Marcos 12
MÖNÖ KÖMÖ (TMD) vs VC
1 Jisas nuŋ ñɨgö mönö adö i höd röxön yadöŋa, “Nöbö i kul wobön, nag wain mabö rɨ yuön, wain maga pal caku rɨb, me rön, möl i rɨ nɨg ri aböna. Nöbö mö hön nag maga kib pöñam aku nugugu mɨdɨŋ, me rön, rama mɨ bɨl sö ur nɨgön, nöbö bli yajöna, ‘Ñɨŋ nag wain möriwö na aku nugwidɨx mɨdɨŋ, mai mag yaxön göj waŋ, nɨ bli, ñɨŋ bli pɨnö,’ rön, mögörɨb pad piaku diöna. Nöbö i kul wobön, nag wain mabö rɨ yuön, wain maga pal caku rɨb, me rön, möl i rɨ nɨg ri aböna.|alt="vineyard with wall around" src="LB00103B.TIF" size="col" ref="12:1"
1 E começou a falar-lhes em parábolas. Um homem plantou uma vinha, cercou-a com uma sebe, cavou nela um lagar, edificou uma torre, arrendou-a a vinhateiros e ausentou-se daquela terra.
2 Wain maga göj yön mag aku, nöbö nuŋ i yad abön yajöna, ‘Wain mag na bli nölɨŋ rag hane!’ cöna.
2 A seu tempo enviou aos vinhateiros um servo, para receber deles uma parte do produto da vinha.
3 Yadaŋ, uröpɨnaŋ, nöbö mabö rɨmɨjöñ piaku, nugwo pɨ palmɨd palmɨd nɨgön, hör yad aböña.
3 Ora, eles prenderam-no, feriram-no e reenviaram-no de mãos vazias.
4 Akuyöbö alɨŋ, nöbö wain möriwö mɨnöbö aku nöbö i piöŋö yad aböna. Duaŋ, nugwo yöcmac sö palön, rɨ gwogwam cöña.
4 Enviou-lhes de novo outro servo; também este feriram na cabeça e o cobriram de afrontas.
5 Akuyöbö alɨŋ, nöbö wain möriwö mɨnöbö aku, nöbö i piöŋö yad abaŋ duaŋ, nugwo aŋadö pɨl pal nɨgöña. Nöbö bli mɨga akwör yad abaŋ, mag akuyöbö akwör rɨ gɨrön, bli mɨ göj paiöña, bli aŋadö pɨl pal nɨgöña.
5 O senhor enviou-lhes ainda um terceiro, mas o mataram. E enviou outros mais, dos quais feriram uns e mataram outros.
6 Akuyöbö alɨŋ alɨŋ aku, nöbö wain möriwö mɨnöbö aku nöbö nuŋ i mɨdenɨm; ha madmag yöbö nuŋ paŋyöbö mɨjön aku, mönö nuŋ aku yöxöñɨŋö, rön, yad abaŋ diöna.
6 Restava-lhe ainda seu filho único, a quem muito amava. Enviou-o também por último a ir ter com eles, dizendo: Terão respeito a meu filho!...
7 Makwam uröpɨnaŋ, nöbö mö wain mabö rɨmɨjöñ piaku nugwo nugwön yajöña, ‘Hö ha kɨ, nöbö wain möriwö mɨnöbö aku ha nuŋwa ha. Aku makwam, nugwo pɨl pal nɨgnɨm me, ap nuŋ pɨbä röxgɨb piaku an pɨnɨŋö,’ cöña.
7 Os vinhateiros, porém, disseram uns aos outros: Este é o herdeiro! Vinde, matemo-lo e será nossa a herança!
8 Aliö rön, ha aku nugwo mɨ aŋadö pɨl pal nɨgön, pön du rɨŋadö piaku aböña.
8 Agarrando-o, mataram-no e lançaram-no fora da vinha.
9 Akuyöbö almɨdɨŋ, nöbö wain möriwö mɨnöbö aku hön, pödpöd cön? Nuŋ hön, nöbö mö wain mabö rɨmɨjöñ piaku ñɨgö pɨl pal nɨgön, nöbö mö bli piöŋö yöra yadaŋ, wain möriwö aku nugwidɨx mɨjöñɨŋö,” röŋa.
