Romanos 7

MÖNÖ KÖMÖ (TMD) vs VC

Sair da comparação
VC Versão Católica
1 Ñɨŋ haul nöbö mölöu nöbö lo mönö nugwöi piaku. Ñɨŋ nugwöia, nöbö mö kömö mɨdöi bla akwör lo mönö mai diöña; wöröxmɨjöñ aku, ömörö ñɨgö bli mɨden.
1 Ignorais, irmãos {falo aos que têm conhecimentos jurídicos}, que a lei só tem domínio sobre o homem durante o tempo que vive?
2 Lo mönö i yada, nöbö nuŋwa mɨjöna, mönɨŋ nuŋwa nöbönɨŋ yöŋö mɨjöna; jɨ nöbönɨŋa wöröxön aku, lo aku pöröna.
2 Assim, a mulher casada está sujeita ao marido pela lei enquanto ele vive; mas, se o marido morrer, fica desobrigada da lei que a ligava ao marido.
3 Mö aku nöbönɨŋa kömö mɨdaŋ nugugɨrön, du nöbö yoŋyöbö i pön aku, nuŋ yajöña, “Lo mönö röd abön, nagö nöbö kib mag yönɨb mö,” me cöña. Makwam nöbönɨŋa wöröxaŋ, du nöbö yoŋyöbö pön aku, mönö mɨdöl; “Lo mönö röd abön, naŋ nöbö kib mag yönɨb mö,” me rön, yadeñɨm.
3 Por isso, enquanto viver o marido, se se tornar mulher de outro homem, será chamada adúltera. Porém, morrendo o marido, fica desligada da lei, de maneira que, sem se tornar adúltera, poderá casar-se com outro homem.
4 Makwam haul nöbö mölöu nöbö. Mag akuyöbö akwör, ñɨŋ Krais mɨxɨñ nuŋwa mɨdöi akuyöbö, nuŋ pɨsaŋ wöröxmä aku, lo mönö pɨ cɨcɨ nɨg mɨdöi aku röböxmɨn, Nöbö i ñɨgö pa. Nöbö wöröxön öbɨlöŋ Nöbö aku ñɨgö pa. An God nugwo wä cön mag akwör rɨŋ, ap mag nɨmɨba God nugwo nölɨb bli yaxönɨŋö, rön, an pa.
4 Assim, meus irmãos, também vós estais mortos para a lei, pelo sacrifício do corpo de Cristo, para pertencerdes a outrem, àquele que ressuscitou dentre os mortos, a fim de que demos frutos para Deus.
5 Höd Krais an pölöŋ wop aku, ap kib mag gwogwo rɨb mag aku anɨŋ cɨcɨ pɨg mɨdmɨda. Lo mönö adakwör mai dinɨŋö, rɨ rɨbyöx nugumɨdöl aku, jɨ rɨb gwogwo yuö an kwo rɨba nölmɨn, bɨ acɨxa nɨmön wöröxɨb il aku wöxnö nɨgmɨn, mɨd ri ab gɨ mɨdmɨdölöl. God pɨsaŋ mɨdɨb maga nɨgölöŋ.
5 De fato, quando estávamos na carne, as paixões pecaminosas despertadas pela lei operavam em nossos membros, a fim de frutificarmos para a morte.
6 Makwam weik Krais pɨsaŋ wöröxöl aku, lo mönö anɨŋ nag röxg nɨgön pɨ cɨcɨ nɨgmɨd aku pal gul rɨ abön, Juda lo mönö kai kɨtim adaku nugwön mai duölöl; God Inöma rɨba nölmɨd adakwör nugwön mai duöla.
6 Agora, mortos para essa lei que nos mantinha sujeitos, dela nos temos libertado, e nosso serviço realiza-se conforme a renovação do Espírito e não mais sob a autoridade envelhecida da letra.
7 Makwam, an agamö cɨnɨŋ? God lo mönö yadmɨn yadmä aku, mönö gwogwo yadö, cɨnɨŋönö owa? Mɨ wöhö! Aku aliö yadöinɨŋ.
7 Que diremos, então? Que a lei é pecado? De modo algum. Mas eu não conheci o pecado senão pela lei. Porque não teria idéia da concupiscência, se a lei não dissesse: Não cobiçarás {Ex 20,17}.
