João 8
MÖNÖ KÖMÖ (TMD) vs NTLH
1 Jisas nuŋ Olip Pɨda duöŋa.
1 [Depois todos foram para casa, mas Jesus foi para o monte das Oliveiras.
2 Löum yöbö ruö löu mil pörɨm hö nɨgöŋa nugwön, Jisas nuŋ iswob God höjöpalɨb rama höm, nöbö mö magöri maga rɨp hö nugwo wob yuö nɨgmɨdɨm nugwön nuŋ römɨd gɨ mɨdön, ñɨgö mönö maga yad nölmɨdöŋa.
2 De madrugada ele voltou ao pátio do Templo, e o povo se reuniu em volta dele. Jesus estava sentado, ensinando a todos.
3 Jisas aliö mönö yad nölmɨdmɨn nugugɨrön, lo mönö yad nölɨb nöbö bla bli nɨgön, Perisi nöbö bli nɨgön, ñɨŋ mö i du nöbö i pɨsaŋ yönmɨdöŋ, mö aku nugwo pön hö nöbö mö mɨdim mämäg il rola öbɨl nölön,
3 Aí alguns mestres da Lei e fariseus levaram a Jesus uma mulher que tinha sido apanhada em adultério e a obrigaram a ficar de pé no meio de todos.
4 Jisas nugwo yadmä, “Mönö yad nölɨb nöbö. Mö kɨ nöbö kap mö jɨ nöbö hör i pɨsaŋ yönmɨdɨm nugwön pön höl mɨk.
4 Eles disseram: — Mestre, esta mulher foi apanhada no ato de adultério.
5 Mosɨs lo anɨŋ nölöŋ aku yadöŋa, ‘Aiöñ mö piakuyöbö, rɨg röd pal nɨgɨŋ wöröxɨŋ,’ me röŋa. Makwam nagö pödi yajnaŋö?” rɨmä.
5 De acordo com a Lei que Moisés nos deu, as mulheres adúlteras devem ser mortas a pedradas. Mas o senhor, o que é que diz sobre isso?
6 Ñɨŋ inakmönö hörön yadim aku, an inag inag aliö yadɨŋ Jisas pödi yadaŋ, nugwo mönö diba yadɨŋö, rön, yadmä.
6 Eles fizeram essa pergunta para conseguir uma prova contra Jesus, pois queriam acusá-lo. Mas ele se abaixou e começou a escrever no chão com o dedo.
7 Makwam ñɨŋ Jisas nugwo mönö akuyöbö yad nugumɨdɨm, nuŋ höglöma mɨrɨxön ñɨgö yadöŋa, “Nöbö ap kib mag gwogwo röl i mɨjön aku, rɨg röd mö kɨ höd palaŋ,” me röŋa.
7 Como eles continuaram a fazer a mesma pergunta, Jesus endireitou o corpo e disse a eles:
8 Aliö rön iswob ubɨlön, mɨgrö bö mönö mag bli kɨt mɨdɨm nugugɨrön,
8 Depois abaixou-se outra vez e continuou a escrever no chão.
9 nöbö Jisas nugwo mönö diba yajnɨŋö, rim piaku, Jisas mönö yadöŋ aku nugwön, nöbö dib dib röböx dumɨn nugwön nöbö piaku magalɨg paŋ paŋ röböxön hörɨrör du pörmä; Jisas nuŋwör mö aku pɨsaŋ mɨdmä.
9 Quando ouviram isso, todos foram embora, um por um, começando pelos mais velhos. Ficaram só Jesus e a mulher, e ela continuou ali, de pé.
10 Jisas nuŋ höglöma mɨrɨxön mö aku nugwo yadöŋa, “Nöbö pia mɨkai? Nöbö nagö mönö diba yadɨbä i mɨdöl ä?” röŋa.
10 Então Jesus endireitou o corpo e disse:
11 Jisas aliö rɨmɨn, mö aku yadöŋa, “Nöbö Dib. Nöbö nɨ mönö diba yadɨbä i mɨdölö,” röŋa. Aliö rɨmɨn, Jisas yadöŋa, “Nɨ algör ör nagö mönö diba yadöin. Makwam ap kib mag gwogwo rɨmɨdlö aku mai rɨmɨjɨnö; wopik naŋ duö,” röŋa.
