Marcos 12

MÖNÖ KÖMÖ (TMD) vs NVT

Sair da comparação
NVT Nova Versão Transformadora
1 Jisas nuŋ ñɨgö mönö adö i höd röxön yadöŋa, “Nöbö i kul wobön, nag wain mabö rɨ yuön, wain maga pal caku rɨb, me rön, möl i rɨ nɨg ri aböna. Nöbö mö hön nag maga kib pöñam aku nugugu mɨdɨŋ, me rön, rama mɨ bɨl sö ur nɨgön, nöbö bli yajöna, ‘Ñɨŋ nag wain möriwö na aku nugwidɨx mɨdɨŋ, mai mag yaxön göj waŋ, nɨ bli, ñɨŋ bli pɨnö,’ rön, mögörɨb pad piaku diöna. Nöbö i kul wobön, nag wain mabö rɨ yuön, wain maga pal caku rɨb, me rön, möl i rɨ nɨg ri aböna.|alt="vineyard with wall around" src="LB00103B.TIF" size="col" ref="12:1"
1 Então Jesus começou a lhes ensinar por meio de parábolas: “Um homem plantou um vinhedo. Construiu uma cerca ao seu redor, um tanque de prensar e uma torre para o guarda. Depois, arrendou o vinhedo a alguns lavradores e partiu para um lugar distante.
2 Wain maga göj yön mag aku, nöbö nuŋ i yad abön yajöna, ‘Wain mag na bli nölɨŋ rag hane!’ cöna.
2 No tempo da colheita da uva, enviou um de seus servos para receber sua parte da produção.
3 Yadaŋ, uröpɨnaŋ, nöbö mabö rɨmɨjöñ piaku, nugwo pɨ palmɨd palmɨd nɨgön, hör yad aböña.
3 Os lavradores agarraram o servo, o espancaram e o mandaram de volta de mãos vazias.
4 Akuyöbö alɨŋ, nöbö wain möriwö mɨnöbö aku nöbö i piöŋö yad aböna. Duaŋ, nugwo yöcmac sö palön, rɨ gwogwam cöña.
4 Então o dono da terra enviou outro servo, mas eles o insultaram e bateram na cabeça dele.
5 Akuyöbö alɨŋ, nöbö wain möriwö mɨnöbö aku, nöbö i piöŋö yad abaŋ duaŋ, nugwo aŋadö pɨl pal nɨgöña. Nöbö bli mɨga akwör yad abaŋ, mag akuyöbö akwör rɨ gɨrön, bli mɨ göj paiöña, bli aŋadö pɨl pal nɨgöña.
5 O próximo servo que ele mandou foi morto. Outros servos que ele enviou foram espancados ou mortos,
6 Akuyöbö alɨŋ alɨŋ aku, nöbö wain möriwö mɨnöbö aku nöbö nuŋ i mɨdenɨm; ha madmag yöbö nuŋ paŋyöbö mɨjön aku, mönö nuŋ aku yöxöñɨŋö, rön, yad abaŋ diöna.
6 até que só restou um: seu filho muito amado. Por fim, o dono o enviou, pois pensou: ‘Certamente respeitarão meu filho’.
7 Makwam uröpɨnaŋ, nöbö mö wain mabö rɨmɨjöñ piaku nugwo nugwön yajöña, ‘Hö ha kɨ, nöbö wain möriwö mɨnöbö aku ha nuŋwa ha. Aku makwam, nugwo pɨl pal nɨgnɨm me, ap nuŋ pɨbä röxgɨb piaku an pɨnɨŋö,’ cöña.
7 “Os lavradores, porém, disseram uns aos outros: ‘Aí vem o herdeiro da propriedade. Vamos matá-lo e tomar posse desta terra!’.
8 Aliö rön, ha aku nugwo mɨ aŋadö pɨl pal nɨgön, pön du rɨŋadö piaku aböña.
8 Então o agarraram, o mataram e jogaram seu corpo para fora do vinhedo.
9 Akuyöbö almɨdɨŋ, nöbö wain möriwö mɨnöbö aku hön, pödpöd cön? Nuŋ hön, nöbö mö wain mabö rɨmɨjöñ piaku ñɨgö pɨl pal nɨgön, nöbö mö bli piöŋö yöra yadaŋ, wain möriwö aku nugwidɨx mɨjöñɨŋö,” röŋa.
9 “O que vocês acham que o dono do vinhedo fará?”, perguntou Jesus. “Ele virá, matará os lavradores e arrendará o vinhedo a outros.