9 Que fará, pois, o senhor da vinha? Virá e exterminará os vinhateiros e dará a vinha a outro.
10 Jisas aliö rön ñɨgö yadöŋa, “Ñɨŋ God Mönö kai kɨtön yadim um mɨŋi nugwölöiŋödö? God Mönö um aku kai kɨtön yadmä,
10 Nunca lestes estas palavras da Escritura: A pedra que os construtores rejeitaram veio a tornar-se pedra angular.
11 Nöbö Dib akuyöbö alöŋ aku,
11 Isto é obra do Senhor, e ela é admirável aos nossos olhos {Sal 117,22s}?
12 Jisas aliö rɨmɨn, God ap höjöpal ur nölɨb nöbö dib bla aipam, lo mönö yad nölɨb nöbö bla aipam, mönö pɨ nuöm nɨgɨb nöbö bla aipam, anɨŋör yadmɨdö, rön, nugwo pɨŋö, rön nugwim aku, jɨ ñɨŋ nöbö mö piaku ipöxiö nɨg duön röböxmä.
12 Procuravam prendê-lo, mas temiam o povo; porque tinham entendido que a respeito deles dissera esta parábola. E deixando-o, retiraram-se.
13 Makwam mai Juda nöbö dib piaku, Perisi nöbö bli pɨsaŋ, Herod nöbö nuŋ bli pɨsaŋ ñɨgö yadmä, “Ñɨŋ Jisas mɨd yöra duön, nugwo mönö bli yad nugwɨŋ, nuŋ agö mönö gwogwam yadmɨdaŋ, nugwo pön du nag nɨgnɨŋö,” rɨmä.
13 Enviaram-lhe alguns fariseus e herodianos, para que o apanhassem em alguma palavra.
14 Aliö rɨmɨdmɨn, Jisas mɨdöŋ yöra duön yadmä, “Mönö yad nölɨb nöbö. An nugumɨn nagö nöbö mɨ ödöriö akwör yadlö. Nöbö mö dib bla aipam, nöbö mö hör bla aipam, ñɨŋ nugwön ipöxöiö. God rɨg yad akwör nugwön, nöbö mö ñɨgö paxdöriö yad nöilö. Aku makwam, anɨŋ yad nölö! An Juda nöbö mö lo bla pödiö mɨd? Gapman nöbö dib Sisa aku nugwo takisa nölɨb mönö nölölɨbɨm?” rɨmä.
14 Aproximaram-se dele e disseram-lhe: Mestre, sabemos que és sincero e que não lisonjeias a ninguém; porque não olhas para as aparências dos homens, mas ensinas o caminho de Deus segundo a verdade. É permitido que se pague o imposto a César ou não? Devemos ou não pagá-lo?
15 Aliö rɨmɨn, Jisas inakmönö hörön yadmɨdim aku nugwön yadöŋa, “Pödpöd rɨmɨn, mönö gwogwam yadaŋ, me rön, nɨ mönö inakmönö aku hörmɨdöi? Rɨg mag i pön höŋ, nɨ nugunöm,” röŋa.
15 Conhecendo-lhes a hipocrisia, respondeu-lhes Jesus: Por que me quereis armar um laço? Mostrai-me um denário.
16 Aliö rɨmɨn, rɨg mag i rag hö nölmɨn nugwön yadöŋa, “Rɨg höñ aku, nöbö kai haŋaj mämäg yuö mɨdɨm, yönɨm ib aku mɨd?” röŋa. Aliö rɨmɨn, yadmä, “Nöbö dib Sisa aku pal,” me rɨmä.
16 Apresentaram-lho. E ele perguntou-lhes: De quem é esta imagem e a inscrição? De César, responderam-lhe.
17 Aliö rɨmɨn, Jisas yadöŋa, “Sisa apa mɨjön aku Sisa nuŋwör nöiöña; God apa mɨjön aku God nuŋwör nöiöñɨŋö,” röŋa. Aliö rön, inakmönö hörim mönö höjɨl ñɨŋ aku röb mögö ñɨxöŋ aku nugwön, aiö rɨmä.