11 — Ninguém, senhor! — respondeu ela. Jesus disse:
12 Jisas mönö i nöbö mö akuyöbö ñɨgö iswob yadön yadöŋa, “Nöbö mö mögörɨb il kɨ mɨdöi akuyöbö, nɨ mil ñɨŋa mɨdla. Nöbö mö bɨl kai nɨ mai yönmɨjön aku, pɨxmag yuö yönmɨden; kömö öim mɨdɨb mil mag wä aku pön yönmɨjönɨŋö,” röŋa.
12 De novo Jesus começou a falar com eles e disse:
13 Jisas aliö rɨmɨn, Perisi nöbö bla nugwo yadmä, “Mönö naŋ keir yad nöilö aku, an nugumɨn mönö aku pɨba nɨgölö,” rɨmä.
13 Os fariseus disseram a Jesus: — Agora você está falando a favor de você mesmo. Por isso o que você diz não tem valor.
14 Aliö rɨmɨn, Jisas yadöŋa, “Mönö aku nɨ keir yadmɨdɨl aku, jɨ mönö mi yadmɨdla. Aku agapɨm: nɨ höl piaku nugwön, din piaku aipam nugula. Makwam ñɨŋ, nɨ höl piaku nugwölöi; din piaku aipam nugwölöi.
14 Jesus respondeu:
15 Ñɨŋ mönö pɨ lɨbak gɨrön, ‘Adaku mag wä röia; adaku mag gwogwo röiŋö,’ rɨmɨdöi aku, nöbö mö mögörɨb il kɨ rɨbyöx nugwön rɨg yadöi akwör rɨbyöx nugwön yadmɨdöia. Makwam nɨ nöbö i nugwo mönö diba yadmɨdöi.
15 Vocês julgam de modo puramente humano; mas eu não julgo ninguém.
16 Acö nɨ agal abmɨn höm aku, nuŋ nɨ pɨsaŋ mɨdöl aku, nɨ mönö pɨ nuöm nɨgnöb, mɨ ödöriö pɨ nuöm nɨgna.
16 E, se eu julgar, o meu julgamento é verdadeiro porque não julgo sozinho, pois o Pai, que me enviou, está comigo.
17 Lo mönö ñɨŋ adaku yadöia, ‘Nöbö mö mös mönö höjɨl paŋyöbö akwör yajöñ aku mɨ, nöbö mö nugwön yajöña, aku mi yadöiŋö, cöñɨŋö,’ röia.
17 Na
18 Lo ñɨŋa yad akuyöbö, nɨ nöbö pödiöm aliö mɨdɨl aku, nɨ keir mönö mödö yadmɨdla; jɨ Acö nɨ agal ab aku aipam, nɨ nöbö pödiöm mɨdɨl mönö aku mödö yada. Mönö an nuarö mönö paŋyöbö iör yadöl makwam, mi yadöiŋö, röyɨx,” me röŋa.
18 Eu dou testemunho a respeito de mim mesmo, e o Pai, que me enviou, também dá testemunho a meu respeito.
19 Jisas aliö rɨmɨdmɨn, nugwo yadmä, “Nauö nagö mɨkai?” rɨmä.
19 — Onde está o seu pai? — perguntaram. Jesus respondeu:
20 Jisas God höjöpalɨb rama yuadö, rɨg ñɨŋ bla God nölɨba rag hö aböi möl aku, mönö aku yad nöl mɨdöŋa, jɨ wop nuŋwa hölöŋ aku, nöbö i nugwo pɨ cɨcɨ nɨgölöŋ.
20 Jesus disse essas coisas quando estava ensinando no pátio do Templo, perto da caixa das ofertas. Ninguém o prendeu porque ainda não tinha chegado a sua hora.
