 Sabuw hai kok gagamin kwa buwi rabon kou’ay ta’amaim i gewasin naatu anayabin gewasinamaim i basit, baise men ayu nati’imaim ana ma’ama hinasinafumih.
19 Suk ataeah, pus koaꞌ peöꞌ, eöꞌ to haraꞌ noꞌ o kamis to apuh va non manih po kamis vëh ne köövo to haraꞌ e koaꞌ pö neꞌ to kehkeh vahuh non. Eöꞌ to anoeh avoeꞌ rakah e noꞌ pan, eöm se tavus kurus o pus koaꞌ pe Sosoenën, paröm vatet rakah o iu peꞌ. Vamanih pa ö ne Ieesuꞌ to tavus vavoh e Koaꞌ pe Sosoenën, pareꞌ vatet rakah en po iu peꞌ.
19 Are natunatu, babin taubumih biyababan ebaib na’atube, ayu biyababan ta’imon kwa isa abai anan kwa a’itinin Keriso’obe kwanamatar imaibo nuhunafot.
20 Eöꞌ to tamak rakah, peöꞌ to hikta teꞌ vaꞌpeh me a noꞌ neöm. Eöꞌ se keh teꞌ vaꞌpeh me a noꞌ neöm kuru, eöꞌ to onöt e noꞌ pa soe ka neöm ta ma soe vih. Eöꞌ to pah kokoman vörep e noꞌ peöm, paröꞌ hikta nat noꞌ, eöꞌ se vaꞌaus vah va ka neöm nih.
20 Au notamaim anotanot boun mi’itube biyamaim atatit saise kwa isa abisa anotanot atao kwatanowar, boun men aso’ob abisa boro ayu kwa isa anao.
21 A ma upöm peöm to iu teꞌ avoeꞌ e ne manih paan o Vavaasis pe Mosës. Soe ka neoꞌ öm, eöm inan kës voh em pa soe to kiun non po Vavaasis pe Mosës, ha?
21 Kwa iyab ofafar babanamaim kwama’am akokok anibatiy, kwa ofafar eo’oban naniyan kwabaib?
22 O Puk pe Sosoenën to soe non pan, e Abraham to teꞌ me non a poa koaꞌ oeteꞌ. E köövo kikiu akuk pe Saraꞌ vëh e Hagaꞌ to vahuh a paeh, ke köövo taihan vëh e Saraꞌ to vahuh a meh.
22 Iti na’atube hikirum ema’am, Abraham natunatun i rou’ab. Natun ta i akir babin biyanane, natun ta i aawan anababatun biyanane.
23 E koaꞌ vëh ne köövo kikiu akuk to vahuh, eꞌ to tavus manih pa hanan va po vaen. Ivëhkëk, e koaꞌ vëh ne köövo taihan to vahuh, eꞌ e koaꞌ soe pe Sosoenën neꞌ to heꞌ voh pe Abraham.
23 Natun iti akir babin biyanane i tufuw maiyow tufuw, baise natun ta i aawan anababatun biyanane tutufuw i God ana omatanenamaim tufuw.
24 A soe vapipinoꞌ to teꞌ non manih po vahutët pamëh to teꞌ va non manih pan, a poa köövo to sun suk ne o pöök vutompoan to teꞌ topnin non e Sosoenën pen a napan. E Hagaꞌ to vëknöm non o vatompoan ne Sosoenën to nok voh pen e Mosës me ra napan va Israël, manuh pa tope Saënaëꞌ. Amot no pus koaꞌ peꞌ se vëknöm ne o teꞌ varih to teꞌ ne paan o vatompoan pamëh. Ivëh, nee to tavus suk voh o teꞌ kikiu akuk.
24 Iti sawar tana’i’itin gewas i oroubon na’atube. Baibin rou’ab hairi hai itinin i obaibasit rou’ab. Obaibasit wantoro’ot i oyaw Sinai isan, naatu nati’imaim iyab hitutufuw i akir na’atube hitufuw. Nati i Hagar natunatun.
