Lucas 17
MÖNÖ KÖMÖ (TMD) vs NVT
1 Jisas nöbö nuŋ akuyöbö ñɨgö yadöŋa, “Nöbö i mönö mö i mag gwogwo rol aku rön, nöbö mö bli rɨba nölaŋ, ñɨŋ aipam mag gwogwo akwör rön pɨn bɨcöña. Mag adaku höd rɨmɨdmä, weik rɨmɨdöia, mai algör ör rɨmɨjöña. Makwam nöbö mö ñɨŋ rɨb gwogwo nöiöñ bla, ñɨŋ mɨ ölɨŋ höb ödöriö pɨmɨjöña.
1 Jesus disse a seus discípulos: “Sempre haverá o que leve as pessoas a cair em pecado, mas que aflição espera quem causa a tentação!
2 Makwam nöbö i mönö mö i, halöu ha bla ha paŋyöbö i aliö rɨba cön aku, nugwo rɨg diba wit palɨb rɨg i, göliöda alɨg nag nɨg gö nɨgön, pön du ban yuö diba aböyɨx aku waiö. Aku agapɨm: nuŋ kömö mɨdön, halöu ha paŋyöbö i raŋ pɨn bɨcön aku, mɨ ölɨŋ höb gwogwo pöna.
2 Seria melhor ser lançado no mar com uma pedra de moinho amarrada ao pescoço que fazer um destes pequeninos pecar.
3 Makwam, ñɨŋ keir rɨbyöx nugw ri aböña.
3 Portanto, tenham cuidado! “Se um irmão pecar, repreenda-o e, se ele se arrepender, perdoe-o.
4 Ap ñɨgö akuyöbö bli rɨ gwogwam rön, mai hön, pödpöd rɨmɨn akuyöbö rɨlö, rön, yadmɨjön aku, ap gwogwo röŋ aku nugwön röböxöña. Makwam wop paŋyöbö i alön raŋ raŋ akuyöbö mɨj sö aku cön aku, algör ör nugwön röböxöñɨŋö,” röŋa.
4 Mesmo que ele peque contra você sete vezes por dia e, a cada vez, se arrependa e peça perdão, perdoe-o”.
5 Jisas aliö rɨmɨdmɨn, mönö nuŋwa pön dub nöbö bla yadmä, “Nagö anɨŋ raŋ, nugw pɨb mag ana dib röxaŋ,” me rɨmä.
5 Os apóstolos disseram ao Senhor: “Faça nossa fé crescer!”.
6 Aliö rɨmɨn, Jisas ñɨgö yadöŋa, “Nugw pɨb mag dib yöi, nugw pɨb mag ñɨŋa bɨ masted mag ulmɨdö mɨda röxg mɨjön aku, ñɨŋ bɨ kɨ, ila alɨg mölöd du ban yuö mibɨl kwo wöl gɨ mɨdö, rön yadɨŋ, rɨg yajöñ mag akwör cöna.
6 O Senhor respondeu: “Se tivessem fé, ainda que tão pequena quanto um grão de mostarda, poderiam dizer a esta amoreira: ‘Arranque-se e plante-se no mar’, e ela lhes obedeceria.
7 “Ñɨŋ rɨb pödiö yöx nugwöi? Mabö rɨ nölɨb nöbö i mögörɨb pɨn wöd pörön mönö hön sipsip ur pörön, höbkal rama höm, nöbö nuö nuŋwa nugwo mönö pöd yajön? ‘Nagö kiö pɨl aku, nagö yörɨk römɨdön ap mag nɨmö,’ cönɨŋönö?
7 “Quando um servo chega do campo depois de arar ou cuidar das ovelhas, o senhor lhe diz: ‘Venha logo para a mesa comer conosco’?
8 Wöhö. Aliö yaden. Nuŋ yajöna, ‘Wölɨja paŋ wölaŋ, amanö aku pɨx nɨgön, röbö ap nɨ bla rag hö nölaŋ nɨmɨmön, mai röbö ap nagö bla nɨmö,’ cöna.
8 Não, ele diz: ‘Prepare minha refeição, apronte-se e sirva-me enquanto como e bebo. Você pode comer depois’.
9 Ñɨŋ rɨb pödiö yöx nugwöi? Mabö rɨ nölɨb nöbö aku, nöbö diba yajön mag akuyöbö rɨmɨjön aku, nöbö diba mönö wä bli nugwo yajönɨŋönö owa? Wöhö. Mabö rɨ nölɨb nöbö nuŋwa mɨd aku mɨ, rɨg yajön mag akwör cöna.
9 E acaso o senhor agradece ao servo por fazer o que lhe foi ordenado?
10 Ñɨŋ kwo algör. God ñɨgö mabö yad nɨgön akuyöbö rɨ pörön yajöña, ‘An mabö rɨ nölɨb nöbö mö wä yöi. Ap adö i keir rölöl; mabö an rɨb akwör rölɨŋö,’ cöñɨŋö,” röŋa.