10 Jisas aliö rön ñɨgö yadöŋa, “Ñɨŋ God Mönö kai kɨtön yadim um mɨŋi nugwölöiŋödö? God Mönö um aku kai kɨtön yadmä,
10 Vocês nunca leram nas Escrituras: ‘A pedra que os construtores rejeitaram se tornou a pedra angular.
11 Nöbö Dib akuyöbö alöŋ aku,
11 Isso é obra do Senhor e é maravilhosa de ver’?”
12 Jisas aliö rɨmɨn, God ap höjöpal ur nölɨb nöbö dib bla aipam, lo mönö yad nölɨb nöbö bla aipam, mönö pɨ nuöm nɨgɨb nöbö bla aipam, anɨŋör yadmɨdö, rön, nugwo pɨŋö, rön nugwim aku, jɨ ñɨŋ nöbö mö piaku ipöxiö nɨg duön röböxmä.
12 Os líderes religiosos queriam prender Jesus, pois perceberam que eram eles os lavradores maus a que Jesus se referia. No entanto, por medo da multidão, deixaram-no e foram embora.
13 Makwam mai Juda nöbö dib piaku, Perisi nöbö bli pɨsaŋ, Herod nöbö nuŋ bli pɨsaŋ ñɨgö yadmä, “Ñɨŋ Jisas mɨd yöra duön, nugwo mönö bli yad nugwɨŋ, nuŋ agö mönö gwogwam yadmɨdaŋ, nugwo pön du nag nɨgnɨŋö,” rɨmä.
13 Mais tarde, os líderes enviaram alguns fariseus e membros do partido de Herodes com o objetivo de levar Jesus a dizer algo que desse motivo para o prenderem.
14 Aliö rɨmɨdmɨn, Jisas mɨdöŋ yöra duön yadmä, “Mönö yad nölɨb nöbö. An nugumɨn nagö nöbö mɨ ödöriö akwör yadlö. Nöbö mö dib bla aipam, nöbö mö hör bla aipam, ñɨŋ nugwön ipöxöiö. God rɨg yad akwör nugwön, nöbö mö ñɨgö paxdöriö yad nöilö. Aku makwam, anɨŋ yad nölö! An Juda nöbö mö lo bla pödiö mɨd? Gapman nöbö dib Sisa aku nugwo takisa nölɨb mönö nölölɨbɨm?” rɨmä.
14 Disseram: “Mestre, sabemos como o senhor é honesto. É imparcial e não demonstra favoritismo. Ensina o caminho de Deus de acordo com a verdade. Agora, diga-nos: É certo pagar impostos a César ou não?
15 Aliö rɨmɨn, Jisas inakmönö hörön yadmɨdim aku nugwön yadöŋa, “Pödpöd rɨmɨn, mönö gwogwam yadaŋ, me rön, nɨ mönö inakmönö aku hörmɨdöi? Rɨg mag i pön höŋ, nɨ nugunöm,” röŋa.
15 Devemos pagar ou não?”. Jesus percebeu a hipocrisia deles e disse: “Por que vocês tentam me apanhar numa armadilha? Mostrem-me uma moeda de prata,
16 Aliö rɨmɨn, rɨg mag i rag hö nölmɨn nugwön yadöŋa, “Rɨg höñ aku, nöbö kai haŋaj mämäg yuö mɨdɨm, yönɨm ib aku mɨd?” röŋa. Aliö rɨmɨn, yadmä, “Nöbö dib Sisa aku pal,” me rɨmä.
16 Quando lhe deram a moeda, ele disse: “De quem são a imagem e o título nela gravados?”. “De César”, responderam.
17 Aliö rɨmɨn, Jisas yadöŋa, “Sisa apa mɨjön aku Sisa nuŋwör nöiöña; God apa mɨjön aku God nuŋwör nöiöñɨŋö,” röŋa. Aliö rön, inakmönö hörim mönö höjɨl ñɨŋ aku röb mögö ñɨxöŋ aku nugwön, aiö rɨmä.
17 “Então deem a César o que pertence a César, e deem a Deus o que pertence a Deus”, disse ele. Sua resposta os deixou muito admirados.
