Lucas 13
MÖNÖ KÖMÖ (TMD) vs NTLH
1 Mag aku, nöbö mö bli hön, Jisas nugwo yadön yadmä, “Galili nöbö mö bli hön, God höjöpalɨb ram aku ap höjöpal ur nölɨŋ nugugɨrön, mag akwör gapman nöbö dib Pailot ñɨgö mɨ aŋadö pɨl pal nɨgö,” rɨmä.
1 Naquela mesma ocasião algumas pessoas chegaram e começaram a comentar com Jesus como Pilatos havia mandado matar vários galileus, no momento em que eles ofereciam sacrifícios a Deus.
2 Aliö rɨmɨdmɨn, Jisas ñɨgö yadöŋa, “Galili nöbö mö piakwör, ap kib mag gwogwo magöri maga rɨm aliö alöŋa, jɨ Galili nöbö mö bli ap kib mag gwogwo ulul ulul bli rɨm aliö alölö, rön, nugwöiŋ ä?
2 Então Jesus disse:
3 Aku wöhö! Nɨ ñɨgö yadmɨdla, ap kib mag gwogwo röi aku, pödpöd rɨmɨn aliö alölɨŋö, rön, röböxeñ aku, nöbö mö piaku rɨg wöröxim mag akuyöbö, ñɨŋ kwo algör magalɨg paŋ aliar wöröxöña.
3 De modo nenhum! Eu afirmo a vocês que, se não se arrependerem dos seus pecados, todos vocês vão morrer como eles morreram.
4 Makwam Siloam ban yuö il yöra, ram mɨxɨl dib i gɨlɨxön nöbö mö akuyöbö iŋösu adokwebö kwo (18) ñɨgö pal nɨgöŋ aku, ap kib mag gwogwo magöri maga rɨm aliö alöŋa, jɨ Jerusalem mɨdmɨdöi nöbö mö bli ap kib mag gwogwo ulul ulul bli rɨm aliö alölö, rön, nugwöiŋ ä?
4 E lembrem daqueles dezoito, do bairro de Siloé, que foram mortos quando a torre caiu em cima deles. Vocês pensam que eles eram piores do que os outros que moravam em Jerusalém?
5 Aku wöhö! Nɨ ñɨgö yadmɨdla, ap kib mag gwogwo röi aku, pödpöd rɨmɨn aliö alölɨŋö, rön, röböxeñ aku, nöbö mö piaku rɨg wöröxim mag akuyöbö, ñɨŋ kwo algör magalɨg paŋ aliar wöröxöña.
5 De modo nenhum! Eu afirmo a vocês que, se não se arrependerem dos seus pecados, todos vocês vão morrer como eles morreram.
6 Makwam Jisas mönö höd röxön ñɨgö yadöŋa, “Nöbö i kaucö maga yaxaŋ, me rön, iñ aku röd pön hön, nag wain möriwö nuŋ aku yuöna. Mai höbkal hön nugwaŋ mag yaxen.
6 Então Jesus contou esta parábola :
7 Nöbö mabö rɨb nuŋ aku nugwo yajöna, ‘Kɨm mös paŋ kɨm paŋ paŋ yönmɨn nugugɨrön, öim hön nugula kaucö yum aku maga yaxöl. Makwam, möriwö rɨb na mibɨl yöra mɨd aku wä röl. Römal abö!’ cöna.
7 Aí disse ao homem que tomava conta da plantação: “Olhe! Já faz três anos seguidos que venho buscar figos nesta figueira e não encontro nenhum. Corte esta figueira! Por que deixá-la continuar tirando a força da terra sem produzir nada?”
8 Yadmɨdaŋ, mabö rɨ nölɨb nöbö nuŋwa yajöna, ‘Nöbö dib, bɨ kaucö aku weik römal abɨb yöi. Nɨ kaucö il aku mɨnuö pal ri abön, ap panö panö bli mɨdau rag abmön,
8 Mas o empregado respondeu: “Patrão, deixe a figueira ficar mais este ano. Eu vou afofar a terra em volta dela e pôr bastante adubo.
