João 9
MÖNÖ KÖMÖ (TMD) vs NAA
1 Makwam Jisas nöbö nuŋ bla pɨsaŋ du gɨrön nugumɨn, nöbö yöx pön hem wop akwör mämäga we wölöŋ i mɨdöŋa.
1 Enquanto Jesus caminhava, viu um homem cego de nascença.
2 Jisas nöbö nuŋ bla nöbö aku nugwön Jisas nugwo yadmä, “Mönö yad nölɨb nöbö. Nöbö kai ap kib mag gwogwo rɨ mɨdmɨn, nöbö kɨ yöx pön hem wop aku mämäg nuŋ aku we wölöŋ? Nuŋ keir mönö nuö nuöm rɨmɨn rö?” rɨmä.
2 E os seus discípulos perguntaram: — Mestre, quem pecou para que este homem nascesse cego? Ele ou os pais dele?
3 Aliö rɨmɨn, Jisas yadöŋa, “Mämäg nuŋwa we wölöŋ aku, nuŋ keir mönö nuö nuöm ap kib mag gwogwo rɨ mɨdmɨn röl. Mämäg nuŋwa we wölöŋ aku, nöbö mö akuyöbö God nuŋ mɨ Nöbö ölö mɨdö, me rön, nugw ri abɨŋ, me rön, ra.
3 Jesus respondeu:
4 Weik naiö nɨgmɨd wop kɨ, Nöbö nɨ agal abmɨn höm aku, mabö nuŋ aku cɨnɨŋa. Pɨxmag gurɨba rɨmɨda nugwön an mabö rɨb maga nɨgen.
4 É necessário que façamos as obras daquele que me enviou enquanto é dia; a noite vem, quando ninguém pode trabalhar.
5 Nɨ mögörɨb il kɨ mɨdɨl wop kɨ, nöbö mö mögörɨb il kɨ mɨdöi akuyöbö mil ñɨŋ aku nɨ mɨdlö,” röŋa.
5 Enquanto estou no mundo, sou a luz do mundo.
6 Jisas mönö aku yadön, mɨgrö bö höpöl pɨlön, rɨmɨn lug cɨx rɨmɨn, pön nöbö mämäg we wölöŋ aku nugwo mämäg nuŋ aku nɨgön,
6 Depois de dizer isso, Jesus cuspiu na terra, fez lama com a saliva e com a lama untou os olhos do cego.
7 yadöŋa, “Siloam bana duön, mämäg nagö aku röbö nɨgö,” röŋa. Al gɨrön yad abmɨn, du röbö nɨgɨm, mämäga ixmɨn nugwön ram nuŋwa duöŋa. Siloam mönö il aku “Yad Abmɨn Duöŋa.”
7 Então disse ao cego: Siloé quer dizer “Enviado”. O cego foi, lavou-se e voltou vendo.
8 Makwam nöbö mö rama yam nuŋ pɨsaŋ nɨgiö akuyöbö aipam, höd nuŋ ap sö rɨmɨda nugumɨdöi nöbö mö akuyöbö aipam yadmä, “Nöbö kɨ, nöbö yöraku römɨd mɨd gɨrön, ap sö rɨmɨd aku röxg nɨgö,” rɨmä.
8 Então os vizinhos e os que antes o conheciam de vista, como mendigo, perguntavam: — Não é este o que ficava sentado pedindo esmolas?
9 Aliö rɨmɨn, bli yadmä, “Yöwö pal, nöbö akwör,” me rɨmä. Bli piöŋö yadmä, “Ehöu. Nöbö akwör nɨga aku, jɨ nöbö kɨ nöbö hör,” me rɨmä. Aliö rɨmɨdmɨn, nöbö aku nuŋ keir yadöŋa, “Nɨ keir nöbö aku,” me röŋa.
