Lucas 17
MÖNÖ KÖMÖ (TMD) vs NTLH
1 Jisas nöbö nuŋ akuyöbö ñɨgö yadöŋa, “Nöbö i mönö mö i mag gwogwo rol aku rön, nöbö mö bli rɨba nölaŋ, ñɨŋ aipam mag gwogwo akwör rön pɨn bɨcöña. Mag adaku höd rɨmɨdmä, weik rɨmɨdöia, mai algör ör rɨmɨjöña. Makwam nöbö mö ñɨŋ rɨb gwogwo nöiöñ bla, ñɨŋ mɨ ölɨŋ höb ödöriö pɨmɨjöña.
1 Jesus disse aos seus discípulos:
2 Makwam nöbö i mönö mö i, halöu ha bla ha paŋyöbö i aliö rɨba cön aku, nugwo rɨg diba wit palɨb rɨg i, göliöda alɨg nag nɨg gö nɨgön, pön du ban yuö diba aböyɨx aku waiö. Aku agapɨm: nuŋ kömö mɨdön, halöu ha paŋyöbö i raŋ pɨn bɨcön aku, mɨ ölɨŋ höb gwogwo pöna.
2 Seria melhor para essa pessoa que ela fosse jogada no mar com uma grande pedra de moinho amarrada no pescoço do que fazer com que um destes pequeninos peque.
3 Makwam, ñɨŋ keir rɨbyöx nugw ri aböña.
3 Tenham cuidado! Se o seu irmão pecar, repreenda-o; se ele se arrepender, perdoe.
4 Ap ñɨgö akuyöbö bli rɨ gwogwam rön, mai hön, pödpöd rɨmɨn akuyöbö rɨlö, rön, yadmɨjön aku, ap gwogwo röŋ aku nugwön röböxöña. Makwam wop paŋyöbö i alön raŋ raŋ akuyöbö mɨj sö aku cön aku, algör ör nugwön röböxöñɨŋö,” röŋa.
4 Se pecar contra você sete vezes num dia e cada vez vier e disser: “Me arrependo”, então perdoe.
5 Jisas aliö rɨmɨdmɨn, mönö nuŋwa pön dub nöbö bla yadmä, “Nagö anɨŋ raŋ, nugw pɨb mag ana dib röxaŋ,” me rɨmä.
5 Os apóstolos pediram ao Senhor: — Aumente a nossa fé.
6 Aliö rɨmɨn, Jisas ñɨgö yadöŋa, “Nugw pɨb mag dib yöi, nugw pɨb mag ñɨŋa bɨ masted mag ulmɨdö mɨda röxg mɨjön aku, ñɨŋ bɨ kɨ, ila alɨg mölöd du ban yuö mibɨl kwo wöl gɨ mɨdö, rön yadɨŋ, rɨg yajöñ mag akwör cöna.
6 E ele respondeu:
7 “Ñɨŋ rɨb pödiö yöx nugwöi? Mabö rɨ nölɨb nöbö i mögörɨb pɨn wöd pörön mönö hön sipsip ur pörön, höbkal rama höm, nöbö nuö nuŋwa nugwo mönö pöd yajön? ‘Nagö kiö pɨl aku, nagö yörɨk römɨdön ap mag nɨmö,’ cönɨŋönö?
7 Jesus disse:
8 Wöhö. Aliö yaden. Nuŋ yajöna, ‘Wölɨja paŋ wölaŋ, amanö aku pɨx nɨgön, röbö ap nɨ bla rag hö nölaŋ nɨmɨmön, mai röbö ap nagö bla nɨmö,’ cöna.
8 Claro que não! Pelo contrário, você dirá: “Prepare o jantar para mim, ponha o avental e me sirva enquanto eu como e bebo. Depois você pode comer e beber.”
9 Ñɨŋ rɨb pödiö yöx nugwöi? Mabö rɨ nölɨb nöbö aku, nöbö diba yajön mag akuyöbö rɨmɨjön aku, nöbö diba mönö wä bli nugwo yajönɨŋönö owa? Wöhö. Mabö rɨ nölɨb nöbö nuŋwa mɨd aku mɨ, rɨg yajön mag akwör cöna.
9 Por acaso o empregado merece agradecimento porque obedeceu às suas ordens?
10 Ñɨŋ kwo algör. God ñɨgö mabö yad nɨgön akuyöbö rɨ pörön yajöña, ‘An mabö rɨ nölɨb nöbö mö wä yöi. Ap adö i keir rölöl; mabö an rɨb akwör rölɨŋö,’ cöñɨŋö,” röŋa.
10 Assim deve ser com vocês. Depois de fazerem tudo o que foi mandado, digam: “Somos empregados que não valem nada porque fizemos somente o nosso dever.”