8 Makwam, nɨ rɨbyöx nugula, mai nɨ ap kib mag gwogwo rön, nöbö mö bli ap ñɨŋ piaku ap nɨ i alɨg mɨdöxisöŋö, rön aliö rɨbyöx nugwöinöm. Nɨ aliö rɨbyöx nugumɨdɨl aku, jɨ rɨba ap kib mag gwogwo rɨb maga madmag na pɨxɨp dumɨn, nöbö mö bli ap ñɨŋ piaku ap nɨ i alɨg mɨdöxisöŋö rɨ rɨb aliö yöx nuguma. Makwam lo mönö mɨdölöxisöŋö, ap kib mag gwogwo rɨb maga ölɨsö mɨdölöx, nöbö mödö wöröx akuyöbö röxg mɨdöxa.
8 Foi o pecado, portanto, que, aproveitando-se da ocasião que lhe foi dada pelo preceito, excitou em mim todas as concupiscências; porque, sem a lei, o pecado estava morto.
9 Lo mönö, mag aku rö, mag aku rölö, rɨmɨd aku nɨ höd nugumɨdöi. Nɨ kömö mɨdma. Jɨ lo mönö maga höm, ap kib mag gwogwo rɨb mag aku nöbö kömö mɨd akuyöbö röxg kömö nɨgön, ususör rön nɨ pɨxɨp dumɨn, wöröxma.
9 Quando eu estava sem a lei, eu vivia; mas, sobrevindo o preceito, o pecado recobrou vida,
10 God lo mönö nölöŋ aku, anɨŋ öim mɨdɨb ödöi aku yabuöxa, jɨ nɨ wöröxɨb mag akwör nölöŋa.
10 e eu morri. Assim o mandamento, que me devia dar a vida, conduziu-me à morte.
11 Makwam, nɨ rɨbyöx nugula, mai nɨ ap kib mag gwogwo rön, nöbö mö bli ap ñɨŋ piaku ap nɨ i alɨg mɨdöxisöŋö, rön aliö rɨbyöx nugwöinöm. Nɨ aliö rɨbyöx nugumɨdɨl aku, jɨ rɨmgör ap kib mag gwogwo rɨb mag aku du yuörɨb madmag na pön pɨxɨp dumɨn, nöbö mö bli ap ñɨŋ piaku ap nɨ i alɨg mɨdöxisöŋö rön rɨbyöx nuguma. Ap kib mag gwogwo rɨb mag aku, God lo mönö rɨg yadöŋ akwör pön, nɨ pɨl pal nɨgöŋa.
11 Porque o pecado, aproveitando da ocasião do mandamento, seduziu-me, e por ele me levou à morte.
12 Makwam, an nugwöla, God lo mönö aku leia mɨda. An nugwöla, “Nöbö mö bli ap ñɨŋ piaku ap nɨ i alɨg mɨdöxisöŋö, rön, aliö rɨbyöx nugumɨjeñ,” lo mönö aku, God nuŋ keir mönö ölɨsö yadöŋ aku, lei akwör, mɨ ödöriö wä akwör mɨda.
12 Por conseguinte, a lei é santa e o mandamento é santo, e justo, e bom...
13 God lo wä aku nɨ pɨl pal nɨgɨm wöröxɨm mönö? Aku yöi wöhö! God lo mönö wä aku yadmɨn nugul aku, ömörö diba pöin. Ap kib mag gwogwo rɨl aku, ömörö diba pɨna. Makwam God anɨŋ lo mönö yadöŋ aku, rɨb i keir yöx nugwön yadölöŋ; ap kib mag gwogwo rɨb mag aku pɨx diba mɨd aku nugwɨŋ, me rön, lo mönö yadöŋa. Makwam, God lo mönö aku yadmɨn nugul aku rɨmɨn wöröxölɨm; ap kib mag gwogwo rɨb mag aku, lo mönö wä aku pön, nɨ pɨl pal nɨgmɨn wöröxma.
13 Então o que é bom tornou-se causa de morte para mim? De certo que não. Foi o pecado que, para se mostrar realmente pecado, acarretou para mim a morte por meio do que é bom, a fim de que, pelo mandamento, o pecado se fizesse excessivamente pecaminoso.
