Romanos 2

MÖNÖ KÖMÖ (TMD) vs NTLH

Sair da comparação
NTLH Nova Tradução na Linguagem de Hoje 2000
1 Makwam ñɨŋ nöbö mö bli ñɨgö yad höimöuön yajöña, “Nöbö mö piaku pödpöd rɨmɨn ap kib mag gwogwo röiŋö,” cöñ aku, jɨ ñɨŋ keir algör rɨmɨdöi makwam, God nugwön ñɨgö mönö diba yajön aku, ñɨŋ aipam mönö paiŋö yadɨb maga mɨden.
1 Meu amigo, não importa quem você seja, você não tem desculpa quando julga os outros. Pois, quando você os julga, mas faz as mesmas coisas que eles fazem, você está condenando a você mesmo.
2 An nugumɨn, God nuŋ mönö ma akwör yada. Makwam, nöbö mö mag aliö akuyöbö rɨmɨjöñ bla, ñɨgö mönö diba yajön aku, mönö ödöriö akwör yajöna.
2 Nós sabemos que Deus é justo quando condena os que fazem essas coisas.
3 Nöbö mö ap kib mag gwogwo röi akuyöbö, me rön, yad höimöuöñ aku, jɨ ñɨŋ keir algör röia. Makwam, ñɨŋ rɨb kai yöx nugwöi? God anɨŋ mönö diba yadenɨŋö, rön nugwöiŋö ä?
3 Mas você, que faz as mesmas coisas que condena nos outros, será que você pensa que escapará do julgamento de Deus?
4 God nöbö waiö, ñɨgö nöbö mö öim mɨ göj uliöxön, tar höimöliö rɨp duön, rɨmgör ölɨsö rödöl aku nugumɨn, nuŋ nöbö hör i röxa ä? Makwam nugwi! Nuŋ tar höimöl gɨ mɨd aku, nɨ rɨmgör ölɨsö rödöin, ñɨŋ ap kib mag gwogwo röi aku, pödpöd rɨmɨn aliö alölɨŋö, rön, röböxɨŋ, me rön, tar höimöl gɨ mɨda.
4 Ou será que você despreza a grande bondade, a tolerância e a paciência de Deus? Você sabe muito bem que ele é bom e que quer fazer com que você mude de vida.
5 Makwam God tar höimöl gɨ mɨdön rɨmgör ölɨsö rödöl aku, ñɨŋ ap kib mag gwogwo röi aku, pödpöd rɨmɨn aliö alölɨŋö, rön, röböxölöi. Ñɨŋ mönö nuŋwa höj nugwön, ap kib mag gwogwo röi mag akwör rɨ gör mɨdöia. Makwam, God nöbö mö rɨg röi röi akuyöbö nugwön, mönö diba yadɨb wop aku, ñɨŋ mönö dib ödöriö yöxöña. Wop aku, nuŋ mönö diba yadön, paxdöriö akwör yadaŋ, wöxnö nugwöña. Ap kib mag gwogwo röi aku, nuŋ nugwön ölɨsö rödön ñɨgö ölɨŋ höb paiŋö pɨ nöiöna.
5 Mas o seu coração é duro e teimoso. Por isso você está aumentando ainda mais o castigo que vai sofrer no dia em que forem revelados a ira e os julgamentos justos de Deus,
6 “Nöbö mö paŋ paŋ rɨg röi röi akuyöbö nugwön, God ñɨgö kwo algör paŋ paŋ paiŋö nöiöna.”
6 pois ele recompensará cada um de acordo com o que fez.
7 Wop aku nöbö mö kai, God anɨŋ mil wä nuŋwa nölön, mönö wä yadön, kömö öim mɨdɨb mag aku nöiönɨŋö, rön, nöbö mö bli ñɨgö öim öim mag wä rɨ ri abön röi nöbö mö piaku, God ñɨgö kömö öim mɨdɨb maga nöiöna.
