2 Coríntios 11

SOE A TOꞌTOꞌ (TPZ) vs AAI

Sair da comparação
AAI TUR GEWASIN O BAIBASIT BOUBUN
1 Eöꞌ to iu noꞌ pan, eöm se vaonöt ka neoꞌ, köꞌ nok a siꞌ soe nun peöꞌ marën a kë koman hah öꞌ, ivëhkëk, eöm to nok vavoh em nën.
1 Ayu anotanot mar kikimin au tur anao i boun koko’aw hai tur te’o na’atube, baise kwa marasika kwabusuruf kwabowabowaka.
2 E Sosoenën to teꞌ me non a taateꞌ puhioꞌ peꞌ, pan ea a napan kurus se teꞌ no o teꞌ neꞌ to vaneah non. Ka manih pa taateꞌ puhioꞌ pamëh, nöꞌ to iu me noꞌ pan, eöm me se vatet vavih a taateꞌ pe Kristo. Ke eöꞌ koman to kon voh eoꞌ peöm, ko heꞌ eoꞌ peöm peꞌ, keꞌ tavus va en manih pe voe koman peöm. Eöꞌ to heꞌ a neöm e Kristo vamanih peöꞌ to me ka nös neöm a koaꞌ mon sepeꞌ vivihan manuh pa teꞌ sekaꞌ vëh neꞌ to kehkeh me non.
2 Ayu kwa isa abi’o’orot, boun God ebi’o’orot na’atube, kwa i boun babin biyan numin orot ta’imon bai’awanin isan hi’omatan na’atube nati i Keriso akisin.
3 Ivëhkëk, eöꞌ to koman avoeꞌ e noꞌ pa kuruꞌ vëh to piuk voh e Iv pa taateꞌ piuk peꞌ. Ivëh, nöꞌ to nanaöp suk noꞌ pan, a paeh a taateꞌ avoeꞌ pamëh to meꞌ tavus me en manih peöm. Ka ma kokoman peöm nun, köm këh em pa taateꞌ teꞌ vavivihan me a taateꞌ vatet e Kristo.
3 Ayu i abirubir kwa a not boro ni’afiy abistan Eve biyanamaim mamatar boro kwa biyamaim namatar. Kok i so’ob kwanekwan, naatu i iwa’an Eve God fanan sair naatu bowabow kakafin sinaf, imih nati baifufuwenayah boro kwa hinifuwi naatu hinifuwen anot hini’a’afiy saise kwa boro men kafa’imo Keriso akisinamo kwanitumitumimih
4 Eöꞌ nanaöp suk noꞌ ataeah, eöꞌ to nat e noꞌ peöm to teꞌ vamatop ro ko nem a tënan a soe po upöm teꞌ varih to se nö maꞌ peöm. Pare vavatvus ne a soe va pe Ieesuꞌ vëh, to hikta vatoe me non a teꞌ Ieesuꞌ vëh, nemöm to vavatvus nem a soe va peꞌ. Ka manih pa taateꞌ pamëh nöm to kon suk voh a meh tuvuh ke, to hikta teꞌ va non manih pa Tuvuh Vasioꞌ vëh nöm to kon moaan voh. Paröm tëtënan vi nem a soe vih to hikta teꞌ non pan a Soe Vih pe Ieesuꞌ Kristo vëh nemöm to vavatvus nem sih manih peöm.
4 Anayabin sabuw afa hinan naatu Jesu isan hinabinan men boun aki abibinan na’at. Anunin ta kwanab men boun aki abaib na’at o tur gewasin men boun kwanonowaramaim tebibinanumih, hamehamen maiyow kwa boro mar ta’imon kwanab.
5 Eöꞌ to hikta koman noꞌ pan, “o aposol apaꞌpuh” peöm poë varih, to vih oah e ne peöꞌ.
5 Baise anotanot ayu i ai gewasin kwanekwan men boun kob abarayah wabih gagamih gewasih na’atube.
6 Eöꞌ to hikta nat vavih pöꞌ noꞌ pa taateꞌ va pa vatvus a soe. Ivëhkëk, eöꞌ to nat vavih e noꞌ pa pusun in a soe nöꞌ to vavatvus tamoaan noꞌ sih. Manih pa ma taateꞌ kurus me pa ma poen kurus, nemöm to vataare e nem peöm po nat pamëh.
6 Ayu tur ao’o i boun kek sosof hai tur te’o na’atube, baise ayu auru not so’ob ema’am, aki ef etei bebeyanamaim ao kwanowar sawar.