11 Jisas Jerusalem dinö, rön, mögörɨb Sameria kɨ, mögörɨb Galili kwo, mibɨl yöra pikwo dumɨd dumɨd,
11 Jesus continuava viajando para Jerusalém e passou entre as regiões da Samaria e da Galileia.
12 ram yöj lɨglɨg agrö i yönmɨdɨm nugugɨrön, ucrapö röŋ nöbö akuyöbö ragpɨd sö, nugwo möigw palön, hör hör yörkwo mɨdön,
12 Quando estava entrando num povoado, dez leprosos foram se encontrar com ele. Eles pararam de longe
13 aj halön yadmä, “Jisas, Nöbö Dib, anɨŋ ögwö yöxö,” rɨmä.
13 e gritaram: — Jesus, Mestre, tenha pena de nós!
14 Aliö rɨmɨdmɨn, Jisas ñɨgö yadöŋa, “Ñɨŋ duön, God ap höjöpal ur nölɨb nöbö bla ñɨgö uñ ñɨŋ bla yabunö,” röŋa. Aliö rɨmɨn, ñɨŋ duön, ödöi mibɨl yöra dumɨdmɨn nugugɨrön, ñɨgö kömö nɨgöŋa.
14 Jesus os viu e disse: Quando iam pelo caminho, eles foram curados.
15 Makwam ñɨgö aliö kömö nɨgmɨn, nöbö Sameria yöbö i, nugwo kömö nɨgöŋ aku nugwön, mönö diba yad gɨrön, God iba yadɨm bɨl sö dumɨn nugugɨrön,
15 E, quando um deles, que era samaritano , viu que estava curado, voltou louvando a Deus em voz alta.
16 höbkal hön, Jisas mɨdöŋ yödpɨlö il yöra pɨn bɨrön, haŋaj adö pibö rɨ mögö bö cɨrön, Jisas nugwo ri ablaŋe röŋa.
16 Ajoelhou-se aos pés de Jesus e lhe agradeceu.
17 Nuŋ alön rɨmɨn, Jisas yadöŋa, “Nɨ rɨbyöx nugula, nöbö akuyöbö ragpɨd sö kömö nɨgödö, rɨl aku, jɨ nöbö akuyöbö mac sö bla mɨkai?
17 Jesus disse:
18 Nöbö bli pödpöd rɨmɨn hölöi? Nöbö pad piakuyöbö, Juda nöbö yöi akwör hön God nugwo wä rɨ ä?” röŋa.
18 Por que somente este estrangeiro voltou para louvar a Deus?
19 Jisas aliö rön nöbö aku nugwo yadöŋa, “Jisas nɨ raŋ kömö nɨgönɨŋö, rön nugw pɨlö aku, nagö kömö nɨga, duö,” röŋa.
19 E Jesus disse a ele:
20 Makwam wop i Perisi nöbö bla Jisas nugwo yad nugwön, “God nöbö mö pön nugwidɨx mɨdɨb wop aku wop kai wöxnö nɨgön?” rɨmä. Aliö rɨmɨn, Jisas yadöŋa, “God nöbö mö pön nugwidɨx mɨjönɨŋö, röi aku, kiŋ bla bli, nöbö mö nugwidɨx mɨdɨm mɨdɨm, nugw ri abön rɨm rɨm, mai kiŋ ñɨŋa höm, nöbö mö nugwo mämäga nugwön, wopik hö, cöñ mag akuyöbö ren.
20 Alguns fariseus perguntaram a Jesus quando ia chegar o Reino de Deus . Ele respondeu:
21 ‘Mɨd yörɨk,’ mönö ‘Mɨd yör kwom,’ rön yadeñɨm. Aku agapɨm: nuŋ tar hön, mibɨl ñɨgö yörɨk mödö mɨdö,” röŋa.
21 Ninguém vai dizer: “Vejam! Está aqui” ou “Está ali”. Porque o Reino de Deus está dentro de vocês.
22 Jisas aliö rön, nöbö nuŋ bla ñɨgö yadöŋa, “Mai piaku, Nöbö Ha nuŋwa haŋ nugwo nuguŋö, rön, madmag ñɨgö wax nöl gör mɨjöna, jɨ nugwo nugweñ.
22 Então ele disse aos discípulos:
23 Nöbö mö bli ñɨgö yajöña, ‘Mɨd yörɨk,’ mönö ‘Mɨd yör kwom,’ me cöñ aku, jɨ mönö aku mi yadöiŋö, rön, ipalɨp duŋ, ñɨŋ pɨsaŋ dumɨjeñ.
