Lucas 6
MÖNÖ KÖMÖ (TMD) vs ACF
1 Mai Juda God höjöpalɨb wop i, Jisas nöbö nuŋ bla pɨsaŋ wit möriwö mibɨla du gɨrön, nöbö nuŋ bla wit mag piaku bli röx imag rol ñɨŋa nɨgön, uñ pal abön nɨm gɨr dumä.
1 E aconteceu que, no segundo sábado após o primeiro, passou pelas searas, e os seus discípulos iam arrancando espigas e, esfregando-as com as mãos, as comiam.
2 Akuyöbö almɨdmɨn, Perisi nöbö bli nugwön yadmä, “Ñɨŋ pödpöd rɨmɨn God höjöpalɨb wop mabö rölɨb kɨ, wit mag uñ pal abön mabö rɨmɨdöi?” rɨmä.
2 E alguns dos fariseus lhes disseram: Por que fazeis o que não é lícito fazer nos sábados?
3 — ausente —
3 E Jesus, respondendo-lhes, disse: Nunca lestes o que fez Davi quando teve fome, ele e os que com ele estavam?
4 — ausente —
4 Como entrou na casa de Deus, e tomou os pães da proposição, e os comeu, e deu também aos que estavam com ele, os quais não é lícito comer senão só aos sacerdotes?
5 Jisas mönö i kwo yadön yadöŋa, “Nöbö Ha nuŋwa Nöbö Diba mɨdön, hör mɨdɨb wop aku, agap apɨm cɨnö cön aku, cönɨŋö,” röŋa.
5 E dizia-lhes: O Filho do homem é Senhor até do sábado.
6 — ausente —
6 E aconteceu também noutro sábado, que entrou na sinagoga, e estava ensinando; e havia ali um homem que tinha a mão direita mirrada.
7 — ausente —
7 E os escribas e fariseus observavam-no, se o curaria no sábado, para acharem de que o acusar.
8 Jɨ aliö rɨbyöx nugumä aku, Jisas nuŋ keir nugwön, nöbö imag po röŋ aku nugwo yadöŋa, “Nagö öbɨlön mibɨl yörɨk hö,” röŋa.
8 Mas ele bem conhecia os seus pensamentos; e disse ao homem que tinha a mão mirrada: Levanta-te, e fica em pé no meio. E, levantando-se ele, ficou em pé.
9 Aliö rɨmɨn, öbɨl höm nugugɨrön, Jisas Perisi nöbö bla aipam, lo mönö yad nölɨb nöbö bla aipam ñɨgö yadöŋa, “Hör mɨdɨb wop kɨyöbö, nöbö mö bla ñɨgö pɨ ösös rɨ ri abnɨŋönö owa, hör mɨdɨb wop mɨdö kɨ, me rön, ñɨgö röböxnɨŋ? Ñɨgö rɨŋ öbɨl diöñɨŋönö ñɨgö röböxɨŋ wöröxöñɨŋö?” röŋa.
9 Então Jesus lhes disse: Uma coisa vos hei de perguntar: É lícito nos sábados fazer bem, ou fazer mal? salvar a vida, ou matar?
10 Jisas aliö rön, ñɨgö riö riö nugwön, nöbö imag po röŋ aku nugwo yadöŋa, “Imag nagö aku mɨlkap abö!” röŋa. Aliö rɨmɨn, imag nuŋwa mɨlkap abmɨn nugugɨrön, rɨb pia wä röŋa.
10 E, olhando para todos em redor, disse ao homem: Estende a tua mão. E ele assim o fez, e a mão lhe foi restituída sã como a outra.
11 Jisas nöbö aku nugwo rɨmɨn wä röŋ aku nugwön, Perisi nöbö bla aipam, lo mönö yad nölɨb nöbö bla aipam, rɨb gwogwo ödöriö yöxön, Jisas nugwo pödpöd cɨnɨŋö, rön, yad nugwob nugwob rɨ gɨr mɨdmä.