9 kɨm maiyöbö aku maga yaxön aku röböxön kwönö; mag yaxen aku römal abö,’ cönɨŋö,” röŋa.
9 Se no ano que vem ela der figos, muito bem. Se não der, então mande cortá-la.”
10 Makwam Juda God höjöpalɨb wop i, Jisas Juda mögum rɨb ram i duön, ñɨgö mönö yad nöl gɨr mɨdöŋa.
10 Certo sábado, Jesus estava ensinando numa sinagoga .
11 Ram möl aku mö i hö mɨdöŋa. Mö aku nugwo ragwo as rɨmɨn, höglöm nuŋwa um pɨlɨx rɨm um hölɨl yönmɨdɨm kɨm nuŋ akuyöbö iŋösu adokwebö kwo (18) yönöŋa.
11 E chegou ali uma mulher que fazia dezoito anos que estava doente, por causa de um espírito mau. Ela andava encurvada e não conseguia se endireitar.
12 Jisas mö aku nugwo yadɨm hömɨdɨm yadöŋa, “Ap nagö rɨ aku kömö nɨgö,” röŋa.
12 Quando Jesus a viu, ele a chamou e disse:
13 Jisas aliö rön nugwo pɨ nugumɨn nugugɨrön, mag akwör höglöm yöda mɨrɨxmɨn, God iba yadmɨn adöx sö duöŋa.
13 Aí pôs as mãos sobre ela, e ela logo se endireitou e começou a louvar a Deus.
14 Makwam Jisas nuŋ God höjöpalɨb wopa mö aku rɨmɨn kömö nɨgöŋ aku nugwön, nöbö dib Juda mögum rɨb ram aku nugwidɨx mɨdmɨd aku, Jisas nugwo nugumɨn ölɨsö wölɨm, nöbö mö hö mɨdim akuyöbö ñɨgö yadöŋa, “Ñɨŋ nöbö mö ap rɨ akuyöbö, mabö rɨb wop iŋösu akwör höŋ kömö nɨgöna. Weik God höjöpalɨb wop kɨ akuyöbö almɨjeñɨŋö,” röŋa.
14 Mas o chefe da sinagoga ficou zangado porque Jesus havia feito uma cura no sábado. Por isso disse ao povo: — Há seis dias para trabalhar. Pois venham nesses dias para serem curados, mas, no sábado, não!
15 Aliö rɨmɨn, Nöbö Dib nugwo paiŋö yadöŋa, “Ñɨŋ inakmönö hörɨb nöbö! Hön kau, hön donki ñɨŋ bla wabɨl nɨgɨŋ mɨjön yöraku, God höjöpalɨb wop aku röbö ap raŋ, ñɨgö nag yauön pön duŋ röbö nɨmöñɨŋönö wöhö?
15 Então o Senhor respondeu:
16 Makwam nöso maduebö an Ebraham yöxmɨn yöxɨp pön hö nɨgim halöu kɨ, Seten nugwo maduar ör wabɨl nɨgmɨn, kɨma yöniö iŋösu adokwebö kwo (18) pɨn aku, nugwo ögwö yöxölöi ä? Weik God höjöpalɨb wop kɨ nag nuŋwa yau abmɨdmön, mönö diba yadmɨdöi ä?
16 E agora está aqui uma descendente de Abraão que Satanás prendeu durante dezoito anos. Por que é que no sábado ela não devia ficar livre dessa doença?
17 Jisas aliö rɨmɨn, nöbö nugwo nugum ölɨsö wölöŋ piaku mɨ ödöriö möigw yöxmä. Makwam nöbö mö bli ñɨŋ Jisas ap rölɨbä akuyöbö rɨg rɨmɨd akuyöbö nugwön, mɨ ödöriö wahax pɨmä.
17 Os inimigos de Jesus ficaram envergonhados com essa resposta, mas toda a multidão ficou alegre com as coisas maravilhosas que ele fazia.