17 Jesus então lhes replicou. Dai, pois, a César o que é de César e a Deus o que é de Deus. E admiravam-se dele.
18 Sadiusi nöbö mö akuyöbö, nöbö mö wöröxön öbɨleñɨŋö, rön, nugumɨdöi akuyöbö, bli Jisas mɨdöŋ yöra hön yadmä,
18 Ora, vieram ter com ele os saduceus, que afirmam não haver ressurreição, e perguntaram-lhe:
19 “Mönö yad nölɨb nöbö. God mönö yadɨb nöbö Mosɨs, mönö i an kai kɨtön yadöŋa, ‘Nöbö i mö pön, ha yöxen wöhö, hör wöröxön aku, pɨgnɨŋ nuŋ i piöŋö mö wösrö aku pön, nöböhöd wöröxöŋ aku halöu ha nuŋ aku, me rön, yöxönɨŋö,’ röŋa.
19 Mestre, Moisés prescreveu-nos: Se morrer o irmão de alguém, e deixar mulher sem filhos, seu irmão despo-se a viúva e suscite posteridade a seu irmão.
20 Aku makwam, nöbö ila alɨg akuyöbö mɨj sö mɨjöña. Nöbö höda mö pön, ha yöxen wöhö, hör wöröxöna.
20 Ora, havia sete irmãos; o primeiro casou e morreu sem deixar descendência.
21 Wöröxaŋ, pɨgnɨŋ nöbö agñɨŋ rɨbyöbö aku piöŋö mö aku nugwo pön, algör ha yöxen wöhö, hör wöröxöna. Akuyöbö alaŋ, pɨgnɨŋ nöbö igwö wölö aku piöŋö mö aku pön, algör ha yöxen wöhö, hör wöröxöna.
21 Então o segundo desposou a viúva, e morreu sem deixar posteridade. Do mesmo modo o terceiro.
22 Akuyöbö alɨp dumɨd dumɨd, pɨgnɨŋ nöbö akuyöbö mɨj sö mö aku pön, ha yöxeñ wöhö, magalɨg mɨ hör ör wöröxöña. Mai mö aku kwo algör wöröxöna.
22 E assim tomaram-na os sete, e não deixaram filhos. Por último, morreu também a mulher.
23 Nöbö mö wöröxön öbiöñɨŋö, rɨlö aku, mö paŋyöbö i nöbö nuŋwa akuyöbö mɨj sö nɨgön aku, mai pɨgnɨŋ nöbö kai mö nuŋwa mɨjön?” rɨmä.
23 Na ressurreição, a quem destes pertencerá a mulher? Pois os sete a tiveram por mulher.
24 Aliö rɨmɨdmɨn, Jisas yadöŋa, “Ñɨŋ God Mönö kai kɨtim aku aipam, God ölɨsö nuŋ aku aipam nugwölöi aku, rɨb wä yöx nugwölöi.
24 Jesus respondeu-lhes: Errais, não compreendendo as Escrituras nem o poder de Deus.
25 Nöbö mö wöröxöi piaku öbiöñ wop aku, God ejol nuŋ bla rɨg mɨdöi mag akuyöbö rɨg mɨdön, nöbö piaku mö peñɨm; mö piaku nöbö peñɨm.
25 Na ressurreição dos mortos, os homens não tomarão mulheres, nem as mulheres, maridos, mas serão como os anjos nos céus.
26 Makwam nöbö mö höbkal öbɨleñɨŋö, röi aku, Mosɨs rɨn ulmɨdö yön gör mɨdöŋ haiwo kai kɨtöŋ aku nugwölöi ä? God, bɨ yönmɨdöŋ mibɨl yöra mɨdön Mosɨs yadöŋa, ‘Ebraham, Aisak, Jekop, God ñɨŋ aku nɨ mɨdlö,’ röŋa.
26 Mas quanto à ressurreição dos mortos, não lestes no livro de Moisés como Deus lhe falou da sarça, dizendo: Eu sou o Deus de Abraão, o Deus de Isaac e o Deus de Jacó {Êx 3, 6}?
27 Ñɨŋ nugw ri abölön, nöbö mö wöröxöi piaku nugwön, aŋadö wöröxöiŋö, röi aku, jɨ God nugumɨn ñɨŋ kömö mɨdöia. Nöbö mö kömö mɨdöi piaku, nuŋ God ñɨgö mɨdö,” röŋa.
27 Ele não é Deus de mortos, senão de vivos. Portanto, estais muito errados.
28 Lo mönö yad nölɨb nöbö i, Jisas Sadiusi nöbö mö akuyöbö ñɨgö yad ri abön röŋ aku nugwön, hön nugwo yad nugwön yadöŋa, “Lo ada kai lo dib ödöriö?” röŋa.