25 E Hagaꞌ to vëknöm non o vatompoan vëh to tanok voh manuh Tope Saënaëꞌ pa muhin va Arebiaꞌ. Kuru no a napan to teꞌ ne manuh Jerusalëm, ee to teꞌ va ne manih po teꞌ kikiu akuk. Suk ataeah, ee to vavatet ne o Vavaasis pe Mosës.
25 Naatu oyaw Sinai i Arabia wanawananamaim ebatabat, imih nati i Hagar ana itinin, naatu boun ana veya Hagar ana itinin i nati Jerusalem bar meraramaim ta’i’itin, anayabin i natunatun bairi i akir sabuw.
26 Ivëhkëk, a meh Jerusalëm to teꞌ non manuh pa vöön va kin. Ke köövo taihan vëh e Saraꞌ, to vëknöm non a Jerusalëm, a vöön vöh kin, ko koaꞌ va pa vöön va kin pamëh ee ro taihan. Suk ataeah, ee to hikta vavatet ne o Vavaasis pe Mosës. Ivëh, ka vöön pamëh to teꞌ va non manih pan, eꞌ e sinëëro teꞌ varih to teꞌ me ne o vaman.
26 Baise mar ana Jerusalem i roufamen, naatu nati babin i it hinat.
27 Ivëh, ka soe to kiun non manih po Puk pe Sosoenën to soe non pan,
27 Bukamaim hikikirum eo na’atube, “Babin o yait a’ar, aur kek en, iniyasisir, inakawasa, fana aumetawat na’in iniwow, anayabin o kek hai tufuw ana biyababan men itatam. Baise babin yait taubu’e, a’arin ma’am ana kek boro moumurih na’in hinatufuw, naatu babin aawan auman boro nanatabir.”
28 Kën kea peöꞌ, eöm kurus varih, eöm o pus koaꞌ pe Sosoenën, suk ataeah, eöm to tavus va em manih pa ö ne Aësak e koaꞌ pe Abraham to tavus vavoh. E Sosoenën to nok voh a soe vaman peꞌ manih pe Abraham, ke Aësak tavus poꞌ.
28 Imih taitu, kwa i God ana omatanen natunatun Isaac eo’omatan na’atube.
29 Ivëhkëk, manih po poen pamëh ne koaꞌ vëh to tavus pe köövo kikiu akuk pe Abraham, to vakihat me e non pe koaꞌ vëh ne köövo taihan to vahuh. E koaꞌ pamëh ne Sosoenën to nok suk voh a soe vaman peꞌ manih pe Abraham. Ka kuru vaꞌih, no a taateꞌ vakihat to tatavus avoeꞌ e non manih pa poa koaꞌ poë varih. Ivëh, ka kuru vaꞌih, no koaꞌ varih to tavus pa hanan va po vaen to vakihat tamoaan me e ne po koaꞌ varih to tavus manih po kikis pa Tuvuh pe Sosoenën, ko koaꞌ poë varih, ivarih, ea o teꞌ va po vaman.
29 Nati ana veya’amaim kek tufuw maiyow tutufuw misir kek Anun Kakafiyin
30 O Puk pe Sosoenën teꞌ me non a soe taeah? Eꞌ to teꞌ me non a soe vaꞌih,
30 Baise bukamaim mi’itube eo? “Akir babin natun hairi kwanunih titit, anayabin akir babin natun boro men karam roufamen babin natun tamah ana toto ana buyoy turin nabaimih.”
31 Kën kea, ea to nat vavih e no pea to hikta teꞌ no pan, ea o pus koaꞌ pe köövo kikiu akuk, to teꞌ no paan o Vavaasis pe Mosës, ahik, ea to nat e no pea ro pus koaꞌ pe köövo taihan, ea to teꞌ va no manih po teꞌ totoopin manih pa matan e Sosoenën, suk ataeah, ea o teꞌ va po vaman.
31 Isan imih taitu, it i men akir babin natunatunamih, baise roufamen babin natunatun.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Gálatas 4, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.