18 Jisas mönö i kwo yadön yadöŋa, “God nöbö mö pön nugwidɨx mɨdɨb mönö aku ñɨgö yad nölɨba rɨmɨdɨl aku, pödpödiö yadmön, ñɨŋ nugw ri aböñ?
18 Jesus disse:
19 Mɨ mönö adö yadɨba rɨmɨdɨl kɨyöbö aliö mɨda. Nöbö i bɨ masted mag aku rag du möriwö rɨb nuŋ aku yuaŋ, wöl dib röxön padö pɨlaŋ, yöur hön löx wä bla hörɨrör rin urön mɨjöñɨŋö,” röŋa.
19 Ele é como uma semente de mostarda que um homem pega e planta na sua horta. A planta cresce e fica uma árvore, e os passarinhos fazem ninhos nos seus ramos.
20 Mönö i piöŋö iswob yadöŋa, “God nöbö mö pön nugwidɨx mɨdɨb mönö aku, pödpödiö yadmön, ñɨŋ nugw ri aböñ?
20 Jesus continuou:
21 Mag akuyöbö, mö i is pɨd ulul ulul i pön, wit mag hauya wi yöj möl dib bö abön alɨg pɨ höuöilmel raŋ mɨd gɨrön, mɨ wöl dib röxön, mag aliö akuyöbö cönɨŋö,” röŋa.
21 Ele é como o fermento que uma mulher pega e mistura em três medidas de farinha, até que ele se espalhe por toda a massa.
22 Makwam Jisas Jerusalem dinöb rön, paxdöriar duölöŋ. Nuŋ taun akuyöbö aipam, nöbö mö ram yöj lɨglɨg agrö mɨdmä akuyöbö aipam, alebö alebö hölɨm gɨrön, mönö yad nölɨp duöŋa.
22 Jesus atravessava cidades e povoados, ensinando na sua viagem para Jerusalém.
23 Nöbö mö mɨdim adaku, nöbö i Jisas nugwo yadöŋa, “Nöbö Dib, God hör nöbö mö mösör kömö pönɨŋönö wöhö?” röŋa.
23 Alguém perguntou: — Senhor, são poucos os que vão ser salvos? Jesus respondeu:
24 “Makwam, ñɨŋ ususör rön, ubalɨj ulmɨdö aku diöña. Nöbö mö mɨga, ubalɨj möl ulmɨdö aku duŋö, rön, du rua röx öliöxöña.
24 — Façam tudo para entrar pela porta estreita. Pois eu afirmo a vocês que muitos vão querer entrar, mas não poderão.
25 Aku agapɨm: nöbö ram mɨnöbö aku uba wölaŋ, ñɨŋ rɨŋadö mɨdön, uba pal gigu rön yajöña, ‘Nöbö dib, uba rödö!’ rɨŋ, nuŋ paiŋö yajöna, ‘Ñɨŋ pikai yöbö nöbö mö bɨlɨm? Nɨ ñɨgö nugumɨdöiö!’ cöna.
25 — O dono da casa vai se levantar e fechar a porta. Então vocês ficarão do lado de fora, batendo na porta e dizendo: “Senhor, nos deixe entrar!” E ele responderá: “Não sei de onde são vocês.”
26 Aliö rɨmɨdaŋ, ñɨŋ paiŋö yajöña, ‘Nagö höd mögörɨb ana höman, nagö pɨsaŋ ap nɨmön röbö nɨmön rɨmɨdmɨŋa; naŋ anɨŋ mönö yad nölmɨdlaŋö,’ cöña.
26 Aí vocês dirão: “Nós comemos e bebemos com o senhor. O senhor ensinou na nossa cidade.”
27 Aliö rɨŋ, nuŋ paiŋö yajöna, ‘Nɨ ñɨŋ nugumɨdöi. Ñɨŋ pikai yöbö nöbö mö bɨlɨm. Ñɨŋ nöbö mö ap kib mag gwogwo rɨmɨdöi makwam, ñɨgö uba rödöinöm. Dine!’ cöna.