11 E ficaram cheios de furor, e uns com os outros conferenciavam sobre o que fariam a Jesus.
12 Makwam wop mibɨl yöraku, Jisas Nuö nugwo höjöpainö, rön, önöŋ ajmag pɨd sö wöluön, Nuö nugwo höjöpal mɨdɨm mɨdɨm, ruö löuöŋa.
12 E aconteceu que naqueles dias subiu ao monte a orar, e passou a noite em oração a Deus.
13 Löumɨn naiö aböŋ mag aku, nöbö nuŋ bla magalɨg yadɨm hömɨdmɨn, nöbö nuŋwa akuyöbö möl sö ñɨgö pɨ asɨx hör nɨgön, ñɨŋ nöbö mönö na pɨrag dub bla mɨjne, rön, yad nɨgöŋa.
13 E, quando já era dia, chamou a si os seus discípulos, e escolheu doze deles, a quem também deu o nome de apóstolos:
14 — ausente —
14 Simão, ao qual também chamou Pedro, e André, seu irmão; Tiago e João; Filipe e Bartolomeu;
15 — ausente —
15 Mateus e Tomé; Tiago, filho de Alfeu, e Simão, chamado Zelote;
16 i Judas, Jems ha nuŋ aku; i Judas Iskariot. Nöbö akwör nuŋ mai Jisas pɨl pal nɨgɨŋ, me rön, höuöu röŋa.
16 E Judas, irmão de Tiago, e Judas Iscariotes, que foi o traidor.
17 Makwam Jisas nöbö nuŋ piaku pɨsaŋ önöŋ ajmag pɨd sö röböxön, hön aku pibö rɨp pɨn du up waiö bö mɨdɨm nugugɨrön, nöbö mö magöri rɨp nugwo nuguŋö, rön, hö mögum rɨmä. Nöbö mö piaku, bli Jerusalem yöbö, bli mögörɨb Judia piakuyöbö, bli mögörɨb röbö wödoböŋ taun dib mös Taia Saidon yöbö,
17 E, descendo com eles, parou num lugar plano, e também um grande número de seus discípulos, e grande multidão de povo de toda a Judéia, e de Jerusalém, e da costa marítima de Tiro e de Sidom; os quais tinham vindo para o ouvir, e serem curados das suas enfermidades,
18 Jisas mönö nuŋwa nugwön, anɨŋ ap rɨ bla raŋ kömö nɨgaŋ, me rön, hömɨdmä. Nöbö mö ragwo as bla yuö wölɨm mɨd ri abölim bla, Jisas rɨmɨn kömö nɨgöŋa.
18 Como também os atormentados dos espíritos imundos; e eram curados.
19 Jisas ölɨsö nuŋ maga hön, ñɨgö agap bɨlɨm röŋ akuyöbö rɨmɨn, magalɨg kömö nɨgmɨd aku nugwön, nöbö mö piaku magalɨg hön, an aipam Jisas nugwo pɨ nugunɨŋö, rön, nöbö mö mɨga nuö nuö röb wödemɨl rɨp nugwo mɨdɨba hömä.
19 E toda a multidão procurava tocar-lhe, porque saía dele virtude, e curava a todos.
20 Jisas nöbö nuŋ akuyöbö ñɨgö mämäga nugu gɨrön yadöŋa,
20 E, levantando ele os olhos para os seus discípulos, dizia: Bem-aventurados vós, os pobres, porque vosso é o reino de Deus.
21 Ñɨŋ weik kiö diba pɨl bla, mai kiö pɨlen.
21 Bem-aventurados vós, que agora tendes fome, porque sereis fartos. Bem-aventurados vós, que agora chorais, porque haveis de rir.
22 Nöbö Ha nuŋwa nugwo cɨrɨpön mɨdɨŋ, nöbö mö bla
22 Bem-aventurados sereis quando os homens vos odiarem e quando vos separarem, e vos injuriarem, e rejeitarem o vosso nome como mau, por causa do Filho do homem.
23 Aiöñ aku, nöhönɨŋ maduebö ñɨŋ bla,
23 Folgai nesse dia, exultai; porque eis que é grande o vosso galardão no céu, pois assim faziam os seus pais aos profetas.