28 Achegou-se dele um dos escribas que os ouvira discutir e, vendo que lhes respondera bem, indagou dele: Qual é o primeiro de todos os mandamentos?
29 Aliö rɨmɨn, Jisas yadöŋa, “Lo dib ödöriö aku, God Mönö aku kai kɨtön yadmä, ‘Isrel nöbö mö nugwi! Nöbö Dib ana God, nuŋ paŋyöbö mɨd akwör Nöbö Diba mɨda.
29 Jesus respondeu-lhe: O primeiro de todos os mandamentos é este: Ouve, Israel, o Senhor nosso Deus é o único Senhor;
30 Madmag naŋ aku magalɨg, rɨb naŋ aku magalɨg, ölɨsö naŋ aku magalɨg pön God Nöbö Dib naŋ aku nugwo madmag nɨgö,’ rɨmä.
30 amarás ao Senhor teu Deus de todo o teu coração, de toda a tua alma, de todo o teu espírito e de todas as tuas forças.
31 Mönö dib ödöriö i, God Mönö aku kai kɨtön yadmä, ‘Naŋ naŋ keir madmag rɨg nɨglö mag akwör, nöbö mö hör akwebö ñɨgö algön nör madmag nɨgö,’ rɨmä. Lo mönö bla magalɨg, lo hogw aku lo dib ödöriö hogwa mɨdö,” röŋa.
31 Eis aqui o segundo: Amarás o teu próximo como a ti mesmo. Outro mandamento maior do que estes não existe.
32 Jisas aliö rɨmɨn, lo mönö yad nölɨb nöbö aku yadöŋa, “Mönö yad nölɨb nöbö. Nagö mɨ ödöriö yadlö, God paŋyöbö aku Nöbö Dib akwör mɨda; nuŋ röxgɨb nöbö bli mɨdölöi.
32 Disse-lhe o escriba: Perfeitamente, Mestre, disseste bem que Deus é um só e que não há outro além dele.
33 An God ap pal höjöpal ur nöinɨŋönö ap pal höjöpal ur nölön aŋadö winɨŋ, aku ap dib yöi. Ap dib ödöriö aku, madmag an aku magalɨg, rɨb an aku magalɨg, ölɨsö an aku magalɨg pön God Nöbö Dib akwör nugwo madmag nɨgön; an an keir madmag rɨg nɨgöl mag akwör, nöbö mö hör akwebö ñɨgö algön nör madmag nɨgnɨŋö,” röŋa.
33 E amá-lo de todo o coração, de todo o pensamento, de toda a alma e de todas as forças, e amar o próximo como a si mesmo, excede a todos os holocaustos e sacrifícios.
34 Aliö rɨmɨn, Jisas nöbö aku, nuŋ rɨbyöx nugw ri abön yadö, rön, nugwo yadöŋa, “Nagö God nöbö nuŋ i mɨdɨbä röxlaŋö,” röŋa. Jisas paiŋö mönö mɨ ödöriö bla akwör yadmɨd aku nugwön, nöbö mö nugugu mɨdim akuyöbö ipöxön, mai mönö inakmönö hörmɨdöi akuyöbö bli kwo nugwo yad nugwölim.
34 Vendo Jesus que ele falara sabiamente, disse-lhe: Não estás longe do Reino de Deus. E já ninguém ousava fazer-lhe perguntas.
35 Jisas nuŋ God höjöpalɨb rama mɨdön, nöbö mö akuyöbö ñɨgö mönö yad nöl gɨr mɨdön, nöbö mö akuyöbö ñɨgö yadöŋa, “Lo mönö yad nölɨb nöbö piaku pödpöd rɨmɨn yadöi, ‘Krais aku nuŋ Depid ha nuŋwör,’ me röi?
35 Continuava Jesus a ensinar no templo e propôs esta questão: Como dizem os escribas que Cristo é o filho de Davi?
36 Inöm Leia, Depid nugwo rɨbyöx nölmɨn, Depid nuŋ keir kai kɨtön yadöŋa,
36 Pois o mesmo Davi diz, inspirado pelo Espírito Santo: Disse o Senhor a meu Senhor: senta-te à minha direita, até que eu ponha os teus inimigos sob os teus pés {Sal 109,1}.