7 Eöm to nat e nem, eöꞌ to vavaasis voh a noꞌ neöm a Soe Vih pe Sosoenën paröꞌ hikta hinhin voen a noꞌ neöm. Ahik. Eöꞌ to vöknah koman hah a noꞌ, marën a kë varoe a ma ëhnëëneöm. Eöm koman va nem nih pa ö nöꞌ to nonok va noꞌ manih, Eöm koman kës nem pan eöꞌ to nonok e noꞌ pa hat, ha?
7 Ayu taiyuwu anayara’iyu naatu kwa anabora’ahi Regah ana tur gewasin baiyan en anabinan nati i bowabow kakafin?
8 Eöꞌ to kokon moniꞌ noꞌ sih manih pa ma meh kum teꞌ varih to vaman ne sih e Kristo, eöꞌ to kon a moniꞌ pamëh, marën a vaꞌaus koman hah öꞌ, ko kikiu noꞌ topnineöm.
8 Ayu Kirisiyan sabuw afa biyahine kabay abai kwa baibaisi isan, kwanotanot ayu abainuwih?
9 Ko poen nöꞌ to teꞌ vaꞌpeh me voh a noꞌ neöm manih Körin, paröꞌ kökööt noꞌ pa taeah nöꞌ to iu noꞌ, eöꞌ to hikta heꞌ punis ta pah teꞌ oeteꞌ, keꞌ, ta pah köövo manih peöm. Ahik. A kën kea varih to vaman ne e Kristo manih pa muhin va Mësadoniaꞌ to nö maꞌ manih Körin, pare tavus maꞌ, ko vaꞌaus ee peöꞌ pa taeah nöꞌ to kökööt noꞌ, paröꞌ iu noꞌ. Eöꞌ to hikta koman vakis noꞌ, a heꞌ punis a neöm manih pa matop ka neöꞌ. Ivëh, nöꞌ to vavatet tamoaan suk noꞌ o kokoman pamëh.
9 Bairit tama’am ana mar ayu au kok sawar bain nowau matar isan, men kafa’imo yait ta aiwowa’ani. Anayabin teitit no Masedonia’ane hinanan sawar abistanawat akokok etei’imak anafofonin abai. Ayu boro taiyuwu bit ana’abar naatu boro na’atuka anasinaf anan.
10 Eöꞌ to soe vamanih, suk a soe man pe Kristo to teꞌ tamoaan non sih manih pa komaneoꞌ. Ivëh, köꞌ se soe vamaman rakah va eoꞌ manih pan, “Manih Akaëaꞌ, no ahik ta pah teꞌ to onöt non a sunpip a neoꞌ pa kë a ëhnaneoꞌ, suk eöꞌ to koe voh eoꞌ pa ö nöm se matop ka no neoꞌ.”
10 Keriso ana turobe ayu wanawana’umaim ema’am. Ayu ao’omatani, iti ora’ara’at boro men kafa’imo awau nafot iti tafaram Akaiya wanawanan.
11 Vahvanih köꞌ nonok va noꞌ manih? Eöm koman kës nem pan eöꞌ to hikta iu a noꞌ neöm? Ahik rakah. E Sosoenën to nat rakah e non peöꞌ to iu e noꞌ peöm.
11 Aisimamih? Anayabin ayu men kwa abiyabuwi? God so’ob ayu kwa abiyabuwi.
12 Ivëh, köꞌ se nonok avoeꞌ e noꞌ pataeah nöꞌ to nonok noꞌ kuru. Suk a taeah, eöꞌ to kehkeh sunpip noꞌ a napan varih to kë koman ne a ëhnëëre, suk a ma kiu nee to nonok ne. Ee to sosoe ne pan, a kiu nee to kë suk ne a ëhnëëre to vatoe me e non pa teꞌ kiu nemöm to nonok nem.
12 Ayu boun abistan abowabow boro na’atuka anabow anan. Saise ayu bowabow iti na’atube anabowabow i baifufuwen bai’obaiyenayah anarufutih. Hai yabih en isah hinao’ra’ara’at naatu asir hinao i mi’itube tebowabow aki bairi ta’imon abowabow.
13 O teꞌ poë varih to hikta teꞌ ne o aposol vamaman, me ra nap kiu vamaman, ee ro teꞌ pikpiuk. Ee to panih a taateꞌ pee, pan a napan se ep ne, pare koman ne pan ee o aposol vamaman pe Kristo.