24 “Makwam ñɨŋ nöbö mö rɨg ap mɨga mɨd akuyöbö
24 Mas ai de vós, ricos! porque já tendes a vossa consolação.
25 Makwam ñɨŋ weik ap mag nɨmön rɨm rɨm wöt bɨr bla,
25 Ai de vós, os que estais fartos, porque tereis fome. Ai de vós, os que agora rides, porque vos lamentareis e chorareis.
26 Makwam ib ñɨŋa pɨrag wöl gör mɨjöñ aku,
26 Ai de vós quando todos os homens de vós disserem bem, porque assim faziam seus pais aos falsos profetas.
27 “Makwam nöbö mö mönö na nugumɨdöi kɨyöbö. Pɨlgɨb imgɨb ñɨŋ akuyöbö ñɨgö madmag nɨgöña. Nöbö mö ñɨgö ölö wölmɨn rɨb ögwö yöx nugwöi akuyöbö ñɨgö pɨ ösös cöña.
27 Mas a vós, que isto ouvis, digo: Amai a vossos inimigos, fazei bem aos que vos odeiam;
28 Nöbö mö ñɨgö yad höimöuöñ aku, God ñɨŋ nugwidɨx mɨdaŋ, me rön, nugwo höjöpal röb nöiöña. Nöbö mö ñɨgö rɨ gwogwam rɨmɨdɨŋ, ñɨgö God höjöpaiöña.
28 Bendizei os que vos maldizem, e orai pelos que vos caluniam.
29 Nöbö mö bli ñɨgö alguna adöi palɨŋ, pikwo rɨŋ, adöi aipam paiöña. Nöbö mö bli ij ap uñ ñɨŋ aku pɨmɨdɨŋ, ap uñ aku algör aipam pö, rön, amnör nöiöña.
29 Ao que te ferir numa face, oferece-lhe também a outra; e ao que te houver tirado a capa, nem a túnica recuses;
30 Nöbö mö bli ap mɨdölaŋ, sö rɨmɨdɨŋ, ñɨŋ ñɨgö nöiöña. Ap ñɨŋ i nugwön pɨmɨdɨŋ, ap ana höbkal nöine, rön, yadmɨjeñ.
30 E dá a qualquer que te pedir; e ao que tomar o que é teu, não lho tornes a pedir.
31 Anɨŋ alɨŋ, me rön, rɨbyöx nugwöi mag akuyöbö, ñɨŋ keir nöbö mö bla akuyöbö ñɨgö paŋ mag akwör cöña.
31 E como vós quereis que os homens vos façam, da mesma maneira lhes fazei vós, também.
32 “Nöbö mö ñɨgö madmag nɨgöi bla akwör paiŋö madmag nɨgöñ aku, God nuŋ nugwaŋ, pödpödiö wä cön? Nöbö mö ap kib mag gwogwo röi bla, nöbö mö ñɨŋ keir bla algön nör nuö nuö madmag nɨgöia.
32 E se amardes aos que vos amam, que recompensa tereis? Também os pecadores amam aos que os amam.
33 Makwam nöbö mö ñɨgö pön ösös röi bla paiŋö algör ösös rɨ ri aböñ aku, God nuŋ nugwaŋ, pödpödiö wä cön? Aiöñ aku, nöbö mö ap kib mag gwogwo röi piaku rɨg röi mag akwör cöña.
33 E se fizerdes bem aos que vos fazem bem, que recompensa tereis? Também os pecadores fazem o mesmo.
34 Ap nölɨŋ paiŋö nölɨŋ, me rön, rɨba akwör yöx nugwön ap nöiöñ aku, God nuŋ nugwaŋ, pödpödiö wä cön? Aiöñ aku, nöbö mö ap kib mag gwogwo röi piaku rɨg röi mag akwör cöña.
34 E se emprestardes àqueles de quem esperais tornar a receber, que recompensa tereis? Também os pecadores emprestam aos pecadores, para tornarem a receber outro tanto.