7 Deus dará a vida eterna às pessoas que perseveram em fazer o bem e buscam a glória , a honra e a vida imortal .
8 Makwam nöbö mö kai kai, ap mɨxɨñ ñɨŋa keir ör rɨbyöx nugwön, mag wä adaku höj nugwön, mag gwogwo rɨŋ diön nöbö mö piaku, God ñɨgö nugwaŋ mɨ ölɨsö wölaŋ, ölɨsö rödön, ölɨŋ höb diba pɨ nöiöna.
8 Mas fará cair a sua ira e o seu castigo sobre os egoístas e sobre os que rejeitam o que é justo a fim de seguir o que é mau.
9 Makwam Juda nöbö mö akuyöbö aipam, Juda nöbö mö yöi akuyöbö aipam, mag gwogwo rol aku rɨmɨjöñ aku, God ñɨgö yadaŋ, ñɨŋ magalɨg amɨn mɨd gɨrön, rɨb mɨga yöx nugu gɨrön mɨjöña.
9 Haverá sofrimentos e aflições para todos os que fazem o mal, primeiro para os judeus e também para os não judeus.
10 Makwam Juda nöbö mö bla aipam, Juda nöbö mö yöi akuyöbö aipam, mag wä rɨmɨjöñ nöbö mö piaku, God ñɨgö magalɨg mil wä nuŋwa nölön, mönö waiö yadön, pɨ ösös raŋ, mɨd ri ab gɨ mɨjöña.
10 Mas Deus dará glória, honra e paz a todos os que fazem o bem, primeiro aos judeus e também aos não judeus.
11 Aku agapɨm: God nuŋ adöi mönö adöi duenɨm. Ödöriö mɨd akwör nugwön, nöbö mö ñɨgö pɨ asɨx hörɨrör nɨgöna.
11 Pois ele trata a todos com igualdade.
12 Juda nöbö mö yöi piaku, Mosɨs kai kɨtöŋ lo nugwölöi akuyöbö, ap kib mag gwogwo rɨmɨjöñ aku, lo mönö nugwölöi aku, jɨ ñɨŋ mögörɨb gwogwo diöña. Makwam nöbö mö Mosɨs kai kɨtöŋ lo nugwöi piaku, ap kib mag gwogwo rɨmɨjöñ aku, God nuŋ lo mönö aku pön, ñɨgö mönö diba yajöna.
12 Todos aqueles que pecam sem conhecer a lei de Deus se perderão sem essa lei; mas todos aqueles que pecam conhecendo a lei serão julgados por ela.
13 Nöbö mö lo mönö nugumɨdöi akuyöbö, God ñɨgö nöbö mö kömö wä nɨ, me rön yaden. Nöbö mö lo mönö rɨg yad mag akwör rɨmɨjöñ piakwör, God ñɨgö nöbö mö kömö wä nɨ, me cöna.
13 Porque as pessoas que Deus aceita não são aquelas que somente ouvem a lei, mas aquelas que fazem o que a lei manda.
14 Juda nöbö mö yöi akuyöbö Mosɨs kai kɨtöŋ lo aku nugwölöi. Makwam ñɨŋ rɨb ñɨŋa keir yöx nugwön, lo mönö rɨg yad mag akwör rɨmɨjöñ aku, rɨb mag ñɨŋa keir lo röxg mɨda.
14 Os não judeus não têm a lei. Mas, quando fazem pela sua própria vontade o que a lei manda, eles são a sua própria lei, embora não tenham a lei.
15 Ñɨŋ aliö rɨbyöx nugwön röi makwam, an nugwön nugumɨn, lo mönö aku yuö ñɨŋ kwo mɨda. Wop bli rɨp duön, yuö ñɨŋ bö, “Rɨ gwogwam rɨmɨdölɨŋö,” rön nugwöia. Makwam wop bli rɨp duön, yuö ñɨŋ bö, “Rɨ ri abmɨdölɨŋö,” rön nugwöia.