9 Uns diziam: — É ele. Outros: — Não, mas se parece com ele. O homem dizia: — Sou eu.
10 Aliö rɨmɨn, nugwo yadmä, “Mämäg nagö aku pödpöd rɨman wä rö?” rɨmä.
10 Então lhe perguntaram: — Como foram abertos os seus olhos?
11 Aliö rɨmɨn, yadöŋa, “Nöbö Jisas, röi aku, mɨgrö bö höpöl pɨlön, rɨmɨn lug cɨx rɨmɨn, pön mämäg na aku nɨgön yada, ‘Siloam bana duön, mämäg nagö aku röbö nɨgö,’ rɨmɨn, du mämäg na röbö nɨgön, rɨb pia mämäga ix nugulö,” röŋa.
11 Ele respondeu: — O homem chamado Jesus fez lama, passou nos meus olhos e disse: “Vá ao tanque de Siloé e lave-se.” Então fui, lavei-me e estou vendo.
12 Aliö rɨmɨn, yadmä, “Nöbö aku weik pikai?” rɨmä. Aliö rɨmɨn, yadöŋa, “Nɨ nugwöiö,” röŋa.
12 Eles perguntaram: — Onde está ele? Respondeu: — Não sei.
13 — ausente —
13 Levaram aos fariseus aquele que antes era cego.
14 — ausente —
14 E era sábado o dia em que Jesus fez a lama e lhe abriu os olhos.
15 Perisi nöbö, nöbö aku nugwo yadmä, “Naŋ agö magɨm rön mämäga ix nugulö?” rɨmä. Aliö rɨmɨn, yadöŋa, “Jisas mögö lug i pön, mämäg na aku nɨgɨm, nɨ du mämäg na röbö nɨgön wopik mämäg na ix nugulö,” röŋa.
15 Então os fariseus lhe perguntaram outra vez como podia ver. Ele respondeu: — Ele pôs lama sobre os meus olhos, lavei-me e estou vendo.
16 Aliö rɨmɨn, Perisi nöbö bli yadmä, “God höjöpalɨb wop aku akuyöbö al aku, nuŋ God höjöpalɨb wop aku lo adaku röd aba. Makwam an nugwöla, God nugwo yad abɨm hölö,” rɨmä. Aliö rɨmɨdmɨn, nöbö ñɨŋ bli paiŋö yadmä, “Nöbö ap kib mag gwogwo rɨb i mɨdöxisöŋö, nuŋ pödpödiö ap rölɨbä aku röxö?” rɨmä. Aliö yadön ñɨŋ keir ör asɨx hörɨrör nɨgmä.
16 Por isso, alguns dos fariseus diziam: — Esse homem não é de Deus, porque não guarda o sábado. Mas outros diziam: — Como pode um homem pecador fazer sinais como estes? E houve divisão entre eles.
17 Perisi nöbö bla, nöbö aku nugwo iswob yad nugwön yadmä, “‘Nöbö mämäg na rɨmɨn mämäg na ix nugulö,’ rɨlö aku, naŋ nöbö aku nöbö pödiöm, me rɨ rɨbyöx nugulö?” rɨmä. Aliö rɨmɨn, yadöŋa, “Nɨ nugula nuŋ God mönö yadɨb nöbö i,” me röŋa.
17 De novo perguntaram ao cego: — O que você diz a respeito dele, uma vez que lhe abriu os olhos? Ele respondeu: — É um profeta.
18 Makwam Juda nöbö dib bla, nöbö mämäg we wölöŋa rɨmɨn wä röŋ mönö nuŋ aku yöxölim; nuö nuöm yöŋö höŋ, me rɨm, mönöbö hogwa hömɨn,
18 Os judeus não acreditaram que ele tinha sido cego e que agora podia ver, enquanto não chamaram os pais dele
19 yadmä, “Ha kɨ ha ñɨŋ?” me rɨmä. Aliö rɨmɨn, yadmä, “Yöwö, ha aku ha an,” me rɨmä. Aliö rɨmɨn, yadmä, “Ñɨŋ nugwo mämäg we alɨg yöx pön hömɨŋönö ä?” rɨmä. Aliö rɨmɨn, yadmä, “Yöwö, nugwo mämäg we alɨg yöx pön hömɨŋö,” rɨmä. Aliö rɨmɨn, yadmä, “Makwam, wopik pödpöd rön mämäga ix nugumɨd?” rɨmä.