35 Makwam, pɨlgɨb imgɨb ñɨŋ bla madmag nɨgön, ñɨgö ösös rɨ ri abön, ap amnör nöiöña. Anɨŋ paiŋö nöiöñɨŋö, rön, rɨb aku yöx nugumɨjeñ. Aliö almɨjöñ aku, God ölɨsö magalɨg bɨl yöra sö mɨd Nöbö aku, halöu ha nuŋwa mɨjöña. Nuŋ rɨg rɨ mag akuyöbö almɨjöñ aku, mɨ ñɨgö uplöben; paiŋö ñɨgö ap wä nöiöna. God nuŋ nöbö mö ap kib mag gwogwo röi bla aipam, nöbö mö nugwo, ri ablaŋe rön, yadölöi bla aipam, ñɨgö algön nör ösös rɨ ri abmɨda.
35 Amai, pois, a vossos inimigos, e fazei bem, e emprestai, sem nada esperardes, e será grande o vosso galardão, e sereis filhos do Altíssimo; porque ele é benigno até para com os ingratos e maus.
36 Nuö ñɨŋa nöbö mö ögwö yöxön pɨ ösös rɨ mag akuyöbö, ñɨŋ kwo algör nöbö mö uliöxön pɨ ösös rɨ ri aböña.
36 Sede, pois, misericordiosos, como também vosso Pai é misericordioso.
37 “Ñɨŋ nöbö mö bli, ‘Mag al aliö röi aku, ñɨŋ nöbö mö gwogwo mɨdöiŋö,’ reñ aku, God ñɨgö paiŋö algör ör, ‘Mag al aliö röi aku, ñɨŋ nöbö mö gwogwo mɨdöiŋö,’ ren. Ñɨŋ nöbö mö bli mönö diba yadön, ‘Ñɨŋ nöbö mö gwogwo paiŋö pöñɨŋö,’ reñ aku, God ñɨgö paiŋö algör ör mönö diba yadön, ‘Ñɨŋ nöbö mö gwogwo paiŋö pöñɨŋö,’ ren. Nöbö mö akuyöbö ñɨgö rɨ gwogwam rɨmɨjöñ aku nugwön röböxmɨjöñ aku, God ap gwogwo ñɨŋ röi aku, algör ör nugwön röböxöna.
37 Não julgueis, e não sereis julgados; não condeneis, e não sereis condenados; soltai, e soltar-vos-ão.
38 Ap ñɨŋ bla nöbö mö akuyöbö ñɨgö amnör nöiöñ aku, God ñɨgö paiŋö algör ör mɨ amnör nöiöna. Ñɨŋ skel pödiöm pön nöbö mö piaku ñɨgö ap nuöm nɨg nöiöñ aku, God skel akwör pɨ ñɨgö algör ör ap nuöm nɨg nöiönɨŋö,” röŋa.
38 Dai, e ser-vos-á dado; boa medida, recalcada, sacudida e transbordando, vos deitarão no vosso regaço; porque com a mesma medida com que medirdes também vos medirão de novo.
39 Makwam Jisas mönö i höd röxön yadöŋa, “Nöbö mämäg we wölön i, nöbö mämäg we wölön i nugwo, ödöi al aliö mɨdö, rön, yabuen. Aku agapɨm: nuŋ alön raŋ, mösör ulöm möl bö pɨn bɨcöña.
39 E dizia-lhes uma parábola: Pode porventura o cego guiar o cego? Não cairão ambos na cova?
40 Nöbö mö skul pöi bla, du skul pöi mag aku, yad nölɨb nöbö ñɨŋ bla padɨx röul adöx sö mɨdölöi. Makwam mai skul aku yadön pɨ ri abön pöcöña aku, yad nölɨb nöbö ñɨŋ bla pɨsaŋ nɨg nugugu mɨjöña.
40 O discípulo não é superior a seu mestre, mas todo o que for perfeito será como o seu mestre.
41 “Makwam pödpöd rɨmɨn bäpö mämäg yuö ñɨgö keira pöröb gɨ mɨd aku nugw yadölöi wöhö, pɨgnɨŋ ñɨŋa ap bɨcep mämäg yuö nuŋwa mɨd akwör nugwön yadöi?