10 Da mesma forma, quando vocês obedecem, devem dizer: ‘Somos servos inúteis; apenas cumprimos nosso dever’”.
11 Jisas Jerusalem dinö, rön, mögörɨb Sameria kɨ, mögörɨb Galili kwo, mibɨl yöra pikwo dumɨd dumɨd,
11 Dirigindo-se a Jerusalém, Jesus chegou à fronteira entre a Galileia e Samaria.
12 ram yöj lɨglɨg agrö i yönmɨdɨm nugugɨrön, ucrapö röŋ nöbö akuyöbö ragpɨd sö, nugwo möigw palön, hör hör yörkwo mɨdön,
12 Ao entrar num povoado dali, dez leprosos, mantendo certa distância,
13 aj halön yadmä, “Jisas, Nöbö Dib, anɨŋ ögwö yöxö,” rɨmä.
13 clamaram: “Jesus, Mestre, tenha misericórdia de nós!”.
14 Aliö rɨmɨdmɨn, Jisas ñɨgö yadöŋa, “Ñɨŋ duön, God ap höjöpal ur nölɨb nöbö bla ñɨgö uñ ñɨŋ bla yabunö,” röŋa. Aliö rɨmɨn, ñɨŋ duön, ödöi mibɨl yöra dumɨdmɨn nugugɨrön, ñɨgö kömö nɨgöŋa.
14 Ele olhou para eles e disse: “Vão e apresentem-se aos sacerdotes”. E, enquanto eles iam, foram curados da lepra.
15 Makwam ñɨgö aliö kömö nɨgmɨn, nöbö Sameria yöbö i, nugwo kömö nɨgöŋ aku nugwön, mönö diba yad gɨrön, God iba yadɨm bɨl sö dumɨn nugugɨrön,
15 Um deles, ao ver-se curado, voltou a Jesus, louvando a Deus em alta voz.
16 höbkal hön, Jisas mɨdöŋ yödpɨlö il yöra pɨn bɨrön, haŋaj adö pibö rɨ mögö bö cɨrön, Jisas nugwo ri ablaŋe röŋa.
16 Lançou-se a seus pés, agradecendo-lhe pelo que havia feito. Esse homem era samaritano.
17 Nuŋ alön rɨmɨn, Jisas yadöŋa, “Nɨ rɨbyöx nugula, nöbö akuyöbö ragpɨd sö kömö nɨgödö, rɨl aku, jɨ nöbö akuyöbö mac sö bla mɨkai?
17 Jesus perguntou: “Não curei dez homens? Onde estão os outros nove?
18 Nöbö bli pödpöd rɨmɨn hölöi? Nöbö pad piakuyöbö, Juda nöbö yöi akwör hön God nugwo wä rɨ ä?” röŋa.
18 Ninguém voltou para dar glórias a Deus, exceto este estrangeiro?”.
19 Jisas aliö rön nöbö aku nugwo yadöŋa, “Jisas nɨ raŋ kömö nɨgönɨŋö, rön nugw pɨlö aku, nagö kömö nɨga, duö,” röŋa.
19 E disse ao homem: “Levante-se e vá. Sua fé o curou”.
20 Makwam wop i Perisi nöbö bla Jisas nugwo yad nugwön, “God nöbö mö pön nugwidɨx mɨdɨb wop aku wop kai wöxnö nɨgön?” rɨmä. Aliö rɨmɨn, Jisas yadöŋa, “God nöbö mö pön nugwidɨx mɨjönɨŋö, röi aku, kiŋ bla bli, nöbö mö nugwidɨx mɨdɨm mɨdɨm, nugw ri abön rɨm rɨm, mai kiŋ ñɨŋa höm, nöbö mö nugwo mämäga nugwön, wopik hö, cöñ mag akuyöbö ren.
20 Certo dia, os fariseus perguntaram a Jesus: “Quando virá o reino de Deus?”. Jesus respondeu: “O reino de Deus não é detectado por sinais visíveis.
21 ‘Mɨd yörɨk,’ mönö ‘Mɨd yör kwom,’ rön yadeñɨm. Aku agapɨm: nuŋ tar hön, mibɨl ñɨgö yörɨk mödö mɨdö,” röŋa.
21 Não se poderá dizer: ‘Está aqui!’ ou ‘Está ali!’, pois o reino de Deus já está entre vocês”.
22 Jisas aliö rön, nöbö nuŋ bla ñɨgö yadöŋa, “Mai piaku, Nöbö Ha nuŋwa haŋ nugwo nuguŋö, rön, madmag ñɨgö wax nöl gör mɨjöna, jɨ nugwo nugweñ.
22 Então ele disse a seus discípulos: “Aproximam-se os dias em que desejarão ver o tempo do Filho do Homem, mas não o verão.
23 Nöbö mö bli ñɨgö yajöña, ‘Mɨd yörɨk,’ mönö ‘Mɨd yör kwom,’ me cöñ aku, jɨ mönö aku mi yadöiŋö, rön, ipalɨp duŋ, ñɨŋ pɨsaŋ dumɨjeñ.