19 e lhes perguntaram: — É este o filho de vocês, que vocês dizem que nasceu cego? Como é que agora ele está vendo?
20 — ausente —
20 Então os pais responderam: — Sabemos que este é o nosso filho e que nasceu cego,
21 — ausente —
21 mas não sabemos como agora está vendo. E também não sabemos quem lhe abriu os olhos. Perguntem a ele, pois já tem idade e poderá falar por si mesmo.
22 — ausente —
22 Os pais dele disseram isso porque estavam com medo dos judeus, pois estes já tinham combinado que, se alguém confessasse que Jesus era o Cristo, seria expulso da sinagoga.
23 — ausente —
23 Foi por isso que os pais dele disseram: “Ele já tem idade e poderá falar por si mesmo.”
24 Aliö rɨmɨdmɨn, nöbö dib bla nöbö aku nugwo iswob wö rɨmɨn hömɨdmɨn yadmä, “Nagö kömö nɨg aku, God mämäg il rol aku mönö ödöriar yadö. An nugwöla, nöbö yadmɨdöl aku, nöbö aku ap kib mag gwogwo rɨb nöbö i,” me rɨmä.
24 Então chamaram, pela segunda vez, o homem que tinha sido cego e lhe disseram: — Diga a verdade diante de Deus; nós sabemos que esse homem é pecador.
25 Aliö rɨmɨn, nöbö aku paiŋö yadöŋa, “Nuŋ nöbö ap kib mag gwogwo rɨb nöbö i mönö wöhö, nɨ nugwöi. Nɨ ap paŋyöbö iör nugula. Höd mämäg we wöl gɨ mɨdɨm aku, jɨ weik mämäga ix nugulö,” röŋa.
25 Ele respondeu: — Se é pecador, não sei. Uma coisa sei: eu era cego e agora vejo.
26 Aliö rɨmɨn, yadmä, “Nuŋ nagö pödpöd rɨmɨdmɨn, mämäga ix nugulö?” rɨmä.
26 Perguntaram-lhe outra vez: — O que ele fez a você? Como lhe abriu os olhos?
27 Aliö rɨmɨn, yadöŋa, “Nɨ ñɨgö maduö yad nöil aku, jɨ ñɨŋ mönö na aku pölöiŋöd. Pödpöd rɨmɨn mönö maduö yadɨl mönö aku iswob yadö, rön, yadmɨdöi? Ñɨŋ keir algör nöbö nuŋ i mɨjnɨŋö, rön, yad nugumɨdöi ä?” röŋa.
27 Ele respondeu: — Já lhes disse, mas vocês não ouviram. Por que querem ouvir outra vez? Por acaso vocês também querem se tornar discípulos dele?
28 Aliö rɨmɨdmɨn, nugwo rɨb gwogwo yöxön, nugwo mönö gwogwo yadön yadmä, “An Mosɨs nöbö nuŋ aku, jɨ nagö nöbö hör aku nöbö nuŋ im!
28 Então o insultaram e lhe disseram: — Discípulo dele é você! Nós somos discípulos de Moisés.
29 God Mosɨs nugwo mönö yad nölmɨn yadmɨd aku nugwöla, jɨ nöbö kɨ pikai yöbö hö aku nugwölölɨŋö!” rɨmä.
29 Sabemos que Deus falou a Moisés, mas este nem sabemos de onde é.
30 Aliö rɨmɨn, yadöŋa, “Ake! Ha ruai! Nuŋ mämäg na aku rɨmɨn wä ra, jɨ nuŋ pikai yöbö nöböm ñɨŋ nugwölöi ä!
30 O homem respondeu: — É estranho que vocês não saibam de onde ele é, mas ele me abriu os olhos.
31 Makwam an nugwöla, ap kib mag gwogwo rɨ gɨrön, God höjöpalmɨjöñ aku, nuŋ mönö ñɨŋa pen; nöbö mö God nugw pön, mönö rɨg yad mag akwör rɨ gɨrön, nugwo höjöpalmɨjöñ aku, nuŋ mönö ñɨŋa nugwöna.