15 Eles mostram, pela sua maneira de agir, que têm a lei escrita no seu coração. A própria consciência deles mostra que isso é verdade, e os seus pensamentos, que às vezes os acusam e às vezes os defendem, também mostram isso.
16 Jisas Krais mönö wä yad nölɨp yönmɨdɨl aku yadmɨda, mönö diba yadɨb wop aku, God nuŋ Jisas Krais yadmɨn, nöbö mö ap kib mag gwogwo umadiö röi piaku, yad röd wöxnö nɨgaŋ, nuŋ rɨb mag ñɨŋa keir madmag yuörɨb ñɨŋ kwo agap apɨm yad aku nugwön, ñɨgö mönö diba yajöna.
16 E, de acordo com o evangelho que eu anuncio, assim será naquele dia em que Deus, por meio de Cristo Jesus, julgará os pensamentos secretos de todas as pessoas.
17 Makwam ñɨŋ Juda nöbö mö akuyöbö, ib ñɨŋa keir pɨrag wölu gɨrön yadöia, “God nuŋ lo mönö anör nölöŋ makwam, an Juda ada nöbö mö nuŋ keir ödöriö mɨdöla.
17 O que dizer de você? Você diz que é judeu, confia na lei e se orgulha do Deus que você adora.
18 An lo mönö nugwöl makwam, mag rol aku mag wä, mag rol aku mag gwogwo, me rɨ rɨbyöx nugwön, God nugwo wä rɨ adakwör rölɨŋö,” röia.
18 Você sabe o que Deus quer que você faça e aprende na lei a escolher o que é certo.
19 Makwam mönö adö i yadöia, “Nöbö mö nugwölöi piaku ñɨgö yad nöl ri abön, nöbö mö mämäg we wölmɨn pɨxmag gur akuyöbö röxg mɨdöi piaku ñɨgö yad nöl ri abön,
19 Você tem a certeza de que é guia dos cegos, luz para os que estão na escuridão,
20 nöbö mö lo mönö nugwölöi piaku ñɨgö yad nöl ri abön, halöu ha ulul akuyöbö ñɨgö yad nöl ri abön, rölɨŋö,” röia. Aliö rön ñɨŋ yadöia, “God nuŋ lo mönö anɨŋ nölöŋ makwam, rɨb wä aipam magalɨg, rɨb ma aipam magalɨg, mödö nugwölɨŋö,” röia.
20 orientador dos que não têm instrução e professor dos jovens. Você está certo de que encontra na lei a apresentação completa do conhecimento e da verdade.
21 Ñɨŋ lo mönö aku nugwön, nöbö mö piaku ñɨgö yad nölöi aku, jɨ nöbö mö piaku yad nölöi mönö mag akwör ñɨŋ keir algör rölöi. Nöbö mö piaku ñɨgö yadöia, “Ap kib pɨmɨjeñ,” röi aku, jɨ ñɨŋ keir ap kib pöi ä?
21 Você, que ensina os outros, por que é que não ensina a você mesmo? Se afirma que não se deve roubar, por que é que você mesmo rouba?
22 Ñɨŋ nöbö mö piaku ñɨgö yadöia, “Mö kib nöbö kib rɨmɨjeñɨŋö,” röi aku, jɨ ñɨŋ keir mag akuyöbö alöi ä? Ñɨŋ nöbö mö piaku ñɨgö yadöia, “Hör ap piaku god i röxg höjöpalmɨjeñɨŋö,” röi aku, jɨ höjöpalɨb rama ram möl yuadö duön ap bli kib pöi ä?
22 Se você diz que não se deve cometer adultério, por que é que você mesmo comete adultério? Você odeia os ídolos, mas rouba as coisas dos templos.