13 Anayabin sabuw nati na’atube i turabarayah baifufuwenayah, i hai bowabow isan i taiyuwih tebifufuwen. Naatu taiyuhiwat tesisinaf hai itinin i boun Keriso ana turabarayah na’atube.
14 Ka taateꞌ nee to nonok ne to hikta vatoksean a rora. Ea to nat vavih rakah e no, e susun po oraꞌ hat koman to antoen e non pa panih hah ea, pareꞌ matan va e non manih pa ankeroꞌ va po maaka, ka napan ep ne poë, ko koman ne pan, eꞌ a ankeroꞌ pe Sosoenën.
14 Naatu nati men tanakasiy! Satan karam taiyuwin nabotabir marakaw ana tounamatar, itininabe namatar.
15 Ivëh, ka tah pamëh to hikta se vatoksean a rora, pa ö no a nap kiu pe susun po oraꞌ hat to panih a ma taateꞌ pee, pare kikiu va ne manih pa ö no a napan varih to nonok ne a ma taateꞌ totoopin to kikiu va ne. Ivëhkëk, amot ne Sosoenën se kiiki en pa ma taateꞌ pee, kee kon kamis suk ee pa ma taateꞌ taneah nee to nonok ne.
15 Isan imih aki men akakasiy Satan ana akir wairafih i taiyuwih hibotabirih akir wairafih hai yawas gewasih na’atube himamatar. Mar yomanin mi’itube hai bowabowamaim hisisinaf imaim boro baimakiy hinab.
16 Eöꞌ to soe ke voh eoꞌ peöm pan, a hikta pah teꞌ se koman non pan eöꞌ a papön. Ivëhkëk, eöm se keh koman va e nem peöꞌ nën, öt va ka neoꞌ manih pa ö neöm to öt va in a teꞌ papön. Paröm koe ka neoꞌ, köꞌ kë vatam koman hah öꞌ.
16 Ayu ibanak ao maiye! Men yait ta nanot ayu au not meyemeye narouw. Baise kwa iti na’atube kwananotanot na’at, basit kwanabuwu ayu i au not en, saise mar kafa’i ayu anaora’ara’at.
17 O poen nöꞌ to kë koman hah a noꞌ, eöꞌ to haraꞌ koman noꞌ pan, a pop peöꞌ to vih. Ivëhkëk, eöꞌ to hikta toto va noꞌ manih pa ö ne Sunön to iu va non. Ahik. Eöꞌ to toto va e noꞌ manih pa teꞌ papön.
17 Anamaramaim ora’ara’aten ana tur anao i men Regah ana kokomaim ayu ao’omih, iti tur i hai not meyemeye hai tur.
18 A nap peo va po oeh vëh to kë koman hah a ne suk a ma pop pee to vihvih. Ivëh, ke eöꞌ me se kë koman hah me eoꞌ pa teꞌ ëhnaneoꞌ.
18 Baise sabuw afa abistan hisisinaf isan hina’ora’ara’at na’at, ayu auman boro anao ra’ara’at.
19 Ke eöm varih a napan to teꞌ me nem a ma nat apaꞌpuh, me a ma kokoman vih natsean. Ivëh, neöm to iu suk nem a soe vaonöt o teꞌ papön, kee soe ka neöm a ma soe nun pee.
19 Kwa taiyuw i notayah anababatun, naatu imih sabuw hai not meyemeye bairi yasisiramaim kwabita’ay.
20 Oman rakah, ta pah teꞌ se keh rëh a neöm köm nö ko kiu akuk nem manih peꞌ, keꞌ kon vahik en pa ma tah peöm, me eꞌ se piuk ka neöm, pareꞌ vakëën pet en peöm. Ko teꞌteꞌ vasusunön e non peöm, pareꞌ tatapan en pa ma matëëneöm, köm ep akuk e nem peꞌ, keꞌ nonok suk e non po iu koman peꞌ.
20 Na’atube sabuw afa bairi kwaita’ay dibur kwamatar, taiyuwin kususur wan i’iyon o yumat ifafar.
21 Varenan rakah, pemöm to hikta teꞌ eh nem, pa nok a ma taateꞌ poë varih manem peöm. Eöꞌ to teꞌ poet rakah e noꞌ pa soe tavus a hat pemöm manih peöm.
