1 Coríntios 13
SOE A TOꞌTOꞌ (TPZ) vs ARC
1 Eöꞌ se keh vavaato me noꞌ a napan pa ma meoh vu to, me o to po ankeroꞌ, ivëhkëk, eöꞌ to hikta iu noꞌ o upöm teꞌ, eöꞌ to teꞌ va noꞌ manih po kamus to tatanih non, keꞌ a përoꞌ to tatanih vaꞌpuh non.
1 Ainda que eu falasse as línguas dos homens e dos anjos e não tivesse amor, seria como o metal que soa ou como o sino que tine.
2 Eöꞌ se keh vavatvus e noꞌ pa soe vamanih pa teꞌ vanënën soe, ko nat me e noꞌ pa ma kokoman vakoaan pe Sosoenën vaꞌpeh me a ma meh vu nat, me o vaman kikis va pa soe ke a tope, keꞌ vahuk en pa meh ö. Eöꞌ se keh teꞌ me noꞌ a ma tah poë varih, ivëhkëk, eöꞌ se keh hikta teꞌ me noꞌ a taateꞌ iu teꞌ, eöꞌ kuru a tah akuk.
2 E ainda que tivesse o dom de profecia, e conhecesse todos os mistérios e toda a ciência, e ainda que tivesse toda a fé, de maneira tal que transportasse os montes, e não tivesse amor, nada seria.
3 Keöꞌ se keh heꞌ kurus a ma tah peöꞌ manih pa nap arus, me eöꞌ se heꞌ a sionineoꞌ, kee ës manih po suraꞌ, ivëhkëk, a taateꞌ iu teꞌ to hikta teꞌ non manih peöꞌ, eöꞌ hikta se kon noꞌ ta pah tah.
3 E ainda que distribuísse toda a minha fortuna para sustento dos pobres, e ainda que entregasse o meu corpo para ser queimado, e não tivesse amor, nada disso me aproveitaria.
4 A teꞌ to iu rakah non a meh teꞌ, eꞌ to hikta nat non pa heve vëhöꞌ, me a piun a punis nee to nok manih peꞌ. Ahik. Eꞌ to nonok non a taateꞌ vih manih pa napan kurus. Eꞌ to hikta haraꞌ vahat non o teꞌ varih to öt ne a ma tah peo, ko hikta nat non pa kë koman hah a ëhnaneah pa taateꞌ möh.
4 O amor é sofredor, é benigno; o amor não é invejoso; o amor não trata com leviandade, não se ensoberbece,
5 Eꞌ to hikta nat non pa nok vahok, me vatösoe, eꞌ to hikta koman vörep hah a non, eꞌ to hikta nat non pa heve vëhöꞌ ke a meh teꞌ, eꞌ to hikta nat non pa koman a hat, nee to nok manih peꞌ.
5 não se porta com indecência, não busca os seus interesses, não se irrita, não suspeita mal;
6 Eꞌ to vaeö varoe non a taateꞌ soe man, me a vatvus a soe man, ivëhkëk, eꞌ to rës e non pa ma taateꞌ hat.
6 não folga com a injustiça, mas folga com a verdade;
7 A teꞌ to teꞌ me non a taateꞌ iu manih pa meh teꞌ, ahikta ta pah tah se vöknah poan. Ahik. Eꞌ to anoeh non, ko vaman tamoaan non e Sosoenën se vaꞌaus poan. Ko poen no a punis se nö ro e maꞌ manih peꞌ, eꞌ se sun vaeh tamoaan e non.
7 tudo sofre, tudo crê, tudo espera, tudo suporta.
8 A taateꞌ iu a meh teꞌ, eꞌ to hikta se hik non. Ivëhkëk, a ma kiu va pa vatvus a soe vamanih pa teꞌ vanënën soe, ee se hik ee. A ma heꞌ varih pa vaato pa ma meoh to, ee se hik ee. O heꞌ va po nat, eꞌ me se hik en.
8 O amor nunca falha; mas, havendo profecias, serão aniquiladas; havendo línguas, cessarão; havendo ciência, desaparecerá;
9 A pusun in eah ivëh, ea to nat pöh hum ro no a ma tah, me ea to vavatvus pöh hum ro no sih a soe vanënën.
9 porque, em parte, conhecemos e, em parte, profetizamos.
10 Ivëhkëk, amot a tah vih vamaman se tavus maꞌ, ka manih po poen pamëh a ma tah kurus varih na to ep, ko nat no to teꞌ pöh hum ne, ee se hik ee.
10 Mas, quando vier o que é perfeito, então, o que o é em parte será aniquilado.
11 Eꞌ to vatoe e non pa ö nöꞌ to vavaato vavoh noꞌ, eöꞌ he teꞌ va noꞌ pe koaꞌ, ko kokoman va noꞌ pe koaꞌ, ko nat peöꞌ teꞌ va non manih po nat pe koaꞌ. Ivëhkëk, o poen nöꞌ to apuh eoꞌ, eöꞌ to këh eoꞌ pa ma taateꞌ pe koaꞌ.
11 Quando eu era menino, falava como menino, sentia como menino, discorria como menino, mas, logo que cheguei a ser homem, acabei com as coisas de menino.
12 Eꞌ to vatoe me e non pea kuru, ea to nat pöh hum no a ma tah pe Sosoenën to teꞌ va non manih, pea to ves no po siroak taköh. Ivëhkëk, amot ea se ep rakah ee pa matan e Sosoenën. Ka se nat vavih rakah va in eah manih pa ö neꞌ to nat vavih va ka rora kuru.
12 Porque, agora, vemos por espelho em enigma; mas, então, veremos face a face; agora, conheço em parte, mas, então, conhecerei como também sou conhecido.
13 Ivëh, ka kukön taateꞌ varih to teꞌ tamoaan e ne, a taateꞌ vaman, taateꞌ anoeh e Sosoenën se nok vavih a ra, me a taateꞌ iu pea manih pa meh teꞌ. Ka taateꞌ iu a meh teꞌ, eꞌ a taateꞌ vamomoaan rakah.
13 Agora, pois, permanecem a fé, a esperança e o amor, estes três; mas o maior destes é o amor.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar 1 Coríntios 13, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.