41 E por que atentas tu no argueiro que está no olho de teu irmão, e não reparas na trave que está no teu próprio olho?
42 Bäpö diba mämäg yuö ñɨgö pöröb gɨ mɨd aku höd pa abɨŋ, mämäg yuö ñɨŋa wä raŋ nugwön, mai pɨgnɨŋ ñɨŋa ap bɨcep ulmɨdö mea mämäg yuö nuŋwa mɨd aku, pa abnɨŋö, rön yajne,” röŋa.
42 Ou como podes dizer a teu irmão: Irmão, deixa-me tirar o argueiro que está no teu olho, não atentando tu mesmo na trave que está no teu olho? Hipócrita, tira primeiro a trave do teu olho, e então verás bem para tirar o argueiro que está no olho de teu irmão.
43 “Makwam bɨ wä mag gwogwo yaxen; jɨ bɨ wopa mag wä yaxen.
43 Porque não há boa árvore que dê mau fruto, nem má árvore que dê bom fruto.
44 Makwam, bɨ akuyöbö mag yaxön aku nugwön, aku bɨ wä, aku bɨ wopa, me rön, nugwöña. Nag mogwöñö aku kiau maga tatal yaxen. Nag pɨlpɨlsɨnö aku kopen maga tatal yaxen.
44 Porque cada árvore se conhece pelo seu próprio fruto; pois não se colhem figos dos espinheiros, nem se vindimam uvas dos abrolhos.
45 Nöbö mö wä bla, höbwab rɨb madmag yuö ñɨŋ kwo wä rɨg mɨd aku, mag wä röia. Nöbö mö gwogwo bla, höbwab rɨb madmag yuö ñɨŋ kwo gwogwo rɨg mɨd aku, mag gwogwo röia. Makwam nöbö mö pödiö bɨlɨm mɨdöi aku, mönö yajöñ aku algör audiöx nugwön, aku nöbö mö wä, aku nöbö mö gwogwo piaku, me rön, nugunɨŋa.
45 O homem bom, do bom tesouro do seu coração tira o bem, e o homem mau, do mau tesouro do seu coração tira o mal, porque da abundância do seu coração fala a boca.
46 “Nɨ Nöbö Dib an, Nöbö Dib an, me röi aku, jɨ pödpöd rɨmɨn mönö yadɨl aku mai duölöi?
46 E por que me chamais, Senhor, Senhor, e não fazeis o que eu digo?
47 Nöbö mö mönö na aku nugwön, rɨg yadɨl mag akwör röi bla, mönö yadɨba rɨmɨdɨl kɨyöbö mɨdöia.
47 Qualquer que vem a mim e ouve as minhas palavras, e as observa, eu vos mostrarei a quem é semelhante:
48 Nöbö mö mönö na aku nugwön, rɨg yadɨl mag akwör röi bla, nöbö ram urɨba cön aku, ulöm pön, padö rɨg rol yöra pɨl ri abön, rama rol sö ur nɨgön, mag akuyöbö alɨg mɨdöia. Alaŋ, röbö hadö hön, rama alɨg pal gɨlɨx ab gɨlɨx rɨ pɨrag dinö, rɨ wöhö nugwön, rama ur gö nɨgön aku ölɨsö akwör mɨjöna.
48 É semelhante ao homem que edificou uma casa, e cavou, e abriu bem fundo, e pôs os alicerces sobre a rocha; e, vindo a enchente, bateu com ímpeto a corrente naquela casa, e não a pôde abalar, porque estava fundada sobre a rocha.
49 Makwam nöbö mö mönö na aku nugwön, yadɨl akuyöbö rölöi bla, nöbö ram urɨba cön aku, ulöm pön padö pɨlen; hör mögö rol yöraku ur nɨgön, mag akuyöbö alɨg mɨdöia. Alaŋ, röbö hadö hön, rama alɨg pal gɨlɨx ab gɨlɨx rɨ pɨrag dinö, rön, mag akwör rama alɨg aŋadö mag duaŋ, yöra mögedö akwör mɨjöna.
49 Mas o que ouve e não pratica é semelhante ao homem que edificou uma casa sobre terra, sem alicerces, na qual bateu com ímpeto a corrente, e logo caiu; e foi grande a ruína daquela casa.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 6, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.