18 Sadiusi nöbö mö akuyöbö, nöbö mö wöröxön öbɨleñɨŋö, rön, nugumɨdöi akuyöbö, bli Jisas mɨdöŋ yöra hön yadmä,
18 Depois vieram a Jesus alguns saduceus, líderes religiosos que afirmam não haver ressurreição dos mortos, e perguntaram:
19 “Mönö yad nölɨb nöbö. God mönö yadɨb nöbö Mosɨs, mönö i an kai kɨtön yadöŋa, ‘Nöbö i mö pön, ha yöxen wöhö, hör wöröxön aku, pɨgnɨŋ nuŋ i piöŋö mö wösrö aku pön, nöböhöd wöröxöŋ aku halöu ha nuŋ aku, me rön, yöxönɨŋö,’ röŋa.
19 “Mestre, Moisés nos deu uma lei segundo a qual se um homem morrer sem deixar filhos, o irmão dele deve se casar com a viúva e ter um filho que dará continuidade ao nome do irmão.
20 Aku makwam, nöbö ila alɨg akuyöbö mɨj sö mɨjöña. Nöbö höda mö pön, ha yöxen wöhö, hör wöröxöna.
20 Numa família havia sete irmãos. O mais velho se casou e morreu sem deixar filhos.
21 Wöröxaŋ, pɨgnɨŋ nöbö agñɨŋ rɨbyöbö aku piöŋö mö aku nugwo pön, algör ha yöxen wöhö, hör wöröxöna. Akuyöbö alaŋ, pɨgnɨŋ nöbö igwö wölö aku piöŋö mö aku pön, algör ha yöxen wöhö, hör wöröxöna.
21 O segundo irmão se casou com a viúva, mas também morreu sem deixar filhos. Então o terceiro irmão se casou com ela.
22 Akuyöbö alɨp dumɨd dumɨd, pɨgnɨŋ nöbö akuyöbö mɨj sö mö aku pön, ha yöxeñ wöhö, magalɨg mɨ hör ör wöröxöña. Mai mö aku kwo algör wöröxöna.
22 O mesmo aconteceu até o sétimo irmão, e nenhum deixou filhos. Por fim, a mulher também morreu.
23 Nöbö mö wöröxön öbiöñɨŋö, rɨlö aku, mö paŋyöbö i nöbö nuŋwa akuyöbö mɨj sö nɨgön aku, mai pɨgnɨŋ nöbö kai mö nuŋwa mɨjön?” rɨmä.
23 Diga-nos, de quem ela será esposa na ressurreição? Afinal, os sete se casaram com ela”.
24 Aliö rɨmɨdmɨn, Jisas yadöŋa, “Ñɨŋ God Mönö kai kɨtim aku aipam, God ölɨsö nuŋ aku aipam nugwölöi aku, rɨb wä yöx nugwölöi.
24 Jesus respondeu: “O erro de vocês está em não conhecerem as Escrituras nem o poder de Deus.
25 Nöbö mö wöröxöi piaku öbiöñ wop aku, God ejol nuŋ bla rɨg mɨdöi mag akuyöbö rɨg mɨdön, nöbö piaku mö peñɨm; mö piaku nöbö peñɨm.
25 Pois, quando os mortos ressuscitarem, não se casarão nem se darão em casamento. Nesse sentido, serão como os anjos do céu.
26 Makwam nöbö mö höbkal öbɨleñɨŋö, röi aku, Mosɨs rɨn ulmɨdö yön gör mɨdöŋ haiwo kai kɨtöŋ aku nugwölöi ä? God, bɨ yönmɨdöŋ mibɨl yöra mɨdön Mosɨs yadöŋa, ‘Ebraham, Aisak, Jekop, God ñɨŋ aku nɨ mɨdlö,’ röŋa.
26 “Agora, quanto a haver ressurreição dos mortos, vocês não leram a esse respeito nos escritos de Moisés, no relato sobre o arbusto em chamas? Deus disse a Moisés: ‘Eu sou o Deus de Abraão, o Deus de Isaque e o Deus de Jacó’.
27 Ñɨŋ nugw ri abölön, nöbö mö wöröxöi piaku nugwön, aŋadö wöröxöiŋö, röi aku, jɨ God nugumɨn ñɨŋ kömö mɨdöia. Nöbö mö kömö mɨdöi piaku, nuŋ God ñɨgö mɨdö,” röŋa.
27 Portanto, ele é o Deus dos vivos, e não dos mortos. Vocês estão completamente enganados!”.
28 Lo mönö yad nölɨb nöbö i, Jisas Sadiusi nöbö mö akuyöbö ñɨgö yad ri abön röŋ aku nugwön, hön nugwo yad nugwön yadöŋa, “Lo ada kai lo dib ödöriö?” röŋa.