21 Jisas ñɨgö iswob yadöŋa, “Nɨ röböx dina. Nɨ hölu nugwöñ aku, jɨ ñɨŋ ap kib mag gwogwo rɨ rɨ gör mɨdön wöröxöñ aku mɨ, nɨ din piaku dueñɨŋö,” röŋa.
21 Jesus disse outra vez:
22 Jisas aliö rɨmɨn, Juda nöbö dib bla yadmä, “Nuŋ yada, ‘Nɨ din piaku dueñɨŋö,’ rɨ aku, pödpöd rɨmɨn aliö yad? Nuŋ keir pɨl pal nɨgɨba, rön, aliö yad ä?” rɨmä.
22 Os líderes judeus disseram: — Ele diz que nós não podemos ir para onde ele vai! Será que ele vai se matar?
23 Aliö yadmä aku, jɨ Jisas ñɨgö yadöŋa, “Ñɨŋ il bebö; nɨ bɨl sebö. Ñɨŋ mögörɨb il kɨyöbö; nɨ mögörɨb il kɨyöbö yöi.
23 Jesus continuou:
24 Makwam adaku nugwön yadla, ‘Ñɨŋ ap kib mag gwogwo rɨ rɨ gör mɨdön wöröxöñɨŋö,’ rɨla. Makwam nɨ, Nɨ Rɨg Mɨdɨl Akwör Mɨdla, nugw peñ aku, ap kib mag gwogwo pɨxa alɨg mɨdöi aku mɨdön, wöröxöñɨŋö,” röŋa.
24 Por isso eu disse que vocês vão morrer sem o perdão dos seus pecados. De fato, morrerão sem o perdão dos seus pecados se não crerem que “
25 Jisas aliö rɨmɨdmɨn, nugwo yad nugwön yadmä, “Nagö yönɨm?” rɨmä.
25 — Quem é você? — perguntaram a Jesus. Ele respondeu:
26 Ñɨgö mönö diba yadön cɨn adaku, mönö mɨga akwör mɨda. Nöbö nɨ yad abmɨn höm aku, magalɨg nugw ri abön rɨ aku, nɨ rɨba nölmɨn nugugɨrön, nɨ paiŋö nöbö mö akuyöbö ñɨgö yad nölmɨdlö,” röŋa.
26 Existem muitas coisas a respeito de vocês das quais eu preciso falar e as quais eu preciso julgar. Porém quem me enviou é verdadeiro, e eu digo ao mundo somente o que ele me disse.
27 Jisas nuŋ Nuö mönö yad nölöŋ aku nugwölim aku, ñɨgö yadöŋa,
27 Eles não entenderam que ele estava falando a respeito do Pai.
28 “Nöbö Ha nuŋwa nugwo pɨ pisö nɨgöñ wop aku, rɨg cön cön mag akuyöbö nugwön wop aku nugwöña Nɨ Rɨg Mɨdɨl Akwör Mɨdla. Ñɨŋ nugwöña nɨ ap i keir nugwön röi; Acö mönö nɨ rɨg yad akwör yad nölmɨdla.
28 Por isso Jesus disse:
29 Nöbö nɨ abmɨn höm Nöbö aku, nɨ pɨsaŋ mɨda. Nugwo wä rɨ adakwör öim öim rɨl aku, nɨ röböxöl; nɨ pɨsaŋ ör mɨdö,” röŋa.
29 Quem me enviou está comigo e não me deixou sozinho, pois faço sempre o que lhe agrada.
30 Jisas mönö aku yadmɨn nugugɨrön, nöbö mö mɨga ñɨŋ, Krais öim pöx mɨdöl nöbö mɨk, me rön, nugw pɨmä.
30 Quando Jesus disse isso, muitos creram nele.
31 Makwam Jisas nuŋ Juda nöbö mö nugwo Krais, me rön, nugwim piaku ñɨgö yadöŋa, “Ñɨŋ mönö na mɨ aŋadö nugw pön, rɨg yadɨl mag akuyöbö akwör rɨmɨjöñ aku makwam, mɨ nöbö mö na mɨjöña.