31 Sabemos que Deus não atende a pecadores. Pelo contrário, se alguém teme a Deus e pratica a sua vontade, a este atende.
32 Mögörɨb rɨ nɨgöŋ wop aku ila nɨgön, mɨdɨp hö weik mɨdöl wop kɨ, nöbö mö mämäg we alɨg yöx pön hem i rɨmɨn wä rölöŋ.
32 Desde que o mundo existe, jamais se ouviu que alguém tenha aberto os olhos a um cego de nascença.
33 Nöbö aku God agal abmɨn hölöx aku, nuŋ ap i rɨbä maga nɨgölöx,” me röŋa.
33 Se este homem não fosse de Deus, não poderia ter feito nada.
34 Aliö rɨmɨn, ñɨŋ paiŋö yadmä, “Nauö nam nagö yöx pön hem wop aku, nöbö ap kib mag gwogwo rɨb aku yöx pön hömä, jɨ nagö anɨŋ mönö yad nölɨba rɨmɨdlö ä? Aliö yadön, Juda mögum rɨb ram kɨ iswob höuöil höinaŋö,” rön, nugwo pɨ pɨraiup du rɨŋö bö abmä.
34 Mas eles disseram: — Você nasceu cheio de pecado e quer nos ensinar? E o expulsaram.
35 Makwam nöbö aku nugwo pɨ rɨŋö bö abim mönö aku nugwön, Jisas du nugwo hölu nugwön yadöŋa, “Nagö Nöbö Ha nuŋwa nugw pɨlanö wöhö?” röŋa.
35 Jesus ouviu que eles tinham expulsado o homem. Ao encontrá-lo, perguntou:
36 Jisas aliö rɨmɨn, yadöŋa, “Nöbö Ha nuŋwa nöbö kai? Nöbö aku maku, me ran, nɨ nugwo nugw pɨnö,” röŋa.
36 Ele respondeu: — Quem é, Senhor, para que eu creia nele?
37 Aliö rɨmɨn, Jisas yadöŋa, “Nöbö aku maduö nugulö maku pal. Mɨ nagö pɨsaŋ mönö pɨmɨdöl mɨk,” röŋa.
37 E Jesus lhe disse:
38 Jisas aliö rɨmɨn, nöbö aku Jisas mɨdöŋ il yöra höxmax yuön yadöŋa, “Nöbö Dib! Nɨ nagö nugw pɨmɨdlö,” röŋa.
38 Então ele afirmou: — Eu creio, Senhor! E o adorou.
39 Aliö rɨmɨn, Jisas yadöŋa, “Nɨ mögörɨb il kɨ höl aku, nöbö mö mögörɨb il kɨ mɨdöi akuyöbö ñɨgö nuöm nɨgɨba höla. Nöbö mö mämäg we wöl piaku mila hön nugwöña; makwam nöbö mö an mödö nugw ri abölɨŋö, röi piaku, mila röböxön, pɨxmag yuö bö duön nugweñɨŋö,” röŋa.
39 Jesus continuou: —
40 Jisas aliö rɨmɨn, Perisi nöbö il yöraku mɨdim bli, mönö aku nugwön yadmä, “Aliö rɨlö aku, an aipam mämäg we wölö, rön, yadmɨdlanö ä?” rɨmä.
40 Alguns dos fariseus que estavam perto dele perguntaram-lhe: — Por acaso também nós somos cegos?
41 Aliö rɨmɨn, Jisas yadöŋa, “Ñɨŋ mämäg we mɨdöyɨx aku, ap kib mag gwogwo röi aku mönö diba yöxölöyɨx; makwam nugw ri abölɨŋö, röi aku, ñɨŋ pɨxa alɨg mɨdön mönö diba yöxöñɨŋö,” röŋa.
41 Jesus respondeu:
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 9, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.