14 An nugwöla, lo mönö aku, God rɨba nölmɨn kai kɨtmä. Makwam nɨ nöbö akwör mɨdla; nɨ nag mabö rɨb nöbö röxg mɨdön, höbwab rɨb madmag nɨ aku öim dumɨd ap kib mag gwogwo rɨb adakwör.
14 Sabemos, de fato, que a lei é espiritual, mas eu sou carnal, vendido ao pecado.
15 Makwam, ap wä cɨnö, rɨ rɨbyöx nugul adaku röi; nɨ ap kib mag gwogwo rɨb adaku, nɨ mag aku rɨb gwogwo yöx nugul aku, nɨ akuyöbö röinö, rɨl adakwör rɨla. Makwam pödpöd rɨmɨn aliö ail aku nugwöi.
15 Não entendo, absolutamente, o que faço, pois não faço o que quero; faço o que aborreço.
16 Nɨ rɨ gwogwam röinö, rɨ rɨbyöx nugul adakwör rɨl aku, nɨ nugula, rɨb mag na aipam God lo mönö maga aipam nɨg nugugu mɨda.
16 E, se faço o que não quero, reconheço que a lei é boa.
17 Wopik nɨ keir mag gwogwo i röi. Nɨ keir mag gwogwo cɨnö, rön, röi; ap kib mag gwogwo rɨb mag aku höbwab yuörɨb madmag na yuö kwo mɨd akwör ra.
17 Mas, então, não sou eu que o faço, mas o pecado que em mim habita.
18 Nɨ nugula, nɨ nöbö akwör mɨdɨl aku, höbwab rɨb madmag yuö nɨ kwo mɨd ri aböl. Höbwab rɨb madmag na rɨb wä i nölaŋ, ap wä i röin. Rɨb mag nɨ aku, mag wä akwör cɨnö, rɨ rɨbyöx nugul aku, jɨ nɨ rɨbä maga nɨgöl.
18 Eu sei que em mim, isto é, na minha carne, não habita o bem, porque o querer o bem está em mim, mas não sou capaz de efetuá-lo.
19 Almɨn, mag wä akwör cɨnö, rɨ rɨbyöx nugul mag aku, rɨmɨdöi; rɨ gwogwam röinö, rɨ rɨbyöx nugul mag akwör öim rɨmön dumɨda.
19 Não faço o bem que quereria, mas o mal que não quero.
20 Makwam, nɨ röinö, rɨ rɨbyöx nugul mag akwör rɨmɨdɨl aku, nɨ keir ap gwogwo rɨmɨdöi. Ap kib mag gwogwo rɨb mag aku höbwab rɨb madmag na yuö kwo mɨd akwör rö rö rɨmɨda nugwön rɨmɨdla.
20 Ora, se faço o que não quero, já não sou eu que faço, mas sim o pecado que em mim habita.
21 Makwam, nɨ nugula, nɨ rɨ ri abnö rön nugul aku, jɨ öim rɨ gwogwam rɨb maga ra.
21 Encontro, pois, em mim esta lei: quando quero fazer o bem, o que se me depara é o mal.
22 — ausente —
22 Deleito-me na lei de Deus, no íntimo do meu ser.
23 — ausente —
23 Sinto, porém, nos meus membros outra lei, que luta contra a lei do meu espírito e me prende à lei do pecado, que está nos meus membros.
24 Nɨ wahax pöi; nöbö lɨblɨb rɨbä röxg mɨdla. Höbwab rɨb madmag nɨ aku nɨ pɨl pal nɨgɨba rɨmɨda; agö nöböm nɨ kömö pön?
24 Homem infeliz que sou! Quem me livrará deste corpo que me acarreta a morte?...
25 Nöbö Dib ana Jisas Krais ör! God nugwo ri ablaŋe rɨmɨdla!
25 Graças sejam dadas a Deus por Jesus Cristo, nosso Senhor! Assim, pois, de um lado, pelo meu espírito, sou submisso à lei de Deus; de outro lado, por minha carne, sou escravo da lei do pecado.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Romanos 7, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.