21 Ayu au biya’ohow, nati isan i anababatun ririmit sawar sinaf isan na’atube atao kwatanowar.
22 Ee to koman ne sih pan, ee varoe a ma to Jiuꞌ. Ivëhkëk, eoꞌ me a to Jiuꞌ. Me ee to koman ne pan, ee varoe a napan va Israël. Ivëhkëk, eöꞌ me a to Israël. Ee me to koman ne pan, ee varoe o pus koaꞌ pe Abraham. Ivëhkëk, eöꞌ me e koaꞌ pe Abraham.
22 I anababatun Hebrew ma’anih? Ayu auman Hebrew orot. I Israel sabuw? Ayu auman Israel orot. I Abraham ana a’agir sabuw? Ayu auman Abraham ana agir orot.
23 Ee kës a nap kiu pe Kristo, ha? Eöꞌ to onoah e noꞌ pee pa nok a kiu peꞌ. Ivëhkëk, eöꞌ to toto va e noꞌ manih pa teꞌ papön. Eöꞌ to kikiu vëhvaꞌ oah rakah e noꞌ pee. A ma poen peo no a napan to vahoꞌ ee peöꞌ pa nohnoh. Ivëhkëk, a ma siꞌ poen keok nee to vahoꞌ rapoë pa nohnoh. Köꞌ hikta antoen noꞌ a ëh a tovih rëp no a napan to rëp a neoꞌ po uris rëprëp teꞌ. Eöꞌ me to antoen e noꞌ pa ëh a tovih rëp no a napan to rëp raoe. Ka ma poen peo nöꞌ to vatët rakah eoꞌ pa mët.
23 Iban Keriso ana akir sabuw? Iti tur ao’o ana nowarin i boun hai not en te’o na’atube. Baise ayu i akir wairafu gewasu men i na’atube! Ayu abow atetebon, ayu mar moumurin maiyow dibur arun, mar moumurin maiyow murab fokarinamaim hiwabiru, naatu mar moumurin maiyow kafa’imo hita’asbunu. Anayabin ayu Keriso isan abowabow.
24 A ma to Jiuꞌ to rëp a neoꞌ pa 39 rëp po uris rëprëp teꞌ, ee to nok va ka neoꞌ nën pa tönim tëëm vakëkëh.
24 Mar etei five Jew hai ukwarih hibuwu hirabu. Mar ta’ita’imon hirarabu etei 39 biyau hitatakiyakiy hiruruseben.
25 A kukön tëëm vakëkëh nee to rëp a neoꞌ po opëꞌ. Ko pöh poen nee to tösvös ka neoꞌ, ka siꞌ ö hat, köꞌ mët eoꞌ. Ko meoh kukön poen nöꞌ to teꞌ noꞌ po paröꞌ, ko paröꞌ hat me en peöꞌ. Ka pah popoen me a pah potan avoes va pa kukön poen poë varih, nöꞌ to teꞌ noꞌ koman tahiꞌ.
25 Mar tounu ayu auramaim hirabu naatu mar ta’imon kabayamaim hirouwou’uru, mar tounu wa tafofor riy yan are naatu veya ta’imon anafofonin riy yan ain earuwu aremor. |alt="Paul stoned" src="cn01965B.tif" size="col" copy="©1978 David C. Cook Publishing Co." ref="2 Corinthians 11.25"
26 A ma poen peo rakah nöꞌ to nö pa ma vöön varo, ka siꞌ ö hat köꞌ taum koe eoꞌ pa punis manih ruen. Me manih pa koreera nap kakaveo, me ra kën kea koman peöꞌ varih o Jiuꞌ, me ro teꞌ varih to hikta teꞌ ne pan ee ro Jiuꞌ. Ka ma meh poen no upöm teꞌ to kehkeh miröꞌ e ne peöꞌ manih koman a ma vöön apaꞌpuh, me manih pa ma muhin no a hikta teꞌ to teꞌ non. A siꞌ ö hat me köꞌ taum eoꞌ pa punis manih tahiꞌ. Me manih pa koreera napan varih to pikpiuk ne sih pan ee ra napan pe Kristo.
26 Ayu mar moumurin maiyow efamaim aremor kakafih isou himatar, harew gagamih hititit kafa’imo ata’atomatom atamorob, naatu bainoyah kafa’imo hitarabu hitabainuwu. Ayu taiyuwu au sabuw Jew ma’anih naatu Ufun Sabuw kafa’imo hitarabu hiti’a’afiyu, bar oto’otowen gagamin wanawanan ama’am kafa’imo hitarabu, naatu arar yan anan kakafin kafa’imo atatita’ur, riy yan kafa’imo ata’atomatom ata morob, naatu taituwat baifufuwenayah kafa’imo hitarabu hiti’a’afiyu.