23 Alguns vão dizer a vocês: “Olhem aqui” ou “Olhem ali”; porém não saiam para procurá-lo.
24 Aku agapɨm: Nöbö Ha nuŋwa hön wop aku, añɨgölö ñɨrɨm, mila alɨp dum nugwöi mag akuyöbö alɨp höna.
24 Porque, assim como o relâmpago brilha de uma ponta do céu até a outra, assim será no dia em que o Filho do Homem vier.
25 Makwam ñɨŋ nöbö mö weik mɨdöi kɨyöbö, Nöbö Ha nuŋwa nugwo ipɨtaŋ nugwön nugwo peñ; nugwo ömörö diba nöiöña.
25 Mas primeiro ele precisa sofrer e ser rejeitado pelo povo de hoje.
26 Nöbö Ha nuŋwa hön wop aku, maduar ör Noa mɨdöŋ wop aku rɨg röŋ mag akuyöbö cöna.
26 Como foi no tempo de Noé, assim também será nos dias de antes da vinda do Filho do Homem.
27 Noa mɨdöŋ wop aku, nöbö mö bla ap mag nɨm gɨrön, röbö nɨm gɨrön, mö nuö nuö nöl pɨ gɨrön, rɨ mɨdɨm nugugɨrön, Noa nuarö nuömarö bɨyöj möla dum nugugɨrön, ruö ib diba rɨlö, rɨ yöxmɨn, bana wölön nöbö mö akuyöbö ñɨgö magalɨg pɨ yuö abmɨn wöröx pörmä.
27 Todos comiam e bebiam, e os homens e as mulheres casavam, até o dia em que Noé entrou na barca. Depois veio o dilúvio e matou todos.
28 Makwam nöbö Lot mɨdöŋ wop aku, Sodom nöbö mö bla algör ör ap nɨm gɨrön, röbö nɨm gɨrön, ap piaku sɨm rɨ gɨrön, ap möriwö rɨb piaku rɨ gɨrön, ram ur gɨrön, rɨ mɨdɨm nugugɨrön,
28 A mesma coisa aconteceu no tempo de Ló. Todos comiam e bebiam, compravam e vendiam, plantavam e construíam.
29 Lot mögörɨb aku röböxön, mögörɨb hör möl i dum nugugɨrön, wop akwör, rɨn pin diba adöx kau sebö pɨnön, Sodom nöbö mö ñɨgö magalɨg yön bɨc um duöŋa.
29 No dia em que Ló saiu de Sodoma, choveu do céu fogo e enxofre e matou todos.
30 Nöbö Ha nuŋwa hön wop aku, mag aliö akwör cöna.
30 Assim será o dia em que o Filho do Homem aparecer.
31 “Wop aku, nöbö mö ram cölöbö sö mɨjöñ aku, ap ñɨŋ bla ram möl bö mɨd aku pɨba ram möl bö dueñ. Nöbö mö möriwö rɨb bla yönmɨjöñ piaku, ap bli pɨba höbkal rama dueñ.
31 Aí quem estiver em cima da sua casa, no terraço, desça, e fuja logo, e não perca tempo entrando na casa para pegar as suas coisas. E quem estiver no campo não volte para casa.
32 Lot mönɨŋ nugwo röŋ adakwör rɨbyöx nugwön, nugw ri aböña.
32 Lembrem da mulher de Ló.
33 Nöbö mö bɨl kai, nɨ keir nugw ri abön kömö mɨjɨnö, rön rɨbyöx nugwön aku, wöröxöna; jɨ nöbö mö bɨl kai, Krais mönö wä yad akuyöbö mabö nuŋwa rɨp dumɨdön wöröxnö, rön rɨbyöx nugwön aku, kömö mɨjöna.
33 A pessoa que procura os seus próprios interesses nunca terá a vida verdadeira; mas quem esquece a si mesmo terá a vida verdadeira.
34 Ñɨgö yadmɨdla, wop aku pɨxmag yuö bö nöbö mös äbäñ döul paŋyöbö i hölɨm gɨ mɨjöñ aku, i pön, i röböxna.
34 Naquela noite duas pessoas estarão dormindo numa mesma cama. Eu afirmo a vocês que uma será levada, e a outra, deixada.
35 Mö mös wit maga pal pat piöpi rɨmɨjöñ aku, i pön, i röböxna.
35 Duas mulheres estarão moendo trigo juntas: uma será levada, e a outra, deixada.
36 Nöbö mös möriwö rɨb piaku mabö rɨ mɨjöñ aku, i pön, i röböxnö,” röŋa.
36 [Naquele dia, dois homens estarão trabalhando na fazenda: um será levado, e o outro, deixado.]
37 Jisas aliö rɨmɨn, ñɨŋ yadmä, “Nöbö Dib, mönö yadmɨdlö aku, mögörɨb kai aliö cön?” rɨmä.
37 Então os discípulos perguntaram: — Senhor, onde vai ser isso? Ele respondeu:
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 17, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.