28 Um dos mestres da lei estava ali ouvindo a discussão. Ao perceber que Jesus tinha respondido bem, perguntou: “De todos os mandamentos, qual é o mais importante?”.
29 Aliö rɨmɨn, Jisas yadöŋa, “Lo dib ödöriö aku, God Mönö aku kai kɨtön yadmä, ‘Isrel nöbö mö nugwi! Nöbö Dib ana God, nuŋ paŋyöbö mɨd akwör Nöbö Diba mɨda.
29 Jesus respondeu: “O mandamento mais importante é este: ‘Ouça, ó Israel! O Senhor, nosso Deus, é o único Senhor.
30 Madmag naŋ aku magalɨg, rɨb naŋ aku magalɨg, ölɨsö naŋ aku magalɨg pön God Nöbö Dib naŋ aku nugwo madmag nɨgö,’ rɨmä.
30 Ame o Senhor, seu Deus, de todo o seu coração, de toda a sua alma, de toda a sua mente e de todas as suas forças’.
31 Mönö dib ödöriö i, God Mönö aku kai kɨtön yadmä, ‘Naŋ naŋ keir madmag rɨg nɨglö mag akwör, nöbö mö hör akwebö ñɨgö algön nör madmag nɨgö,’ rɨmä. Lo mönö bla magalɨg, lo hogw aku lo dib ödöriö hogwa mɨdö,” röŋa.
31 O segundo é igualmente importante: ‘Ame o seu próximo como a si mesmo’. Nenhum outro mandamento é maior que esses”.
32 Jisas aliö rɨmɨn, lo mönö yad nölɨb nöbö aku yadöŋa, “Mönö yad nölɨb nöbö. Nagö mɨ ödöriö yadlö, God paŋyöbö aku Nöbö Dib akwör mɨda; nuŋ röxgɨb nöbö bli mɨdölöi.
32 O mestre da lei respondeu: “Muito bem, mestre. O senhor falou a verdade ao dizer que há só um Deus, e nenhum outro.
33 An God ap pal höjöpal ur nöinɨŋönö ap pal höjöpal ur nölön aŋadö winɨŋ, aku ap dib yöi. Ap dib ödöriö aku, madmag an aku magalɨg, rɨb an aku magalɨg, ölɨsö an aku magalɨg pön God Nöbö Dib akwör nugwo madmag nɨgön; an an keir madmag rɨg nɨgöl mag akwör, nöbö mö hör akwebö ñɨgö algön nör madmag nɨgnɨŋö,” röŋa.
33 E sei que é importante amá-lo de todo o meu coração, de todo o meu entendimento e de todas as minhas forças, e amar o meu próximo como a mim mesmo. É mais importante que oferecer todos os holocaustos e sacrifícios exigidos pela lei”.
34 Aliö rɨmɨn, Jisas nöbö aku, nuŋ rɨbyöx nugw ri abön yadö, rön, nugwo yadöŋa, “Nagö God nöbö nuŋ i mɨdɨbä röxlaŋö,” röŋa. Jisas paiŋö mönö mɨ ödöriö bla akwör yadmɨd aku nugwön, nöbö mö nugugu mɨdim akuyöbö ipöxön, mai mönö inakmönö hörmɨdöi akuyöbö bli kwo nugwo yad nugwölim.
34 Ao perceber quanto o homem compreendia, Jesus disse: “Você não está longe do reino de Deus”. Depois disso, ninguém se atreveu a lhe fazer mais perguntas.
35 Jisas nuŋ God höjöpalɨb rama mɨdön, nöbö mö akuyöbö ñɨgö mönö yad nöl gɨr mɨdön, nöbö mö akuyöbö ñɨgö yadöŋa, “Lo mönö yad nölɨb nöbö piaku pödpöd rɨmɨn yadöi, ‘Krais aku nuŋ Depid ha nuŋwör,’ me röi?
35 Mais tarde, enquanto ensinava o povo no templo, Jesus fez a seguinte pergunta: “Por que os mestres da lei afirmam que o Cristo é filho de Davi?
36 Inöm Leia, Depid nugwo rɨbyöx nölmɨn, Depid nuŋ keir kai kɨtön yadöŋa,
36 O próprio Davi, falando por meio do Espírito Santo, disse: ‘O Senhor disse ao meu Senhor: Sente-se no lugar de honra à minha direita até que eu humilhe seus inimigos debaixo de seus pés’.