27 Eöꞌ to nok voh a ma vu kiu to parin a hivaꞌ rakah, paröꞌ hikta kokoroh vavih noꞌ pa ma poen peo. Eöꞌ to haraꞌ o maë, me o manoe. Ka ma poen peo nöꞌ to hikta teꞌ me noꞌ ta taëën. Me eöꞌ to haraꞌ a tuvuh, paröꞌ hikta teꞌ me noꞌ to ohop nöꞌ se ohop pip a tuvuh manih pa sionineoꞌ.
27 Foyab atatarakair naatu bowabow fokarih maiyow wanawanah arun abow. Gugumin wanawanah men ainu’in gewas, naatu harewamih sikou mamah naatu bayumih amorob, yakukur eanu naatu biyau asire ain.
28 Eꞌ to hikta teꞌ non pan a ma punis varoe ko poë varih to tatavus voh ne manih peöꞌ. Ahik. Eöꞌ se soe me eoꞌ pa ma meh punis to tavus voh manih peöꞌ. A ma poen kurus nöꞌ to teꞌ me noꞌ o kokoman punis va pa taateꞌ matop vavih a ma kum teꞌ varih to vaman ne e Kristo.
28 Sawar afa isou himatar, baise boro men anao kwananowar. Ayu mar etei fokarin maiyow airi abitar baise au not gagamin i Kirisiyan sabuw isah anotanot mi’itube hibow tenan.
29 O vaman pa ta pah teꞌ va pa napan varih to vaman ne sih Kristo se keh tötö nö non, a, eöꞌ me se pah haraꞌ vasunë eoꞌ. Ka ta pah tah hat se keh tavus manih pa ta paeh va pa napan varih to vaman ne e Kristo, keꞌ kuꞌ manih pa taateꞌ hat, a, eöꞌ se pah heve suk rakah eoꞌ pa tah pamëh.
29 Anamaramaim yait eriririm, ayu men ariririm, naatu yait ta bowabow kakafin bonawiy isisinaf, ayu wanawana’umaim men ea’earah o so’aso’ar eyey.
30 Eꞌ se keh hikta teꞌ non ta meh hanan, nöꞌ se kë koman hah öꞌ, a, eöꞌ se soe eoꞌ pan, a ma punis varuh to tavus voh manih peöꞌ, a ma punis poë varih to vataare e ne peöꞌ koman to hikta teꞌ me noꞌ to eh.
30 Ayu anao ra’ara’at na’at, basit sawar abistanamaim iwa’an ariririm boro ni’obaiyu ana’ora’ara’at.
31 E Sosoenën, eꞌ e Taman e Sunön pea Ieesuꞌ Kristo. Eꞌ koman to nat e non peöꞌ, to hikta pikpiuk noꞌ. Ivëh, ke ea se kë tamoaan varoe ko no a ëhnaneah.
31 God naatu Regah Jesu Keriso Tamah i wabin tanabora’ara’ah wanatowan! God so’ob ayu men abifuwen.
32 Moaan voh nöꞌ to teꞌ noꞌ Damaskas, ka teꞌ susun vëh to teꞌ non paan a teꞌ sunön vëh e Aretas, to vahoꞌ en pa ma teꞌ utut, kee ut e ne peöꞌ manih pa ma hopaꞌ varih to ho ne manih pa vöön apuh pamëh. Ee to kehkeh öt a no neöꞌ, to vahoꞌ a neoꞌ pa iuun nohnoh.
32 Anamaramaim ayu Damascus hihirfutu ama’am, aiwob orot Aretas gawan gagamin sorodiy sabuw uwih bar oto’otowen wabin Damasenes ana etawan awan hima’uh hima hikakaif. Ayu atatitit hitabuwu hitafatumu isan.
33 Ivëhkëk, a ma vamomhë peöꞌ to vahoꞌ a neoꞌ po kove, pare vöknah koe ka maꞌ neoꞌ po hopaꞌ oho koe ke pa tuvuh manih po vakapkap in a vöön pamëh, köꞌ rusin këh eoꞌ pa teꞌ susun pamëh.
33 Baise kaifetamaim hiwanu faf ana sou’uwat murabamaim hiruru ara’iy naatu uman wanawananane asorabon abihir. Paul kaifet wanawanan hiruru ere’er|alt="Letting Paul down in basket" src="CN01937b.TIF" size="col" loc="2Co 11.33" copy="©1978 David C. Cook Publishing Co." ref="11.33"

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar 2 Coríntios 11, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.