37 Makwam, Depid nuŋ keir Krais nugwo ‘Nöbö Dib nɨ’ me röŋa. Makwam Krais Depid ha nuŋwa mɨdöx aku, nugwo ‘Nöbö Dib nɨ’ me rölöx,” me röŋa. Jisas mönö il aliö nugwön yad ri aböŋ aku, nöbö mö mɨga ödöriö mɨdim akuyöbö mönö nugwo aku mɨ wahax pön nugumä.
37 Ora, se o próprio Davi o chama Senhor, como então é ele seu filho? E a grande multidão ouvia-o com satisfação.
38 Jisas nöbö mö akuyöbö ñɨgö mönö yad nöl gɨrön yadöŋa, “Ñɨgö lo mönö yad nölɨb nöbö bla ñɨgö nugw ri aböña. Ñɨŋ rɨg röi adaku, wölɨj mɨxɨl dib bla röbön, sɨmaim rɨmɨdöi akuyöbö duŋ, nöbö mö piaku, ñɨŋ hömɨdöiŋ e, rɨŋ, ib ana kɨ bɨl sö mɨdaŋ, me rön, rɨbyöx nugwöia.
38 Ele lhes dizia em sua doutrina: Guardai-vos dos escribas que gostam de andar com roupas compridas, de ser cumprimentados nas praças públicas
39 Makwam Juda mögum rɨb ram aku duŋ, anɨŋ yör wä wä nöbö dib römɨdöi hogw rol aku römɨjɨnö, rɨŋ, me rön, rɨb aku yöx nugwöia. Nöbö mö ap diba nɨmöi mibɨl aku algör ör, nöbö mö mämäg il rol yöra römɨdɨŋ, an nugwön, an nöbö rɨb iba mɨdö, rɨŋ, me rön, rɨb aku yöx nugwöia.
39 e de sentar-se nas primeiras cadeiras nas sinagogas e nos primeiros lugares nos banquetes.
40 Lo mönö yad nölɨb nöbö akuyöbö, mö wösrö rama ap ñɨŋ bla ap an aliö nɨgaŋ, me rön, hölu ab pöia. God höjöpalön cɨnɨŋ aku, nöbö mö nugwöñɨŋö, rön, hör mönö mɨxɨla inakmönö hörön adö bli hör yadöia. Akuyöbö alöi aku, mai God ñɨŋa mɨ ölɨŋ höb diba pɨ nöiönɨŋö,” röŋa.
40 Eles devoram os bens das viúvas e dão aparência de longas orações. Estes terão um juízo mais rigoroso.
41 Jisas God höjöpalɨb rama rɨg rag hö nölmɨdöi möl il yöra römɨd gɨ mɨdön nugumɨn, nöbö mö piaku rɨga rag hö abmɨdmä. Nöbö mö rɨb bla rɨg mɨga akwör rag hö abmä.
41 Jesus sentou-se defronte do cofre de esmola e observava como o povo deitava dinheiro nele; muitos ricos depositavam grandes quantias.
42 Jɨ lap wösrö rɨg mɨdölöŋ i, rɨg paskwolö mag ulul mös rag hö aböŋa.
42 Chegando uma pobre viúva, lançou duas pequenas moedas, no valor de apenas um quadrante.
43 Akuyöbö almɨn nugwön, Jisas nuŋ nöbö nuŋ piaku yadmɨn hömɨn yadöŋa, “Nɨ ñɨgö mɨ ödöriö yadmɨdla, nöbö mö akuyöbö ñɨŋ rɨg ulmɨdö nölöia, jɨ lap wösrö kɨ rɨg diba nöla.
43 E ele chamou os seus discípulos e disse-lhes: Em verdade vos digo: esta pobre viúva deitou mais do que todos os que lançaram no cofre,
44 Aku agapɨm: nöbö mö rɨg mɨga mɨd akuyöbö, rɨg ap ñɨŋa mɨga akwör mɨdmɨn nugugɨrön, rɨg um bli ör rag hö God nölöia; jɨ lap wösrö kɨ, rɨg nuŋwa mag mösör mɨdam magalɨg rag hö nöla. Nuŋ ap wob nɨmɨb rɨg i mɨdöl. Akuyöbö al aku, God nugum, nöbö mö bli ulmɨdö nölöi aku, jɨ lap wösrö kɨ rɨg diba nölö,” röŋa.
44 porque todos deitaram do que tinham em abundância; esta, porém, pôs, da sua indigência, tudo o que tinha para o seu sustento.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Marcos 12, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.