37 Makwam, Depid nuŋ keir Krais nugwo ‘Nöbö Dib nɨ’ me röŋa. Makwam Krais Depid ha nuŋwa mɨdöx aku, nugwo ‘Nöbö Dib nɨ’ me rölöx,” me röŋa. Jisas mönö il aliö nugwön yad ri aböŋ aku, nöbö mö mɨga ödöriö mɨdim akuyöbö mönö nugwo aku mɨ wahax pön nugumä.
37 Uma vez que Davi chamou o Cristo de ‘meu Senhor’, como ele pode ser filho de Davi?”. E a grande multidão o ouvia com prazer.
38 Jisas nöbö mö akuyöbö ñɨgö mönö yad nöl gɨrön yadöŋa, “Ñɨgö lo mönö yad nölɨb nöbö bla ñɨgö nugw ri aböña. Ñɨŋ rɨg röi adaku, wölɨj mɨxɨl dib bla röbön, sɨmaim rɨmɨdöi akuyöbö duŋ, nöbö mö piaku, ñɨŋ hömɨdöiŋ e, rɨŋ, ib ana kɨ bɨl sö mɨdaŋ, me rön, rɨbyöx nugwöia.
38 Jesus também ensinou: “Cuidado com os mestres da lei! Eles gostam de se exibir com vestes longas e de receber saudações respeitosas quando andam pelas praças.
39 Makwam Juda mögum rɨb ram aku duŋ, anɨŋ yör wä wä nöbö dib römɨdöi hogw rol aku römɨjɨnö, rɨŋ, me rön, rɨb aku yöx nugwöia. Nöbö mö ap diba nɨmöi mibɨl aku algör ör, nöbö mö mämäg il rol yöra römɨdɨŋ, an nugwön, an nöbö rɨb iba mɨdö, rɨŋ, me rön, rɨb aku yöx nugwöia.
39 E como gostam de sentar-se nos lugares de honra nas sinagogas e à cabeceira da mesa nos banquetes!
40 Lo mönö yad nölɨb nöbö akuyöbö, mö wösrö rama ap ñɨŋ bla ap an aliö nɨgaŋ, me rön, hölu ab pöia. God höjöpalön cɨnɨŋ aku, nöbö mö nugwöñɨŋö, rön, hör mönö mɨxɨla inakmönö hörön adö bli hör yadöia. Akuyöbö alöi aku, mai God ñɨŋa mɨ ölɨŋ höb diba pɨ nöiönɨŋö,” röŋa.
40 No entanto, tomam posse dos bens das viúvas de maneira desonesta e, depois, para dar a impressão de piedade, fazem longas orações em público. Por causa disso, serão duramente castigados”.
41 Jisas God höjöpalɨb rama rɨg rag hö nölmɨdöi möl il yöra römɨd gɨ mɨdön nugumɨn, nöbö mö piaku rɨga rag hö abmɨdmä. Nöbö mö rɨb bla rɨg mɨga akwör rag hö abmä.
41 Jesus sentou-se perto da caixa de ofertas do templo e ficou observando o povo colocar o dinheiro. Muitos ricos contribuíam com grandes quantias.
42 Jɨ lap wösrö rɨg mɨdölöŋ i, rɨg paskwolö mag ulul mös rag hö aböŋa.
42 Então veio uma viúva pobre e colocou duas moedas pequenas.
43 Akuyöbö almɨn nugwön, Jisas nuŋ nöbö nuŋ piaku yadmɨn hömɨn yadöŋa, “Nɨ ñɨgö mɨ ödöriö yadmɨdla, nöbö mö akuyöbö ñɨŋ rɨg ulmɨdö nölöia, jɨ lap wösrö kɨ rɨg diba nöla.
43 Jesus chamou seus discípulos e disse: “Eu lhes digo a verdade: essa viúva depositou na caixa de ofertas mais que todos os outros.
44 Aku agapɨm: nöbö mö rɨg mɨga mɨd akuyöbö, rɨg ap ñɨŋa mɨga akwör mɨdmɨn nugugɨrön, rɨg um bli ör rag hö God nölöia; jɨ lap wösrö kɨ, rɨg nuŋwa mag mösör mɨdam magalɨg rag hö nöla. Nuŋ ap wob nɨmɨb rɨg i mɨdöl. Akuyöbö al aku, God nugum, nöbö mö bli ulmɨdö nölöi aku, jɨ lap wösrö kɨ rɨg diba nölö,” röŋa.
44 Eles deram uma parte do que lhes sobrava, mas ela, em sua pobreza, deu tudo que tinha”.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Marcos 12, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.