23 Ib ñɨŋa keir pɨrag wöl nɨgön yadöia, “God lo aku anɨŋ Juda nöbö mö nölö,” röi aku, jɨ lo mönö nuŋwa röd aböi aku, ib nuŋwa algör yad höimöuöiŋ ä?
23 Você se orgulha de ter a lei de Deus, mas você é uma vergonha para Deus porque desobedece à sua lei.
24 Rɨ gwogwam röi aku, nöbö i höd God Mönö kai kɨtön rɨg yadöŋ mag akwör röia. Nuŋ yadöŋa,
24 Pois as Escrituras Sagradas dizem: “Os não judeus falam mal de Deus por causa de vocês, os judeus.”
25 Ñɨŋ Juda ada, God nöbö mö nuŋwa mɨjnɨŋö, rön, ha bla yöx pön hön, öim öim rɨl uña ödöröia. Jɨ lo mönö nuŋ aku röd abön, rɨb ñɨŋa keir rɨbyöx nugwöñ mag akwör rɨmɨjöñ aku, nöbö mö hör ha rɨl uña ödörölöi mag aliö akuyöbö mɨjöña.
25 A circuncisão tem valor se você, que é judeu, obedecer à lei; porém, se não obedecer, é como se você não tivesse sido circuncidado.
26 Mag aliö akuyöbö, nöbö mö Juda yöi ha uña ödörölöi nöbö mö piaku, lo mönö rɨg yad mag akuyöbö rɨmɨjöñ aku, God ñɨgö nöbö mö ha uña ödöröi aku kwo algör nugwöna.
26 E, se um homem que não foi circuncidado obedecer aos mandamentos da lei, Deus o tratará como se ele fosse circuncidado.
27 Juda nöbö mö yöi, ha uña ödörölöi akuyöbö, lo mönö rɨg yad mag akwör röia. Jɨ ñɨŋ Juda ada, Mosɨs kai kɨtöŋ lo aku pön, ha uña ödöröi aku, jɨ lo mönö röd aböi makwam, ñɨgö mönö diba mɨjöna.
27 Assim vocês, judeus, serão condenados pelos não judeus, pois vocês desobedecem à lei apesar de terem essa lei escrita e de serem circuncidados, enquanto que os não judeus obedecem à lei, embora não sejam circuncidados.
28 An nöbö mö bli yadöla, nöbö mö ha uña ödöröi piakwör Juda nöbö mö ödöriö, röl aku, jɨ aku mönö mi yadölöl. Nöbö mö bɨl kai ñɨŋ Juda nöbö mö ödöriö mɨdöi? Mɨxɨñ akwör nugwön, Juda nöbö mö mönö Juda nöbö mö yöi, me rön, yadöinɨŋ.
28 Portanto, eu pergunto: quem é judeu de fato e circuncidado de verdade? É claro que não é aquele que é judeu somente por fora e circuncidado só no corpo.
29 Juda nöbö mö ödöriö akuyöbö, yuö ñɨŋ kwo nugwön yajnɨŋa, nöbö kɨ nuŋ Juda yöbö ödöriö, me cɨnɨŋa. An madmag nuŋwa uña ödör mɨda nugwön, nöbö kɨ Juda nöbö ödöriö, mö kɨ Juda mö ödöriö, me cɨnɨŋa. Mosɨs kai kɨtöŋ lo aku madmag ñɨŋ aku uña ödören; God Inöm nuŋ akwör madmag ñɨŋa uña ödöcöna. Nöbö mö madmag ñɨŋ aliö akwör mɨd akuyöbö, nöbö mö bla nugumɨn iba mɨdöl, jɨ God nugumɨn iba mɨda.
29 Pelo contrário, o verdadeiro judeu é aquele que é judeu por dentro, aquele que tem o coração circuncidado; e isso é uma coisa que o Espírito de Deus faz e que a lei escrita não pode fazer. E o louvor que essa pessoa recebe não vem de seres humanos, mas vem de Deus.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Romanos 2, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.