31 Então Jesus disse para os que creram nele:
32 Almɨjöñ aku, God nuŋ nöbö pödiöm mɨd aku nugwön, nag mabö röi mag aku röböxön, mɨd ri ab gɨ mɨjöñɨŋö,” röŋa.
32 e conhecerão a verdade, e a verdade os libertará.
33 Jisas aliö rɨmɨdmɨn, yadmä, “Mönö yadlö aku mɨkai? An nöso Ebraham halöu ha nuŋwa mɨdöl aku, an nöbö mö bli ñɨgö nag mabö rölöl. Makwam, an pöd rɨmɨn, ‘Nag mabö röi mag aku röböxön, mɨd ri ab gɨ mɨjöñɨŋö,’ rɨlö?” rɨmä.
33 Eles responderam: — Nós somos descendentes de Abraão e nunca fomos escravos de ninguém. Como é que você diz que ficaremos livres?
34 Aliö rɨmɨn, Jisas yadöŋa, “Nɨ ñɨgö mɨ ödöriö yadmɨdla, nöbö mö ap kib mag gwogwo röi akuyöbö, ap kib mag gwogwo rɨb mag akwör nag mabö rɨb nöbö mö akuyöbö mɨdöia.
34 Jesus disse a eles:
35 Nag mabö rɨb nöbö i, nuö nuŋwa rama öim mɨden; mai nöbö hör i rɨg abön nugwo wobön paŋ, nuö hödyöbö rama röböxön, ram hör duön nuö yoŋyöbö aku nugwo nag mabö cöna. Makwam ha i nuö rama öim öim mɨjöna.
35 O escravo não fica sempre com a família, mas o filho sempre faz parte da família.
36 God Ha nuŋwa ñɨgö nöbö mö wobön, nag mɨdöi aku yau abmɨdaŋ, ñɨŋ nag mabö rɨmɨdöi adaku aŋadö röböxön mɨd ri aböña.
36 Se o Filho os libertar, vocês serão, de fato, livres.
37 Ñɨgö Ebraham yöxɨm yöxɨŋ yöxɨp höuöilmel rön höm mɨdöi aku nugula aku, jɨ mönö yadmɨdɨl aku yöxölön, nɨ pɨl pal nɨgɨba rɨmɨdöia.
37 Eu sei que vocês são descendentes de Abraão; porém estão tentando me matar porque não aceitam os meus ensinamentos.
38 Nɨ Acö pɨsaŋ mɨdön nugula aku ñɨgö yad nölmɨdla; jɨ ñɨŋ, nuö ñɨŋ aku mönö rɨg yad mag akwör rɨmɨdöiŋö,” röŋa.
38 Eu falo das coisas que o meu Pai me mostrou, mas vocês fazem o que aprenderam com o pai de vocês.
39 Jisas aliö rɨmɨn, yadmä, “Acö an aku Ebraham,” me rɨmä.
39 — O nosso pai é Abraão! — responderam eles. Então Jesus disse:
40 Nɨ God mönö yad akuyöbö nugwön, mönö mɨ ödöriö aku ñɨgö yad nöil aku mɨ, nɨ pɨl pal nɨgɨba rɨmɨdöia. Makwam ñɨŋ rɨba rɨmɨdöi mag akuyöbö, Ebraham nuŋ rölöŋ.
40 Mas eu lhes tenho dito a verdade que ouvi de Deus, e assim mesmo vocês estão tentando me matar. Abraão nunca fez uma coisa assim!
41 Makwam, nuö ñɨŋa rɨg rɨ mag akwör, ñɨŋ keir paŋ mag akwör rɨmɨdöiŋö,” röŋa.
41 Vocês estão fazendo o que o pai de vocês fez. Eles responderam: — Nós não somos filhos ilegítimos; nós temos um Pai, que é Deus!