23 Dirão a vocês: ‘Vejam, lá está!’ ou ‘Aqui está ele!’, mas não os sigam.
24 Aku agapɨm: Nöbö Ha nuŋwa hön wop aku, añɨgölö ñɨrɨm, mila alɨp dum nugwöi mag akuyöbö alɨp höna.
24 Porque, assim como o relâmpago lampeja e ilumina o céu de uma extremidade a outra, assim será no dia em que vier o Filho do Homem.
25 Makwam ñɨŋ nöbö mö weik mɨdöi kɨyöbö, Nöbö Ha nuŋwa nugwo ipɨtaŋ nugwön nugwo peñ; nugwo ömörö diba nöiöña.
25 Mas primeiro é necessário que ele sofra terrivelmente e seja rejeitado por esta geração.
26 Nöbö Ha nuŋwa hön wop aku, maduar ör Noa mɨdöŋ wop aku rɨg röŋ mag akuyöbö cöna.
26 “Quando o Filho do Homem voltar, será como no tempo de Noé.
27 Noa mɨdöŋ wop aku, nöbö mö bla ap mag nɨm gɨrön, röbö nɨm gɨrön, mö nuö nuö nöl pɨ gɨrön, rɨ mɨdɨm nugugɨrön, Noa nuarö nuömarö bɨyöj möla dum nugugɨrön, ruö ib diba rɨlö, rɨ yöxmɨn, bana wölön nöbö mö akuyöbö ñɨgö magalɨg pɨ yuö abmɨn wöröx pörmä.
27 Naqueles dias, o povo seguia sua rotina de banquetes, festas e casamentos, até o dia em que Noé entrou na arca e veio o dilúvio, que destruiu a todos.
28 Makwam nöbö Lot mɨdöŋ wop aku, Sodom nöbö mö bla algör ör ap nɨm gɨrön, röbö nɨm gɨrön, ap piaku sɨm rɨ gɨrön, ap möriwö rɨb piaku rɨ gɨrön, ram ur gɨrön, rɨ mɨdɨm nugugɨrön,
28 “E o mundo será como no tempo de Ló. O povo se ocupava de seus afazeres diários, comendo e bebendo, comprando e vendendo, cultivando e construindo,
29 Lot mögörɨb aku röböxön, mögörɨb hör möl i dum nugugɨrön, wop akwör, rɨn pin diba adöx kau sebö pɨnön, Sodom nöbö mö ñɨgö magalɨg yön bɨc um duöŋa.
29 até o dia em que Ló deixou Sodoma. Então fogo e enxofre ardente caíram do céu e destruíram a todos.
30 Nöbö Ha nuŋwa hön wop aku, mag aliö akwör cöna.
30 Sim, tudo será como sempre foi até o dia em que o Filho do Homem for revelado.
31 “Wop aku, nöbö mö ram cölöbö sö mɨjöñ aku, ap ñɨŋ bla ram möl bö mɨd aku pɨba ram möl bö dueñ. Nöbö mö möriwö rɨb bla yönmɨjöñ piaku, ap bli pɨba höbkal rama dueñ.
31 Nesse dia, quem estiver na parte de cima da casa, não desça para pegar suas coisas. Quem estiver no campo, não volte para casa.
32 Lot mönɨŋ nugwo röŋ adakwör rɨbyöx nugwön, nugw ri aböña.
32 Lembrem-se do que aconteceu à esposa de Ló!
33 Nöbö mö bɨl kai, nɨ keir nugw ri abön kömö mɨjɨnö, rön rɨbyöx nugwön aku, wöröxöna; jɨ nöbö mö bɨl kai, Krais mönö wä yad akuyöbö mabö nuŋwa rɨp dumɨdön wöröxnö, rön rɨbyöx nugwön aku, kömö mɨjöna.
33 Quem se apegar à própria vida a perderá; quem abrir mão de sua vida a salvará.
34 Ñɨgö yadmɨdla, wop aku pɨxmag yuö bö nöbö mös äbäñ döul paŋyöbö i hölɨm gɨ mɨjöñ aku, i pön, i röböxna.
34 Naquela noite, duas pessoas estarão dormindo na mesma cama; uma será levada, e a outra, deixada.
35 Mö mös wit maga pal pat piöpi rɨmɨjöñ aku, i pön, i röböxna.
35 Duas mulheres estarão moendo cereal no moinho; uma será levada, e a outra, deixada.
36 Nöbö mös möriwö rɨb piaku mabö rɨ mɨjöñ aku, i pön, i röböxnö,” röŋa.
36 Dois homens estarão trabalhando juntos num campo; um será levado, e o outro, deixado”.
37 Jisas aliö rɨmɨn, ñɨŋ yadmä, “Nöbö Dib, mönö yadmɨdlö aku, mögörɨb kai aliö cön?” rɨmä.
37 “Senhor, onde isso acontecerá?”, perguntaram os discípulos. Jesus respondeu: “Onde estiver o cadáver, ali se ajuntarão os abutres”.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 17, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.