27 Mas ele responderá: “Não sei de onde são vocês. Afastem-se de mim, vocês que só fazem o mal.”
28 Mai ñɨŋ nugwɨŋ, Ebraham, Aisak, Jekop, God mönö yadɨb nöbö bla, God mögörɨb öim mɨdɨb aku God pɨsaŋ mɨjöña, jɨ ñɨgö yad rɨŋö bö abaŋ, mɨ göj im gɨrön, ajmaga öbɨx gɨg yu gɨrön mɨjöña.
28 Quando vocês virem Abraão, Isaque, Jacó e todos os
29 Makwam nöbö mö pad piakuyöbö, naiö wölmɨd adö sebö, naiö rödɨp dumɨd adö bebö, bɨl adöi yöbö, bɨl adöi yöbö, God mögörɨb öim mɨdɨb nuŋ aku hön, römɨdön nɨgiö nɨgön ap diba nɨmöña.
29 Muitos virão do Leste e do Oeste, do Norte e do Sul e vão sentar-se à mesa no Reino de Deus.
30 Makwam nöbö mö wopik mɨ höglöm adö bö mɨdöi piaku, mai bli höd du mɨjöña. Makwam nöbö mö wopik höd dumɨdöi piaku, mai bli mɨ ödöriö höglöm adö bö mɨjöñɨŋö,” röŋa.
30 E os que agora são os últimos serão os primeiros, e os primeiros serão os últimos.
31 Wop akwör, Perisi nöbö bli hön Jisas nugwo yadmä, “Gapman nöbö dib Herod nagö pɨl pal nɨgɨba rɨmɨda. Makwam, nagö mögörɨb kɨ röböxön, mögörɨb hör i duö,” rɨmä.
31 Naquele momento alguns fariseus chegaram perto de Jesus e disseram: — Vá embora daqui, porque Herodes quer matá-lo.
32 Aliö rɨmɨn, Jisas yadöŋa, “Ñɨŋ du wöñö höpebö aku nugwo yadɨŋ, nugugu mɨjöna. Weik aipam, laŋ aipam, nöbö mö ragwo as öim nɨg bla yadmön kömö nɨgaŋ, nöbö mö ap rɨ bla rɨmön kömö nɨgaŋ. Makwam lonkwo mabö na aku rɨ pöcɨna.
32 Jesus respondeu:
33 Makwam weik, laŋ, lonkwo nɨ ödöi dinö, rɨ rɨbyöx nugul aku, dina. God mönö yadɨb nöbö akuyöbö ñɨgö Jerusalem ör pɨl pal nɨgöña.
33 E Jesus continuou:
34 “Jerusalem! Jerusalem! God nuŋ mönö yadɨb nöbö nuŋwa ñɨgö, me rön, yad aböŋ akuyöbö, pödpöd rɨmɨn öim rɨg röd pal nɨgmɨdöi? Kulakul asa pɨ upɨc mo nɨg mag akuyöbö, nɨ öim halöu ha nagö bla pɨ ösös rɨ ri abnö, rön, rɨbyöx nugul aku, jɨ nɨ ipɨtmɨn nugwön röböxöia.
34 — Jerusalém, Jerusalém, que mata os profetas e apedreja os mensageiros que Deus lhe manda! Quantas vezes eu quis abraçar todo o seu povo, assim como a galinha ajunta os seus pintinhos debaixo das suas asas, mas vocês não quiseram!
35 Makwam nugwi. Ram ñɨŋ aku yöj akwör mɨda. Mɨdö ñɨŋ nɨ nugweñ; mai piaku, ‘Nöbö kɨ Nöbö Diba yad abmɨn hömɨd kɨ, God rɨmɨn ib nuŋwa adöx sö duaŋ,’ me cöñ wop akwör nɨ iswob nugwöñɨŋö,” röŋa.
35 Agora a casa de vocês ficará completamente abandonada. Eu afirmo que vocês não me verão mais, até chegar o tempo em que dirão: “Deus abençoe aquele que vem em nome do Senhor!”
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 13, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.