42 Aliö rɨmɨdmɨn, Jisas paiŋö yadöŋa, “‘God paŋyöbö akwör Acö an ödöriö,’ me röi aku, jɨ God nuŋ Acö ñɨŋa mɨdöx aku, nɨ God yöbö hön, wopik yörɨk mɨdɨl aku nugwön, nɨ madmag nɨgöyɨxa. Nɨ piaku mɨdön, rɨb na keir yöx nugwön hölɨm; God pɨsaŋ mɨdön, nɨ nugwogwo yad abmɨn yörɨk höma.
42 Jesus disse a eles:
43 Makwam, mönö nɨ aku pödpöd rɨmɨn nugw ri abölöi? Alöi aku, an nugw pöinɨŋö, rön, röia.
43 Por que é que vocês não entendem o que eu digo? É porque não querem ouvir a minha mensagem.
44 Ñɨŋ nuö ñɨŋa kɨjaki halöu ha nuŋwa mɨdöi aku makwam, nugwo wä rɨ mag akwör rɨŋö, rön, rɨb aku yöx nugwöia. Nuŋ höd ila nɨgön, nöbö mö akuyöbö ñɨgö pɨl pal nɨgmɨd aku, mag nuŋ adaku aliö akwör mɨda. Rɨb wä bli, rɨb mɨ bli yöx nugwöl; nuŋ mönö mɨ bli yadöl. Mönö inakmönö hörmɨd aku, mönö yöbö nuŋ aku maku. Nuŋ öim öim mönö inakmönö hörmɨda; mönö inakmönö hörɨb il aku kɨjaki maku pal.
44 Vocês são filhos do Diabo e querem fazer o que o pai de vocês quer. Desde a criação do mundo ele foi assassino e nunca esteve do lado da verdade porque nele não existe verdade. Quando o Diabo mente, está apenas fazendo o que é o seu costume, pois é mentiroso e é o pai de todas as mentiras.
45 Makwam nɨ ñɨgö mönö ma akwör yadmɨdɨl aku, ñɨŋ nugwön pölöi.
45 Mas, porque eu digo a verdade, vocês não creem em mim.
46 Nɨ rɨl aku nugwön, adaku ap kib mag gwogwo rɨlaŋö, rön, yadɨb maga nɨgöl. Makwam, nɨ mönö ma akwör yadɨl aku nugwön, ñɨŋ pödpöd rɨmɨn mönö na nugw pölöi?
46 Qual de vocês pode provar que eu tenho algum pecado? Se digo a verdade, por que não creem em mim?
47 Nöbö mö God pɨsaŋ mɨdöi akuyöbö, mönö nuŋ aku pöia. Jɨ ñɨŋ nugwo pɨsaŋ mɨdölöi makwam, mönö nuŋ aku pölöiŋödö,” röŋa.
47 A pessoa que é de Deus escuta as palavras de Deus. Vocês não escutam as palavras de Deus porque vocês não são dele.
48 Juda nöbö dib bla Jisas nugwo yadmä, “Nagö nöbö Sameria yöbö, nagö ragwo as öim nɨgö, röl aku, mi yadölɨŋödö,” rɨmä.
48 Eles disseram a Jesus: — Por acaso não temos razão quando dizemos que você é
49 Aliö rɨmɨn, Jisas yadöŋa, “Nɨ ragwo asa mɨdöl. Nɨ Acö ib nuŋwa yadmön bɨl sö dumɨda, jɨ ñɨŋ ib na aku yadmɨn yöraku pibö pɨn dumɨda.
49 Jesus respondeu:
50 Ib na keir yadmön bɨl sö duaŋ, me rön, rɨb aku yöx nugwöi; jɨ God nuŋ nöbö mö agap apɨm röi aku nugw ri ab Nöbö aku, nöbö mö ib na yadɨŋ bɨl sö duaŋ, me rön, rɨb aku yöx nugwa.
50 Não procuro conseguir elogios para mim mesmo; mas existe alguém que procura consegui-los para mim, e ele é o Juiz.
51 Ñɨgö mi yadmɨdla, nöbö mö yönɨm mönö na aku nugwön, yadɨl mag akuyöbö cön aku, nuŋ wöröxen; nuŋ öim öim kömö mɨjönɨŋö,” röŋa.
51 Eu afirmo a vocês que isto é verdade: quem obedecer aos meus ensinamentos não morrerá nunca.
52 Jisas aliö rɨmɨn, ñɨŋ yadmä, “Naŋ mönö yadlö aku nugwön nugumɨn, nagö ragwo as öim nɨgɨm yadmɨdlö. Ebraham aipam, God mönö yadɨb nöbö bla aipam magalɨg wöröxmä, makwaim nagö pöd rɨmɨn yadlö, ‘Nöbö mö yönɨm mönö na aku nugwön, yadɨl mag akuyöbö cön aku, wöröxen; nuŋ öim öim kömö mɨjönɨŋö,’ rɨlö?
52 Então eles disseram: — Agora temos a certeza de que você está dominado por um demônio! Abraão e todos os
53 Nöso ana Ebraham aipam, God mönö yadɨb nöbö bla aipam magalɨg wöröxim aku, nöbö piaku nöbö ulmɨdö, nɨ nöbö dib, me rön, rɨb aku yöx nugulö ä?” rɨmä.
53 Será que você é mais importante do que Abraão, o nosso pai, que morreu? E os profetas também morreram! Quem você pensa que é?
54 Aliö rɨmɨn, Jisas yadöŋa, “Ib na keir yadmön bɨl sö duöx aku, hör ap i röxgöxa. Makwam nöbö ib na yadmɨn möx dumɨd nöbö aku Acö na. Ñɨŋ nöbö paŋyöbö akwör nugwo God an, me röia.
54 Ele respondeu:
55 God an me röi aku, jɨ nugwo nugwölöi; makwam nɨ nugwo nugula. ‘Nugwo nugwöiö,’ rɨlöx aku, ñɨŋ mönö inakmönö höröi mag akuyöbö yadlöxa. Nɨ nugwo nugul makwam, nuŋ mönö rɨg yad mag akuyöbö akwör rɨla.
55 Vocês nunca conheceram a Deus, mas eu o conheço. Se eu disser que não o conheço, serei mentiroso como vocês; mas eu o conheço e obedeço ao que ele manda.
56 God maduar ör nauö Ebraham nugwo yadön, nɨ Jisas weik hön mɨdɨl wop kɨ yadön, ‘Wop maiyöbö hönɨŋö,’ röŋa. Makwam nauö Ebraham God mönö yadöŋ aku nugwön, mönö aku God mi yadö, rön, wahax pön rɨb wä yöx nugu gör mɨdöŋa; wop maiyöbö weik höl aku rɨbyöx nugwön mɨ wahax pö,” röŋa.
56 Abraão, o pai de vocês, ficou alegre ao ver o tempo da minha vinda. Ele viu esse tempo e ficou feliz.
57 Jisas aliö rɨmɨn, Juda nöbö bla yadmä, “Kɨm nagö padokwo padök mös höuöiliö igwö sö (50) mɨdöiö aku, jɨ Ebraham nugumö, rɨladö?” rɨmä.
57 — Você não tem nem cinquenta anos e viu Abraão? — perguntaram eles.
58 Aliö rɨmɨn, Jisas ñɨgö yadöŋa, “Ñɨgö mɨ ödöriö yadmɨdla, Ebraham nugwo yöx pön hölöŋ wop aku, Nɨ Mɨdlö,” röŋa.
58 — Eu afirmo a vocês que isto é verdade: antes de Abraão nascer, “ — respondeu Jesus.
59 Jisas aliö rɨmɨn, nugwo rɨg röd pal nɨgɨba rɨmɨdim aku, jɨ God höjöpalɨb rama ram möl yuadö mɨdöŋ aku, nöbö mö alebö tar röpɨn rɨŋadö duön duöŋa.
59 Então eles pegaram pedras para atirar em Jesus, mas ele se escondeu e saiu do pátio do Templo.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 8, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.